Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/19/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. O., D. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., dieťa rodičov: N.. U. R., D. XX.X.XXXX, N. O. X S. O., zastúpená JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Námestie osloboditeľov 25 v Michalovciach, a R. O., D. X.X.XXXX, N. W. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8 v Michalovciach, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. -325, zo dňa 5.10.2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV., V., VI.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Dáva podnet na začatie konania podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine o uloženie výchovného opatrenia otcovi.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému R. na základe návrhu matky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že:

„I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Michalovce, č. k.: -186 zo dňa 12.6.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice č. k.: -377 zo dňa 28.4.2020 tak, že zveruje maloletého R. O., D.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. II. Otec a matka sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec je oprávnený sa stýkať s maloletým R. O., D.. XX.X.XXXX, každý párny týždeň v mesiaci, vždy v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec je oprávnený si maloleté dieťa prevziať v mieste bydliska matky a v súdom stanovený čas matke riadne a včas odovzdať. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého R. O., D.. XX.X.XXXX, výživným vo výške 150 Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. V. Matka je oprávnená uplatniť si na dieťa daňový bonus a poberať prídavok na maloleté dieťa. VI. Tento rozsudok je predbežne vykonateľný.“

3. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v rodine maloletého dieťaťa nateraz nie sú splnené podmienky na ďalšie trvanie striedavej starostlivosti. Podľa názoru súdu hlavnými predpokladmi na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri takomto spôsobe osobnej starostlivosti, ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. V rodine neexistuje komunikácia medzi rodičmi na žiadnej úrovni. Pokiaľ rodičia nevedia spolu komunikovať, súd si nevie predstaviť, ako by fungovala striedavá osobná starostlivosť do budúcna. Výchovné prostredie založené rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa, rodičia neboli schopní sa dohodnúť na zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa. Súd skúmal, či rodičia napriek rozvratu ich vzťahov dosahujú takú psychickú a mentálnu vyspelosť, že v záujme dieťaťa sú schopní eliminovať prejavy svojich vážne narušených vzťahov do takej miery, aby to na dieťa nemalo negatívny dopad. Matka správanie otca nikdy nehodnotí pred dieťaťom, zo strany otca dochádza neustále k hodnoteniu správania matky v negatívnom zmysle a k stálemu ovplyvňovaniu a negatívnemu navádzaniu dieťaťa voči matke, otec neustále podáva na matku trestné oznámenia, podnety na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, do školského zariadenia, ktoré dieťa aktuálne navštevuje. Pri takejto situácii v rodine by striedavá osobná starostlivosť fungovať nemohla, pretože dieťa by aj v prípade jej nariadenia malo fungovať pod rovnakým, respektíve podobným modelom výchovy a dodržiavaní zaužívaných pravidiel, aby dieťa nežilo v dvoch rozdielnych modeloch výchovy, respektíve dvoch rozdielnych svetoch. Súd maloleté dieťa nevypočul z dôvodu, že dieťa odpovedá tak, ako ho naučil otec, opakuje len jeho názory, ním naučené vety, čo potvrdil kolízny opatrovník, ako aj znalkyňa. Dieťa vypočul kolízny opatrovník pri každom šetrení pomerov v rodine a vypočutie pred súdom by dieťa ešte viac vystresovalo. Otec žiadal do spisu doložiť aj znalecký posudok, ktorý je súčasťou trestného konania, avšak šetrením bolo zistené, že tento znalecký posudok v trestnom konaní doposiaľ nebol vyhotovený a súd nemal dôvod oddialiť rozhodnutie súdu a čakať na jeho vyhotovenie, keďže v konaní vo veci samej bol vyhotovený znalecký posudok na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Súd zrušil striedavú osobnú starostlivosť a dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, styk otca upravil v zmysle výroku č. III rozsudku v uvedenom rozsahu, pričom rozšíril styk o každú nepárnu nedeľu v mesiaci naviac ako navrhovala matka a kolízny opatrovník, aby dieťa nestratilo úplný kontakt s otcom (každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu) v čase od 9.00 hod do 18.00 hod. Dieťa má vytvorený vzťah s otcom, aj keď tento vzťah vzhľadom na samotné správanie otca nie je zdravý a štandardný, avšak nebolo by v jeho záujme úplne ho od otca odstrihnúť. Takúto úpravu súd považoval za správnu a v záujme maloletého dieťaťa. Je na otcovi, ako naloží so svojím vzťahom voči dieťaťu a či prestane do budúcna dieťa navádzať voči matke a dieťa doslovne manipulovať. Skutočnosti, ktoré dieťa slovne opisuje, sa reálne nestali, ale otec ho úmyselnou manipuláciou navádza do roviny, že dieťa jeho tvrdeniam verí a myslí si, že sa stali a sú pravdivé. Konanie otca s cieľom vychovávať dieťa proti matke nie je v záujme dieťaťa, pretože ono začína otcove vklady, jeho indukcie, falošné interpretácie reality vnímať ako realitu a týmto spôsobom sa dieťa dostáva do psychózy, ktorá je veľmi nebezpečná.

4. Vzhľadom na to, že dieťa súd zveril do starostlivosti matky, určil zo strany otca výživné vo výške 150 Eur mesačne, ktoré odzrkadľuje potreby maloletého dieťaťa s poukazom na jeho vek, pričom výživné zo strany otca musí pokryť náklady dieťaťa. Matka je zamestnaná ako predavačka s priemerným mesačným príjmom vo výške 892 Eur (okrem maloletého má ďalšie tri vyživovacie povinnosti) a otec má priemerný mesačný príjem vo výške 811,86 Eur a má len jednu vyživovaciu povinnosť. Pri špecifikácii výdavkov maloletého dieťaťa matkou otec výdavky nespochybnil. Pri rozhodovaní o stanovení samotnej výšky výživného, súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého, ale i z možností, schopností, ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Súd zohľadnil pri určení rozsahu výživného aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa bude starať. Počas striedavej osobnej starostlivosti si poberanie prídavkov na maloleté dieťa a rodičovského bonusu rodičia delili v polročných intervaloch, teraz súd určil, že tieto prídavky a bonusy je oprávnená uplatniť si matka, keďže je jej dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Matka požiadala o predbežnú vykonateľnosť rozsudku argumentujúc obavou z dĺžky

konania v prípade podaného odvolania s ohľadom na ohrozenie záujmov maloletého. Súd sa stotožnil s návrhom právneho zástupcu matky, že v danom prípade je možné okolnosti vyhodnotiť tak, že sú splnené zákonné podmienky pre predbežnú vykonateľnosť rozsudku. Za dôvod hodný osobitného zreteľa v danom prípade súd považoval to, že počas celého konania otec neminimalizoval svoje ataky proti matke, naďalej negatívne vplýval na dieťa, manipuloval ho a navádzal proti matke. Názory otca prezentované v priebehu konania, ako aj jeho správanie samé o sebe vzbudzujú odôvodnenú obavu, že bez vykonateľného rozhodnutia bude v porušovaní práv dieťaťa pokračovať. Zároveň súd považoval za nevyhnutné stabilizovať pomery čo najskôr, najmä s ohľadom na možnosť vážneho zhoršenia psychického vývoja maloletého, ktorý nateraz potrebuje jeden model výchovy, pokoj a stabilitu a odstup od výchovy a opatery zo strany otca.

III. Obsah odvolania a vyjadrení účastníkov k odvolaniu

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, v ktorom uviedol, že v priebehu konania neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. Napadnutý rozsudok vzhľadom na náhle a drastické obmedzenie styku otca s maloletým R. podľa jeho názoru nerešpektuje potrebu maloletého R. na prítomnosť a starostlivosť obidvoch rodičov. Uvedené platí o to viac, keď z jednotlivých dôkazov vykonaných v priebehu konania vyplýva, že maloleté dieťa má silné citové väzby na otca. Z výpovede znalkyne vyplynulo, že otec netrpí duševnou poruchou a samotná dĺžka styku nemá priamo zlý vplyv na dieťa, keďže otec, ak by chcel, môže ovplyvňovať dieťa počas hodiny, aj počas celého týždňa. Striedavá osobná starostlivosti je teda omnoho viac v súlade s jeho vývinovými potrebami a poskytuje mu stabilitu výchovného prostredia tým, že pri striedavej osobnej starostlivosti budú môcť maloleté dieťa vychovávať obidvaja rodičia tak, že tým bude rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. V ďalšom poukázal, že súd nevzal dostatočne do úvahy závery uvedené v jednotlivých lekárskych správach, ktoré boli v priebehu konania súdu doložené. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že maloletému, či už matka alebo jeho nevlastní súrodenci, ubližujú, a to tak po psychickej, ako aj po fyzickej stránke práve v čase, keď je v starostlivosti matky. Súd sa žiadnym spôsobom nevypriadal so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O., A. S. G., zo dňa 24.02.2023, v ktorej kolízny opatrovník jednoznačne uvádza, že vychádzajúc z lekárskych správ a názoru samotného maloletého dieťaťa, je nevyhnutné vyhovieť otcovmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ani zlá komunikácia medzi rodičmi nemusí byť na prekážku striedavej osobnej starostlivosti (viď rozhodnutie ÚS ČR 2661/10). Ďalej vytýkal súdu, že odmietol vykonať dôkaz pripojením znaleckého posudku vykonaného v rámci trestného konania a navrhol odvolaciemu súdu, aby tento dôkaz vykonal. V otázke výživného považuje určenú výšku vzhľadom na jeho majetkové pomery za neprimerane vysokú. Ďalej uviedol, že neboli splnené podmienky na nariadenie predbežnej vykonateľnosti, keďže nehrozila ťažko napraviteľná ujma a samotný výrok nekorešponduje so znením , čo má za následok nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku, keďže účastníkovi konania nemusí zrejmé, kedy je daný rozsudok vykonateľný. V závere navrhol, aby odvolací súd vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z pohľadu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately matka maloletého má lepšie osobnostné predpoklady ako otec, keďže zbytočne neeskaluje napätie v rodine. Aj keď má za to, že otec dokáže maloletému R. zabezpečiť všetko aj nad rámec základných potrieb, dieťa však vychováva tak, že vytvára emočne patologické a do budúcnosti nebezpečné prostredie, učí syna vymýšľať si situácie a popierať realitu. Otec má sklony k manipulatívnosti, je vo svojich výchovných krokoch pomstychtivý voči matke a jeho výchovné pôsobenie vo vzťahu k dieťaťu je do budúcnosti rizikové. Otec sa nesnaží nájsť kompromis, ale snaží sa oslabiť väzbu medzi matkou a synom. Maloletý R. sa nachádza v konflikte lojality, ktorý pramení z nútenia maloletého dieťaťa k neprirodzenej voľbe medzi matkou a otcom. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Matka vo vyjadrení uviedla, že odvolanie otca považuje vyslovene za obštrukciu za účelom oddialiť právoplatnosť tohto rozhodnutia. Považuje za úplne nepodstatné uvádzať ako jeden z argumentov správu Ú.V.F. O., A. S. G., zo dňa 24.2.2023, pretože bezprostredne po tomto vyjadrení bolo vykonané znalecké dokazovanie O.. U. U., závery ktorého boli doručené Krajskému súdu v Košiciach, ktorý rozhodoval o neodkladnom opatrení v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že závery znaleckého posudku sú pre odvolací súd alarmujúce a pokiaľ bude otec naďalej

maloletého manipulovať k odmietaniu matky, môže to byť dôvodom na výrazné obmedzenie jeho styku s maloletým, prípadne až na jeho zákaz. Tieto argumenty otec vo svojom odvolaní zámerne vynechal a prehliadol a táto skutočnosť svedčí o tom, že závery znaleckého dokazovania potvrdené výsluchom samotnej znalkyne na pojednávaní, úplne ignoruje. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Kolízny opatrovník k vyjadreniu matky uviedol, že trvá na svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení.

9. Otec k vyjadreniam matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že v žiadnom prípade sa nestotožňuje s tvrdením matky, že správa Ú.V.F. O., A. S. G., z 24.02.2023 je úplné nepodstatná. Postup súdu, kedy pri zhodnotení skutkového stavu fakticky odignoruje túto správu kolízneho opatrovníka, je jednoznačne jednou z príčin toho, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav danej veci. V ďalšom zopakoval argumenty uvedené v texte samotného odvolania.

10. Matka v odpovedi na vyjadrenia otca a kolízneho opatrovníka uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na písomnom podaní z 20.12.2023. Argumenty uvádzané otcom v ostatnom podaní sú vytrhnuté z kontextu a určujúcim je znalecký posudok, ktorý bol našťastie vyhotovený pred vydaním rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Znalkyňa bola vypočutá na samotnom pojednávaní a závery jej výpovede dokreslili celkovú situáciu výchovných problémov maloletého ešte podrobnejšie. Otec tieto argumenty úplne prehliada, ba až ignoruje, čo len potvrdzuje jeho neschopnosť sebakritiky vo vzťahu k výchove maloletého, čo je v príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu .

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli. Napadnutý rozsudok odvolací súd potvrdil podľa ustanovenia a s výnimkou úpravy styku otca s maloletým synom, v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v uvedenom rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa ustanovenia .

12. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť v prvom rade, či sú splnené zákonné podmienky v daných skutkových okolnostiach na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zo strany rodičov.

14. Po preskúmaní odvolacích námietok vo vzťahu k záveru súdu o existencii dôvodov na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov konania odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach a existencii dôvodov na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu v tejto časti ( ).

15. Otec v podanom odvolaní namieta závery súdu o dôvodoch pre zmenu osobnej starostlivosti a poukazoval najmä na lekárske správy, nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zveril maloletého R. do jeho osobnej starostlivosti a súčasne prebiehajúce trestné stíhanie voči matke. Túto argumentáciu odvolací súd hodnotí ako subjektívnu a v rozpore s vykonanými dôkazmi. Otázkou relevantnosti

lekárskych správ, ktoré viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia sa zaoberal už Krajský súd v Košiciach, ktorý zmenil rozhodnutie o neodkladnom opatrení tak, že návrh otca zamietol. V tejto súvislosti sa odvolaciemu súdu javí zvláštnym postup otca, ktorý po zistení synových zranení najprv kontaktoval úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby podal sťažnosť na matku, a až následne (dva dni po prevzatí syna od matky) s ním absolvoval aj lekárske vyšetrenia. Ak otec považoval synove zranenia za tak závažné, že podal na matku trestné oznámenie, v takej situácii by sa skôr dalo očakávať, že otec okamžite vyhľadá lekársku pomoc a až následne kontaktuje iné inštitúcie a nie naopak. Samotné trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že sa skutok nestal, takže táto otcova námietka stratila akékoľvek opodstatnenie. Otcovo tvrdenie, že všetky oznámenia a sťažnosti na matku boli dôvodné, je tak len v rovine jeho subjektívneho pocitu, keďže príslušné orgány, ktoré sa zaoberali jeho podaniami, ich vyhodnotili ako nedôvodné a intenzita týchto podaní už nadobudla voči matke takmer šikanózny charakter.

16. S námietkou otca o neexistencii dôvodov pre zmenu výkonu ohľadne formy starostlivosti sa súd prvej inštancie vyrovnal a to dostatočným spôsobom. Súd pri rozhodovaní o tom, či sú dané podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia pri forme starostlivosti o maloletého skúmal existenciu predpokladov pre prijatie záveru o zmene striedavej osobnej starostlivosť oboch rodičov na osobnú starostlivosť matky a posúdil dôsledne všetky rozhodné kritériá pre prijatie záveru o vhodnosti danej formy starostlivosti o maloletého vrátane rodičovských predpokladov na strane otca. Zo záverov Znaleckého posudku O.. U. vyplynulo, že otec má sklony k manipulatívnosti, nedostatočné schopnosti k zachádzaniu s opačným pohlavím. Otec je vo svojich výchovných krokoch osobný, pomstychtivý. Osobnostný a emocionálny prejav je aktuálne zúžený, ovplyvnený nadmernou snahou „vyhrať“ nad expartnerkou. Koncentrácia na tento cieľ sa stáva takmer nutkavá, sekaritickosť sa znižuje, vinníka vníma mimo seba, zodpovednosť za situáciu nepreberá a ani nevníma. Nehľadá kompromis, snaží sa vytrestať matku a existuje riziko, že bude dieťa vychovávať proti matke, resp. bude sa snažiť oslabiť väzbu syna na matku. Svoju hodnotu si aktuálne udržuje cez manipuláciu so synom a neoddeľovaním svojich a synových potrieb. Syna si emočne privlastňuje, uniká mu, že dieťa má dvoch rodičov, jeho identita je a musí byť tvorená kontaktom a skúsenosťou s oboma rodičmi. Synovi zužuje svet a obmedzuje ho, aby si primárne napĺňal svoje potreby. Ako samostatný rodič je protektívny, láskavý voči dieťaťu a starostlivý, až emočne zaplavujúci. Osobnosť matky je nevyrovnaná, jednoducho psychoastenicky štrukturovaná úzkostná, napätá, submisívna, má nedostatočnú sebadôveru, ustupuje, afektívny testový obraz je typický pre obraz tzv. týranej ženy. Dieťa má v skutočnosti vybudované emočné vzťahy k obom rodičom. Akonáhle dieťa nie je v „zornom poli otca“ prejavuje sa voči mame s normálnym citovým príklonom. Akonáhle je v „zornom poli otca“ vstupuje do svojej role obete a prejavuje sa akoby sa matky bál. Zo strany otca bolo zistené systematické, vedomé ovplyvňovanie dieťaťa voči druhému rodičovi.

17. Pri rozhodovaní o zverení do striedavej výchovy rodičov je treba vychádzať z premisy, ako to správne realizoval súd prvej inštancie, že záujmom dieťaťa je, aby bolo zverené predovšetkým do starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdu, že v najlepšom záujme maloletého je, aby nateraz bol zverený do výlučnej osobnej starostlivosti matky, u ktorej sa cíti bezpečne. Maloletý neodmieta ani jedného zo svojich rodičov, a nikoho nevylučuje zo svojej prítomnosti, ale sa nachádza vo veľmi nepriaznivom stave a to v konflikte lojality a pod obrovským tlakom otca. Správanie otca nie je pochopiteľné. Práve pre schopnosť matky usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do jej starostlivosti zaistiť priaznivý psychický vývoj, emocionálne potreby maloletého je dôvodné zmeniť osobnú starostlivosť u maloletého.

18. V konaní, v ktorom má byť rozhodnuté, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je za účelom rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné, aby u všetkých osôb, ktoré o zverenie dieťaťa prejavia úprimný záujem, všetky relevantné kritériá posúdiť samostatne a ak sú u všetkých týchto osôb naplnené rovnakou mierou, je žiaduce dieťa zveriť do výlučnej či striedavej výchovy týchto osôb alebo prijať opatrenia, ktoré takýto postup v budúcnosti umožňujú (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. ).

19. Miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti matky ostane výrazne zachovaná na rozdiel od striedavej na strane otca. Dieťa má byť zverené do starostlivosti tej osoby, ktorá uznáva dôležitosť iných blízkych osôb v živote dieťaťa a ktorá kontaktu dieťaťa s takýmito osobami nebude brániť. Otec v tomto smere dané kritéria nenapĺňa dostatočne.

20. Otec musí byť príkladom pre svojho syna a nastaviť svoje správanie a postoje k matke tak, aby syn vnímal správanie otca k matke ako správanie plné rešpektu k dôležitej úlohe matky v živote syna. V tomto smere otec pomerne pochybil svojím správaním k matke. Maloletý nenesie žiadnu zodpovednosť za rozpad rodiny a napriek tomu je otcom výrazne zaťahovaný do konfliktu otca s matkou. Rovnako je dôležité, aby dieťa malo vzor ženský, aby vnímalo matku ako milujúcu osobnosť, aby bola pre neho dôležitým človekom v živote.

21. Posledné kritérium, ktoré je potrebné vyhodnotiť, je prianie maloletého dieťa. Otec namieta záver súdu o tom, že priamo dieťa nevypočul a dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Súd prvej inštancie názor maloletého R. mal zistený. Dôvody, pre ktoré názor nezisťoval priamo, sú akceptovateľné. Súd vyhodnotil aj prianie maloletého dieťaťa, jeho názor korigoval, tento názor bol zistený nepriamo. Vzhľadom na zistené závery názoru mal. R.W. prostredníctvom kolízneho opatrovníka a znaleckého posudku považuje aj odvolací súd za dôvodné mať názor maloletého za zistený. V rozhodovacom procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu a jeho názor nemôže ostať nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť odrážajúce jeho schopnosť samostatne ho vyjadriť. V konečnom dôsledku právom posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Prianie dieťaťa je dôležité, musí byť zohľadnené, čím dieťa je staršie, tým má jeho názor väčšiu váhu, u mladších detí najmä v predškolskom veku súdy hodnotia názor s prihliadnutím ich veku a rozumovej vyspelosti. Maloletý napriek svojmu veku vyjadril názor, že preferuje tatíka, matku neodmieta, chce s ňou byť, ale menej. Znalkyňa uviedla, že tento názor však nie je autentický, spontánny a je výrazne ovplyvnený otcom. Úlohou súdu je naopak riešiť situáciu komplexným náhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb a je úlohou súdu prijať čo najlepšie opatrenie v záujme maloletého dieťaťa. Dôležitým pre korigovanie názoru maloletého pre súd boli zistené závažne skutočnosti v konaní. Správanie otca, ktorý je manipulatívny a snaha maloletého vyhovieť otcovi.

22. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa. Tomu musí byť venovaný prioritný záujem. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom pri rozhodovaní na záujem maloletého R. prihliadol.

23. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24. Podľa článku 5 o rodine (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom každého dieťaťa, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie, ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Pri zisťovaní najlepšieho záujmu mal. R. boli zistené všetky relevantné okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre prijatie záveru, čo je v jeho najlepšom záujme.

26. Správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ nesúhlas otca so zmenou osobnej starostlivosti vyhodnotil ako nedôvodné a negatívne správanie otca posúdil ako zasahujúce do záujmov maloletého na striedavej osobnej starostlivosti.

27. Otec v priebehu odvolacieho konania opätovne navrhol vykonať dôkaz pripojením znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania, ktoré inicioval voči matke. Odvolací súd si vyžiadal uznesenie OR PZ v O.C. z 20.10.2023, ČVS: P.-XXX/X-S.-O.-XXXX, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené, pretože je nepochybné, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, sa nestal. Ide o záver, pre ktorý nie je dôvodné vyhovieť návrhu otca na doplnenie dokazovania. Uznesenie bolo doručené obom rodičom. Obsahuje aj podstatné časti znaleckých posudkov, ktoré otec navrhol pripojiť, z ktorých odvolací súd cituje nasledovne:

1. Do konania bol pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia za účelom posúdenia zranení mal. R. P. Zo znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že podľa zdravotnej dokumentácie vyšetrujúcich odborných lekárov mal. R. O. dňa XX.X.XXXX utrpel zranenia z medicínskeho hľadiska charakteru ľahkého, a to pomliaždenie kožného krytu ľavej temennej oblasti, pomliaždenie krajiny driekovej chrbtice ľahšieho stupňa, pomliaždenie mieška ľahšieho stupňa. Dané zranenia boli ošetrujúcimi odbornými lekármi stanovené na základe dostavenia sa poškodeného mal. R. O. so svojim zákonným zástupcom na odborné vyšetrenie, pri ktorom zákonný zástupca udal úrazový mechanizmus pôsobiaci na predmetné oblasti tela poškodeného a subjektívne udával lokálnu alebo palpačnú bolesť predmetných oblastí tela poškodeného alebo pálenie pri močení poškodeného. Zo súdnoznaleckého hľadiska je nevyhnutné tvrdiť, že k pôsobeniu vonkajšieho násilia na predmetné oblasti tela poškodeného alebo vôbec nedošlo alebo jeho intenzita bola taká mierna, že na kožnom kryte poškodeného nezanechalo objektívne prejavy svojho pôsobenia. Primeraná doba liečby a dočasnej práceneschopnosti zranení, ktoré dňa 19.2.2023 utrpel poškodený mal. R. O., ak k ním objektívne vôbec došlo, čiže doba obmedzenia jeho obvyklého spôsobu života, stanovená pre účely trestného konania je 2 dni. 2. Do konania bol pribratý znalec z odboru psychológie za účelom psychologického vyšetrenia mal. R. O., N. U. R. a R. O.. Zo znaleckého posudku z vyšetrenia matky mal. R., N. U. R. okrem iného vyplýva, že ide o osobnosť introvertne socializovanú, melancholického temperamentu. Sklony ku konfabulácii, či zvýšenej sugestibilite u svedkyne psychologickým vyšetrením znalec nezistil. Vzťah svedkyne s otcom ich syna bol zhodnotený ako výrazne narušený. Svedkyňa reaguje na otca ich dieťaťa výrazne afektívne. Cíti sa byť v napätí z možného jeho konania, nevie čo od neho má očakávať, cíti že sa musí stále pred ním brániť. Otec vyčíta matke ich spoločného dieťaťa, že je manipulovaná svojím otcom a že sa podieľa na určitom „degradovaní“ jeho osobnosti pred ich spoločným dieťaťom tým, že sa na neho má vulgárne vyjadrovať. Taktiež vo vzťahu k matke sa orientuje podľa vyjadrení ich syna v čase, keď ho má pri sebe a plne mu dôveruje a verí, keď ten opisuje ako mu majú v rodine, keď je v prítomnosti matky ubližovať. Na základe týchto tvrdení má potrebu syna nekriticky „chrániť pred prítomnosťou matky a jej rodiny“. Vzťah matky voči jej synovi R. je silne pozitívny. Snaží sa mu vytvárať primeraný priestor, v ktorom má mal. R. prežívať pocity prijatia ako mu aj vytvára hranice spoločenského správania. Zároveň je tiež sýtený neistotou vo výchove, pretože každý jej výchovný prejav vníma ako pocit možného jej ohrozenia zo strany otca mal. R. a tým sa pri výchove dostáva do napätia. Vzniká predpoklad, že z dlhodobého hľadiska sa jej napätie môže prejavovať nielen v jej emočnom prežívaní, ale aj v správaní, kedy môže vo výchove reagovať menej primerane. 3. Zo znaleckého posudku z vyšetrenia otca R. O. okrem iného vyplýva, že ide o osobnosť so zúženým rozhľadom, uľpievajúca na daných okolnostiach, neschopná chápania hľadiska druhých, takmer neschopná decentrácie. Zvýšený sklon k sugestibilite u svedka zistená nebola. Vyšetrenie u neho poukazuje na prítomnosť vyvolaných konfabulácií v pamäťovom teste. Povaha konfabulácií nesie v sebe obraz dotvárania skutočností, ktorým nositeľ verí, že sa skutočne udiali alebo prebehli tak, ako si to sám zapamätal. Povaha výpovede otca dieťaťa sa v priebehu rozhovoru mení. Povaha konfábulácie sa prejavuje v dotváraní ním vnímaných faktov, ktoré majú potvrdzovať skutočnosti, že mal. R. je týraný. Otec vníma svojho syna veľmi pozitívne. Snaží sa mu vytvárať taký priestor, v ktorom môže plne participovať na jeho výchove, byť čo najviac pri ňom, podieľať sa na jeho spoločných zážitkoch, chrániť ho. Jeho správanie voči synovi nesie v sebe známky silnej preferencie a protežovania. Nekriticky nazerá na vyjadrenia svojho syna, nepripúšťa, že sa v synovi môže mýliť. Má silnú potrebu vytvárať, zabezpečovať a prejavovať svoju emočnú pozitívnu náklonnosť voči synovi. Toto jeho konanie je z veľkej pravdepodobnosti podmienené strachom, že by o syna mohol prísť, resp. že by syn mohol prestať o neho javiť záujem ako sa to u neho udialo v minulosti, kde so synom z predchádzajúceho vzťahu, napriek ním uvádzanej snahe o kontakt, má vzťah výrazne narušený a kde sa mu syn má vyhýbať. 4. Zo znaleckého posudku z vyšetrenia mal. R. O. okrem iného vyplýva, že osobnosť maloletého je vo vývine, t. č. sa javí ako introvertovane socializovaná, emočne nevyrovnaná a nestabilná, prežívajúca

vnútornú nepohodu, strach a úzkosť. Jeho sebakritický náhľad na svoju osobnosť ako aj na svoje správanie je z hľadiska jeho veku primeraný. V správaní je viac otvorený, vie sa zapojiť do spoločenskej aktivity. Prítomnosť konfabulácie ako symptómu ochorenia, pri ktorom neúmyselne dotvára skutočnosti, ktorým následne verí, sa psychologickým vyšetrením u mal. R. nezistilo. Vyšetrenie u mal. R. poukazuje na prítomnosť fabulácií, ktoré na rozdiel od konfabulácií vytvára úmyselne formu lží, ku ktorým sa ale aj počas vyšetrenia kriticky priznáva. U mal. R. neboli zistené známky psychického utrpenia, ktoré by mali súvisieť s prebiehajúcim trestným konaním. U mal. R. boli zistené jeho zvýšené úzkostné prežívanie, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou súvisí so stále prebiehajúcim konfliktným vzťahom jeho oboch rodičov. K matke má mal. R. vypestovaný silný pozitívny postoj, ktorý prejavuje prevažne v čase, keď sa nenachádza v blízkosti svojho otca. V opačnom prípade má tendenciu sa voči nej automaticky prejaviť odmietavo až agresívne. Toto jeho konanie má pretrvávať aj po príchode od otca, kedy sa mu musí poskytnúť priestor, aby sa so situáciou vyrovnal. V preferencii rodičov uprednostňuje práve matku ako tú, pri ktorej chce tráviť čas a kde chce byť zverený. Sám sa počas vyšetrenia priznáva, že klamal, keď otcovi hovoril o tom, ako ho má mama biť alebo sa k nemu neprimerane správať. K otcovi má mal. R. taktiež ako k matke vypestovaný pozitívny emočný postoj. Tento jeho postoj je sýtený aj jeho núteným správaním, kedy sa podvoľuje prianiam svojho otca, ktorý na neho pôsobí silne citovo manipulatívne, cez vytváranie citovej závislosti a falošnej protektivity (ochrana pred rodinou matky). Mal. R. automaticky podlieha jeho vplyvu v čase, keď je s ním v kontakte. Podvolí sa aj konaniu, ktoré mu nie je príjemné, resp. ho vykonávať nechce a to len z dôvodu vytvorenej silnej emočnej atmosféry zo strany otca. Následne, keď otec nie je v jeho prítomnosti, od konania navodeného otcom upúšťa. U mal. R. vo vzťahu k otcovi znalec detekoval aj prítomnosť anxiozity a strachu. Bojí sa verbalizovať pri kom chce ostať a tak to radšej nakreslí. Keď hovorí o tom ako klamal, keď označil, že ho mama má biť, svoj hlas výrazne stíši. Kontroluje, či nie je niekde na blízku otec, ktorý by ho mohol počuť. Bojí sa toho, aby sa to otec dozvedel, že s ním nechce byť. Postoj mal. R. k jeho súrodencom z matkinej strany je výrazne pozitívny. T. č. najlepšie vníma sestru V., s ktorou najradšej trávi čas a ktorá sa o neho rada stará. Sestru H. vníma ako dobrú kamarátku, aj keď jej pripisuje, že má niekedy zlú náladu, zbytočne sa nazlostí a často kričí. Brata M. vníma ako toho, s ktorým sa hrá a aj M. sa chce hrať s ním. Negatívne postoje voči jeho osobe zo strany súrodencov neboli vôbec psychologickým vyšetrením detekované. Psychologické vyšetrenie nepreukázalo, aby bol mal. R. obeťou týrania. Na druhej strane veľmi nepriaznivá by bola situácia, kedy bol R. zverený do starostlivosti otca a tým vznikol priestor pre jeho manipuláciu zo strany otca, ktorá si nesie následky aj do času tohto vyšetrenia a to vo forme R. neprimeraného správania - klamstvo, ako aj prežívaného vnútorného napätia a strachu. Z dôkazov zabezpečených do vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že vo veci podozrenia z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, kde poškodeným mal byť maloletý R. O. a podozrivou jeho matka N. U. R., bolo na základe trestného oznámenia R. O. už dvakrát vedené trestné stíhanie, ktoré bolo v oboch prípadoch zastavené, keďže je nepochybné, že skutok sa nestal. 5. V súlade s vyššie uvedeným možno konštatovať, že podozrenia z týrania mal. R. sa nepotvrdili, čo vyplýva jednak z výpovedí svedkov, šetrení ÚPSVaR O. ako aj zo znaleckého dokazovania vykonaného v danej veci. Znaleckým skúmaním mal. R. nebolo zistené, aby mal. R. bol obeťou týrania. Neboli u neho zistené známky psychického utrpenia, ktoré by mali súvisieť s prípadným týraním jeho osoby. Bolo však zistené jeho zvýšené úzkostné prežívanie, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou súvisí s prebiehajúcim konfliktným vzťahom jeho oboch rodičov. Na základe vykonaného dokazovania, výsluchov procesných strán, výsledkov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, znaleckých posudkov z odboru psychológie a ďalších listinných dôkazov som dospela k záveru, že v danej veci nebola naplnená skutková podstata zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na , a keďže je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

28. Vo vzťahu k námietkam o výške výživného stanoveného v prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky odvolací súd udáva. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 a §78 Zákona o rodine. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritériá, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca nestanovil striktný spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritériá a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného. Na strane oprávneného sú to predovšetkým relevantné odôvodnené potreby,

na strane povinného sú to jeho reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd prvej inštancie zhodnotil všetky rozhodné kritéria a stanovil výšku výživného dôvodne a správne.

29. K odvolacej námietke, že výrok o predbežnej vykonateľnosti je nezrozumiteľný, odvolací súd konštatuje, že hoci súd nepoužil vo výroku presné zákonné znenie, stále je dostatočne zrejmé, čo ním sledoval a navyše otec bol prítomný na pojednávaní, keď sa táto otázka prerokúvala, takže tento výrok rozsudku nebol pre otca nečakaný a teda ani nezrozumiteľný. Súd dostatočne uviedol dôvody, pre ktoré sa rozhodol návrhu matky vyhovieť.

30. Z vyššie uvedených dôvodov považuje odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch za vecne správny a postupom podľa ustanovenia ho potvrdil.

31. V danej veci je veľmi závažným zistenie, že obaja rodičia pretavili svoj konflikt až do rodičovského konfliktu. Už zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že maloletý je dieťaťom, ktorý sa výrazne trápi pocitom konfliktu lojality. Súd pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochranu dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi a v neposlednom rade aj názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny. V tomto prípade sa ako jedna z najakútnejších otázok javí úprava styku medzi otcom a maloletým synom. Odvolací súd však v tomto smere považuje skutočný stav za nedostatočne zistený. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie argumentuje nasledovne.

32. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v konaní vyplynulo, že otec je rizikovým rodičom a jeho správanie je z psychologického hľadiska toxické a môže v konečnom dôsledku viesť až k vyvolaniu psychózy u maloletého syna. V tomto zmysle argument otca, že podľa vyjadrenia znalkyne dĺžka styku nemá priamo zlý vplyv na dieťa, je nepochopením tohto vyjadrenia znalkyne, ktoré znamená len to, že otec môže akýkoľvek rozsah styku zneužiť na manipuláciu dieťaťom, čo je v absolútnom rozpore so záujmom dieťaťa. V danej veci je nepochybné, že otec, ktorý nesie rodičovskú zodpovednosť za zdravý fyzický a psychický vývin svojho dieťaťa, vystavil svojho syna situácii, kedy dieťa vníma tlak z jeho strany, cíti napätie, zažíva stres. Aj to sú dôležité okolnosti, ktoré sa budú musieť vyhodnotiť ako dôležité kritériá pre posúdenie optimálnej úpravy styku otca s maloletým synom. Najdôležitejším a rozhodujúcim kritériom je záujem maloletého dieťaťa, ktorý v každom jednotlivom prípade súd musí posúdiť, pretože nejde o nejakú vopred danú schému rozhodnutia a otázka posúdenia najvhodnejšej formy styku musí byť dôkladne posúdená.

33. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (, ). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa.

34. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti.

35. Súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom každého dieťaťa, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie, ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Najlepším záujmom dieťaťa je, aby sa stretávalo v čo najširšom rozsahu s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti. Pri úprave styku sa vždy vychádza z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnaká miera o dieťa sa starať, podieľať sa na jeho výchove, s tým korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a pokiaľ je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, tak by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stretávať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej zodpovednosti čo najviac naplnený. Odchýlka od takéhoto usporiadania, teda výrazná disbalancia medzi oboma rodičmi v starostlivosti o dieťa a styku s ním, musí byť vždy odôvodnená ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho záujmu, najčastejšie opäť najlepším záujmom dieťaťa, pričom v konaní musia byť preukázané konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera (porovnaj Nález Ústavného súdu Českej republiky .)

36. Dieťa pokiaľ má milujúcich rodičov a zodpovedných, tak títo sú schopní napĺňať najlepší záujem dieťaťa poskytnúť mu bezpečné prostredie, prijatie a vytváranie podmienok pre jeho správny vývin, a to aj napriek tomu, že sa ich vzťah rozpadol, netvoria rodinu. Nateraz nie je možné prijať záver o najlepšom modeli úpravy styku otca a s maloletým synom. Musí sa dostatočne vyrovnať so závermi znaleckého posudku, vyhodnotiť záujem maloletého dieťa a dostatočne svoje rozhodnutie odôvodniť.

37. Súd prvej inštancie tak nanovo musí zistiť skutočný stav veci a vyhodnotiť a nájsť najvhodnejší model pre maloletého R. v otázke úpravy styku. Súd vyhodnotí stav v rodine maloletého po zmene striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú starostlivosť matky, zistí, ako prebiehal styk otca a vyhodnotí jeho správanie a dočasne môže upraviť styk otca s maloletým synom neodkladným opatrením a v spolupráci s kolíznym opatrovníkom, prípadne akreditovaným subjektom. Následne dané opatrenie a postoj otca vyhodnotí.

38. Podľa názoru odvolacieho súdu je nevyhnutné prijať opatrenie v podobe odbornej pomoci a je dôvodné uložiť otcovi výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ktorého výsledky zohľadní pri následnom rozhodovaní o úprave styku, keďže práve vyhodnotenie týchto opatrení môže byť dôležitým pre posúdenie rodičovskej zodpovednosti otca.

39. Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania je potrebné konštatovať, že existuje potreba nevyhnutnej intenzívnej odbornej pomoci predovšetkým otcovi. Odborné poradenstvo vytvorí aj edukáciu v otázke prístupu k maloletému a matke. Účelom tohto výchovného opatrenia je odstránenie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin maloletého a tiež riziko vzniku prehlbovania krízovej situácie v rodine, odstránenie negatívneho dopadu vzájomných konfliktov medzi rodičmi na vzťah k maloletému. Súd zváži odborné poradenstvo obom rodičom za účelom zlepšenia ich komunikácie a rodičovských zručností.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody pristúpil odvolací súd k zrušeniu rozsudku v časti týkajúcej sa úpravy styku a k vráteniu veci súdu prvej inštancie ( a ). Súd prvej inštancie nanovo rozhodne o úprave styku otca k maloletému, vykoná dokazovanie v naznačenom smere, opätovne dôsledne vypočuje rodičov, vyhodnotí prijaté výchovné opatrenie.

41. Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa pri rozhodovaní súdu platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v živote dieťaťa, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako dospelého človeka; dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť, a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vyrovnať, takže často si nesie psychické traumy po celý život.

42. Odvolací súd ďalej pripomína a zdôrazňuje, že akýkoľvek ukrivdený človek si musí priznať, že dieťa má právo poznať skutočne a poriadne svojich rodičov, má právo možnosť tráviť s každým z nich čas a vyrovnať sa i s tým, že jeho rodič nie je dokonalý. Ak vedie jeden z rodičov svoje dieťa k nenávisti, či k zapretiu druhého rodiča, učí ho vlastne k nenávisti k sebe samému. „Dosiahnuť zhodu rodičov kvôli dieťaťu nie je právom rodiča, ale jeho povinnosťou vyplývajúcou z jeho rodičovskej zodpovednosti“ (Jürgen Rudolf).

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).