Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-266-2015.pdf
PDF · 93.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/266/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom v Bratislave, Ul. Svornosti 43, proti žalovanému P. F., nar. X. X. XXXX, trvale bytom F. Z., C. XXX/XX, o zaplatenie 2530,67 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 3. 9. 2015, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 2530,67 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2530,67 eura od 24. 2. 2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom splnenia záväzkov z dohody o urovnaní, uzavretej so žalovaným dňa 8. 12. 2014. Predmetom urovnania bol dlh žalovaného, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, ktorú žalovaný uzavrel so K. K., a. s.. Žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 10. 2014. Medzi účastníkmi bola sporná výška postúpenej pohľadávky v sume 2698,61 eura, preto sa dohodli, že pôvodný záväzok nahrádzajú záväzkom vo výške 2590,67 eura. Spolu sa zaviazal žalovaný zaplatiť 2909,48 eura, formu 49 mesačných splátok. Žalovaný dlh neuhradil v súlade s dohodou, preto sa dlh stal splatným v dôsledku omeškania splátky splatnej dňa 23. 2. 2015.
V doplneniach žaloby, doručených súdu dňa 29. 3. 2016 a 20. 4. 2016, žalobca uviedol, že priznanie nároku si uplatňuje na základe dohody o urovnaní v súlade s § 585 Občianskeho zákonníka, nie z titulu pôvodného záväzku. Tým, že boli sporné veci medzi účastníkmi urovnané a pôvodný záväzok bol nahradený záväzkom vyplývajúcim z urovnania, nie je súd oprávnený požadovať podrobnejšie informácie o záväzku, ktorý už neexistuje. Suma, uplatnená v žalobe, pozostáva z čiastky 2530,67 eura. Táto suma predstavuje urovnanú čiastku vo výške 2590,67 eura, poníženú o platbu žalovaného vo výške 60 eur. Pôvodná postúpená suma predstavovala 2698,61 eura. Rozdiel medzi postúpenou a urovnanou čiastkou predstavuje vôľu žalobcu odpustiť žalovanému časť jeho dlhu a je jednoznačne v prospech žalovaného.
Žalovaný uviedol, že dlh voči K. K., a. s. bol nižší ako 2000 eur.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými
dôvodmi. Substitučný právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil z dôvodu kolízie súdnych pojednávaní a súhlasil s vykonaním súdneho pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaný pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že dlh voči pôvodnému veriteľovi určite nebol 2500 eur, bolo to menej ako 2000 eur, nakoľko v K. K. sa informoval ohľadne výšky dlhu. Naposledy bol dlh vo výške 1970 eur. N. F. bola jeho mama, ktorá zomrela v roku 2013. Prišiel za ním jeden pán, ktorý mu ukázal zmluvy a povedal mu, že by chceli, aby im splácal po 60 eur. Uvedenú sumu si sami navrhli, uviedli, že je to minimálna suma. Nepamätal si, či sa ohlásili dopredu. Zmluvu mu vopred nedali k dispozícii. Pri podpise videl zmluvu prvý krát. Hneď tomu pánovi vravel, že nebude mať na úhradu splátok vo výške 60 eur. Predmetom zmluvy malo byť to, že pohľadávka prešla na žalobcu a oni si pohľadávku potom vymáhali. Myslel si, že je to dohoda ako u exekútora, že keď bude mať peniaze, tak bude dlh splácať, myslel si, že je to dohoda o splátkach. Text dohody už bol predtlačený, nemohol v ňom nič opraviť, ani zmeniť. Pri sume, ktorá je uvedená v dohode o urovnaní, nevedel, čo je istina, úrok, poplatky, nevie to ani doposiaľ. Dohodu podpísal v dobrej viere, mysliac si, že je to splátkový kalendár.
Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to dohody o urovnaní, výpisu z obchodného registra žalobcu, oznámenia o postúpení pohľadávky, oznámenia o zosplatnení dlhu, zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, zmluvy o postúpení pohľadávok číslo 1487/2014/CE, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, prihlášky pohľadávky do dedičského konania, súd zistil nasledovný skutkový stav:
K. K., a. s. ako veriteľ a F. F. a N. F. ako dlžníci uzavreli dňa 11. 5. 2007 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000 Sk. Podľa prihlášky pohľadávky K. K., a. s. do dedičstva po poručiteľke N. F., zomr. 25. 9. 2013, bola prihlásená pohľadávka z uvedenej zmluvy v celkovej výške 2843,67 eura.
Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 8. 12. 2014 dohodu o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa časti A čl. 1. dohody, medzi právnym predchodcom veriteľa, K. K., a. s. a dlžníkom bola uzatvorená zmluva číslo XXXXXXXXX. Podľa časti A čl. 3. dohody, veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku z uvedenej zmluvy, ktorá skutočnosť je medzi zmluvnými stranami sporná. Podľa časti B ods. 1. dohody, má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 2698,61 eura, pozostávajúcu z istiny vo výške 1735,48 eura, úrokov z omeškania vo výške 945,30 eura a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 17,83 eura, ktorá je, podľa čl. 3., medzi účastníkmi dohody sporná a z tohto dôvodu uzatvárajú dohodu o urovnaní, ktorou si urovnávajú vzájomné práva a záväzky, vyplývajúce zo zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a K. K., a. s.. Podľa časti C ods. 1. dohody, sa účastníci dohodli na urovnaní záväzkov tak, že doterajší záväzok dlžníka, vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom uhradiť dlžnú sumu o výške 2590,67 eura, spolu s úrokovou sadzbou 6 % ročne z dlžnej čiastky úveru a celková čiastka tak predstavuje 2909,48 eura, ktorá je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok, ktorý je vyjadrený úrokovou sadzbou 6 % ročne z dlžnej čiastky úveru. Účastníci sa dojednali na povinnosti dlžníka splácať uvedenú sumu v splátkach vo výške 60 eur mesačne, od 22. 12. 2014, v celkovom počte 49 splátok. Podľa časti C ods. 4. dohody, v prípade, že je úhrada záväzku dohodnutá v splátkach, sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatným. V tomto prípade je dlžník povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou je v omeškaní a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku.
Dňa 11. 8. 2015 žalobca oznámil žalovanému, že sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 23. 2. 2015, čím došlo k zosplatneniu dlhu a vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 2530,67 eura, spolu s úrokom z omeškania, od 24. 2. 2015, do 22. 8. 2015.
K. K., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 29. 10. 2014 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1487/2014/CE. Podľa prílohy k zmluve predstavovala dlžná suma 2698,61 eura, z toho istina 1735,48 eura.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného plnenia domáhal právnym dôvodom úhrady záväzku na základe dohody o urovnaní, uzavretej so žalovaným dňa 8. 12. 2014. Uvedenou dohodou malo dôjsť k urovnaniu sporných záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, ktorá mala byť, podľa časti A čl. 1. dohody, uzavretá medzi K. K., a. s. a žalovaným. Dohodou o urovnaní si účastníci upravujú práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Na základe dohody o urovnaní vzniká medzi účastníkmi pôvodného záväzku nový záväzkový vzťah, odlišný od pôvodného záväzkového vzťahu. Urovnaním teda dochádza k zániku doterajšieho záväzku a k jeho nahradeniu záväzkom novým. Cieľom urovnania (uzavretia dohody o urovnaní) je odstránenie pochybností medzi účastníkmi pôvodného záväzku tak, že pôvodný záväzok, ktorý bol sporný alebo pochybný, sa ruší (zaniká) a nahrádza sa záväzkom novým. Predpokladom urovnania je však spornosť alebo pochybnosť, ktorú majú účastníci pôvodného záväzku ohľadne tohto záväzku. Súd v konaní nemal preukázané platné uzavretie dohody o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka, z ktorej si žalobca odvodzoval žalovaný nárok. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto právom spájajú. Z uvedenej legálnej definície vyplývajú pojmové znaky právneho úkonu, ktorými sú prejav vôle, jeho zameranie na následky, ktoré sa prejavom vôle majú vyvolať, pričom sa jedná o právne následky, ktoré s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú. Aby právny úkon vyvolal následky, ku ktorým má smerovať, je nevyhnutné, aby spĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti. Náležitosťami právneho úkonu sú náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomere vôle a prejavu a predmete. Pokiaľ ide o náležitosti vôle, musí byť vôľa skutočne daná,
vážna, bezomylná a slobodná. Existencia (danosť) vôle je základnou náležitosťou vôle pri posudzovaní platnosti právneho úkonu. Právny úkon nevznikne, ak vôľa nie je daná, ak vôľa neexistuje. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na strane žalovaného absentovala vôľa smerujúca k uzatvoreniu dohody o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že jeho vôľa smerovala k uzatvoreniu dohody o splátkach, teda nie k uzatvoreniu dohody o urovnaní. Žalovaný tvrdil, že poverený zamestnanec žalobcu ho navštívil a predložil mu návrh dohody o urovnaní, ktorý videl prvý krát, pričom nemal možnosť sa s ním vopred oboznámiť. Žalovaný pred návštevou zamestnanca žalobcu nevykonal úkony, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mal pochybnosti o pohľadávke žalobcu resp. jeho právneho predchodcu a jej výške, uzavretie dohody o urovnaní žiadnym spôsobom neinicioval a z jeho správania nevyplývala vôľa uzavrieť dohodu o urovnaní. Žalovaný tvrdil, že žalobca mu avizoval doručenie dohody o splácaní dlhu v splátkach a jeho vôľou bolo dohodu o splátkach aj uzavrieť. Zo strany pracovníka žalobcu mu nebolo vysvetlené, že by mal uzavrieť dohodu o urovnaní. Výška mesačnej splátky bola v dohode predtlačená a žalovaný tvrdil, že už pred podpisom zmluvy uvádzal pracovníkovi žalobcu, že splátku v žalobcom v zmluve uvedenej výške nebude spôsobilý platiť. V dohode, ktorá bola vopred žalobcom pripravená a predtlačená, vrátane výšky splátky, nemal žalovaný možnosť, s výnimkou doplnenia údajov o mieste uzavretia dohody, údajov o telefonickom a emailovom kontakte a podpisu, vykonať žiadne zmeny a úpravy, a teda akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jej obsah. Z dôvodu absencie vôle na uzavretie dohody o urovnaní je dohoda neplatná. Dohoda o urovnaní je neplatná aj pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť v časti týkajúcej sa identifikácie sporného záväzku. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že obligačnými dlžníkmi zo zmluvy o splátkovom úvere boli F. F. a N. F.. V dohode o urovnaní je však uvedené, že zmluva o úvere, záväzok z ktorej predstavuje sporný záväzok na urovnanie, bola uzavretá medzi K. K., a. s. a žalovaným ako dlžníkom, hoci žalovaný účastníkom uvedenej zmluvy nebol. Z výpovede žalovaného súd zistil, že N. F. bola jeho matkou a zomrela. Z dohody o urovnaní však žiadnym spôsobom nevyplýva právny dôvod, na základe ktorého by mal žalovaný zodpovedať za dlhy N. F. a v akom rozsahu a vzťah a prípadný rozsah zodpovednosti za záväzok druhého obligačného dlžníka (F. F.). Žalobca uvedené skutočnosti netvrdil ani v žalobe. Neurčito a nezrozumiteľne je v dohode identifikovaný záväzok aj pokiaľ ide o jeho výšku a štruktúru. Nový záväzok, ktorý mal vzniknúť medzi žalobcom a žalovaným, je v časti C uvedený v sume 2909,48 eura a má predstavovať súčet úveru, jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady pritom majú byť tvorené úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej čiastky. Z uvedeného zmluvného dojednania však nie je zrejmé, z čoho má pozostávať nový záväzok, t. j. v akej sume je tvorený istinou, v akej sume úrokom, príp. ďalšími záväzkami. Navyše, podľa dojednania v zmluve, je tvorená celková dlžná suma súčtom úveru a jeho príslušenstva (ktorým sú podľa zákonného ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky) a celkovými nákladmi, ktoré majú byť tvorené úrokom. Z uvedeného teda nie je zrejmé, z čoho pozostáva nový záväzok žalovaného. Ak totiž záväzok pozostáva aj z príslušenstva, do ktorého celkom nepochybne v zmysle zákonnej úpravy patria úroky, nie je zrejmé, prečo úroky boli zaradené do celkových nákladov a čo potom patrí do príslušenstva. Zo zmluvného dojednania nevyplýva ani skutočnosť, z čoho pozostáva suma vo výške prevyšujúcej sumu 2590,67 eura, ani z čoho pozostáva samotná suma vo výške 2590,67 eura. Súd považoval uzavretú dohodu o urovnaní za rozpornú s dobrými mravmi a z uvedeného dôvodu taktiež za neplatnú. Iniciátorom uzavretia dohody o urovnaní bol žalobca, ktorý po postúpení pohľadávky kontaktoval žalovaného, oznámil mu postúpenie žalovanej pohľadávky a avizoval doručenie dohody o splátkach. Následne pracovník žalobcu navštívil žalovaného a predložil mu na podpis dohodu o urovnaní. Žalobca neposkytol žalovanému dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s textom dohody, dohodu mu nedal vopred k dispozícii a poskytol mu ju bezprostredne pred jej uzavretím. Súd mal za to, že žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o urovnaní neuzavrel dohodu s cieľom reálneho poskytnutia výhod žalovanému, naopak, s cieľom zlepšiť si svoje právne postavenie pri vymáhaní pohľadávky tým, že nahradí pôvodný záväzok, ktorý nemusel byť dôvodný v celom rozsahu, novým záväzkom, a to aj vzhľadom na vyhlásenie žalovaného zakomponovaného v časti C ods. 2. dohody o uznaní záväzku čo do dôvodu a výšky. V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa pritom vždy vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Spotrebiteľ (žalovaný) nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody, táto bola vopred pripravená na predtlačenom formulári. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody je preto možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Z uvedených dôvodov uzavretá dohoda odporuje dobrým mravom. Žalobca napriek opakovanej výzve súdu nešpecifikoval žalovanú sumu uvedením jej jednotlivých položiek, nepredložil súdu listinné dôkazy, preukazujúce poskytnutie úveru a jeho prípadné čiastočné úhrady, ani listinné dôkazy preukazujúce prehľad splátok s rozčlenením na úrok a istinu. Napriek opakovanej výzve súdu
žalobca trval na tom, že nárok si uplatňuje z právneho dôvodu dohody o urovnaní. Keďže dohoda o urovnaní je absolútne neplatný právny úkon, neprislúchalo žalobcovi z takéhoto úkonu žiadne plnenie.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.