Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1S-107-2022.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Subarea
1S/107/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BaF TRADING s. r. o., IČO: 45 378 771, Tomášikova 13, 821 01 Bratislava, právne zastúpený: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 232 544, Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100531308/2022 zo dňa 21.03.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100531308/2022 zo dňa 21.03.2022 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 16.05.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) elektronicky dňa 17.05.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100531308/2022 zo dňa 21.03.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 102571937/2021 zo dňa 14.12.2021, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uložil žalobcovi pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona číslo 563/2009 Z.z. vo výške XX.XXX,XX eur, za uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím došlo k závažným pochybeniam, ktoré spôsobujú, že sa zasahuje výrazným spôsobom do práv žalobcu. Poukázal na právnu teóriu možnosti priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktoré je plne ovládané dispozičnou zásadou. K dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe, poukázal žalobca na SSP, ktorý predpokladá hrozbu závažnej ujmy alebo závažnej hospodárskej škody, či finančnej škody, alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, alebo iný vážny nenapraviteľný následok, pričom hrozba uvedených následkov musí byť tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami.
3. K závažnej ujme žalobca uviedol, že táto predstavuje to najširšie vyjadrenie pre žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku nastúpenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy aj v prípade úspechu správnej žaloby a ich následného odpadnutia mal v podstate nezvratný charakter. Aj keď toto vymedzenie má abstraktnú povahu, už zo samého adjektíva vyplýva, že hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dosah. Závažnosť možno pritom posudzovať
nielen v rámci objektívneho chápania, ale i subjektívne, zohľadňujúc sociálne, finančné, profesijné, prípadne aj iné okolnosti na strane žalobcu.
4. Žalobca uviedol, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami, pričom má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba závažnej ujmy, spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma, resp. nenapraviteľný následok nastal, ale vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia takáto ujma, či nenapraviteľný následok hrozí.
5. Ďalej argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie vyvoláva na jeho strane obmedzenia hraničiace až s nemožnosťou výkonu činnosti a s tým spojené dodatočne vyvolané náklady predstavujúce majetkovú škodu, sú mu uložené pokuty, ktoré sú odôvodnené zrušeným a nezákonným rozhodnutím, čo je nepochybne v rozpore so všetkými právami, ktoré mu garantujú príslušné právne predpisy. Poukázal aj na tú skutočnosť, že mu napadnutými rozhodnutiami hrozí majetková ujma v minimálnej výške XXX.XXX,XX eur, čím je podľa žalobcu nepochybne odôvodnená hrozba nezákonnej materiálnej ujmy na jeho strane a je tým odôvodnený jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veciach správneho trestania.
6. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.08.2022, správnemu súdu doručeným elektronicky dňa 22.08.2022. Žalovaný zastáva názor, že v žalobe žalobcu nie je uvedený žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť priznaný správnej žalobe odkladný účinok, žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP. Na základe zostavenej účtovnej závierky žalobcu k 31.12.2021 žalovaný konštatuje, že spoločnosť nemá žiadnych zamestnancov, čím v danom prípade nehrozí ich prepúšťanie a prípadný negatívny finančný dosah na jednotlivé domácnosti. Žalobca taktiež vykazuje neuhradenú stratu minulých rokov vyše X J.. eur a od roku 2019 podáva žalobca iba nulové daňové priznania, čím fakticky nedeklaruje výkon ekonomickej činnosti. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby žalobcovi odkladný účinok správnym súdom priznaný nebol.
7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).
9. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku:
1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej, či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
13. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy, či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
15. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, ktorú však bližšie neodôvodnil a nešpecifikoval. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložil správnemu súdu ani žiadne doklady. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej majetkovej situácie žalobcu súdom, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však žalobca súdu nepreukázal. Samotná výška vyrubenej pokuty žalovaným sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy na strane žalobcu. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok nijakým spôsobom neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia vyrubenej
pokuty a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
16. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil.
17. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.: 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
18. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, vôbec sa nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd, v súlade s ust. § 188 SSP, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.