Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/17/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcov: 1/ T.. T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. V. XXX/XX, J. B. P., 2/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X. XX/X, B. J., proti žalovanému: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX J. B. P., právne zastúpený T.. Y. Y., advokátom so sídlom T. B. XX/X, N., o náhradu škody a iné, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. -215 zo dňa 10. decembra 2021 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný m á proti žalobcom 1/, 2/ n á r o k na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.

Žalovaný m á proti žalobcom 1/, 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.) a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca 1/ a žalobca 2/ zobrali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali, aby súd konanie zastavil s tým, že žiadnej zo strán súd neprizná nárok na náhradu trov súdneho konania. Žalovaný so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas a pre prípad zastavenia konania si uplatnil voči žalobcom náhradu trov konania. V súlade s dispozitívnym úkonom žalobcov, za súčasného súhlasu žalovaného, konanie pre späťvzatie žaloby zastavil podľa ust. , , . V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Náhradu trov konania potom súd prizná tej strane, ktorá skončenie konania procesne nezavinila. Žalobca 1/ v späťvzatí žaloby uviedol, že postupným prevádzaním budovy bývalej strelnice z pôvodne žalovaného 1/ O. W., na ďalšie subjekty bolo žalobcom znemožnené domôcť sa náhrady škody, čím odôvodňoval svoju žiadosť, aby sú žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Súd dospel k záveru, že v danej veci procesnej situácii, kedy sa nárok žalobcov 1/ a 2/ v dôsledku postupného prevádzania nehnuteľnosti, od ktorej odvodzovali svoje právo na náhradu škody, stal právne len ťažko vymožiteľný, nemožno žalobcov zaviazať na náhradu trov konania, hoci svojím späťvzatím zavinili zastavenie konania. Opačný postup, kedy by žalovaný v dôsledku postupného prevádzania nehnuteľnosti oslabil vymožiteľnosť nároku žalobcov a zároveň by mu patrila náhrada trov konania, by podľa názoru súdu viedol k neprimeranej tvrdosti. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa s poukazom na , a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolaním napadnutý výrok II. odvolací súd zmenil a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, prípadne aby uvedené uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1

písm. f), h) ). V odvolaní zopakoval obsah rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle . Podľa názoru žalovaného tvrdenie žalobcu, podľa ktorého bolo prevodmi vlastníctva nehnuteľnosti žalobcom znemožnené domáhať sa náhrady škody, nemajú oporu ani v práve, ani v skutkovom stave a žalobcovia ich nepreukázali. Poukázal na to, že žaloba bola podaná 11.03.2011. V tom čase bol (od októbra 2010 do apríla 2012) vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný G. W. (vtedy žalovaný 2/), ktorý v roku 2012 vlastnícke právo k nehnuteľnosti previedol na ďalšieho vlastníka, s ktorým nebol personálne prepojený. Následne došlo vo vlastníctve k stavbe k ďalším prevodom, na ktorých sa žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nepodieľal. Sankcionovať ho za ne teda nie je v žiadnom prípade dôvodné. Zdôraznil, že žalobcovia pôvodne žalovali žalovaných o štyri samostatné nároky - nájomné, bezdôvodné obohatenie, ušlú škodu zo samozásobenia a kompenzáciu za znehodnotenie pozemku, ktoré (okrem kompenzácie za znehodnotenie pozemku) vychádzali z toho, že na pozemku (čiastočne) vlastnenom žalobcami je postavená stavba patriaca žalovaným. Nárok na kompenzáciu za znehodnotenie pozemku mal vychádzať z toho, že aj časti pozemku nezastavené stavbou mali byť konaním žalovaných znehodnotené. Konanie o nájomné a bezdôvodné obohatenie bolo následne pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené. Uplatnené nároky vzhľadom na ich charakter vznikli pred podaním žaloby. Súvisia s tým, že na pozemku (čiastočne) vlastnenom žalobcami je postavená stavba patriaca žalovaným. Pasívne legitimovaným v spore je v takomto prípade vlastník stavby, ktorý ju vlastní v tom čase, ktorého sa žaloba týka, teda v zásade v období pred podaním žaloby. Zmena vlastníka stavby počas trvania sporu nemá na žalovaný nárok, a teda ani na prebiehajúce konanie žiaden vplyv. Uplatnený nárok sa týka obdobia do podania žaloby. Nie je teda možné tvrdiť, že zmenou vlastníctva k nehnuteľnosti došlo k znemožneniu domáhania sa náhrady škody, nakoľko osoba, ktorá v konkrétnom časovom období zodpovedá za údajne vzniknutú škodu, bezdôvodné obohatenie a podobne, sa zmenou vlastníctva stavby nemení. Nový vlastník nehnuteľnosti nemôže byť v žiadnom prípade zodpovedný za škodu (údajne) spôsobenú predchádzajúcim jej vlastníkom. Zastával preto názor, že nielenže neexistuje dôvod, aby sa súd odchýlil od zásady úspechu vo veci, ktorá vyplýva z , ale odchýlenie sa od tejto zásady a nepriznanie trov žalovanému je vzhľadom na prístup žalobcov, ich správanie sa a motiváciu v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

6. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou občianskoprávneho konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

7. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo k skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia tak ako v posudzovanej veci, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v ust. . Zmyslom tejto zásady je náhrada trov konania, ktoré by inak nevznikli, pričom povinnosť nahradiť tieto trovy má strana sporu, ktorá svojím správaním tieto trovy zavinila. Zavinenie sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania.

10. Pri rozhodovaní o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby súd hmotnoprávne nepreskúmava meritum veci a ani nevykonáva dokazovanie na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby. Na účely

rozhodnutia o náhrade trov konania v prípade späťvzatia žaloby sa vychádza z toho, že dôvodom, pre ktorý došlo k zastaveniu konania, je vôľa žalobcu, ktorý zobral žalobu späť. Súd je však povinný preskúmať, či existovali také dôvody, ktoré by presunuli zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania na žalovaného, resp. ktoré by odôvodňovali konštatovanie, že ani jedna zo strán nezavinila zastavenie konania.

11. Z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že východiskovou premisou tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v súvislosti so zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami je tvrdenie žalobcu 1/, že postupným prevádzaním budovy bývalej strelnice z pôvodne žalovaného 1/ (O. W.) na ďalšie subjekty bolo žalobcom znemožnené domôcť sa náhrady škody, uplatnený nárok sa stal právne len ťažko vymožiteľný, čo súd považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, hoci žalobcovia svojím späťvzatím zastavenie konania zavinili. S uvedeným rozhodnutím súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.

12. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -183 zo dňa 07.05.2012 vylúčil nároky žalobcu voči žalovaným 1/ O. W., bytom N. - W., Z. XX/XX, 2/ G. W., bytom J. B. P., X. XXX/XX na zaplatenie nájmu od 17.03.2008, na ušlú škodu zo samozásobenia od 17.03.2008, kompenzáciu za znehodnotenie pozemku od 17.03.2008 a na bezdôvodné obohatenie od 17.03.2008 na samostatné konanie. V doplnení žaloby zo dňa 06.03.2013 žalobca konštatuje, že v roku 2010 v mesiaci október predal O. W. budovu (budovu bývalej strelnice, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX) svojmu bratovi, G. W.. V decembri 2012 začal G. W. budovu zatepľovať, hoci na to nemal právoplatné stavebné povolenie (to bolo vystavené na O. W.), pričom budova od 09.03.2011 bola vedená na adrese spoločnosti Q. N., I.., U. XX, Xst K. C. O. S., K. G. U. P. T., U.. Nakoľko vo veci zaplatenia nájomného a bezdôvodného obohatenia súd konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, predmetom konania zostala ušlá škoda zo samozásobenia a kompenzácia za znehodnotenie pozemku. Podľa údajov obsiahnutých v spise, O. W. vlastnil uvedenú stavbu v čase máj - september 2010, G. W. v čase od októbra 2010 do apríla 2012. Ďalšie prevody vlastníckeho práva na iné subjekty (W. U., U. o.. Q. N., I.. so sídlom U. a X. U. L., I.. U.) nie sú relevantné, nakoľko tieto subjekty sa nestali stranami sporu. Žaloba proti uvedeným subjektom nesmerovala. Tak ako vyplýva z podania žalobcov zo dňa 14.09.2012, žalobcovia uplatňovali nárok na ušlú škodu zo samozásobenia za obdobie od 17.03.2008 do 15.11.2011 a kompenzáciu za znehodnotenie pozemku od 17.03.2008 do 15.11.2011, preto je nesprávny názor súdu prvej inštancie, že v dôsledku postupného prevádzania nehnuteľnosti, od ktorej žalobcovia odvodzovali svoje právo na náhradu škody, žalovaný oslabil vymožiteľnosť nároku žalobcov, čo možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by zakladal dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán. S prihliadnutím na to, že žalobcovia uplatňovali náhradu škody výlučne za obdobie do doby, keď nehnuteľnosti boli vo vlastníctve pôvodne žalovaného 2/ - G. W., nepovažoval odvolací súd dôvod na aplikáciu ust. .

13. Nakoľko z procesného hľadiska zastavenie konania zavinili žalobcovia 1/, 2/, odvolací súd zmenil výrok II. o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že žalovanému priznal v rozsahu 100% nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/, 2/.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , a . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému vznikol proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).