Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-520-2000.pdf
PDF · 78.59 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/520/2000
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému N. W., T.. XX. X. XXXX, bytom D.Ý. XXX, pre vymoženie pohľadávky 262,21 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu Nešporova 4, Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou Ex 80/2000, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Povinnému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 14,48 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 28. 4. 2000 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 80/2000 na vymoženie pohľadávky vo výške 401,55 eura, priznanej rozhodnutím Národného úradu práce, Okresného úradu práce Liptovský Mikuláš, č. 21/1997- Ča zo dňa 18. 8. 1997. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 005826 * zo dňa 28. 5. 2000, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 401,55 eura a trov exekúcie.
Uznesením, č. k. 0Er/520/2000-18 zo dňa 6. 11. 2015, právoplatným dňa 29. 12. 2015 súd pripustil, aby v časti vymáhania 262,21 eura z konania vystúpila pôvodná oprávnená Sociálna poisťovňa a na jej miesto vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s. V časti o vymoženie 139,34 eura exekúciu zastavil.
V priebehu konania súd zistil, že exekučný titul už nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.
Podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
Podľa § 20 ods. 2 písm. t) bod 4. zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti (ďalej len „zákon o zamestnanosti“), do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä: rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.
Podľa § 128 ods. 2 zákona o zamestnanosti, ak skutočnosť, že príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa neodviedol včas alebo v určenej výške, zistí príslušný okresný úrad práce, predpíše odvádzateľovi príspevku na poistenie v nezamestnanosti rozhodnutím penále z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti príspevku na poistenie v nezamestnanosti do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet okresného úradu práce.
Podľa § 131 ods. 1 zákona o zamestnanosti, na konanie podľa § 16 ods. 2 písm. r), § 17 ods. 3 písm. d), § 18 ods. 2 písm. p) a § 20 ods. 2 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom do 31. 12. 2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom od 1. 1. 2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť penále, uloženej podľa zákona o zamestnanosti rozhodnutím okresného úradu práce zo dňa 18. 8. 1997. Vydávanie a výkon rozhodnutí okresných úradov práce podľa § 20 ods. 2 písm. t) bod 4. zákona o zamestnanosti sa po procesnej stránke spravuje Správnym poriadkom (§ 131 ods. 1 zákona o zamestnanosti). Správny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2003, za ktorého účinnosti bol vydaný exekučný titul, upravoval v ust. § 71 ods. 3 prekluzívnu lehotu, podľa ktorej rozhodnutie (vrátane predmetného exekučného titulu) možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, t. j. od doby vykonateľnosti rozhodnutia. Ide o prekluzívnu lehotu, z ktorej formulácie vyplýva, že v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným. Zákonom č. 527/2003 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2004 upustilo od povinnosti vymôcť povinnosť uloženú rozhodnutím vydaným v správnom konaní v trojročnej prekluzívnej lehote, keď podľa súčasnej právnej úpravy postačí, ak sa exekučného konanie v lehote 3 rokov začne, nemusí počas nej dôjsť aj k reálnemu vymoženiu pohľadávky. Exekučný titul však v danom prípade stratil účinnosť ešte pred účinnosťou tohto zákona, preto je pre posúdenie veci rozhodujúce znenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku účinné do 31. 12. 2003.
Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 9. 1997 a vykonateľnosť dňa 25. 9. 1997. Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku vykonať, sa potom skončila dňom 25. 9. 2000 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 106,12 eura, predložil ich vyúčtovanie a exekútorský spis. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Oprávnená nijakým spôsobom nezavinila zastavenie exekúcie a nie je daný ani iný dôvod, aby bola prelomená zásada vyjadrená v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. Súd preto zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 28. 4. 2000, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu 40 minút, t. j. za 1 začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 200,- Sk. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za prijatie návrhu - 15 minút, vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie - 10 min, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 15 minút. Súd v súlade so zásadou primeranosti trov exekúcie a s prihliadnutím na obsah a rozsah úkonov exekučnej činnosti určil čas trvania jednotlivých úkonov tak ako je vyššie uvedené, lebo ich považuje za primerané a hospodárne. Exekútorovi nepatrí hodinová odmena za vyúčtovanie trov exekúcie, pretože ide o jeho nárok, ktorý nie je úkonom exekučnej činnosti a nesúvisí s vymáhaním pohľadávky.
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon bola priznaná paušálna suma podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu).
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške 100,- Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za úkon označený ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v exekútorskom spise vyplýva, že tento boli doručovaný prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súdny exekútor si uplatnil navýšenie sumy trov exekúcie o čiastku 20 % dane z pridanej hodnoty (DPH), súd preto zvýšil priznanú odmenu 300,- Sk o 20 % DPH, t. j. o 60,- Sk. Exekútorovi tak patrí odmena vrátane DPH vo výške 360,- Sk, čo je 11,95 eura.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 1,50 eura, materiálové náklady vo výške 0,61 eura, čo je s 20% DPH, 2,53 eura.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 14,48 eura. Tieto trovy zaplatí súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi povinný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.