Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-85-2015.pdf
PDF · 89.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/85/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobkyne: P. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. T.. B. XX, Ž., I. P.. I. O., T. Q. Q. T.. B. XX, Ž., proti žalovaným: 1/ X. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. F. XXX/XX, Ž., 2/ P. V., Z.. XX.X.XXXX, B. Z. X. XXX/XX, XXX XX E. E., 3/ L. A., Z.. XX.X.XXXX, B. H. XXX, XXX XX Ž., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd zrušuje a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania predajom nehnuteľností domu sup. č. XXX postavenom na parc. č. A.-C. XXXX/X, pozemku parc. č. A.-C. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2, pozemku parc. č. A.-C. XXXX/X, záhrady o výmere 426 m2, všetko zapísaných na LV č. XXX k. ú. I.. Predaj nehnuteľností sa uskutoční postupom podľa osobitného zákona Zák. č. 233/1995 Z. z. s tým, že výťažok z predaja týchto nehnuteľností bude rozdelený medzi účastníkov takto: žalobkyni jedna štvrtina, žalovanému v rade 1/ jedna polovica, žalovanej v rade 2/ jedna osmina a žalovanej v rade 3/ jedna osmina.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 17.2.2015 sa žalobkyňa voči žalovaným v r. 1/ až 3/ domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - domu sup. č. XXX postavenom na parc. č. A.-C. XXXX/X, pozemku parc. č. A.-C. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2, pozemku parc. č. A.-C. XXXX/X, záhrady o výmere 426 m2, všetko zapísaných na LV č. XXX k. ú. I. (ďalej tiež „predmetné“ nehnuteľnosti). Žalobu odôvodnila právom spoluvlastníka na vyporiadanie existujúceho spoluvlastníctva a tým, že dohoda medzi účastníkmi konania nie je možná. Navrhla prikázať predmet vyporiadania do výlučného vlastníctva žalovaného v r. 1/ s tým, že žalovaný v r.1/ bude zaviazaný na vyplatenie peňažnej sumy žalobkyni a žalovaným v r. 2/ a 3/ ako ustupujúcim spoluvlastníkom ako náhradu ich spoluvlastníckych podielov.
2. Žalovaný v r. 1/ sa k veci samej vyjadril písomne dňa 26.8.2015 tak, že žalobu navrhuje zamietnuť, alebo na základe jeho návrhu rozhodnúť vo veci tak, že on by vyplatil žalobkyňu v hodnote jej spoluvlastníckeho podielu v dvoch splátkach, prvá splatná s odstupom jedného roka a druhá splatná s odstupom troch rokov, s tým, že ak túto podmienku nesplní, súhlasí s predajom nehnuteľností za trhovú cenu a s rozdelením výťažku. Svoj návrh riešenia odôvodňuje tým, že jeho matka mu chcela nehnuteľnosť darovať, ale on to odmietol s tým, aby svoj podiel mali aj žalobcovia, žalobkyňa v r. 1/ ako jeho bývalá manželka a žalobkyne v r. 2/, 3/, ako jeho dve netere. Zhoršuje sa mu zdravotný stav, zistil toho príčinu - otravu ortuťou, stratil dôveru k lekárom a lieči s sám, mal ďalšie zdravotné a psychické ťažkosti, ktoré musel prekonať. Nemieni brániť spoluvlastníkom vo výkone ich práva, komunikoval s nimi, u predchádzajúcej snahy o dohodu so žalobkyňou v r. 1/ bola nadhodnotená cena nehnuteľností.
Nemá finančné prostriedky na vyplatenie spoluvlastníčok, žiada o zohľadnenie jeho životnej situácie. O dom sa staral, vypracoval zoznam vecí, ktoré vykonal pri starostlivosti o nehnuteľnosť.
3. Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2016 sa sporové strany pridržiavali svojich písomne podaných vyjadrení a skutkovo a právne argumentovali, prakticky najmä k navrhovaným riešeniam vyporiadania. Právne zastúpená žalobkyňa za daného stavu súhlasila s predajom predmetných nehnuteľností.
4. Súd vychádzal zo spoločných tvrdení účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v r. 1/ až 3/ a listinnými dôkazmi.
5. Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2016 osobne vypovedal žalovaný v r. 1/ tak, že zariaďoval predaj predmetných nehnuteľností s ľuďmi, ktorým dôveruje, on vyjadril súhlas, aby to predali, ak dosiahnu predajnú cenu 120.000 Eur, aj keď podľa jeho názoru sa nedosiahne, lebo hodnota je trochu nižšia, okolo 100.000 Eur. Spresňuje, že je za predaj toho domu, aj keby sa dosiahol nižší výťažok. Vzťahy s domom sú zložitejšie, pre neho má vyššiu než finančnú hodnotu, ale aj tak už súhlasí s predajom. Keby mal peniaze na vyplatenie, tak by ho vyplatil, ale peniaze nemá. K súčasnému zápisu vlastníckych práv došlo tak, že keď sa ženil, tento dom patril jeho matke. On sám trval na tom, aby boli zapísaní ako vlastníci tohto domu všetci traja, včítane žalobkyne - jeho exmanželky, právne to bolo urobené tak, že jeho matka im jednu polovicu domu predala, ale bolo to darovanie, lebo matku nevyplácali. Je pravdou, že žalobkyňa predala svoj jednoizbový byt a aj on sám mal vtedy svojich 100.000 Eur, hovorí, ich minuli spoločne. Potom v dedičskom konaní po jeho matke jej jednu polovicu spolu dedili v dedičskom konaní, pričom žalované v r. 2/ a 3/ sú dcérami jeho sestry, ktorá zomrela skôr. V súčasnosti je jeho zdravotné a sociálne postavenie také, že pre lekárov je zdravý, ale príjem nemá.
6. Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2016 osobne vypovedali žalované v r. 2/ a 3/ obsahovo obdobne tak, že súhlasia s návrhom žalobkyne, za daného stavu súhlasia s predajom predmetných nehnuteľností. Nie je pravda, že by matka žalovaného v r. 1/ mienila predmetné nehnuteľnosti darovať žalovanému v r. 1/, naopak sťažovala sa, že spolužitie s ním je neznesiteľné, aj dožiť prišla od neho k nim, žalovaný v r. 1/ si vodil návštevy, s ktorými dom zafajčil.
7. Z listinných dôkazov súd zistil:
8. Podľa výpisu z LV č. XXX k. ú. I. žalobkyňa v podiele 1/4, žalovaný v r. 1/ v podiele 1/2, žalované v r. 2/ a 3/ každá v podiele 1/8, sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností - domu sup. č. 588 postavenom na parc. č. A.-C. XXXX/X, pozemku parc. č. A.-C. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2, pozemku parc. č. A.-C. XXXX/X, záhrady o výmere 426 m2.
9. Na pojednávaní konanom dňa 16.5.2016 súd ustálil skutkový stav tak, že predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný, z minulosti ide o nehnuteľnosti jeho matky.
10. Podľa § 136 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
11. Podľa § 137 ods. 1 OZ: Vlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
12. Podľa § 141 ods. 1 OZ: Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
13. Podľa § 142 ods. 1, 2 OZ: (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
14. Súd vykonal zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo podľa účelu tohto ustanovenia zásadne nikoho nemožno nútiť, aby v spoluvlastníctve zotrval. Zároveň proti vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na uvedenom nič nemení napr. tvrdenie žalovaného v r. 1/ o zdravotných ťažkostiach, keď zároveň uvádza, že pre lekárov je zdravý a lieči sa sám, ani užívanie týchto nehnuteľností žalovaným v r. 1/, ktoré v minulosti patrili jeho matke, prakticky aj so zohľadnením toho, že bol v manželstve so žalobkyňou, ktorá do ich manželstva tiež vložila peniaze, aj keby neboli vyporiadané v žiadnej exaktnej dohode účastníkov.
15. V spôsobe vyporiadania súd vychádzal zo zhodných častí tvrdení účastníkov, keď nikto ani len netvrdil zo zákona prednostný spôsob reálneho rozdelenia vecí, najmä pri výskyte rodinného domu, ktorého reálnu deliteľnosť zvisle, t.j. na samostatné funkčné domové jednotky, nikto ani len netvrdil a nemal o toto delenie záujem.
16. Je pravdou, že v súlade s východiskovým spôsobom riešenia v žalobnom návrhu (keď procesne je stále predmetom konania samotné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - pozn. súdu) do úvahy prichádzalo prikázanie predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného v r. 1/, ktorého spoluvlastnícky podiel je na nich najvyšší - 1/2 a navyše tieto nehnuteľnosti aj reálne užíva. Lenže pri prejednaní tohto vyporiadania súd zistil, že žalovaný v r. 1/, zhodne ako žiadny s ďalších spoluvlastníkov, ani neprejavili záujem o nadobudnutie vyššieho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, resp. o ich nadobudnutie do výlučného vlastníctva. Súd zvažoval dopad platnej právnej úpravy preferovaných spôsobov vyporiadania podľa cit. ust. § 142 ods. 1 OZ napr. tak, že by prikázal vyporiadavanú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva tomu, kto by chcel „vec“ aspoň v časti, t.j. východiskovo podľa možností so zachovaním doterajšieho stavu, alebo potenciálne včítane ďalších spoluvlastníckych podielov, toto postavenie svedčilo žalovanému v r. 1/. Súd by ale podľa svojho názoru takto mohol rozhodnúť o vyplatení ustupujúcich spoluvlastníkov iba formálne, keďže na základe prejednania právnej veci by toto vyplatenia nebolo reálne, lebo žalovaný v r. 1/ nemá aktuálne peniaze na toto vyplatenie, ani žiaden príjem. Súd sa však priklonil k tomu, že toto by nebolo efektívnym spôsobom vybavenia právnej veci tohto druhu, pričom na uvedenom nič nemení ani možné postihnutie povinnosti na výplatu ustupujúcich spoluvlastníkov pri výkone rozhodnutia, príznačne napr. s možnosťou predaja predmetných nehnuteľností.
17. Súd tak ustálil, že nebude prikazovať predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva nikomu, kto nemá záujem o celé toto vlastníctvo, s reálnou pripravenosťou výplaty ustupujúcich spoluvlastníkov. Súd preto pristúpil k nariadeniu predaja a rozdeleniu výťažku podľa podielov. Ako súd skonštatoval sporovým stranám na pojednávaní konanom dňa 16.5.2016, za postupne budovanej a oboznamovanej právnej praxe za súčasnej právnej úpravy, keď nie je právne zakotvený výkon súdnych rozhodnutí samotným súdom, sa súd prikláňa k tej rozhodovacej praxi, na základe ktorej súd v takomto prípade nariadi predaj predmetného vyporiadavaného majetku, tým by sa tunajšie civilné konanie ako sporové právoplatne skončilo a výsledkom takéhoto rozhodnutia v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti by bol exekučný titul, ktorý by mohol použiť na predaj predmetných nehnuteľností ktorýkoľvek z účastníkov konania. Naďalej podľa názoru súdu na uvedenom nič nemení napr. ani hypotetická možnosť dodatočnej dohody všetkých zúčastnených účastníkov právneho vzťahu, ktorá by bola prekážkou vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia riešiteľná napríklad v námietkach proti exekúcii, v širšom zmysle obdoba urovnania, ktorá sa môže týkať aj práv, o ktorých sa rozhodlo súdom. Pri nariadení predaja už nie je ani len hypoteticky účelné zisťovať výšku odplaty za vyporiadavané podiely dôkazom typu znaleckého posudku na zistenie trhovej ceny predmetných nehnuteľností. Súd tak rozhodol o rozdelení výťažku podľa podielov podľa cit. ust. § 142 ods. 1 OZ s určením konkrétnych podielov, nie s určením konkrétnych súm vyplatenia.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § l42 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) účinného do 30.6.2016 (v rozhodnutí vo veci samej), keď žalobkyňa bola v konaní formálne úspešná v tom, že k vyporiadaniu došlo, ale nie v konkrétnom spôsobe vyporiadania, pričom náhrada trov konania bola východiskovo uplatnená žalobkyňou v žalobe voči žalovanému v r. 1/. Súd však zohľadnil § 150 ods. 1 OSP účinného do 30.6.2016, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa pokladá právnu povahu tejto právnej veci, ktorou je vyporiadanie, ktoré vychádza z objektívne obdobného právneho postavenia účastníkov ako spoluvlastníkov. Tomuto vyporiadaniu účastníci sporu pred súdnym konaním nepredišli, preto samotné vyporiadanie nie je spravodlivým dôvodom konštatovania úspechu sporovej strany a konkrétny obsah vyporiadania je spojený s právnym
hodnotením súdu. Za týchto okolností súd o trovách konania rozhodol tak, že ich na náhradu nemá žiaden z účastníkov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní podľa § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).