Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/18/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, štátny občan SR a V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, štátny občan SR, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov matky M. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., prechodne bytom W. Q. XX, J., štátna občianka SR a otca N. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom A. R. XX, J., toho času bytom O. XXX, XXX XX M. K., Č., štátny občan SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, takto

rozhodol:

Otec maloletých detí N. M., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. M., nar. XX.X.XXXX a maloletého V. M., nar. XX.X.XXXX od 1.9.2012 do 31.5.2013 v minimálnom rozsahu vyživovacej povinnosti mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine a od 1.6.2013 sumou 35,- € mesačne, a to na každé maloleté dieťa zvlášť, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec maloletých detí povinný poukazovať vždy do 25.dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky maloletých detí M. Z., nar. XX.X.XXXX.

Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.5.2016 vo výške 454,50 € na maloletého M. M. a vo výške 454,50 € na maloletého V. M., ktoré predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a doterajším výživným, je otec maloletých detí p o v i n n ý platiť v pravidelných splátkach spolu s bežným výživným po 15,- € mesačne, na každé maloleté dieťa zvlášť, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 11.11.2002 sp.zn. -17 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletému M. M..

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 10.05.2005 sp.zn. -59 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletému V. M..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 5.8.2015 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky - matky maloletých detí zo dňa 4.8.2015, v ktorom žiadala, aby súd zaviazal otca maloletých detí platiť výživné na maloletého M. a ako i na maloletého V. vo výške 100,- € mesačne, na každé maloleté dieťa zvlášť, a to od 1.8.2015 k rukám matky. Svoj návrh zdôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nie sú manželia, hoci nejaký čas spolu žili, ale sa rozišli. Otec detí nemal záujem o ich výchovu, ani ich navštevovať, či prispievať finančne na ich

potreby. Pri narodení syna M. bolo určené výživné rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -17 zo dňa 11.11.2002 a pre syna V. bolo výživné určené rozsudkom tunajšieho súdu -59 zo dňa 10.5.2005. Deti sú staršie, potrebujú viac pre svoje potreby ako oblečenie, škola, šport, lieky, okuliare a pod., preto žiadala výživné zvýšiť na obidvoch synov, keďže otec maloletých detí pracuje v ČR už dlhší čas a dobre zarába a jej príjem nie je dostatočný na pokrytie výdavkov.

Súd nariadil pojednávanie na deň 30.11.2015, ktoré odročil bez meritórneho prejednania veci, z dôvodu, že nemal vykázané doručenie predvolania na toto pojednávanie pre odporcu. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 1.2.2016, keď tento termín pojednávania bol súdom zrušený z dôvodu, že súd v tom čase ešte nemal zistených zamestnávateľov otca maloletých detí na území ČR. Následne bol nariadený nový termín pojednávania na deň 16.5.2016, ktorého sa zúčastnila osobne matka maloletých detí a kolízny opatrovník maloletých detí, nezúčastnil sa odporca, ani ustanovená opatrovníčka odporcu, keď tak navrhovateľka, ako i ustanovená opatrovníčka odporcu a tiež kolízny opatrovník maloletých detí mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu a ustanovenej opatrovníčky odporcu a následne aj v neprítomnosti kolízneho opatrovníka maloletých detí.

Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Podľa § 29 ods. 6 O.s.p. za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len „drobné spory“).

Uznesením č.k. zo dňa 16.3.2016 ustanovil súd odporcovi - otcovi maloletých detí opatrovníčku Danielu Ťažkú, súdnu tajomníčku Okresného súdu Brezno podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p., nakoľko bolo zistené, že otec maloletých detí je na adrese uvedenej v podanom návrhu neznámy a pokiaľ ide o adresu, ktorá bola zistená v Registri obyvateľov SR, ako adresa jeho trvalého pobytu uviedla samotná navrhovateľka, že predmetný byt je dávno predaný a to už niekoľko rokov, konkrétne mamou odporcu, keď následne bol zakúpený byt na adrese, ktorú uvádzala v žalobnom návrhu, kde sa zdržuje v čase keď príde na Slovensko. Prostredníctvom lustrácie v Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR bolo zistené, že odporca sa toho času nenachádza vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen bolo zistené, že odporca v súčasnosti nemá evidovaného žiadneho zamestnávateľa, prostredníctvom ktorého by mu súd mohol doručovať súdne zásielky, ale zároveň bolo zistené, že od 5.6.2013 do 25.3.2014 bol dotyčný evidovaný v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica. Zo správy Obvodního soudu pre Prahu 7 súd zistil, že k osobe maloletých detí nie sú uvedené žiadne záznamy v centrálnej evidencii osôb. Keďže konkrétne miesto pobytu odporcu sa súdu nepodarilo zistiť a žiadna z blízkych osôb resp. jeho rodinných príslušníkov nesúhlasil s ustanovením za jeho opatrovníka v tomto konaní, súd ustanovil za opatrovníka zamestnanca iného súdu. Až po vyhlásení rozsudku oznámila matka maloletých detí adresu ich otca, na ktorej by sa mal zdržiavať na území ČR.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky - navrhovateľky, oboznámil sa s prednesom kolízneho opatrovníka maloletých detí a zároveň vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania predložila navrhovateľka, resp. ktoré si vyžiadal súd z úradnej moci a to: rodný list maloletého V. M. zo dňa 26.7.2004 z č.l.78, rodný list maloletého M. M. zo dňa 6.9.2002 z č.l.79, správu firmy Oligarch s.r.o. zo dňa 7.10.2015 z č.l.99, správu ÚPSVaR Zvolen z č.l.100, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z č.l.101, správu firmy OSPRO MB spol. s r.o. z č.l.102-104, správu zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 27.10.2015 z č.l.107, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen z č.l.115, správu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 19.1.2016 z č.l.123-124, správu firmy OSPRO MB s.r.o. zo dňa 5.2.2016 z č.l.142, 145, správu Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 26.2.2016 z č.l.146-152, správu firmy PAVMART PSV s.r.o. z č.l.159-161, správu firmy STPA CZ s.r.o. z č.l.162 a oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen ako i obsahom spisu Okresného súdu Zvolen, pričom zistil tento skutkový stav.

Z rodného listu zo dňa 6.9.2002 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku 63, ročník 2002, na strane 91, pod poradovým číslom 480 je zapísané narodenie dieťaťa M. M. dňa XX.X.XXXX vo Zvolene, ako otec je uvedený N. M., nar. XX.XX.XXXX a ako matka M. Z., nar. XX.X.XXXX. Z rodného listu zo dňa 26.7.2004 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku 65, ročník 2004, na strane 20, pod poradovým číslom 434 je zapísané narodenie dieťaťa V. M., dátum narodenia XX.X.XXXX vo Zvolene, ako otec je uvedený N. M., nar. XX.XX.XXXX a ako matka M. Z., nar. XX.X.XXXX. Zo správy firmy Oligarch s.r.o., IČO: 6820272 zo dňa 7.10.2015 súd zistil, že matka maloletých detí pracuje v ich spoločnosti príležitostne na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce od 1.6.2015 s tým, že od 23.9.2015 je práceneschopná, pracovná morálka dotyčnej bola vyhodnotená ako dobrá, s tým, že v práci je svedomitá, spoľahlivá a vždy ochotná. Celkový čistý príjem navrhovateľky za obdobie od októbra 2014 do septembra 2015 bol spolu vo výške 394,94 €. Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 7.10.2015 súd zistil, že navrhovateľka nie je v súčasnosti vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie s tým, že posledná evidencia bola od 1.8.2008 do 23.6.2013 a bola vyradená z evidencie na vlastnú žiadosť. Posledným zamestnávateľom dotyčnej bola spoločnosť Euro Tranciati SR s.r.o. od 1.7.2008 do 31.7.2008 a dôvodom skončenia pracovného vzťahu bolo ukončenie v skúšobnej dobe. Dotyčná je v súčasnosti poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ako aj prídavkov na dieťa vyplácané od decembra 1999, posledne vyplatené v sume 47,04 € a dávky v hmotnej núdzi od septembra 2008, posledne vyplatená v sume 70,90 €, ako i náhradného výživného - neplatené výživné od septembra 2008, posledne vyplatené v sume 23,24 €. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 13.10.2015 súd zistil, že navrhovateľka je od 23.9.2015 práceneschopná s tým, že v tom čase jej nemocenská dávka nebola ešte vyplatená. Zo správy firmy OSPRO MB spol. s r.o., IČ: 48949582 zo dňa 8.10.2015 súd zistil, že odporca bol v ich spoločnosti zamestnaný na hlavný pracovný pomer od 9.4.2015 do 2.5.2015 a od 29.5.2015 do 28.8.2015. Pracovná morálka dotyčného bola hodnotená ako priemerná, čistá mzda v mesiaci apríl 2015 bola vo výške 4.639,- Kč, v máji 2015 528,- Kč a 611,- Kč v mesiaci jún 2015 8.188,- Kč, v mesiac júl 2015 8.188,- Kč, v mesiaci august 2015 7.504,- Kč. Zo správy z prešetrenia rodinných pomerov zo dňa 27.10.2015 ÚPSVaR Zvolen súd okrem iného zistil, že rodinné pomery otca maloletých detí sa im nepodarilo zistiť, s tým, že na adrese uvedenej navrhovateľkou žije jeho matka s manželom, ktorá uviedla, že otec maloletých detí pracuje v Českej republika, avšak presnú adresu, ani zamestnávateľa nevedela uviesť, s tým, že so synom je len v telefonickom kontakte. Matka maloletých detí žije v prenajatom trojizbovom byte, ktorý má prenajatý od 2014, kde býva s maloletými deťmi a tiež v byte žije jej dospelá dcéra A. s priateľom M. I. a tromi maloletými deťmi. Maloletý M. a maloletý V. majú zariadenú spoločnú detskú izbu, v ktorej majú každý svoju posteľ, nábytok, stolík. Matka má k dispozícii jednu izbu a dospelá dcéra matky s priateľom a deťmi majú tiež k dispozícii jednu izbu. Kuchyňu a sociálne zariadenie využívajú spoločne. Byt je zariadený skromne, izby boli v čase šetrenia v primeranom poriadku, kuchyňa bola neuprataná. Maloletý Marek navštevuje 8.ročník a maloletý V. 6.ročník VII.ZŠ Zvolen. Matka uviedla, že pracuje na dohodu vo firme Todex real s.r.o. ako upratovačka približne 2 hodiny denne a jej čistý mesačný príjem z tejto dohody je vo výške 20-30 € mesačne. Je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi t.č. vo výške 160,- € vrátane prídavkov na deti a náhradného výživného, jej príjem je teda celkovo vo výške 200,- €. Matka uviedla, že otec výživné neplatí a poberá náhradné výživné, ako mesačné výdavky uviedla nájom vo výške 160,- € vrátane energií (zvyšok 190,- € platí dospelá dcéra Sidónia), poplatok na stravu v školskej jedálni 60,- €, nakoľko je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, mobil si dobíja sumou 5,- € na 2-3 mesiace. Matka uviedla, že otec naposledy platil výživné v čase keď bol vo výkone trestu, za neplnenie vyživovacej povinnosti bol už dvakrát odsúdený, na výživnom jej dlhuje 1.000,- €. Matka uviedla, že otec pracuje v ČR v automobilke v Mladej Boleslavy a bývať by mal niekde u kamaráta, avšak adresu na ktorej by sa mal otec zdržiavať, ani adresu zamestnávateľa nevedela uviesť. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici zo dňa 19.1.2016 súd zistil, že odporca sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody od 8.3.2012 a trest ukončil dňa 5.4.2014 s tým, že pracovne bol zaradený od 5.6.2013 do 25.3.2014, keď poberal pracovnú odmenu v čistom v mesiaci jún 2013 vo výške 113,30 €, júl 2013 127,53 €, august 2013 142,74 €, september 2013 127,37 €, október 2013 114,33 €, november 2013 142,37 €, december 2013 127,68 €, január 2014 140,39 €, február 2014 126,78 €, marec 2014 112,58 €. Zo správ firmy OSPRO MB spol. s r.o., IČO: 48949582 zo dňa 5.2.2016 a 23.2.2016 súd zistil, že odporca bol v ich spoločnosti zamestnaný na hlavný pracovný pomer a to od 9.4.2015 do 2.5.2015, kedy v mesiaci apríl 2015 mal čistú mzdu 4.639,- Kč, v máji 2015 mal čistú mzdu 528,- Kč tiež od 29.5.2015 do

28.8.2015, kedy mal v mesiaci máj 2015 čistú mzdu 611,- Kč, v mesiaci jún 2015 8.188,- Kč, v mesiaci júl 2015 8.188,- Kč a v mesiaci august 2015 7.504,- Kč a tiež bol zamestnaný na hlavný pracovný pomer v ich spoločnosti od 5.1.2016 do 12.2.2016 s tým, že za mesiac január 2016 mal čistú mzdu vo výške 6.155,- Kč. Zo správy Českej správy sociálneho zabezpečenia, ústredie - odbor správy údajovej základne zo dňa 26.2.2016 súd zistil, že odporca bol zamestnaný vo firme PAVMART PSV s.r.o. od 25.6.2014 do 31.8.2014, od 1.9.2014 do 10.10.2014 vo firme STPA CZ s.r.o., od 2.10.2015 do 18.11.2015 vo firme DHD Agentura prace s.r.o. a od 14.10.2014 do 20.12.2014, od 9.4.2015 do 2.5.2015, od 29.5.2015 do 28.8.2015 a od 5.1.2016 do 12.2.2016 vo firme OSPRO MB spol. s r.o. Z evidenčných listov dôchodkového poistenia týkajúcich sa odporcu súd zistil, že vo firme PAVMART PSV s.r.o., IČO: 28983441 mal v období od 25.6.2014 do 31.8.2014 vymeriavací základ 29.940,- Kč, vo firme STPA CZ s.r.o., IČO: 27180000 od 1.9. do 10.10.2014 vymeriavací základ 11.482,- Kč, vo firme OSPRO MB spol. s r.o., IČO: 489459582 za obdobie od 14.10.2014 do 20.12.2014 vymeriavací základ 12.873,- Kč, za obdobie od 9.4.2015 do 2.5.2015 vymeriavací základ 7.341,- Kč a vo firme HR Group s.r.o., IČO: 28909585 za obdobie od 2.10.2015 do 18.11.2015 vymeriavací základ 13.187,- Kč. Zo správy firmy PAVMART PSV s.r.o. zo dňa 13.4.2016 súd zistil, že odporca pracoval na hlavný pracovný pomer od 25.6.2014 do 31.8.2014, ktorý bol ukončený v skúšobnej dobe. Za dané obdobie mal čistú mzdu vo výške 24.738,- Kč, z toho v mesiaci jún 1.408,- Kč, v mesiaci júl 12.222,- Kč a v mesiaci august 11.108,- Kč. Zo správy firmy STPA CZ s.r.o., IČO: 27180000 zo dňa 4.5.2016 súd zistil, že odporca bol zamestnaný na hlavný pracovný pomer od 1.9.2014 do 10.10.2014, pracovná morálka a pracovný výkon dotyčného boli podľa priameho nadriadeného priemerné. Za dané obdobie bola čistá mzda odporcu 10.217,- Kč, z toho v mesiaci september 7.564,- Kč a v mesiaci október 2.653,- Kč. Z výsluchu matky maloletých detí na pojednávaní súd zistil, že táto nad rámec skutočností uvedených v návrhu resp. skutočností uvedených pri zisťovaní ÚPSVaR Zvolen uviedla, že od apríla 2016 je nezamestnaná a v súčasnosti poberá už len dávku od štátu, konkrétne vo výške 200,- €, v čom je zahnutá tak dávka v hmotnej núdzi, ako i rodinné prídavky na obidve deti a tiež náhradné výživné. Keď z tejto sumy zaplatí nájom zostáva jej 40,- € a niekedy sa stáva, že preto nemajú ani na stravu a už vôbec nie na oblečenie. Deti navštevujú školu na Sekieri, krúžky navštevujú len také, kde sa neplatí nič. Otec maloletých detí na výživné neplatí už roky, ak sa s ním vôbec podarí skontaktovať, že jej zdvihne telefón tak jej len sľubuje, že niečo zaplatí alebo povie, že akurát je nezamestnaný a hľadá si prácu, ale reálne žiadne peniaze nikdy nepošle. Ani to, že už bol dvakrát odsúdený za neplnenie vyživovacej povinnosti ho neprinútilo, aby výživné začal riadne platiť. Z tohto dôvodu sa opäť rozhodla, že to bude riešiť cez políciu. Z prednesu poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka maloletých detí súd na pojednávaní zistil, že sa v celom rozsahu pridržali správy zo šetrenia rodinných pomerov s tým, že návrh matky považujú za dôvodný, keďže výživné na maloleté deti bolo naposledy upravované v roku 2002 resp. v roku 2005, z čoho jednoznačne vyplýva, že potreby detí sa podstatným spôsobom zvýšili. Z týchto dôvodov žiadali, aby súd určil minimálne výživné v zákonnej výške minimálneho výživného 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ale v prípade ak bude mať súd z vykonaného dokazovania preukázané, že príjem otca je vo výške, ktorá by mu umožňovala platiť vyššie výživné, v takom prípade doporučili vyhovieť návrhu matky. Taktiež žiadali, aby súd zaviazal otca uhradiť aj zameškané výživné. Na záver poukázali na to, že výživné je jedinou formou starostlivosti otca vo vzťahu k maloletým deťom. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. súd zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 11.11.2002 sp.zn. -17, keď súd zveril maloletého M. M., nar. XX.X.XXXX do výchovy a opatery matky M. Z., nar. XX.X.XXXX a otca N. M., nar. XX.XX.XXXX zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 700,- Sk mesačne, počnúc dňom 1.9.2002, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, keď zároveň povolil otcovi splácať zameškané výživné za obdobie september a október 2002 vo výške 1.400,- Sk v mesačných splátkach po 200,- Sk, spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2002. Z odôvodnenia vyplýva, že otec maloletého bol zamestnaný od 1.októbra a mal prisľúbený príjem vo výške 6.500 - 7.000,- Sk. Okrem maloletého mal ešte dve vyživovacie povinnosti a to k N., nar. X.X.XXXX a L., nar. XX.X.XXXX po 500,- Sk. Matka bola v tom čase na materskej dovolenke a jej príjem pozostával z rodičovského príspevku, prídavkov na deti a dávky sociálnej pomoci. Dávka sociálnej pomoci bola poskytovaná vo výške 6.650,- Sk a od 1.11.2002 bola priznaná v sume 3.741,- Sk. Z potvrdenia zamestnávateľa otca súd zistil, že tento je u nich zamestnaný od 1.7.2002, od 1.10.2002 na dobu neurčitú, jeho priemerný mesačný zárobok sa pohyboval vo výške 7.262,- Sk. Zamestnaný bol aj v období od 15.3.1999 do 20.4.2001, pričom pracovný pomer ukončil dohodou.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen súd zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 10.5.2005 sp.zn. -59, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.9.2005, ktorým súd zveril maloletého V. M., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky M. Z., nar. XX.X.XXXX a otca N. M., nar. XX.XX.XXXX zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 700,- Sk mesačne, počnúc dňom 1.8.2004, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, keď zároveň zameškané výživné za obdobie august 2004 až apríl 2005 vo výške 6.300,- Sk povolil otcovi splácať v 700,- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Z odôvodnenia vyplýva, že súd pri výške výživného vychádzal z potvrdenia zamestnávateľa otca, kde bol zistený čistý priemerný príjem vo výške 7.593,- Sk, matke bol vyplácaný rodičovský príspevok na maloletého V. od 1.8.2004. Podľa vlastného vyjadrenia matky jej príjem mal byť vo výške 5.790,- Sk s tým, že pozostával z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa § 155 ods. 3 O.s.p. výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu. Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Podľa § 81 ods. 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy súd o výške výživného pre maloleté deti rozhodoval rozsudkom zo dňa 11.11.2002, na základe ktorého bol otec maloletého M. M. povinný prispievať na jeho výživu sumou 700,- Sk mesačne, čo zodpovedá sume 23,23 €, resp. rozsudkom zo dňa 10.5.2005, na základe ktorého bol otec maloletého V. M. povinný prispievať na jeho výživu sumou tiež 700,- Sk mesačne, čo zodpovedá sume 23,23 €, pričom v prvom rozsudku súd vychádzal z toho, že v danom čase bola matke poskytovaná dávka sociálnej pomoci, pôvodne vo výške 6.650,- Sk, ktorá sa od 1.11.2002 znížila na sumu 3.741,- Sk a pokiaľ ide o otca maloletého, tento bol v danom čase zamestnaný a jeho priemerný mesačný zárobok bol vo výške 7.262,- Sk (241,05 € po prepočítaní konverzným kurzom 30,126 zo slovenských korún na euro) a pri druhom rozsudku súd vychádzal z potvrdenia zamestnávateľa otca, podľa ktorého bol jeho čistý priemerný mesačný príjem vo výške 7.593,- Sk (252,04 €) a matke bol v tom čase vyplácaný rodičovský príspevok od 1.8.2004, keď podľa jej vlastného vyjadrenia rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami bol jej poskytovaný vo výške 5.790,- Sk. Súd skúmal v prvom rade odôvodnené potreby maloletých detí ako oprávnených, pričom zistil, že na ich strane došlo k podstatnej zmene pomerov, keď od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 10 resp. 13 rokov, pričom v danom čase mal maloletý M. M. necelé 3 mesiace a maloletý V. M. necelý rok a v súčasnosti obe maloleté deti navštevujú druhý stupeň základnej školy. Výdavky na maloleté deti uvádzané matkou maloletých detí považoval súd v celom rozsahu za opodstatnené a nevyhnutné výdavky, s tým, že samotná matka maloletých detí uviedla, že jej príjem vo výške cca 200,- € mesačne, ktorý pozostáva z dávky v hmotnej núdzi, rodinných prídavkov na maloleté deti a dávky náhradného výživného nepostačuje ani na úhradu výdavkov na bývanie, stravovania a ďalších nevyhnutných výdavkov súvisiacich s maloletými, pokiaľ ide o výdavky súvisiace so školou, ošatením a obutím pre maloletých. Súd zároveň poukazuje na to, že výživným pre dieťa sa v zmysle zákona o rodine má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale má zahŕňať aj výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže nároky na vzdelanie, zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade sa prihliada i na zdravotný stav dieťaťa. Pokiaľ ide o príjmy matky maloletých detí, súd dospel k záveru, že na strane matky nedošlo v podstate k zmene výšky jej príjmu a pokiaľ ide o otca maloletých detí, u neho došlo k čiastočnej zmene pomerov, konkrétne k čiastočnému zvýšeniu jeho príjmov s tým, že pokiaľ ide o rozhodné posudzované obdobie, mal súd preukázané, že počas výkonu trestu odňatia slobody bol pracovne zaradený od 5.6.2013 do 25.3.2014, kedy mal vyplatenú pracovnú odmenu netto spolu vo výške 1.275,07 €, čo predstavuje v priemere za mesiac sumu 127,50 €. Následne po prepustení otca maloletých detí z výkonu trestu odňatia slobody bol tento zamestnaný v rôznych firmách na území ČR s tým, že u jednotlivých zamestnávateľov poberal aspoň minimálnu mzdu a u niektorých zamestnávateľov mal aj príjem vyšší než bola minimálna mzda v danom období na území ČR. Súd však mal z vykonaného dokazovania preukázané, že otec maloletých detí často, opakovane menil zamestnávateľov, a to v zásade v skúšobnej dobe, pričom zo správ od niektorých zamestnávateľov mal súd preukázané, že jeho pracovná morálka bola priemerná. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného na maloleté deti je odôvodnené, ale nie v takej výške ako to navrhla matka maloletých detí, hoci potrebe maloletých by zodpovedalo aj vyššie výživné, akým súd zaviazal otca maloletých detí prispievať na ich výživu týmto rozsudkom. Súd má však za to, že s poukazom na schopnosti a možnosti otca maloletých detí ako povinného, nateraz nie je možné, aby tieto výdavky maloletých detí boli kryté vyšším výživným zo strany otca. Matka maloletých žiadala zvýšiť výživné od 1.8.2015, avšak súd s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p. zvýšil výživné od 1.9.2012, keď dospel k záveru, že k zmene pomerov došlo skôr, s tým, že súd analogicky s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine zvýšil výživné na maloleté deti za obdobie 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, a to konkrétne od 1.9.2012 do 31.5.2013 do sumy minimálneho rozsahu vyživovacej povinnosti určenej zákonom a od 1.6.2013 zvýšil výživné na každé maloleté dieťa zvlášť na sumu 35,- € mesačne, keď súd dospel k záveru od tejto doby, a to tak v čase keď bol otec maloletých vo výkone trestu odňatia slobody a poberal tam pracovnú odmenu, ako i následne potom čo bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a mal možnosť sa zamestnať a poberať aspoň minimálnu mzdu, ktorá na území ČR bola od augusta 2013 vo výške 8.500,- Kč mesačne resp. od januára 2015 vo výške 9.200,- Kč a od januára 2016 9.900,- Kč mesačne, bolo v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v takejto výške, pričom súd mal za to, že pokiaľ boli v danom čase obdobia, keď otec maloletých nebol zamestnaný, súd túto skutočnosť vyhodnotil na ťarchu otca maloletých detí s tým, že sa dotyčný bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania resp. zárobku z neho plynúceho, s poukazom už na spomínanú častú fluktuáciu u jednotlivých zamestnávateľov a pracovné hodnotenia otca maloletých, kde bola jeho pracovná morálka

vyhodnocovaná ako priemerná. Súd teda zastáva názor, že bolo a je v schopnostiach a možnostiach otca maloletých mať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy v ČR, kde otec maloletých aktuálne žije, keď napr. pri netto príjme 8.000,- Kč (cca 300,- €) by bol otec maloletých schopný prispievať na ich výživu na každého zvlášť, minimálne určenou sumou 35,- € mesačne (konverzný kurz 1,- € = 27,033 Kč ku dňu 23.5.2016), pretože nemá žiadne zdravotné obmedzenia, nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti a preto má možnosť vycestovať aj za prácou do zahraničia a zabezpečiť si tak príjem, ktorý by postačoval aspoň na plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom v nevyhnutnom rozsahu. Pri zvýšení výživného súd zobral do úvahy aj fakt, že jednoznačne došlo k zvýšeniu životných nákladov vo vzťahu k maloletých deťom a v neposlednom rade súd prihliadol aj na fakt, že o maloleté deti sa výlučne stará matka, keď otec ani neprejavuje žiadny záujem a svoju vyživovaciu povinnosť si neplní ani tou formou, že by sa s deťmi stretával, napr. aspoň počas víkendov, prípadne im zakupoval darčeky pri príležitosti Vianoc, narodenín a pod., čiže súdom určené výživné je jedinou formou zabezpečovania starostlivosti otca o maloleté deti, avšak ani túto povinnosť si ale neplní dobrovoľne. V prevyšujúcej časti požadovaného výživného matkou maloletých detí bol súd nútený návrh zamietnuť. Samozrejme pri zmene pomerov či už na strane otca maloletých napr. v prípade zvýšenia výšky jeho príjmu, prípadne na strane maloletých napr. z dôvodu, že začnú navštevovať školu iného stupňa a s tým súvisiaceho zvýšenia výdavkov, môže súd následne opätovne rozhodnúť o zvýšení výživného na maloletých. Súd otca maloletých zaviazal platiť zvýšené výživného od 1.9.2012 a preto súd rozhodol aj o zameškanom výživnom za obdobie od 1.9.2012 do 31.5.2016, ktoré predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a doterajším výživným s tým, že ku dňu vyhlásenia rozsudku mal otec maloletých zameškané výživné vo vzťahu k maloletému M. v celkovej výške 454,50 € a vo vzťahu k maloletému V. tiež vo výške 454,50 €, keď súd k tejto sume dospel nasledovným výpočtom. Za obdobie od 1.9.2012 do 31.5.2013 bolo výživné zvýšené na minimálny rozsah vyživovacej povinnosti mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa s tým, že od 1.júla 2012 do 30.júna 2013 bola výška minimálneho výživného 26,65 € a doterajšie výživné bolo vo výške 700,- Sk (23,23 €), t.j. rozdiel za mesiac predstavuje čiastku 3,42 € a za obdobie 9 mesiacov od 1.9.2012 do 31.5.2013 je zameškané výživné 30,78 € a následne od 1.6.2013 bolo výživné zvýšené na sumu 35,- € mesačne, čo oproti doterajšiemu výživnému predstavuje mesačne zvýšenie o 11,77 € a za obdobie 3 rokov t.j. 36 mesiacov od 1.6.2013 do 31.5.2016 predstavuje zameškané výživné čiastku 423,72 € t.j. spolu zameškané výživné na každé maloleté dieťa zvlášť 454,50 €, pričom zameškané výživné súd umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- € na každé maloleté dieťa zvlášť, spolu s bežným výživným, pod hrozbou stravy výhody splátok, nakoľko súd vychádzal z toho, že aktuálne zárobkové možnosti otca maloletých mu neumožňujú zaplatiť zameškané výživné naraz resp. v kratšom čase.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)