Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1S-72-2022.pdf
PDF · 80.19 KB
No categories available
1S/72/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: TERNO real estate s.r.o., so sídlom Bratská 3, 851 01 Bratislava, IČO: 50 020 188, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 5426/2021-3 zo dňa 10.02.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu zo dňa 22.03.2022 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 22.03.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 23.03.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 5426/2021-3 zo dňa 10.02.2022 (ďalej len ako ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-mesto č. k.: 571/2406/2021-161 zo dňa 04.11.2021 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“) o uložení úhrnnej pokuty vo výške 1.000.000,- eur podľa ust. § 28 ods. 4 písm. g) v spojení s ust. § 28 ods. 8 zákona o potravinách za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 21.07.2020 a za nesplnenie opatrenia, uloženého pri úradnej kontrole potravín dňa 21.07.2020, čo bolo zistené dodatočnou úradnou kontrolou potravín, vykonanou dňa 04.09.2020 v prevádzkarni: TERNO real estate s.r.o., TERNO 1046, Radlinského 39, 811 07 Bratislava a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zmeny napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo v časti výroku o výške uloženej pokuty tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 4.000,- eur a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že má dôvodné pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia RVPS, a preto žiada správny súd o ich nezávislý prieskum. Tvrdil, že mu hrozí, že RVPS začne vymáhať pokutu uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy. Jediným právnym prostriedkom ochrany žalobcu v tejto situácii je priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko jeho priznanie bude dôvodom pre odklad exekúcie. Ďalej tvrdil, že okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí by vyvolal značné nepriaznivé následky. Pokuta vo výške 1.000.000,- eur je vysokou čiastkou aj pre tie najväčšie spoločnosti. Argumentoval tým, že síce vygeneroval za rok 2020 pomerne vysoký obrat vo výške XXX.XXX.XXX,- eur, avšak z obratu musí kontinuálne vyplácať mzdy zamestnancov, sociálne i zdravotné odvody, dodávateľom kúpne ceny za tovar ako aj iné prevádzkové náklady. Náklady na hospodársku činnosť žalobcu v roku 2020 presiahli aj spomínaný vysoký obrat a dosiahli čiastku XXX.XXX.XXX,- eur. Žalobca tak za rok 2020 dosiahol hospodársky výsledok v podobe straty vo výške -X.XXX.XXX,- eur. Uhradenie pokuty vo výške 1.000.000,- eur by vážne narušilo finančné toky žalobcu, nakoľko by nedokázal zaplatiť dane správcovi dane, zamestnancom mzdy, čo by malo negatívny dopad na obyvateľstvo i rodiny s deťmi. Ku koncu roku 2020 zamestnával žalobca nezanedbateľný počet zamestnancov (1.285 ľudí), čím sa radí k významnejším zamestnávateľom. Žalobca by zároveň nedokázal splatiť včas splatné pohľadávky dodávateľov za dodaný tovar, v dôsledku čoho by mu dodávatelia mohli odmietnuť dodať tovar, pričom výpadky v zásobovaní tovarom by koniec koncov znášali aj spotrebitelia. V prípade potravín žalobcovi zároveň hrozí naplnenie neprimeranej podmienky podľa § 3 ods. 5 písm. f) zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zaplatenie pokuty by teda bolo pre žalobcu likvidačné, mohlo by mať v konečnom dôsledku aj nepriaznivý vplyv na prevádzku jeho podniku a ohrozilo samotné pokračovanie podnikateľskej činnosti žalobcu. Výkonom napadnutého rozhodnutia žalobcovi skutočne hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v podobe výrazného zhoršenia jeho platobnej schopnosti. Ďalej uviedol, že uložená pokuta plní represívnu funkciu, priznaním odkladného účinku správnej žalobe však nedôjde k poškodeniu ani ohrozeniu práv žalovaného ani tretích osôb. Žalovaný priznaním odkladného účinku správnej žalobe nebude nepriaznivo zasiahnutý. Ak bude správna žaloba zamietnutá a napádané rozhodnutia potvrdené, žalobca pokutu zaplatí a štátu nevznikne žiadna škoda. Žalobca zároveň poukázal na obdobné prípady, kedy správne súdy priznali odkladný účinok správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty vo výške 1.000.000,- eur, pričom išlo aj o subjekty, ktoré boli v porovnaní so žalobcom v lepšej finančnej kondícii, dosahovali hospodárske výsledky v podobe zisku. Žalobca zastával názor, že je aj vo verejnom záujme, aby zaplatenie pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím neohrozilo podnikateľskú činnosť žalobcu, čo je dané jednak tým, že žalobca sa radí medzi väčších zamestnávateľov na Slovensku, jednak tým, že zabezpečuje zásobovanie obyvateľstva potravinami. Žalobca pre dodávky potravín využíva veľa lokálnych dodávateľov, pričom jeho neschopnosť zaplatiť im vystavené faktúry za dodaný tovar, negatívne zasiahne ďalších podnikateľov a môže spôsobiť domino efekt platobnej neschopnosti podnikateľských subjektov, pričom pôsobenie žalobcu na Slovensku prispieva k existencii zdravého konkurenčného prostredia v oblasti maloobchodu potravinového a doplnkového tovaru v prospech širokej verejnosti.
3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 17.08.2022, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.08.2022. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
9. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody, ktorú dôvodil výškou uloženej pokuty. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil správnemu súdu žiadne doklady. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody, nakoľko výška uloženej pokuty sama o sebe neosvedčuje hrozbu vzniku ujmy alebo hospodárskej a finančnej škody. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej majetkovej situácie žalobcu súdom, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však žalobca súdu nepreukázal.
10. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
11. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom nepreukázal hrozbu závažnej ujmy, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP a rovnako nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, preto správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.