Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/44/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľky: J. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, zast. Mgr. Jana Hoksová, advokátka so sídlom J. Kalinčiaka 13, Volkovce, proti odporcovi: V. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., a to parcela registra "C" č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2, dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX zapísané na LV č. XXX, Obec B., katastrálne územie B., vedený Okresným úradom D. V., katastrálny odbor.

II. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B., a to parcela registra "C" č. XXX/XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2, dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX zapísané na LV č. XXX, Obec B. sa prikazujú do výlučného vlastníctva navrhovateľke J. D., rod. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. č. XXX.

III. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi sumu 27.650,- eur ako hodnotu podielu ? k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., a to parcela registra "C" č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2, dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX zapísané na LV č. XXX, Obec B., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.326,49 eur titulom spoločných výdavkov, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Vo zvyšku nároku navrhovateľky na zaplatenie spoločných výdavkov súd návrh zamieta.

VI. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 494,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2 410,23 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Odporca je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 406,52 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet tunajšieho súdu.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.1.2015 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k hore uvedeným nehnuteľnostiam s tým, že súd prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky, ktorá vyplatí odporcovi vyrovnací podiel po odpočítaní dlžnej sumy 1342,19 eur a to v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V návrhu uviedla, že účastníci sú

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti každý v podiele ?. Od rozvodu manželstva sa navrhovateľka riadne stará o nehnuteľnosť, rovnako ako aj znášala všetky výdavky spojené s užívaním, hoci odporca, rovnako nehnuteľnosť užíval a aj v súčasnosti užíva, ale nepodieľa sa na výdavkoch spojených s užívaním. Odporca sa nijakým spôsobom o nehnuteľnosť nezaujíma, práve naopak spôsobuje problémy v dôsledku opakovaného a častého požívania alkoholu. Podiel odporcu na spoločných výdavkoch na bývanie a úveru od 1/2012 - 1/2015 je 1917,19 Eur, pričom odporca za posledné tri roky spätne zaplatil celkovo 575,- Eur, dlhuje navrhovateľke za poplatky za užívanie nehnuteľnosti vo výške 1342,19 Eur, ktoré žiada započítať voči vyrovnávaciemu podielu odporcu. Navrhovateľka mala záujem na mimosúdnom vysporiadaní vzťahov a pôvodne v konaní navrhla odporcovi mimosúdnu dohodu tým spôsobom, že ona by sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a odporcovi by bol vyplatený reálny vyrovnávací podiel vo výške 30.000,- Eur. Následne po dohodnutí požiadaviek oboch strán odporca odmietol zmluvu podpísať.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že sa snažili s odporcom dohodnúť, preto aj bol pôvodne podaný návrh vzatý späť, keď právna zástupkyňa odporcu uvádzala, že je možná dohoda. Žiadali potom súčinnosť odporcu na podpísanie budúcej kúpnej zmluvy, ktorú však potom odporca odmietol podpísať. Dali urobiť aj znalecký odhad, pričom navrhovateľka je ochotná vyplatiť odporcovi jeho podiel z tejto nehnuteľnosti na základe ceny určenej znalcom. Sám odporca si navrhol vyplatenie podielu 30 tis. Eur, čo sa navrhovateľke zdalo byť vysoká suma, avšak súhlasila s tým, nakoľko spolužitie je neúnosné. Potom od tohto odporca odstúpil preto sme boli nútený podať túto žalobu. Navyše odporca sa podieľa minimálne na nákladoch spojených s bývaním, platí SIPO, ale kúrenie, vodu a elektrinu neplatí. Aj to SIPO začal platiť až v tomto roku. Žiada, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo s tým, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti bude žalobkyňa ktorá vyplatí žalovanému jeho podiel podľa ocenenia súdneho znalca s tým, že bude z toho podielu odpočítaná suma 1342,19 eur ako poplatky za užívanie nehnuteľnosti zo strany odporcu. Čo sa týka toho dreva, tak každý rok ho zabezpečovala a platila navrhovateľka. V roku 2013 to bola položka 450 eur a tak isto v roku 2012 lebo sa minie 15 kubíkov dreva, keďže kúria iba drevom a tento rok ešte nie je započítaný v tých nákladoch. Dlažba bola v dome vymenená, aj bojler, tieto výdavky nežiada zohľadňovať. Navrhuje, aby bol dom ocenený v takom stave v akom sa nachádza. Čo sa týka tých nákladov, ktoré žiada odpočítať, vie predložiť prehľad poplatkov, ktoré uhradil odporca navrhovateľke za uvedené roky a aké mala ona náklady. Ak odporca nesúhlasí s predloženým nebránime sa vykonaniu znaleckého dokazovania. Nesúhlasí s návrhom odporcu na predaj nehnuteľnosti, nakoľko navrhovateľka chce túto nehnuteľnosť ďalej využívať spolu s dcérami a je ochotná mu vyplatiť jeho podiel. Navrhovateľka naďalej trvá na započítaní nákladov ktoré znáša aj za odporu ohľadom bývania a to za obdobie od 1.1.2012 až do apríla 2016, kde tieto náklady na strane odporcu by mali predstavovať sumu 2250,34 eur, čo je podiel ?, nakoľko v tomto dome bývajú štyri osoby, z čoho odporca za tieto roky zaplatil 575 eur a zvyšnú sumu 1675,34 eur žiada započítať voči vyrovnávajúcemu podielu. Tiež navrhuje priznať trovy konania, keďže tu bola ochota zo strany navrhovateľky sa dohodnúť. Rokovali s PZO, pričom odporca najskôr súhlasil a potom neprišiel podpísať zmluvu.

Navrhovateľka uviedla, že trvá na tomto návrhu, nakoľko s odporcom sa v tejto nehnuteľnosti žiť nedá. Je alkoholik, od rána pije, nadáva jej , potom sa vyspí , zase odíde a tak to ide stále dookola. V dome nič nespraví, všetko je na nej , platenie má na starosti tak isto ona. Dom majú rozdelený tak, že kuchyňa, kúpeľňa a WC sú spoločné. Ona spáva s jednou dcérou v detskej, druhá dcéra má druhú izbu a odporca spáva v obývačke. Sú rozvedení od roku 2010, bolo to konanie . Na tom dome boli robené nutné opravy, pokazil sa bojler, tak ho vymieňali, aj jeden radiátor. Odporca na nič neprispieva. Tiež sa chystalo drevo na zimu, on chodil cudzím pomáhať a ona musela zaplatiť druhým ľudom. V lete, keď mali doma menšiu oslavu, on ju udrel, dcéry boli pritom, museli volať aj pohotovosť. Ona s ním nemieni už ďalej žiť v jednom dome a chce ho vyplatiť. Tiež sa musí doma zamykať v izbe lebo jej klope na dvere a bojí sa tam bývať.

Odporca uviedol, že je pravda, že býva v obývačke. Čo sa týka toho napadnutia, on sa len bránil, lebo ona mu dala prvá. Toto je jediný rok, čo nechystal drevo, lebo ho nikto nezavolal. Predtým sa o drevo staral len on. On je za to, nech sa barák predá a pôjde to na polovicu. Ona ho vlastne k pitiu núti, lebo mu robí len intrigy, aj mu ukradla nejaké veci. On je evidovaný na úrade práce a poberá len sociálne dávky. Nesúhlasí s ich znaleckým posudkom a chce, aby sa dom predal a tiež chce, aby mi vrátila to čo mi ukradla obrúčku a parožie v hodnote 400 eur. Čo sa týka dreva, on v roku 2014 prispel na drevo

sumou 100 eur, to sa skladali všetci štyria po 100 eur a v roku 2012 alebo 2013 doniesol sám 5 kár dreva, čiže 30 m dreva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, výpis z LV XXX čl. 4, ocenenie nehnuteľnosti na čl. 6-9, žiadosť o uzavretie predbežnej zmluvy na čl. 10-12, pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn. z neho najmä návrh na čl. 1-3, uznesenie na čl. 61, znalecký posudok č. 1/2016 znalca Ing. C. M., potvrdenia o úhradách + poštové poukážky a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. vyplýva, že navrhovateľka podala na súd návrh o vyporiadanie hore uvedenej nehnuteľnosti dňa 20.11.2013. Konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 5.9.2014 pre nezaplatenie súdneho poplatku. Z rozsudku č.k. zo dňa 8.4.2009 právoplatný dňa 23.4.2009 vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené.

Podľa LV č. XXX, kat. úz. B., Y. B., parcela registra "C" č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2, dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX, sú účastníci konania spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti v podiele 1/1.

Podľa navrhovateľkou predloženého určenia všeobecnej hodnoty danej nehnuteľnosti znalcom zo dňa 1.7.2014, je hodnota danej nehnuteľnosti v sume 54 800 eur.

Zo znaleckého posudku č. 1/2016 Ing. C. M. vyplýva, že znalec reálnu deľbu nehnuteľnosti nedoporučuje. Prípadnou reálnou deľbou podľa spoluvlastníckych podielov by bola znehodnotená vnútorná dispozícia miestností a priestorov v podlažiach. Bolo by potrebné vybudovať samostatné prípojky sietí s meraním a prístup do jednej oddelenej časti, takisto by bolo potrebné prebudovať vnútorné rozvody sietí a ÚK. Takýmto postupom by bola znehodnotená súčasná vnútorná dispozícia domu, museli by byť právne ošetrené spoločné deliace múry, stropy, strecha, ktorá by musela byť prebudovaná na dve samostatné časti a deliacim požiarnym múrom až nad strechu. Vzhľadom k znehodnoteniu vnútorných priestorov prípadnou deľbou a značných finančných priestorov, reálnu deľbu nedoporučujem. Preto ani nevyčíslujem náklady na predpokladanú reálnu deľbu.

Na otázku 2 uviedol, že predpokladaná tržná cena sa pohybuje v rozmedzí 49 400 eur - 64 100 eur. Preto predpokladaná hodnota nehnuteľnosti na trhu môže byť 55 300 eur.

Podľa § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastnícvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb k určitej veci, vyjadrený určenou výškou podielov. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva sa vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k dohode nedôjde, zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo súd. Jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravuje Občiansky zákonník, ktorý súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie medzi

spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet sporu vlastníctva je reálne deliteľný. Ak reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliada sa na účelné využitie veci, ale aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B., zapísané na Správe katastra N., na LV č. XXX v podiele 1/1, nakoľko túto nehnuteľnosť účastníci nadobudli ako manželia. Rozvedení boli rozsudkom OS Nitra č.k. zo dňa 8.4.2009 právoplatný dňa 23.4.2009, pričom k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote 3 rokov nedošlo, čo v konaní ani nebolo sporné. Je zrejmé, že s poukazom na ust. § 149 ods. 4 OZ, keďže do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu, o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Je tiež nepochybné, že medzi spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností pretrvávajú nezhody, nakoľko obaja účastníci ako bývalí manželia v rodinnom dome bývajú a napätie vzniká aj z toho, že takmer všetky náklady na bývanie uhrádza navrhovateľka s deťmi. Súd považoval návrh navrhovateľky za dôvodný v jej nároku na zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom v priebehu konania tiež bolo zistené zo znaleckého posudku znalca Ing. M., že 1. spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to reáľnou deľbou znalec nedoporučuje s poukazom na znehodnotenie nehnuteľnosti - rodinného domu a značné finančné náklady. Tiež súd má za to, že takýto spôsob by nebol vhodný aj z dôvodu správania odporcu, ktorý požíva v značnej miere alkohol, čo sám odporca aj priznal. Preto do úvahy prichádzal práve navrhovateľkou navrhnutý spôsob vyporiadania, keďže táto mala od začiatku ( ešte v predchádzajúcom konaní) záujem o prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva a vyplatenie vyrovnacieho podielu odporcovi. Za tým účelom znalec v znaleckom posudku určil predpokladanú hodnotu nehnuteľnosti na trhu na sumu 55 300 eur. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam a prikázal tieto nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B., zapísané na LV č. XXX, do výlučného vlastníctva navrhovateľke. Navrhovateľku súčasne súd zaviazal zaplatiť odporcovi sumu 27.650,- eur ako hodnotu jeho podielu ? k nehnuteľnostiam a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ako žiadala navrhovateľka. Odporca sa bránil najskôr tým, že nechce o dom prísť, neskôr navrhoval, aby sa dom predal tretej osobe, čo v danom prípade nie je možné, keďže navrhovateľka ako rovnocenný podielový spoluvlastník prejavila záujem o prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva za náhradu a odporca naopak nemá žiadne finančné prostriedky na vyplatenie podielu navrhovateľke.

Súd sa ďalej zaoberal návrhom navrhovateľky, aby súd od vyrovnacieho podielu, ktorý má zaplatiť odporcovi odpočítal náklady, ktoré znáša aj za odporcu ohľadom bývania a to za obdobie od 1.1.2012 až do apríla 2016, kde tieto náklady na strane odporcu by mali predstavovať sumu 2250,34 eur, čo je podiel ?, nakoľko v tomto dome bývajú štyri osoby. Odporca pritom za dané obdobie zaplatil len sumu 575 eur, a preto zvyšnú sumu 1675,34 eur žiada navrhovateľka započítať voči vyrovnávajúcemu podielu. Navrhovateľka mala za dané obdobie zaplatiť za vodu celkovo sumu 815,57 eur, preto od odporcu žiada jeho štvrtinový podiel vo výške 214,40 eur, elektrinu mala uhradiť v sume 3690,- eur, preto žiada sumu 922,50 eur od odporcu, SIPO predstavuje čiastku 128,16 eur u odporcu a ich spoločný úver predstavuje pre odporcu 580,83 eur a potom tam boli náklady na drevo. Súd mal za preukázané, že náklady na SIPO u odporcu predstavujú sumu 128,16 eur, nakoľko SIPO predstavuje digi TV poplatok 9,60 eur a koncesionársky poplatok 4,64 eur. Toto platila navrhovateľka 36 mesiacov spolu v sume 512,64 eur, preto podiel odporcu bol 128,16 eur. Ďalej navrhovateľka hradila poplatky za elektrinu v roku 2012 po 75 eur do októbra 2012, následne od novembra 2012 až do apríla 2016 mesačne sumou 70 eur, spolu v sume 3690 eur, preto podiel odporcu na úhrade je 922,50 eur. Voda sa splatila v rokoch 2012 až jún 2014 štvrťročne na základe vyúčtovacích faktúr a od júna 2014 až po súčasnosť sa platí voda mesačne sumou 17 eur, celkovo suma 815,57 eur, preto odporcu mal uhradiť svoj podiel vo výške 214,40 eur. Čo sa týka nákladov na drevo na vykurovanie, tuná mal súd za preukázanú len sumu 222,34 eur za rok 2015, nakoľko za rok 2014 čiastka odporcu bola uhradená a náklady po ostatné roky navrhovateľka nevedela preukázať. Preto mal odporca zaplatiť titulom nákladov na drevo sumu 55,60 eur. Tiež navrhovateľka žiadala započítať sumu 580,83 eur titulom ich spoločného úveru na dom, ktorý uhrádzala za odporcu, čo odporca ani nesporil. Navrhovateľka platila úver splátkami od januára 2012 až do novembra 2014, kedy bol splatený v celkovej sume 1161,65 eur. Celkovo sa mal

odporca za obdobie od 1.1.2012 až do apríla 2016 podieľať na nákladoch s bývaním v sume 1901,49 eur, avšak bolo nesporné, že odporca zaplatil sumu 575 eur. Preto náklady odporcu na bývanie boli v sume 1 326,49 eur. V rámci tohto širšieho vyporiadania súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 1.326,49 eur titulom spoločných výdavkov, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku nároku navrhovateľky na zaplatenie spoločných výdavkov čo do sumy 348,85 eur, súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., tak že navrhovateľke, ktorá mala neúspech iba v nepatrnej časti, priznal právo náhradu trov konania. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka mala záujem o mimosúdne riešenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo aj vyplýva z konania a tiež z výziev právnej zástupkyne navrhovateľky, ktoré adresovala odporcovi. Aj pred začatím pojednávania sa súd pokúsil o mimosúdne riešenie sporu, čo však odporca odmietol, nakoľko nesúhlasil s návrhom navrhovateľky. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky odmenu za 5 úkonov právnej služby: 1 / prevzatie veci v r. 2014(§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky) vo výške 436,54 eur + režijný paušál 8,04 eur, 2/ účasť na pojednávaní dňa 30.11.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) vo výške 436,54 eur + režijný paušál 8,39 eur, 3/ obhliadka nehnuteľnosti v obci Skýcov za účelom vypracovania znaleckého posudku (§ 13a ods. 1 písm. d vyhlášky) vo výške 436,54 eur + režiný paušál 8,58 eur, 4/ účasť na pojednávaní dňa 20.04.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) vo výške 436,54 eur + režijný paušál 8,58 eur, 4/ účasť na pojednávaní dňa 16.05.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) vo výške 436,54 eur + režijný paušál 8,58 eur. Spolu odmena za právne služby je 2 224,87 eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za úkon - návrh na mimosúdnu dohodu, keďže nejde právny úkon, za ktorý úkon by patrila advokátovi odmena v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi náhradu za stratu času- cesta na pojednávanie a späť - N. - M. ( jedna cesta v rozsahu 28 min - 2 x 30 min.) v dňoch 30.11.2015, 20.04.2016 a 16.05.2016, spolu 6 polhodín a cesta na obhliadku nehnuteľnosti v obci B., čas strávený cestou na ohliadku M. - B. dňa 3.2.2016 ( jedna cesta 30 min - 2 x 30 min ), celkovo 2 polhodiny , pričom náhrada za stratu času za každú začatú polhodinu je 13,98 eur v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky. Celkovo súd priznal advokátovi náhradu za stratu času za 8 polhodín x 13,98 = 111,84 eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi náhradu za stratu času za 4 polhodiny pri ceste za účasť na pojednávaní , keďže čas strávený cestou na pojednávanie z M. do N. a naspäť nie sú štyri polhodiny, ale dve. Súd priznal právnemu zástupcovi základnú náhradu za jazdu osobným motorovým vozidlom na pojednávania v dňoch 30.11.2015, 20.04.2016 a 16.05.2016 v zmysle § 1 písm. b) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z.., podľa ktorého je výška náhrady za každý jeden kilometer 0,183 eur. Cesta M. - N. = späť 80 km x 3 pojednávania = 240 km, plus cesta na obhliadku nehnuteľnosti a späť ( M. - B. ) - 50 km, spolu 290 km. Celkovo tak súd priznal základnú náhradu vo výške 53,07 eur (0,183 eur x 290 km). Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil aj náhradu za spotrebované pohonné látky, pri kombinovanej spotrebe 5,8l/100km a pri cene pohonných látok benzínu 1,216 eur / l a celkovo 290 km. Potom spotreba pohonných látok je 290 x 5,8/100 x 1,216 eur = 20,45 eur. Celkovo tak náhrada za spotrebované pohonné látky predstavuje sumu 20,45 eur.

Celkovo súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 494,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2 410,23 eur.

Súd s poukazom na neúspech odporcu v konaní tiež zaviazal odporcu na zaplatenie trov štátu vo výške 406,52 eur, ktorá suma predstavuje znalečné za znalecký posudok č. 1/2016 s poukazom na uznesenie č.k. - 85 zo dňa 29.2.2016. Súd tiež poukazuje na to, že výška všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určená v stanovisku znalca predloženého navrhovateľkou sa v podstate líšila iba minimálne od výšky určenej znalcom v tomto konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na Okresnom súde Nitra. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./ Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.