Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-169-2013.pdf
PDF · 104.53 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/169/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie zmenkovej sumy 364,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 364,- € spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 364,- € od 30.07.2010 do zaplatenia a tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,21 €, a to všetko do 3 dní od doručenia tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Odporkyňa n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 28.03.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 18.03.2013, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 364,- €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 364,- € od 16.05.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 364,- € od 30.07.2010 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 1/3-ina % zmenkovej sumy, teda 1,21 € a náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 70,34 € s DPH, a tiež zaplateného súdneho poplatku vo výške 21,50 €.
Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Zároveň navrhovateľ poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie. Navrhovateľ v tomto návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 14.04.2009 na zmenkovú sumu 364,- €, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 16.05.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 14.04.2009 (dátum vystavenia) na sumu 364,- €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 16.05.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu čiastku. Keďže zmenková
listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Dňa 08.04.2014 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval odporkyni kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď. Odporkyňa zásielku prevzala dňa 11.04.2014. Dňa 09.05.2014 doručila súdu vyplnenú časť II tlačiva C na odpoveď, v ktorej uviedla, že pohľadávku neakceptuje. Uviedla, že zmenka je súčasťou zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. dňa 14.04.2009 vo výške 300,- €. Plnenie zo zmluvy bolo zabezpečené blankozmenkou, kde je predtlačená výška zmenkového úroku 0,25 % denne. Dňa 19.05.2011 Okresný súd Zvolen zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči odporkyni ako povinnej uznesením č.k. 20Er/40/2011-10. Krajský súd toto uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Uviedla, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. uzatvárala zmluvy o úvere podľa toho, či bol žiadateľ zamestnaný, poberateľ dávok alebo mal živnosť. Ak mal žiadateľ živnosť, nemal inú možnosť, len zobrať si úver na živnostenský list. Uvedené skutočnosti uvádza na základe skúsenosti, nakoľko pracovala ako obchodný zástupca pre túto spoločnosť. Nakoľko sa dostala do finančných ťažkostí, bola nútená vziať si úver na výdavky domácnosti, čiže spotrebný. Ani euro nepoužila na podnikanie. Na tlačive aj označila iný účel úveru, nie podnikanie. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. jej po nezaplatení splátok prestala vyplácať provízie za uzatvorené zmluvy a tak zostali bez finančných prostriedkov. Zmenka, ktorú žiada preplatiť navrhovateľ, je totožná s blankozmenkou, ktorú žiadal preplatiť JUDr. Rudolf Krutý pod sp. zn. EX 18044/10. V podaní zo dňa 07.07.2014 odporkyňa uviedla, že výšku zmenkového úroku považuje za rozpornú s dobrými mravmi. Hoci bola zmluva spísaná na tlačive pre podnikateľov, ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože v kolónke účel použitia finančných prostriedkov uviedla iný účet, nie podnikanie.
Uznesením č.k. 17C/169/2013-66 zo dňa 16.07.2014 tunajší súd konanie zastavil, keď mal za to, že existuje v danej veci prekážka skôr rozhodnutej veci (res iudicata), a to v podobe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 09402/10 zo dňa 20.10.2010, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní, v ktorom si spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. uplatnila nárok na základe totožnej zmenky, na základe ktorej si uplatňuje nárok navrhovateľ v prejednávanej veci. V čase rozhodovania tunajšieho súdu pritom prebiehal výkon uvedeného rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 20Er/40/2011 proti odporkyni ako povinnej, v ktorom bolo dňa 11.07.2014 vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Na základe odvolania navrhovateľa vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, ktorý uznesením sp. zn. 43Cob/527/2014 zo dňa 18.12.2014 uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/169/2013-66 zo dňa 16.07.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že záver okresného súdu je v rozpore so základnými princípmi zmenkového práva. Navrhovateľ predložil v konaní originál zmenky, na rubovej strane ktorej je uvedený indosament, z ktorého vyplýva, že ním pôvodný majiteľ zmenky previedol zmenku na nového nadobúdateľa s účinkami originárneho nadobudnutia zmenky. Z tohto dôvodu nemožno uzavrieť, že navrhovateľ je právnym nástupcom pôvodného zmenkového veriteľa. V prejednávanej veci preto nie je rovnaký okruh účastníkov konania, ako v konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok preto nemohol založiť prekážku res iudicata. Za predpokladu, že by pôvodný majiteľ zmenky prijal plnenie od vystaviteľa zmenky a následne by zmenku indosoval, čím by vyvolal situáciu, na základe ktorej je vystaviteľ zmenky ako zmenkový dlžník povinný plniť opakovane, zodpovedal by prvý majiteľ zmenky za náhradu škody vystaviteľovi. Znamená to, že vystaviteľ zmenky ako dlžník je povinný zaplatiť zmenku poslednému majiteľovi zmenky pri jej predložení a následne si môže uplatniť náhradu škody voči prvému majiteľovi zmenky, ktorý túto zmenku uplatňuje v exekučnom konaní.
Podľa § 226 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v § 156 ods. 3 O.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo zmluvy 6780182, zmenka bola vystavená v Detve dňa 14.04.2009 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 23636/B“ zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne, keď zmenka bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 364,- € a dátum začiatku úročenia 16.05.2010. Ako vystaviteľ zmenky je uvedená V. V., trvalé bydlisko/ miesto podnikania živnostníka: A. XXX/XX, H., a tiež je uvedené IČO: 36 875 830. Na druhej strane je uvedené „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“ a nečitateľný podpis.
Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový zákon“), majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Podľa článku I § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Podľa článku I § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom ( rubopisom). Podľa článku I § 17 ods. 1 zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Súd v tomto konaní postupoval v súlade s nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku 19 nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, súd použil právo Slovenskej republiky v súlade s ust. § 91 a nasl. zmenkového zákona, nakoľko zmenka bola vystavená na území SR a ako platobné miesto bolo uvedené sídlo pôvodného majiteľa zmenky - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá má sídlo v Slovenskej republike.
Predložená zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že odporkyni bola zmenka predložená na platenie dňa 30.07.2010.
V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť
vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.
Z predloženej zmenky vyplýva, že jej vystaviteľom je fyzická osoba, zatiaľ čo remitentom obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti podľa Obchodného registra je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Táto skutočnosť môže indikovať, že ich vyjednávacia pozícia nebola rovnaká alebo obdobná. Avšak bez ohľadu na to, aj keby sa jednalo o subjekty s rovnakou alebo obdobnou vyjednávacou pozíciou, je vždy nevyhnutné vziať do úvahy, že v oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.
Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“
Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku zmenkového úroku, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje v danom prípade pri zmenkovej sume 364,- € za jeden kalendárny rok nárast dlhu odporkyne voči majiteľovi zmenky o 332,15 €. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou Slovenska a dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských úveroch v rozmedzí 9,05 - 14,31 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 6,19 - 7,07 % ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje.
Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že úroková doložka v zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Ako už bolo uvedené, korektív dobrých mravov sa uplatní vo všetkých súkromnoprávnych vzťahoch, vrátane vzťahov medzi podnikateľmi, v ktorých je navyše potrebné prihliadať na zásady poctivého obchodného styku, ktoré majú sčasti iný obsah, pričom v danom prípade podľa názoru súdu možno domáhanie sa zaplatenia zmenkového úroku v predmetnej výške vyhodnotiť aj ako výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu, čo vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 93/2015, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015,
podľa ktorého „Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ Na rozpor zmenkového úroku s dobrými mravmi v prejednávanej veci poukázala aj odporkyňa. Z dôvodu neplatnosti úrokovej doložky na zmenke súd návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zmenkového úroku zamietol.
V zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona zostala navrhovateľovi možnosť postihom žiadať od odporkyne zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 364,- € spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 364,- € od 30.07.2010 do zaplatenia a tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,21 €.
Pre úplnosť súd uvádza, že s účinnosťou od 23.12.2015 došlo k zmene právnej úpravy vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým bol okrem iného novelizovaný Exekučný poriadok v tom zmysle, že v prípade exekučných konaní prebiehajúcich na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou (t.j. prípadne aj fyzickou osobou - podnikateľom), bol oprávnený v lehote do 22.01.2016 povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, pričom exekučný súd je povinný preskúmať, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Takéto exekúcie sú súčasne od 23.12.2015 odložené v zmysle § 243f ods. 3 Exekučného poriadku.
O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, a tiež v spojení s ust. § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. Súd zamietol návrh v časti o zaplatenie zmenkových úrokov, ktoré v kapitalizovanom vyjadrení ku dňu podania návrhu na začatie konania predstavovali čiastku 953,68 €. Odporkyňa bola teda v konaní pri bránení svojho práva úspešná v prevažujúcej časti a ako úspešný účastník by mala nárok na pomernú náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila a ani z obsahu súdneho spisu nevyplynulo, že by jej boli nejaké trovy vznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (článok 15 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).