Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-365-2014.pdf
PDF · 107.01 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/365/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci žalobcov: 1/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom V. č. XXX, občan SR, právne zast.: JUDr. Eduard Šoška, advokát so sídlom D. Dlabača 21, Žilina, 2/ D.. A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom M. A. XXX/X, A., občan SR, 3/ P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XXX, občan SR, proti žalovanému: SR - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova ul. č. 36, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov v r. 1/ až 3/ o určenie, že poručiteľka G. B., rod. G., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX a poručiteľ V. B., zomr. dňa X.X.XXXX, boli v deň svojej smrti vlastníkmi časti parcely č. XXXX o výmere XXX m2 v kat. úz. V., ktorej zodpovedá parcela CKN č. XXX/X, CKN č. 743/5 a CKN č. XXX/X vytvorené geometrickým plánom č. 8/2006, v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2014 domáhali určenia, že časť parcely 1374 o výmere 800 m2 v kat. ú. Višňové, ktorej zodpovedá novovytvorená parc. KNC č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 121 m2, parc. KNC č. XXX/X orná pôda o výmere 239 m2 a parc. KNC č. XXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 440 m2 v kat. ú. Višňové, ktoré boli vytvorené GP č. X/XXXX patria do dedičstva po poručiteľke G. B., zomrelej dňa XX.X.XXXX (sp. zn. D1021/79) a poručiteľa V. B., zomr. dňa X.X.XXXX (D1206/94 Dnot 661/94). Návrh odôvodnili tým, že predmetom dedičského konania po ich právnych predchodcoch nebola prejednaná časť parc. PKN č. XXXX o výmere 800 m2 v kat. území Višňové, na ktorej stojí rodinný dom s.č. XXX ( LV č. XXX), pričom z rozhodnutia Rady MNV vo V. zo dňa 27.6.1958 vyplýva, že poručiteľovi V. B. a jeho manželke bol pridelený stavebný pozemok nachádzajúci sa v zastavanej časti obce V. z časti parcely PKN 1374 a to o výmere 800 m2 ako stavebný pozemok pod výstavbu rodinného domu a kúpna cena bola stanovená vo výške 0,09 eur/m2. Uvedené skutočnosti boli schválené na zasadnutí MNV vo Višňovom dňa 24.5.1958. Z rozhodnutia odboru pre výstavbu ONV v Žiline č. výst. 1565/1958-R zo dňa 4.5.1959 vyplýva, že rozhodnutím o vydanie stavebného povolenia na novostavbu rodinného domu pre V. Beniača a manželky bolo vyhovené a žiadateľovi V. B. a manželke bolo povolené v obci Višňové na pozemku PKN č. 1374 postaviť novostavbu rodinného domu. Štát ako vlastník nehnuteľnosti právnym predchodcom navrhovateľov pridelil pozemok o výmere 800 m2 z parcely PKN č. 1374 za účelom jeho užívania a výstavby rodinného domu a rozhodnutím zo dňa 27.6.1958 bola stanovená kúpna cena. Obsahom tohto právneho vzťahu bolo subjektívne právo občana v užívaní pozemkov v socialistickom vlastníctve a právni predchodcovia žalobcov tento pozemok držali v dobrej viere a užívali v súlade s vtedajšími predpismi a mohli sa dôvodne domnievať (napriek absencii registrácie dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku), že sa stali oprávnenými držiteľmi pozemku ako aj jeho užívateľmi. Sporné nehnuteľnosti nadobudli vydržaním do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to uplynutím vydržacej lehoty, ktorá uplynula dňa 27.6.1968 a počas celej
vydržacej doby si žiadna tretia osoba nerobila akýkoľvek nárok na predmetnú nehnuteľnosť. Žalobcovia ako dedičia sa nemôžu bez ďalšieho domáhať určenia, že sú vlastníkmi parciel, ktoré patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch a z uvedených dôvodov je daný naliehavý právny záujem na určení, že novovytvorené parcely GP č. 8/2006 vytvorených z časti PKN parc. č. XXXX patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch.
2. V priebehu konania žalobcovia zotrvali na skutkovom odôvodnení s poukazom na vydané rozhodnutie Rady MNV vo Višňovom zo dňa 27.6.1958 o pridelení stavebného pozemku a to z PKN parc. č. 1374 výmera 800 m2 pod výstavbu rodinného domu, právni predchodcovia postavili rodinný dom a pozemok na ktorom stojí dom držali v dobrej viere a užívali až do svojej smrti a vlastnícke právo nadobudli titulom vydržania. Taktiež poukazovali na rozhodnutie MNV vo Višňovom zo dňa 24.5.1958, kedy zamestnankyňa MNV pani E. potvrdila, že suma za pridelené pozemky bola zaplatená 28.6.1958. Vydržacia doba právnym predchodcom žalobcov začala v roku 1958, kedy právni predchodcovia získali tento pozemok, zaplatili zaň a na tomto pozemku postavili rodinný dom. Následne v zmysle zák. č. 40/1964 Zb. v ustanovení 132a a ustanovení § 135a bola novoupravená ochrana držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby, teda pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984 tak, ako je v ustanovení § 865 ods. 3 Obč. zák., teda podľa tejto úpravy predchodcovia žalobcov vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním.
3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že neboli splnené podmienky pre vydržanie, keď právni predchodcovia žalobcov nemali právny titul, resp. objektívny dôvod si myslieť, že sú vlastníkom sporných nehnuteľnosti. V rozhodnutí Rady MNV vo Višňovom z roku 1958 je len uvedené, že pozemok, ktorý je predmetom sporu parc. 1374 o výmere 800 m2 ako stavebný pozemok súhlasia s tým, aby bol na tejto parcele postavený rodinný dom právnymi predchodcami. V tom čase nebolo potrebné uzatvárať dohodu o zriadení osobného užívania pozemku vzhľadom k tomu, že v tom čase platil zákon č. 65/1951 Zb., kde podľa § 1 je potrebné na prevod nehnuteľnosti písomná forma a na prevod nehnuteľnosti je potrebné privolenie ONV ako aj samotná písomná forma na prevod.
4. Z rozhodnutia Rady MNV zo dňa 27.6.1958 (č.l. 11) súd zistil, že Rada MNV vo Višňovom dáva súhlas k prevodu poľnohospodárskej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v zastavanej časti obce Višňové z č. parcely 1374 o výmere 800 m2 ako stavebný pozemok pod výstavbu rodinného domku. Kúpnopredajná cena je 1 m2 po 3,- Kčs, teda za 800 m2 Kčs 2.400. Uvedená suma za pozemok mala byť zaslaná v štvrťročných splátkach poštovými poukážkami. Schválené na zasadnutí MNV vo V. dňa 24.5.1958 uznesenie 26/58.
5. Z rozhodnutia ŠN v Žiline č. D1021/79 (č.l. 7) zo dňa 11.4.1980 vo veci prejednania dedičstva po G. B., zomr. XX.X.XXXX súd zistil, že predmetom prejednania dedičstva okrem iných bola polovica rodinného domu č. 496 a polovica intravilán pozemku parc. č. XXXX/X, ktoré vlastníctvo bolo zapísané pre dedičov poručiteľky manžel a deti, navrhovatelia v rade 1/ až 3/ v rovnakom pomere, t.j. po 1/8 z celku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.1980.
6. Z osvedčenia o dedičstve D1206/94 Dnot 661/94 zo dňa 3.9.1999 (č.l. 9 spisu) súd vzal za zistené, že v dedičskej veci po poručiteľovi V. B., ktorý zomrel dňa 5.6.1994 predmetom prejednania dedičstva boli nehnuteľnosti a to 5/8 rodinného domu s.č. XXX postaveného na KN parc. č. XXX LV č. XXX a zároveň bolo poznamenané, že nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. XXX a 422 na meno manželky poručiteľa, ktoré poručiteľ zdedil na základe dedičského rozhodnutia D1021/79 v zmysle identifikácie vyhotovenej OÚ v Žiline, odborom katastra nehnuteľnosti boli komasované. Poručiteľ v katastri nehnuteľnosti ako vlastník v komasačnom hárku nepredchádza.
7. Z predloženého GP 8/2006 overený katastrálnym odborom OÚ Žilina dňa 11.7.2006 (čl. XX) súd zistil, že sporné pozemky novovytvorená A. par. č. XXX/X o výmere XXX mX orná pôda boli vytvorené z A. parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX mX (LV XXXX) a novovytvorené A. parc. č. XXX/X zast. plochy o výmere XXX mX a A. parc. č. XXX/X zast. plochy o výmere XXX mX boli vytvorené z A. parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX mX (LV č. XXXX).
X. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. V. (čl. XX,XX) súd zistil, že A. parc. č. XXXX/X
orná pôda o výmere XXXX mX a A. parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX mX je zapísané vlastnícke právo pre SR - Q. pozemkový fond v podiele X/X, titul nadobudnutia výmer P. č. XXX-XX/X-XXX-X/X.
X. Podľa identifikácie parciel OÚ I. katastrálny odbor č.j. A zo dňa XX.X.XXXX ( čl. XX) súd zistil, že výpis z komasačného hárku č. XX - vlastníctvo pre V. rim. kat. cirkev a pôvodnému zápisu k.h. XX kat. územie V. parcele č. XXXX roľa o výmere XXXXX mX zodpovedá okrem iných M. parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX mX (LV XXXX), M. parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX mX (LV XXXX) a na LV č. XXXX v X/X vlastníctvo pre SR - Q..
XX. Z výzvy na vrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam (č.l. XX) súd zistil, že J.- katolícka cirkev, farnosť V. listom zo dňa XX.X.XXXX požiadala Q. pozemkový fond o navrátenie vlastníctva ku pozemkom v kat. území V. vedené v komasačnom hárku č. XX okrem iných M. parc. č. XXXX/X.
XX. X. § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
XX. Q. prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. X. posudzovaní naliehavého právneho záujmu v danej prejednávanej veci, a to určenia, či sporné pozemky patria do dedičstva tj. určenia vlastníckeho práva ku dňu smrti poručiteľa, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú žalobou tvrdiac, že vlastníctvo právni predchodcovia nadobudli vydržaním. Vo veci určenia, že do dedičstva po neb. právnych predchodcov žalobcov patria vyššie označené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území V. je v samej podstate určením vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam a súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo sa zaznamená do katastra nehnuteľnosti a týmto spôsobom má byť dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľnosti a teda na strane žalobcov je daný naliehavý právny záujem a domáhať sa zmeny údajov v katastri môžu žalobcovia iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do katastra. XX. Podľa § 854 H. zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom XXXX; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom XXXX sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
XX. Podľa § 856 ods. X H. zákonníka, majetkové spoločenstvá medzi manželmi vzniknuté podľa prvších predpisov zanikajú 1. aprílom XXXX. K. dňom vznikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo podľa tohto zákona do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí.
XX. X. § X3X ods. 1 a 2 H. zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobud- núť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
XX. X. § X29 ods. 1 H. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba. XX. X. § X30 ods. 1 H. zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. X. pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. XX. X. § X34 ods. 1 H. zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju ma nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. XX. Predmetom tohto konania je nárok žalobcov ako dedičov o určenie, že časť parcely XXXX o výmere XXX mX v kat. ú. V., ktorej zodpovedá novovytvorená A. parc č. XXX/X, A. parc. č. XXX/ X a A. par. č. XXX/X v kat. ú. V., ktoré boli vytvorené GP č. X/XXXX patria do dedičstva po ich rodičoch.
XX.V predmetnej spornej veci podstatnou právnou otázkou bola otázka, či právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním a či boli splnené zákonné podmienky oprávnenej držby. XX. Z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo sporné, že J. F. vo V. dňa XX.júna XXXX udelila súhlas k prevodu poľnohospodárskej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v zastavanej časti obce V. z X. parcely XXXX výmeru XXX mX ako stavebný pozemok pod výstavbu rodinného domu a na ktorom si v roku XXXX postavili rodinný dom, ktorý užívali nepretržite až do svojej smrti. V. na uvedené tvrdenia žalobcov, ktorí tvrdili, že rodičia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním v období od roku XXXXX až do roku XXXX súd posudzoval vydržanie vlastníctva k sporným pozemkom u rodičov žalobcov. L. veci, rodičia žalobcov a samotní žalobcovia, by museli preukázať, že so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní o tom, že im sporné pozemky patria a to na podklade toho, že by s týmito nakladali ako s vlastnými.
XX.Právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva môže byť zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. V. patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby (pri nehnuteľnostiach XX rokov) a c) spôsobilý predmet vydržania. X. vydržania je skutočnosť, že držiteľ je zo zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo práva patrí. H., ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia tzv. titulu uchopenia sa držby. XX. Vychádzajúc zo žalobcami tvrdenej skutočnosti, že do držby sporných pozemkov rodičia nastúpili v roku XXXX sa súd zaoberal existenciou a splnením podmienok vydržania za účinnosti skorších právnych úprav počnúc Q. občianskym zákonníkom (I. č. XXX/XXXX Zb.) ako i H. zákonníkom (I. č. XX/XXXX Zb.) v znení účinnom do XX.X.XXXX, od X.X.XXXX (I. č. XXX/XXXX Zb.) a následne od X.X.XXXX (I. č. XXX/XXXX Zb.). R. postup vyplýva zo skutočností, že H. zákonník z roku XXXX (zákon č. XX/XXXX Zb.) nepripúšťal vydržanie ako osobitný spôsob nadobúdania vlastníckeho práva, iba rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do XX.X.XXXX (§ 854). T. sa však stalo vydržanie vecí podľa novely až od 1. apríla XXXX, pretože aj keď sa započítavajú vydržacie doby, ktoré uplynuli ešte pred účinnosťou novely, neskončia sa tieto doby skôr než uplynutím jedného roku od účinnosti novely H. zákonníka (§ 865 ods. X). K. zo zákonného ustanovenia § 868 H. zákonníka (X. ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom XXXX; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom XXXX sa však posudzujú podľa doterajších predpisov) vyplýva, že vlastnícke právo k pozemku nadobudne vydržaním osoba, ktorá kedykoľvek po X.X.XXXXX splní podmienky stanovené § 134 H. zákonníka, teda dôsledky držby v podobe vydržania sa mohli u oprávneného držiteľa veci uplatniť iba v prípade, že podmienky pre vydržanie tu boli dané v deň nadobudnutia účinnosti zákona č. XXX/XXXX Zb. tj. k X.X.XXXX.
XX. V prípade matky žalobcov G. B., zomrelej XX.X.XXXX podľa názoru súdu neboli splnené predpoklady vydržania, nakoľko k jej úmrtiu došlo v roku XXXX a teda v období od XXXX do XXXX nemohla v zmysle H. zákonníka (novela zákonom č. XXX/XXXX Zb.) nadobudnúť sporné pozemky vydržaním. V čase vstupu do držby (XXXX) platil H. zákonník č. XXX/XXXX, podľa ktorého vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145 <javascript:%XXfZzSRInternal('XXXXX',%XX'XXXXXXXX',%XX'XXXXXXXX',%XX'XXXXXXX', %XX'XXXXXXX',%XX'X')>) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná (XXX ods. 1) a predpokladané právne účinky vydržania mali nastať v roku XXXX, kedy zákonné podmienky vydržania podľa H. zákonníka zákona č. XX/XXXX, ktorý v tej podobe akú mal v dobe od X.apríla XXXX do XX.marca XXXX neumožňoval nadobudnutie vlastníckeho práva k veciam vydržaním.
XX. Pokiaľ ide o možnosť vydržania pozemku otcom žalobcov V. B., ktorému spolu s manželkou bol pridelený sporný pozemok v roku XXXX a tento užíval nepretržite až do času svojej smrti tj. dňa X.X.XXXX a podľa vyjadrení žalobcov v dobrej viere, že je ich vlastníkom tieto nepretržite užíval je potrebné zo strany súdu poznamenať, že ak by sa započítala doba vo vzťahu k celej
nehnuteľnosti, tj. polovicu z majetku patriaceho do B. aj po manželke užíval pozemky od novely (XXX/ XXXX Zb.) od 1. apríla XXXX do X.X.XXXX spolu XX rokov ako ich výlučný vlastník. V. z právneho stavu platného od 1. apríla XXXX vydržať bolo možné iba pozemok, ku ktorému by sa mohlo zriadiť právo osobného užívania, vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát, občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní, a preto právny predchodca žalobcov (otec) nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. X. predchodca žalobcov nevyužil ani ďalší inštitút H. zákonníka v účinnom znení platnom od X.X.XXXX a to postup podľa ustanovenia § XXX ods. 5, podľa ktorého ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. K. právo sa mohlo uplatniť do jedného roka od účinnosti zákona, keďže sa tak nestalo, ich právo zaniklo. XX. V konaní nebolo sporné faktické ovládanie veci (obhospodarovanie sporných nehnuteľnosti) rodičmi žalobcov, v prejednávanej veci však nebol preukázaný poctivý titul, od ktorého sa odvíja dobromyseľnosť držby. Z. do oprávnenej držby však predpokladalo dobromyseľnosť o tom, že mu sporná nehnuteľnosť patrí. I. tvrdené nadobudnutie presvedčenia o vlastníctve sporných pozemkov neguje tiež skutočnosť, ktorá vyplynula zo samotného písomného návrhu, kedy uviedli, že štát ako vlastník pridelil pozemok za účelom jeho užívania a výstavby rodinného domu. Q. všetkých hore uvedených skutočností návrh žalobcov zamietol. XX. X. žalobcovia tvrdili, že rodičia v roku XXXX na základe rozhodnutia F. zo dňa XX. júna XXXX zaplatili kúpnu cenu dňa XX.X.XXXX (vyhlásenie p. E. T. č.l. XX) a tieto sporné pozemky odkúpili, kúpa sporných pozemkov od štátu rodičmi žalobcov v konaní preukázaná nebola. V čase tvrdenej kúpy sporných pozemkov podľa H. zákonníka č. XXX/XXXX Zb. účinného od X.X.XXXX požiadavka písomnej formy zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 40 ods. 1, písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch a právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. X. forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu. K. podľa § X ods. 1 veta prvá zákona č. XX/XXXX Zb. zákon o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, na prevod nehnuteľnosti a na prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného výboru. X. stavebného pozemku a udelenie súhlasu k prevodu poľnohospodárskej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v zastavanej časti obce V. z čísla parcely XXXX o výmere XXX mX ako stavebný pozemok pod výstavbu rodinného domku nemožno považovať za dobromyseľnú a oprávnenú držbu, ktorá by spĺňala podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. I. v konaní nepreukázali existenciu žiadneho právneho úkonu, ktorý by v nich objektívne mohol vyvolať stav dobromyseľnosti, že právni predchodcovia sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Zo strany žalobcov nebolo ani tvrdené, že by ich právnymi predchodcami bola vykonaná nejaká aktivita v smere podania návrhu na uzavretie zmluvy a registráciu takej zmluvy o prevode. X. súd pri otázke dobromyseľnosti vstupu právneho predchodcu do držby dospel k záveru o nesplnení dobromyseľnosti ako jednej z podmienok kvalifikovanej držby. X. splnenie podmienok držby nepostačuje len faktické užívanie predmetnej nehnuteľnosti, ale držiteľ musí byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný a iba samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. XX. Q. s poukazom na vyššie uvedené právne závery a v konaní nepreukázané splnenie zákonom stanovených podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním návrh žalobcov v rade X/ až 3/ v celom rozsahu zamietol. XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s § X51 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. I. ako úspešný účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. XX.Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané pred XX.XX.XXXX, t.j. za účinnosti H. súdneho poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie okresného súdu. K písomnému vyhotoveniu rozsudku však dochádza za účinnosti "nového" procesného predpisu - zákona č. XXX/ XXXX Z. z. C. sporový poriadok. V. k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam (osobitne § 470 ods. 1, ods. X veta prvá C.) súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku čiastočne zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu; napr. uvedenie mena a priezviska sudcu rozhodujúceho vo veci, terminológiu
označovania strán a ich zástupcov sporu (ktorý v ustanovení § 60 upravuje strany v konaní ako žalobcu a žalovaného, súd v záhlaví a odôvodnení tohto rozhodnutia označuje navrhovateľa ako žalobca a odporcu ako žalovaný), číslovanie odsekov odôvodnenia, poučenie o lehote na podanie odvolania, o náležitostiach odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).