Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-143-2022.pdf
PDF · 114.99 KB
Case nature
Subarea
3Cob/143/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu: J.. L. V., B.. XX.X.XXXX, X. J. XXXX/X W. XXX XX, právne zast.: Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Gróbska 19 Bernolákovo 900 27, IČO: 36 860 646, proti žalovanému: BLADE REAL ESTATES, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 079 125, právne zast.: KASATKIN & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Čajakova 13, 811 05 Bratislava, IČO: 47 255 021 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/104/2022-200 zo dňa 9.6.2022, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/104/2022-200 zo dňa 9.6.2022 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 17.5.2022 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcovi nahliadať do všetkých účtovných dokladov žalovanej za roky 2017, 2018, 2019, 2020, 2021 a 2022 a zmlúv uzavretých žalovanou s tretími osobami v rokoch 2017, 2018, 2019, 2020, 2021 a 2022 a robiť si z týchto dokladov fotokópie, a to v sídle žalovaného.
2. Návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.3.2022 sa domáhal určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 24.12.2021. Pred jeho konaním ako aj po konaní valného zhromaždenia v roku 2017, nebolo žalobcovi ako spoločníkovi žiadnym spôsobom umožnené nahliadať do akýchkoľvek dokladov žalovaného. Žiadosti boli buď ignorované alebo odpoveď vyhýbavá. K iným ako verejne dostupným informáciám žalovaného žalobca nemá prístup od roku 2017. Pre rozhodovanie spoločníka o spoločnosti, v ktorej má obchodný podiel 50% je dôležité, aby o spoločnosti mal komplexné a podrobné informácie a rozhodoval sa na základe nich a nie, aby odhadoval situáciu z verejne dostupných zdrojov. Ide o flagrantné porušovanie práv spoločníka.
3. K podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručil súdu prvej inštancie dňa 31.5.2022 vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že so žalobcom komunikoval a zaslal mu aj písomnú odpoveď. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými účtovnými závierkami a tiež mal dostatok priestoru upresniť aké konkrétne podklady z účtovníctva požaduje, čo do dnešného dňa neurobil. Žalobca je o stave spoločnosti dostatočne informovaný, čo preukazujú najmä zápisnice z valných zhromaždení a ich prezenčné listiny a ďalšie pre žalobcu dostupné listiny. Na valných zhromaždeniach
sa žalobca zúčastňoval a s informáciami sa oboznamoval. Oprávnenie spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podlieha určitej limitácii a nie je oprávnený nahliadať do všetkých dokladov bez obmedzenia. Spoločník musí mať informácie relevantné o záležitostiach spoločnosti, jej majetku a záväzkoch, ich predpokladanom vývoji, prípadne o budúcom podnikateľskom zámere, aby ich mohol využiť predovšetkým pri hlasovaní na valnom zhromaždení. Formulácia požiadavky žalobcu v návrhu nezodpovedá rozsahu jeho oprávnenia požadovať informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov v zmysle § 122 ods. 2 Obch. zák.. Spoločník nesmie právo na sprístupnenie dokladov spoločnosti vykonávať šikanóznym spôsobom, teda aby obmedzoval činnosť spoločnosti, prípadne spôsoboval neprimerané náklady. Podľa žalovaného žalobca nijako nešpecifikoval odôvodnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov a nepreukázal existenciu naliehavého ohrozenia záujmov. Žalobcove právo nie je absolútne a jeho vyhovením by došlo k zásahu do princípu proporcionality, kedy právne účinky neodkladného opatrenia obmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Žalovaný má tiež za to, že navrhovaný petit je neurčitý a nevykonateľný.
4. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 324 ods. 1 ods. 3 C.s.p., § 325 ods. 1 ods. 2 písm. d/ C.s.p., § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., § 328 ods. 1, § 329 ods. ods. 1 a 2 C.s.p. a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu takých skutočností, ktoré by vyžadovali bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia. V danom prípade sa žalobca ako spoločník obchodnej spoločnosti domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcovi nahliadnuť do všetkých účtovných dokladov žalovaného a zmlúv uzavretých s tretími osobami od roku 2017 a robiť si z nich fotokópie. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchlu súdnu ochranu bezprostredne ohrozeným subjektívnym právam a oprávneným záujmom jeho navrhovateľa. Žalobca svojim návrhom neosvedčil, že je v danom prípade nevyhnutné poskytnúť rýchlu súdnu ochranu, nakoľko neuviedol, aké jeho subjektívne práva sú konaním žalovaného bezprostredne ohrozené. Navyše, pokiaľ tento stav podľa žalobcu trvá už od roku 2017 a jedná sa tak o dlhodobý stav, ktorého nápravy sa žalobca domáha až po siedmych rokoch od jeho vzniku, nemožno v tomto prípade hovoriť o splnení požiadavky bezprostredne ohrozeného práva navrhovateľa neodkladného opatrenia a podaný návrh tak ani nemôže sledovať podstatu inštitútu neodkladného opatrenia ako takého.
5. Konajúci súd poznamenal, že právo žalobcu ako spoločníka obchodnej spoločnosti na poskytnutie informácie upravené v ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je absolútne a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností by mali byť podmienky realizácie tohto oprávnenia upravené v spoločenskej zmluve alebo stanovách spoločnosti. Dokladmi, do ktorých môže spoločník nahliadať a informácie, ktoré smie požadovať sa musia týkať fungovania spoločnosti a realizácie predmetu jej činnosti. Jedná sa tak predovšetkým o účtovné doklady a zmluvy, ktoré sa týkajú výkonu podnikateľskej činnosti. Žalobca sa však svojim návrhom domáha nahliadnutia a možnosti robiť si fotokópie všetkých účtovných dokladov a všetkých zmlúv s tretími osobami v období od r. 2017 do 2022. Nielen že takto koncipovaný rozsah je neprimeraný oprávneniu spoločníka upravenom v uvedenom ustanovení Obchodného zákonníka, ale je aj nedostatočne určitý. Súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 3Obdo/21/2019, zo dňa 29.5.2019, podľa ktorého, právo spoločníka na poskytnutie informácie nie je neobmedzené, ale vzťahuje sa len na tie informácie a doklady spoločnosti, ktoré sa týkajú hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej významnejším majetkom, ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku jeho podielu na zisku spoločnosti. Z uvedeného tak jasne vyplýva, že žalobca ako spoločník obchodnej spoločnosti nemá právo na poskytnutie všetkých informácii a dokladov. Žalobca ako spoločník a navrhovateľ neodkladného opatrenia bol povinný vo svojom návrhu špecifikovať aké informácie žiada poskytnúť a aké konkrétne zmluvy žiada poskytnúť na nahliadnutie, pričom bol zároveň povinný osvedčiť, či sa jedná o informácie a doklady, ktoré sa týkajú hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej majetkom, čo však žalobca v danom prípade neuviedol a preto jeho návrhu nebolo možné vyhovieť.
6. K nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia právne zastúpený a poskytol súdu aj svoje vyjadrenie k podanému návrhu. Podľa názoru súdu prvej inštancie však v danom prípade výdavky, ktoré žalovanému v konaní vznikli v súvislosti s jeho právnym zastúpením nespĺňajú požiadavku účelnosti /§ 251 C.s.p/. Je to najmä preto, že súd spravidla rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len na podklade podaného návrhu. Na podklade vyjadrenia ostatných strán súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len za podmienky, ak by súd tieto vyjadrenia od nich priamo vyžiadal a teda by boli pre súd
nevyhnutne potrebné. Poukázal aj na ust. § 331 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd nedoručuje ostatným stranám rozhodnutie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Je tomu tak preto, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozhodujúce či jeho navrhovateľ sám dokáže osvedčiť existenciu skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. Keďže v danom prípade súd nevyzval žalovaného na podanie vyjadrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a súd by rozhodol o zamietnutí návrhu aj bez poskytnutého právneho názoru žalovaného, nemožno hovoriť o účelnosti trov, ktoré žalovanému v konaní vznikli a preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) , g a h) C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie neskúmal dôkazy predložené žalobcom v konaní o určenie neplatnosti valných zhromaždení. Z ich obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný opakovane odmieta sprístupniť žalobcovi akékoľvek iné ako verejne dostupné informácie o spoločnosti, hoci žalobca je 50%-ný spoločník žalovaného. Síce dôvody, pre ktoré tak žalovaný robí sa líšia, výsledok je vždy rovnaký. Zo žalobcom predložených dokladov vyplýva , že od roku 2017 má žalobca o spoločnosti žalovaného aspoň čiastkový prehľad výlučne z dokladov, ktoré si môže obstarať akákoľvek osoba, nakoľko ide o verejne dostupné informácie. Podľa žalobcu je absurdné aj proti samotnému zneniu právnej normy jasne formulovanej v ustanovení §122 ods. 2 Obch. zák., neposkytnúť súdnu ochranu spoločníkovi, ktorý nielen osvedčil, ale dôkazmi priamo preukázal a napokon žalovaný to ani nepoprel, že okrem verejne dostupných informácii, od 2017 napriek jeho záujmu o veci spoločnosti, štatutárny orgán spoločnosti žalovaného mu akékoľvek takéto informácie pod rôznymi zámienkami odmieta protizákonne poskytnúť. K jednotlivým účtovným dokladom, ktoré žiada žalobca sprístupniť uviedol, že sa jednoznačne bezprostredne týkajú fungovania spoločnosti a realizácie predmetu jej činnosti. Žalobca požadoval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne účtovné doklady a zmluvy s tretími osobami - teda presne to, čo identifikoval súd prvej inštancie. Napriek tomu, že z dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobcovi neboli žalovaným predložené na nahliadnutie absolútne žiadne účtovné doklady od roku 2017 do dnešného dňa a napriek písomným vyjadreniam žalovaného, že žalobcovi žiadne doklady kvôli ich údajnej neidentifikácii nepredloží, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neosvedčil, že je v danom prípade nevyhnutné poskytnúť rýchlu ochranu jeho subjektívnym právam - sám súd prvej inštancie skonštatoval, že ide o práva spoločníka podľa §122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca má za to, že nielen že osvedčil nevyhnutnosť rýchleho poskytnutia súdnej ochrany, ale ju predloženými dôkazmi aj preukázal.
8. Žalobca v rámci odvolania predložil odvolaciemu súdu ostatnú účtovnú závierku žalovaného, z ktorej vyplýva, že opäť nebol rozdelený zisk a informáciu z Finstatu spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA s.r.o., v ktorej je osoba štatutára totožná s osobou štatutára u žalovaného, z ktorej vyplývajú síce klesajúce tržby ale stúpajúci účtovný zisk ako aj úverové zaťaženie a dokonca dlh na daniach. Nakoľko žalobca od roku 2017 nedisponuje o spoločnosti žalovaného inými ako verejne dostupnými informáciami, je dôvodne z týchto verejne dostupných informácii vyvodiť záver, že nerozdelený zisk spoločnosti žalovaného je štatutárom použitý na úhradu záväzkov spoločnosti, v ktorej žalobca žiadnym spôsobom nefiguruje a teda s takýmto spôsobom konania štatutára žalovaného nesúhlasí. Taktiež z verejne dostupných informácii je zjavné, že štatutár založil nehnuteľnosti žalovaného v prospech čerpania úveru inej spoločnosti, v ktorej je taktiež štatutárom. Je taktiež dôvodné očakávať, že štatutár žalovaného týmto porušovaním zákonných práv žalobcu zakrýva iné porušovanie všeobecne záväznými právnymi predpismi ustanovených povinností spravovať cudzí majetok (pozn.: majetok žalobcu - 50%). Žalobca má za to, že účtovné doklady za obdobie, kedy žalobca k nim nemal konaním štatutára absolútne žiaden prístup vylúčia, alebo potvrdia odôvodnenú obavu žalobcu, že z nerozdeleného zisku žalovaného je financovaná spoločnosť BENZINOL SLOVAKIA s.r.o. a zrejme aj iné s čím nikdy ako spoločník nevyslovil súhlas a je to proti jeho záujmom. Podľa žalobcu napadnuté uznesenie minimálne vykazuje znaky arbitrárnosti a nedostatočného oboznámenia sa súdu prvej inštancie s predloženými dôkazmi.
9. K odvolaniu žalobcu sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými účtovnými závierkami žalovanej spoločnosti, z ktorých vyplývajú ekonomické ukazovatele spoločnosti a zároveň mal dostatok priestoru upresniť alebo podrobnejšie vymedziť, aké konkrétne podklady z účtovníctva požaduje predložiť na nahliadnutie, čo však doposiaľ neurobil. Žalovaný vyzval žalobcu, aby špecifikoval, aké konkrétne informácie, resp. listiny požaduje a preto podľa žalovaného nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný žiadosti žalobcu ignoroval a informácie mu neposkytol. Žalovaný má za to, že žalobca je o stave spoločnosti a jej ekonomických ukazovateľoch
dostatočne informovaný, bol oboznámený s najvýznamnejšími úkonmi a záležitosťami žalovanej spoločnosti týkajúcimi sa hospodárenia a najvýznamnejšieho majetku spoločnosti, čo preukazujú najmä zápisnice z valných zhromaždení spoločnosti spolu s prezenčnými listinami, účtovné závierky žalovanej spoločnosti a ďalšie verejne dostupné listiny, pričom z prezenčných listín k zasadaniam valných zhromaždení žalovanej spoločnosti je zjavné, že žalobca sa na nich zúčastňoval a oboznamoval sa s požadovanými informáciami. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29.5.2019 a ďalej uviedol, že formulácia požiadavky žalobcu na zverejnenie všetkých dokladov a zmlúv uvedená v predmetnom návrhu nezodpovedá rozsahu jeho oprávnenia požadovať od konateľa informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Poukázal tiež na českú judikatúru, predovšetkým uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 22.02.2011, sp. zn. 29Cdo/3704/2009 a z 27.11.2014, sp. zn. 29Cdo/2779/2014, ktoré sú aplikovateľné na rozhodovanú vec, a z ktorej vyplýva, že právo spoločníka na poskytovanie informácií a sprístupnenie dokladov spoločnosti nie je celkom neobmedzené, ale zahŕňa iba tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník získal rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti. Medzi takéto informácie patria informácie o rozsahu a základnej štruktúre majetku spoločnosti a o významnejších zmluvách týkajúcich sa nakladania s týmto majetkom.
10. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca žiada uvedené listiny z titulu spoločníka v spoločnosti žalovanej, avšak zvolený rozsah zodpovedá oprávneniam dozornej rady, resp. jej jednotlivých členov podľa ust. § 138 Obchodného zákonníka. Nakoľko žalobca svojou požiadavkou k umožneniu nahliadnuť do všetkých dokladov a zmlúv presahuje rozsah svojho práva ako spoločníka v spoločnosti žalovanej, žalovaný má za to, že konateľ žalovanej nie je povinný jeho požiadavke v zvolenom rozsahu vyhovieť. Okrem ohraničenia rozsahu informácií, ktoré môže spoločník žiadať, a dokladov, do ktorých je oprávnený nahliadať, predstavuje ďalšiu limitáciu aj spôsob, akým má byť toto právo uplatňované. Spoločník nesmie právo na sprístupnenie dokladov spoločnosti vykonávať šikanóznym spôsobom, t.j. takým spôsobom, ktorý by spoločnosť obmedzoval v činnosti, prípadne jej spôsoboval neprimerané náklady. Žalovaný tiež poukázal na opakované a účelové správanie žalobcu, ktoré na spoločnosť žalovanej pôsobí negatívne a poškodzujúco. Konanie žalobcu ako spoločníka v spoločnosti žalovanej smeruje proti záujmom predmetnej spoločnosti, absentuje u neho lojalita a čestné správanie voči spoločnosti žalovanej. V tejto súvislosti žalovaný uviedol skutočnosti týkajúce sa mediálneho šírenia tvrdení žalobcu o žalovanej spoločnosti a jej konateľovi Uvedené mediálne články poukazujú na úmyselne nepravdivé trestné oznámenie žalobcu, ktoré bolo spúšťačom akcie s krycím názvom „Doktor“ vo vzťahu k spoločnostiam, v ktorých vystupuje spomínaný konateľ žalovanej J.. T. Č., L..J.., J., a v ktorých je žalobca spoločníkom. Táto akcia paralyzovala aj spoločnosť žalovanej a spôsobila jej problémy v obchodných kruhoch ako aj vo finančných inštitúciách a v končenom dôsledku poškodila jej reputáciu a dobré meno. K dnešnému dňu pritom nebola preukázaná žiadne trestná činnosť žalovanej, jej konateľa, a ani niektorej zo spoločností, proti ktorým trestné oznámenie smerovalo.
11. Žalovaný má za to, že v prípade žalobcu ako spoločníka žalovanej dochádza dlhodobo, opakovane a účelovo k uplatňovaniu jeho práva podľa ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka šikanóznym spôsobom, kedy ním obmedzuje spoločnosť žalovanej (ale aj iných spoločností, v ktorých je žalobca spoločníkom) pri výkone svojej činnosti a ukladá spoločnosti žalovanej neprimerané povinnosti. Z tohto pohľadu ide o neprimeraný výkon a zneužitie práv spoločníka podľa ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré sa negatívne prejavujú na činnosti spoločnosti žalovanej a vzhľadom na povahu a spôsob, akým tieto práva žalobca realizuje, má výkon týchto oprávnení zo strany žalobcu škodlivé účinky.
12. K náležitostiam návrhu neodkladného opatrenia žalovaný uviedol, že žalobca nijako bližšie nešpecifikoval odôvodnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov. Svojím návrhom nepreukázal súdu existenciu naliehavého ohrozenia jeho záujmov a práv tak, aby súd zasiahol do pomerov strán formou neodkladného opatrenia. Vyhovením návrhu by došlo k zásahu do princípu proporcionality, kedy právne účinky neodkladného opatrenia obmedzia žalovanú ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu ČR III.ÚS 394/01 z 12. 3.2002, podľa ktorého síce je základným zmyslom predbežného opatrenia ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, no zároveň musia byť rešpektované aj ústavné pravidlá ochrany toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Žalovaný poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 26Cb/59/2022-56 zo dňa 25.5.2022, v právnej veci žalobcu J.. L. V., proti žalovanej SUN lakes apartments I spol. s r. o., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorej sa posudzovala skutkovo a právne porovnateľná vec. V
predmetnom uznesení súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a to najmä s ohľadom na to, že zo strany žalobcu nebola preukázaná odôvodňujúca potreba neodkladnej úpravy pomerov. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/71/2022-188 zo dňa 15.7.2022. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd žalobcom napadnuté uznesenie, ako vecne správne a zákonné, v celom rozsahu potvrdil a súčasne, aby žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
13. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné.
14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 326 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
19. Podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.
20. Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
21. Podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.
22. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca
tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
23. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovania nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.
24. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
25. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je uloženie povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi nahliadať do všetkých účtovných dokladov žalovaného za roky 2017, 2018, 2019, 2020, 2021 a 2022 a zmlúv uzavretých žalovaným s tretími osobami v rokoch 2017, 2018, 2019, 2020, 2021 a 2022 a robiť si z týchto dokladov fotokópie, a to v sídle žalovaného. Žalobca uvádzal, že mu ako spoločníkovi nebolo umožnené žiadnym spôsobom nahliadať do akýchkoľvek dokladov žalovaného od roku 2017. K iným ako verejne dostupným informáciám o žalovanej nemá konaním štatutárneho orgánu prístup. Podľa žalovaného, žalobca nijako nešpecifikoval odôvodnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov a nepreukázal existenciu naliehavého ohrozenia záujmov. Žalobcove právo nie je absolútne a jeho vyhovením by došlo k zásahu do princípu proporcionality, kedy právne účinky neodkladného opatrenia obmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.
26. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a nedôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových aj právnych dôvodov napadnutého uznesenia a na doplnenie uvádza, že žalobca v súlade s § 325 ods. 1 C.s.p. neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.
27. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ani zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani z argumentácie žalobcu obsiahnutej v odvolaní nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca nedomáhal, resp. nedomáha odstránenia ním tvrdeného protiprávneho stavu rozporného s ustanovením § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka podaním riadnej žaloby vo veci samej s petitom totožným s petitom predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou by uplatnil žalobný nárok zodpovedajúci jeho právu spoločníka vyplývajúcemu z dikcie ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale domáha sa odstránenia tvrdeného protiprávneho stavu formou neodkladného opatrenia, v prípade ktorého ide vo svojej podstate primárne o výnimočné opatrenie dočasného a preventívneho charakteru. Aj samotný žalobca tvrdí dlhodobé porušovanie jeho práv spoločníka zo strany žalovaného, a to už od roku 2017, pričom predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobcom podaný na súd až v
roku 2022 bez toho, aby v ňom žalobca akýmkoľvek spôsobom zdôvodnil opodstatnenosť ochrany ním tvrdeného nároku práve formou neodkladného opatrenia. Žalobca vo svojom návrhu žiadnym spôsobom neodôvodnil prípadnú opodstatnenosť aplikácie ustanovenia § 330 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 336 ods. 1 C.s.p. a súčasne ani neuviedol žiadny konkrétny v danom čase existujúci bezprostredný účel a potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia špecifikovaním a osvedčením konkrétnych skutočností, ktoré by zakladali dôvodnosť žalobcom navrhovanej úpravy pomerov strán práve navrhovaným neodkladným opatrením. V návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia navyše napríklad úplne absentuje aj časové ohraničenie, v ktorom by sa malo navrhované neodkladné opatrenie vykonať, pričom v tejto súvislosti je potrebné zo strany odvolacieho súdu zdôrazniť, že ani prípadný oprávnený výkon práva spoločníka nemôže mať šikanózny charakter vo vzťahu k dotknutej obchodnej spoločnosti. Žalobca vo svojom návrhu v podstate neuviedol nič, čo by nasvedčovalo existencii bezprostredne hroziacej konkrétnej ujmy.
28. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.5.2019 pod sp. zn. 3Obdo/21/2019, na ktoré v napadnutom rozhodnutí poukázal aj súd prvej inštancie. Zo záverov vyššie označeného judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že „Súčasťou práva spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti je aj jeho právo požadovať od spoločnosti, ak disponuje potrebným technickým vybavením, aby mu umožnila vyhotovenie kópií jednotlivých dokladov spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov“, pričom v odôvodnení predmetného uznesenia najvyšší súd uviedol, že „Po zohľadnení systematiky ustanovenia § 122 Obchodného zákonníka je zrejmé, že odsek 2 uvedeného zákonného ustanovenia nie je možné pri posudzovaní práva spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti vykladať samostatne, ale výlučne v spojení s oprávneniami spoločníka vyplývajúcimi mu z § 122 ods. 1, resp. ods. 3 Obchodného zákonníka.“ Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že „Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti je tak späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré sa týkajú najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Z ustanovenia § 122 Obchodného zákonníka však nemožno vyvodiť právo spoločníka nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti. Toto právo zákon zveruje členom na to povolaného orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným - t.j. členom dozornej rady - ktorí sú oprávnení žiadať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti (k tomu viď aj ustanovenie § 138 ods. 2 Obchodného zákonníka). Na predmetnom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že dozorná rada je v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným konštruovaná ako fakultatívny orgán, keď jej zriadenie závisí výlučne od vôle spoločníkov vyjadrenej v spoločenskej zmluve“.
29. Odvolací súd v kontexte uvedených záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR konštatuje, že žalobca neosvedčil relevantným spôsobom ani dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením, keďže žiadnym spôsobom neodôvodnil potrebu nahliadnutia do všetkých účtovných a zmluvných dokumentov žalovaného spadajúcich pod roky 2017-2022, v ktorých sú s najväčšou pravdepodobnosťou zahrnuté aj doklady týkajúce sa bežného chodu spoločnosti, pričom žalobca svoj záujem na nahliadnutí aj do tohto druhu dokladov nepodporil vôbec žiadnym tvrdením.
30. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ani nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, ako vecne správne potvrdil (§ 387 C.s.p.).
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
32. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).