Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-192-2015.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/192/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu U. B. J., a.s., Q. XXXX/XXX, H., O. XX XXX XXX, proti žalovanému D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, AK Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 641,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Humennom č.k. 18C 137/2014-77 zo dňa 10.03.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.
Priznáva vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,14 eur, ktoré je povinný zaplatiť žalobca na účet právneho zástupcu JUDr. Henricha Schindlera, advokáta v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaný.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 157,08 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27.04.2012 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 99,08 eur na účet právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade zistil, že nejde o primeranú výšku odplaty za poskytnutie peňažnej istiny dlžníkovi odporujúcu dobrým mravom. Ide o takú výšku odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, ktorú uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov. Citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/2011. Konštatoval, že dobré mravy v občianskoprávnych vzťahoch sú súborom spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi tak v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia. V rozpore s dobrými mravmi je aj to, aby dlžníkovi, ktorým je žalovaný bol vyplatený úver vo výške 700 eur a vrátiť žalovaný má úverové prostriedky vo výške 1.297,28 eur. Je v rozpore s dobrými mravmi dohodnúť úrok z úveru vo výške 45,56 % ročne a výška RPMN v rozpätí od 57,3 do 62,6 %. Okrem toho takéto rozmedzie RPMN nie je v súlade so zákonom, keďže tento údaj musí byť v zmluve dohodnutý konkrétnym percentom. Takéto praktiky považoval súd prvého stupňa za úžernícke, naviac dlžník ako spotrebiteľ ovplyvniť tieto podmienky nemôže, pretože sú už vopred pripravené na predtlačených formulároch. Žalovanému bolo poskytnutých 700 eur, z nich vrátil žalobcovi 542,92 eur a z toho dôvodu dlh na istine predstavoval sumu
157,08 eur. Keďže podľa ust. § 3 a § 39 OZ išlo o neplatný právny úkon v časti dojednania úroku a RPMN pre rozpor s dobrými mravmi, zaviazal žalovaného zaplatiť istinu vo výške 157,08 eur ako rozdiel poskytnutého úveru a vrátenej časti dlžníkom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže žalovaný, ktorý síce mal úspech vo veci si náhradu trov konania neuplatnil, nebola mu priznaná náhrada trov konania, vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného boli priznané trovy konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Tento vo svojom odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa okrem prvého výroku je nesprávne, s nimi sa nestotožňuje, namieta aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na porušenie práva na spravodlivý súdny proces nedoručením procesných vyjadrení účastníkov konania súdom, t.j. z vyjadrenia vedľajšieho účastníka tak, ako to bolo citované a ktoré obsahovalo podanie k meritu veci. Je teda potrebné vychádzať z princípu rovnosti v braní a kontradiktórnosti konania, v tejto súvislosti citoval rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 42/09 a 147/04, pritom ide len o administratívny úkon zo strany súdu, ktorý prípadne na vyjadrenie druhej strany stanoví primeranú lehotu, čiže tento úkon nijakým spôsobom zásadne nepredlžuje konanie vo veci samej. Právo na doručenie vyjadrenia účastníkovi na druhej strane vyplýva aj z uznesenia NS SR 4Cdo 141/2010 a NS SR 4Cdo 76/2012. Pokiaľ konštatoval súd prvého stupňa neprimeranosť dohodnutého úroku z úveru, ktorý prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, toto považuje žalobca za nesprávne právne posúdenie veci. Za vzťah predmetným nebol zo strany súdu prvého stupňa posudzovaný v zmysle platného a účinného zákona 129/2010 Z.z., ale citoval ust. § 258/2001 Z.z., ktorý už nebol rozhodný pre obsah predmetného právneho vzťahu. Na posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti dohodnutého spotrebiteľského úveru je dôležitým ukazovateľom ročná percentuálna miera nákladov. Táto súvisí so zlepšením informovanosti spotrebiteľov vo vzťahu km porovnaniu obdobných úverových produktov viacerých poskytovateľov. Z uvedeného vyplýva, že predmetný spotrebiteľský úver bol nevýhodnejší o 15,21 % ako priemerne poskytované obdobné úvery, a teda nemôže byť poskytnutý v čase odplaty v rozpore s dobrými mravmi. Na finančnom trhu sa stretávajú v konkurenčnom boji rôzne kategórie finančných inštitúcii bankových aj nebankových. Ak je potrebné zistiť obvyklú odplatu na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, musí sa brať do úvahy nielen ponúknuté produkty bánk, ale aj produkty nebankových spoločností. Pokiaľ išlo o trovy konania, tieto boli priznané vedľajšiemu účastníkovi, aj keď súd prvého stupňa nebral do úvahy čiastočný procesný úspech žalobcu. Použil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom išlo o paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako žalobcovia, týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania. Vedľajší účastník je profesná organizácia, ktorá vstúpila do konania z vlastného podnetu, hoci z celej svojej podstaty by mala byť schopná poskytnúť právnu pomoc členom v spotrebiteľských veciach. Zároveň je tiež potrebné pozrieť na účelnosť tohto postupu vedľajšieho účastníka s poukazom aj na rozhodnutia v obdobných veciach iných súdov a s potrebou, aby aj rozhodnutia súdov boli predvídateľné. Žalobca žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, vyhovieť návrhu, resp. vec zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie v časti, v ktorej bola v prevyšujúcej časti žalobe zamietnutá a v súvisiacich výrokoch o trovách konania.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nevstúpil do tohto konania hromadným podaním, ale konkrétnym oznámením o vstupe s konkrétnym splnomocnením práve pre toto konanie. Vyjadrenie nebolo formulárové, ale týkalo sa práve skutkového stavu a na základe toho aj právneho záveru, ktorým navrhoval vedľajší účastník. V konaní bol úspešný, nesporne mu vznikli trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Kroky vedľajšieho účastníka viedli k úspechu žalovaného v tomto konaní, a preto boli určite účelne vynaložené. Navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť vrátane výroku o trovách konania a žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania za jeden úkon meritórny, t.j. 20,75 eur, vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál vo výške 8,39 eur, v celkovej sume 29,14 eur.
Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa zistil skutkový stav dostatočne a vec aj právne správne posúdil.
Podľa ustanovenia § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V zmysle § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu podpísania úverovej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a. sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c. cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d. identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f. meno a adresu spotrebiteľa, g. ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h. podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i. výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.
V zmysle § 2 písm. d) a e) uvedeného zákona ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Poplatkami je akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 06.10.2010 podpísal žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie sumy 700 eur ako celková výška úveru, mesačná
splátka predstavovala 39,72 eur, počet splátok 36, ročná úroková sadzba 45,56 %, RPMN od 57,3 do 62,6 %. Z histórie platieb tohto úveru vyplýva, že žalovaný zaplatil do podania žaloby 542,92 eur. Vedľajší účastník oznámil svojim podaním zo dňa 30.07.2014 vstup do konania, žiadal o zaslanie návrhu a jeho príloh, čo učinil súd prvého stupňa 11.09.2014, následne rozhodol aj o námietke o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného, o ktorej námietke rozhodol súd prvého stupňa uznesením č.k. 18C 137/2014-69 z 01.12.2014. Vyjadrenie vo veci vedľajší účastník doručil súdu prvého stupňa 08.09.2014 a toto bolo mu zaslané zásielkou, ktorú prevzal 16.09.2014.
Námietka týkajúca sa povinnosti súdu a oprávnenie jednej zo strán ako účastníka konania, aby mu boli doručené vyjadrenia vo veci samej zo strany druhého účastníka konania nie je dôvodná a nemá oporu z obsahu spisu a skutkového stavu, keďže naopak súd prvého stupňa toto vyjadrenie vo veci samej žalobcovi doručil. Pokiaľ ide o ďalší nesúhlas s konštatovaním súdu prvého stupňa o výške dohodnutých úrokov vo výške 45,56 % a ich porovnaním s aktuálnym poskytnutím úverov za dohodnutý úrok inými peňažnými alebo bankovými inštitúciami, v tejto súvislosti okrem judikatúry, ktorú citoval vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa 5Cdo 26/2001, odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie NS ČR 21Cdo 1484/2004. Vo vzťahu k ročnej percentuálnej miere nákladov je potrebné konštatovať, že viaceré rozhodnutia súdov vyšších stupňov konštatujú, že je potrebné presne stanoviť ročnú percentuálnu mieru nákladov v konkrétnom produkte, ktorý dodávateľ poskytuje spotrebiteľovi a tak ako správne konštatuje súd prvého stupňa, práve tento údaj je ukazovateľom, podľa ktorého spotrebiteľ má právo porovnať produkty na finančnom trhu, ktoré poskytujú inštitúcie, ktoré majú v predmete činnosti medzi iným aj poskytovanie spotrebiteľských úverov. Tento údaj musí byť, to vyplýva priamo z ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedených v konkrétnom percentuálnom vyjadrení a určite je správny záver súdu prvého stupňa, že tento nemôže byť určený v istom rozpätí percent.
Preto závery súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvy v dohodnutej výške dohodnutých úrokov, ktoré už boli ponúknuté spotrebiteľovi bez možnosti zásahu a dohody inej výšky týchto úrokov z úveru za neplatné v dôsledku rozporu s dobrými mravmi a v rozpore s § 39 OZ, keďže ide o absolútnu neplatnosť takýchto dojednaní, vrátane určenia RPMN v uvedenom rozmedzí.
Odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd za jeden úkon právnej služby u vedľajšieho účastníka, ktorým bolo vyjadrenie k odvolaniu, ktoré vyčíslil vedľajší účastník na sumu 20,75 eur a režijného paušálu 8,39 eur, spolu 29,14 eur. Túto právnu službu súd priznal podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655 z roku 2004 Z.z., za jeden úkon právnej pomoci, teda vyjadrenie k odvolaniu a k tomu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655 z roku 2004 Z.z. režijný paušál 8,39 eur. Pokiaľ išlo o trovy účastníka konania na strane žalovaného, tento sa k odvolaniu nevyjadril a trovy odvolacieho konania si neuplatnil, preto mu odvolací súd žiadne trovy nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.