Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/255/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: U. G., nar. XX.XX.XXXX, H. G., L. XXXX/XXA, zastúpeného JUDr. Jánom Véghom, advokátom, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203, proti žalovanému: Mesto Dunajská Streda, Dunajská Streda, Hlavná 50/16, IČO 00 305 583, zastúpenému Mgr. Evou Gulyášovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328, za účasti vedľajšieho účastníka: QBE Insurance (Europe) Limited so sídlom Plantation Place, Fenchurch Street 30, EC3M 3BD Londýn, Veľká Británia konajúca prostredníctvom QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Štúrova 27, 042 80 Košice, Slovenská republika, o náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. - 291 zo dňa 08. decembra 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu I. stupňa s a p o t v r d z u j e v časti zaplatenia 2.942,39 eur s 9,25 % úrokom z omeškania od 14.04.2009 do zaplatenia.

Rozsudok súdu I. stupňa s a r u š í v časti náhrady trov konania účastníkom a náhrady trov štátu, a v tejto časti s a v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.942,39 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 14.04.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol . O trovách rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.468,13 eur na trovách právneho zastúpenia a vo výške 220 eur na ďalších trovách, k rukám právnej zástupkyne žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 30,84 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, že žalobca je povinný zaplatiť tunajšiemu súdu na trovách štátu 643,51 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách štátu rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť tunajšiemu súdu na trovách štátu 250,25 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba síce bola podaná dôvodne, ale nárok žalobcu nebol súdu preukázaný v plnom rozsahu. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Vo vzťahu voči žalovanému mal súd v konaní preukázané všetky 4 predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Bolo preukázané porušenie právnej povinnosti - predchádzať možným zraneniam (nedostatočné zabezpečenie spôsobilosti ľadovej plochy pri jej ohraničení mantinelom), tu je potrebné poukázať na to, že nešlo o žiadny nájomný vzťah, ale o poskytovanie služby - verejný vstup na klzisko za vstupné, pričom žalovaný ako prevádzkovateľ ľadovej plochy je zodpovedný za udržiavanie klziska tak, aby nedochádzalo ku škodám, existencia spornej medzery však nesúvisí s charakterom

vzťahu medzi prevádzkovateľom a žalobcom, ani prevádzkovým poriadkom, ale nedostatočnou údržbou klziska; ďalej bol preukázaný vznik škody (mechanizmus vzniku zranenia potvrdili svedkovia - spoluhráči žalobcu aj následne znalec, v danom prípade škoda vo forme nemajetkovej ujmy - bolestného), a to znaleckými posudkami, bola preukázaná tiež príčinná súvislosť medzi nedostatočnou prevenciou žalovaného a škodou na zdraví spôsobenou žalobcovi a v neposlednom rade aj zavinenie žalovaného - práve uvedená nedostatočná údržba ľadovej plochy pri mantineloch a bránach. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na náhradu z titulu bolestného, avšak vo výške podľa bodového hodnotenia kontrolným znalcom, teda 220 bodov, keď vychádzal z „prípustnej odbornej a názorovej variability znaleckého hodnotenia konkrétneho poranenia na základe vlastného vyšetrenia v rámci dlhodobej klinickej skúsenosti“, v rámci prípustných hraníc hodnotenia a hodnoty jedného bodu stanoveného Opatrením MZ SR za rok 2008 (predchádzajúcim roku, v ktorom vznikol nárok) vo výške 402,92 Sk - 220 x 402,92 Sk = 88.642,40 Sk = 2.942,39 eur. Vo zvyšku súd žalobu na nároku titulom bolestného zamietol. Žalobu v časti nároku na náhradu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia súd zamietol v celosti, keďže neboli v konaní zistené následky zranení odôvodňujúce priznanie tejto náhrady, čo potvrdili vo svojich záveroch aj znalci. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaný sa s plnením preukázateľne dostal do omeškania (na výzvu žalobcu ani len nereagoval).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a žalovanému ako procesne úspešnejšiemu účastníkovi v spore (v priebehu konania si náhradu trov konania žalovaný uplatnil) priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 44% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaného 28%:72%), a to zo zaplateného preddavku na znalečné 500 eur, ďalej z trov právneho zastúpenia, ktoré žalovaný špecifikoval cestou advokátky za 14 úkonov právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné vyjadrenie k žalobe, 3.-9. účasť na pojednávaniach dňa 11.10.2010, 29.11.2010, 12.01.2011, 15.06.2011, 13.06.2012, 18.04.2013 a 08.12.2014, 10. účasť na miestnej ohliadke, 11.-12. spísanie vyjadrení po pojednávaní 12.10.2010 a 21.07.2011, 13. písomné vyjadrenie k znaleckému posudku a 14. podanie odvolania), po 270,54 eur), paušálne výdavky 6x 7,21 eur (za úkony právnej služby vykonané v roku 2010), 3x 7,41 eur (... v roku 2011), 2x 7,63 eur (... v roku 2012), 2x 7,81 eur (... v roku 2013) a 1x 8,04 eur (... v roku 2014), celkom 3.892,17 eur.

V zmysle predloženej špecifikácie súd žalovanému priznal k náhrade odmenu a náhradu paušálnych výdavkov za 12 úkonov právnej služby, preukázateľne vykonaných a účelných. Nepriznal k náhrade úkony pod pol. 11. a 12., nakoľko nešlo o úkony právnej služby, iba o oznámenie adries svedkov, predloženie listinného dôkazu a nevyžiadané vyjadrenie k doterajšiemu priebehu konania.

Zároveň v rovnakom rozsahu súd priznal náhradu trov aj vedľajšiemu účastníkovi, na cestovnom, uplatnenom vo výške 70,08 eur.

Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. trovy štátu vznikli priznaním znalečného tunajším súdom uzneseniami č. k. -182 zo dňa 09.05.2012 v sume 561,20 eur, z čoho z prostriedkov štátu bola vyplatená suma 61,20 eur, č. k. -200 zo dňa 10.08.2012 v sume 95,06 eur a č. k. -240 zo dňa 08.01.2013 v sume 737,50 eur. Z prostriedkov štátu bola vyplatená suma 893,76 eur, povinnosť náhrady účastníkom súd určil podľa pomeru neúspechu v spore.

Odvolanie v časti o trovách konania a trovách štátu voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda pod č. k. -291 z 08.12.2014 podal žalobca. Svoju žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom svoj nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia si uplatnil na podklade lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 01.03.2010, vypracovaného MUDr. G. H., chirurgom a tiež na podklade objektívnych ťažkostí a obmedzení, ktoré žalobca z dôvodu vzniknutej zlomeniny je nútený dodnes znášať. Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia pripojil žalobca aj k súdnemu podaniu zo dňa 22.03.2010 (žaloba na náhradu škody na zdraví). Žalobca podával žalobu na podklade odborného lekárskeho posudku, pričom následne na základe žiadosti žalovaného, tento posudok bol preskúmaný znalcom, ktorý zistenia posudzujúceho lekára nepotvrdil. Z uvedeného ale podľa ich názoru nie je možné dôvodiť, že žalobca by mal znášať akúkoľvek „sankciu“ vo forme náhrady trov konania a trov štátu, nakoľko pri podaní návrhu vychádzal z odborného lekárskeho posudku a nie z vlastných zistení alebo podkladov. Tiež vzhľadom na spisovú dokumentáciu je zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku a teda podľa ich názoru pri rozhodovaní o trovách konania mal súd prvého

stupňa aplikovať ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.. Tiež poukazuje na skutočnosť, že právny zástupca žalovaného si v pôvodnom prvostupňovom konaní neuplatnil v zákonnej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia trovy konania, ktoré mu z uvedeného dôvodu neboli pôvodným rozsudkom súdu prvého stupňa ani priznané. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania aj za účasť na pojednávaní zo dňa 08.12.2014, pričom uvedené pojednávanie bolo nariadené z dôvodu, nakoľko súd prvého stupňa opomenul prizvať na konanie vedľajšieho účastníka. Zároveň má za to, že aplikáciu § 142 ods. 3 O.s.p., a teda priznanie náhrady trov konania žalobcovi, v danom prípade podporuje aj judikát Najvyššieho súdu evidovaný pod značkou R 28/1970. V zmysle uvedeného judikátu: „Jednotlivé zložky práva na náhradu škody, ktorými je vymedzený obsah náhrady škody, sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky; touto ich samostatnosťou je nutné počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania. ...; pokiaľ ide o nárok na náhradu za stratu na zárobku, bude sa nárok na náhradu trov konania spravovať ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., pokiaľ ide o nárok na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, bude sa nárok na náhradu trov konania spravovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, EUROUNION 2010). Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská streda pod č. k. -291 z 08.12.2014 a vydal nasledovný rozsudok: Krajský súd v Trnave mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda pod č. k. -291 z 08.12.2014 nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Végha, advokáta so sídlom Alžbetínske nám. č. 1203, Dunajská Streda 929 01, náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za konania pred súdom prvého stupňa vo výške 1.305,49 eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 128 eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet advokáta vedený vo H., a.s., pobočka N. E., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

Odvolanie proti rozsudku podal aj žalovaný s poukazom na ust. § 201 a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Žiada, aby napadnutý rozsudok prvostupňového súdu bol odvolacím súdom zmenený v zmysle ust. § 220 O.s.p. tak, že súd žalobu zamieta a zároveň ukladá žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania v celom rozsahu. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ spolu so svojimi priateľmi približne päť rokov pravidelne rekreačne hrával hokej na ľadovej ploche. Technický stav ľadovej plochy celá ich skupina poznala dôkladne podľa dlhoročných vlastných skúseností, každému z nich boli známe aj určité nedostatky ľadovej plochy a boli vedomí aj tej skutočnosti, že ľadová plocha je určená len na rekreačné korčuľovanie a hranie pukom a hokejkou je umožnené len na vlastné riziko korčuľujúcich. Členovia predmetnej skupiny vrátane žalobcu mali dostatok skúsenosti aj na to, aby zistili, že ľadová plocha nie je spôsobilá na športové aktivity. Navrhovateľ spolu so svojimi priateľmi dňa 25.01.2009 zaplatil mestu Dunajská Streda čiastku 150 eur, za ktorý poplatok získali právo na výlučné užívanie ľadovej plochy v čase od 19:00 hod. do 21:00 hod., teda po uplynutí bežných otváracích hodín ľadovej plochy. Navrhovateľ nebol riadnym návštevníkom ľadovej plochy, nezaplatil vstupné ako ostatní návštevníci, ale zaplatil paušálny poplatok za výlučné užívanie ľadovej plochy, výška ktorého poplatku je nezávislá od počtu osôb v skupine. Vzhľadom na túto skutočnosť pri hodnotení práv a povinností účastníkov sporu vyplývajúcich z úrazu žalobcu utrpeného pri používaní umelej ľadovej plochy, treba vychádzať z toho, že žalovaný vystupoval v tejto súvislosti ako prenajímateľ a nie ako prevádzkovateľ. V zmysle ust. § 664 predmet nájmu musí byť prenajímateľom odovzdaným v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, a ak nebol spôsob užívania dohodnutý, v stave spôsobilom na obvyklé užívanie. Pokiaľ prenajímateľ poruší túto povinnosť nájomcu v zmysle ust. § 673 za určitých podmienok nie je povinný platiť nájomné resp. v zmysle ust. § 674 má nárok na zľavu z nájomného resp. v zmysle ust. § 679 ods. 1 je oprávnený odstúpiť od zmluvy. Pokiaľ nájomca prevezme predmet nájmu bez výhrad, tak konkludentne vyjadrí svoj súhlas s tým, že predmet nájmu je odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. V zmysle ust. § 664 prenajímateľ je ďalej povinný prenajatú vec udržiavať v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie. V tejto súvislosti v zmysle ust. § 668 nájomca je zasa povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potrebu opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Nesplnenie tejto povinnosti nájomcu má za následok vznik jeho zodpovednosti za takto vzniknutú škodu. Dňa 25.01.2009 medzi žalobcom a skupinou jeho priateľov a žalovaným došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol prenájom ľadovej plochy na 2 hodiny za účelom jeho užívania na hranie pukom a hokejom. Daný časový úsek ľadovú plochu mali možnosť užívať len oni a verejnosť nemohla nastúpiť na ľadovú plochu. Nájomcovia riadne prevzali predmet nájmu bez výhrad. Nájomcovia mali povinnosť prekontrolovať stav predmetu nájmu riadne a mali by klásť dôkaz na kontrolu stavu predmetu nájmu z hľadiska jeho bezpečného používania na zmýšľané športové aktivity. Pokiaľ by nájomca splnil svoju povinnosť a zároveň by oznámil zistené nedostatky prenajímateľovi, tak by bezodkladne odstránil vady predmetu nájmu. Ak by prenajímateľ neodstránil vytknuté nedostatky predmetu nájmu, bolo by povinnosťou nájomcu odstrániť vady, aby splnil svoju zákonnú povinnosť podľa

§ 415 OZ, teda aby predchádzal vzniku škody na zdraví tých, ktorým umožní používanie prenajatej ľadovej plochy. Následne podľa ust. § 669 by mal možnosť nájomca žiadať náhradu vynaložených nákladov od prenajímateľa. Odporca nenesie zodpovednosť za úraz navrhovateľa, nakoľko v čase, keď došlo k úrazu neprevádzkoval umelú ľadovú plochu, ale prenajal inému subjektu, ktorý sám zodpovedal za bezpečnú prevádzku predmetu nájmu. Prvostupňový súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 14.04.2009, teda od času, keď žalovanému uplynula päťdňová lehota na plnenie na základe prvej predžalobnej výzvy žalobcu. Táto výzva však ešte nebola a ani nemohla byť podložená lekárskym posudkom, nakoľko posudky ohľadne bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia boli vyhotovené len dňa 28.02.2010 a dňa 01.03.2010. Navrhovateľ teda v čase zasielania tejto výzvy ešte sám nevedel, že v akom rozsahu má nárok na náhradu škody a len sám určil čiastku 15.609,90 eur, kým v samotnom návrhu žiadal už menšiu sumu 10.628 eur. Navrhovateľ teda zmenil svoj pôvodný mimosúdny návrh ohľadne výšky odškodného, preto úroky z omeškania môže požadovať iba odo dňa podania návrhu na súd. Žalovaný uplatní nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako zaplateného súdneho poplatku a trovy advokátskeho zastúpenia za podanie odvolania vo výške 278,93 eur (270,54 eur + režijný paušál 8,39 eur).

Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podal vedľajší účastník. Žiada, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamieta a zároveň ukladá žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi v zmysle ich vyčíslenia. Zároveň žiada, aby súd opravil označenie vedľajšieho účastníka, t. j. QBE Insurance (Europe) Limited so sídlom Plantation Place, Fenchurch Street 30, EC3M 3BD Londýn, Veľká Británia konajúca prostredníctvom QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom Štúrova 27, 042 80 Košice, Slovenská republika, pretože doteraz súdom označený účastník len ako pobočka zahraničnej osoby nemá subjektivitu, a teda by nemohol byť ani účastníkom konania.

Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podať žalobca. Má za to, že žalovaný ako vlastník a prevádzkovateľ umelej ľadovej plochy v Dunajskej Strede, porušil svoju právnu povinnosť v zmysle § 415 a tiež svoju právnu povinnosť v zmysle § 22 ods. 3 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho zodpovedá za škodu na zdraví vzniknutú žalobcovi, tak ako to bolo zistené aj v konaní pred prvostupňovým súdom. Z priloženej fotodokumentácie v súdnom spise je zrejmé, že tzv. „odrazová lišta“ na predmetnej umelej ľadovej ploche chýba. Na vnútornej strane je mantinel len farebne odlíšený, chýba však „odrazová lišta“, ktorá má byť vysoká 15 až 25 cm, meraná od vrchnej časti ľadovej plochy. Pritom práve absencia tejto tzv. „žltej odrazovej lišty“ na mantineloch umelej ľadovej plochy spôsobila neodrazenie sa korčule navrhovateľa od mantinelov umelej ľadovej plochy, ale naopak jej zaseknutie sa medzi mantinel a umelú ľadovú plochu a následné zranenie. Podľa zhodného udania svedkov, v čase vzniku úrazu žalobcu na ľadovej ploche sa ľad topil, čo mohlo byť spôsobené aj odstavením chladiacich mechanizmov. V danom prípade žalovaný uzatvoril so záujemcami o užívanie ľadovej plochy ústnu nepomenovanú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §§ 51, 52 a nasl. OZ. Žalobca ako aj ostatní hráči hrávali hokej vždy len rekreačne, pričom nemali žiadne vedomosti, školenia, kurzy ani odborné skúšky, na základe ktorých by vedeli objektívne posúdiť spôsobilosť alebo nespôsobilosť ľadovej plochy na hokej. Táto povinnosť podľa ich názoru prislúcha výlučne vlastníkovi a prevádzkovateľovi športového zariadenia, a tejto povinnosti sa podľa ich názoru nemôže zbaviť ani uzatvorením jednoduchej nájomnej zmluvy. V zmysle znaleckých posudkov vykonaných v predmetnej veci bola jednoznačne preukázaná skutočnosť, že u žalobcu došlo k vzniku zlomeniny z dôvodu extrémne silno pôsobiacich rotačných síl (špirálová zlomenina), a nie v dôsledku zakopnutia, pošmyknutia alebo potknutia a následného pádu. Navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania podľa vyúčtovania právneho zástupcu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pretože dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne v merite veci správny. V časti náhrady trov konania rozsudok súdu I. stupňa nie je správny, preto ho bolo potrebné v tejto časti zrušiť a v tejto časti vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Prvostupňový súd zistil správne skutkové okolnosti spôsobenia zranenia žalobcovi :

Ako zo žaloby aj výpovedí žalobcu v konaní vyplývalo dňa 25.01.2009 si prenajal od žalobcu umelú ľadovú plochu na športovú činnosť - hokej. Počas hry žalobca utrpel špirálovú zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia, keď počas brzdenia pri okraji ľadovej plochy došlo k zaseknutiu noža pravej korčule medzi o približne 6 cm nadvihnutý mantinel a ľadovú plochu, v dôsledku čoho došlo k pootočeniu pravej nohy, pričom noha s korčuľou zostali zaseknuté v medzere medzi ľadom a mantinelom. Podľa tvrdenia žalobcu vznik zlomeniny bol vyvolaný nesprávnou úpravou ľadovej plochy a mantinelov. V čase prenajatia ľadovej plochy existoval na rôznych miestach medzi ľadovou plochou a mantinelmi voľný priestor o šírke asi 4 až 8 centimetrov. K otázke úpravy ľadovej plochy a mantinelu predložil žalobca súdu 17 fotografií, z ktorých vyplývajú medzery medzi ľadovou plochou a spodkom mantinelu, rádovo v centimetroch a takisto medzi dverami a mantinelom, opäť rádovo v centimetroch. súd dokazovanie ohliadkou miesta dňa 27.01.2011. Zo zápisnice o vykonaní miestnej ohliadky súdom I. stupňa vyplýva, že sa jedná o nekrytú ľadovú plochu, po obvode ľadovej plochy je mantinel s tromi vstupnými dvierkami. Podľa prítomného zamestnanca hrúbka ľadu bola 4 až 5 centimetrov. Pri porovnaní žalobcom predloženej fotodokumentácie so zisteným stavom pri ohliadke bolo konštatované, že stav je približne rovnaký, podľa udania žalobcu bol ľad hrubší v čase vzniku úrazu, ale aj medzera bola väčšia, pretože ľad smerom k bráne spádoval. Fotografia s bránou, pri ktorej došlo k úrazu žalobcu, bola vyhotovená s pootvorenými dverami. V zmysle prevádzkového poriadku umelej ľadovej plochy v Dunajskej Strede vypracovaného žalovaným a jeho článku II bodu 8 je hranie s pukom a hokejkou v čase vyhradenom pre kolektívy na vlastné riziko korčuľujúcich. Prevádzkový poriadok upravuje otázku vstupu na ľadovú plochu, a to na základe platnej vstupenky počas prevádzkovej doby. Z odborných okienok internetovej stránky slovenského zväzu ľadového hokeja vyplýva povinnosť na spodnej časti mantinelov pripevniť odrazovú lištu vysokú 15 až 25 centimetrov, meranú od vrchnej časti ľadovej plochy, dvierka umožňujúce vstup na ľadovú plochu sa musia otvárať smerom od ľadovej plochy. Svedecké výpovede dosvedčujú stav ľadovej plochy klziska v čase úrazu.

Svedecké výpovede dosvedčujú stav ľadovej plochy klziska v čase úrazu. Svedok W. T. uviedol, že v čase, keď sa žalobcovi stal úraz, žalobca viedol puk popri veľkej bráne a do medzery pri veľkej bráne, nachádzajúcej sa medzi ľadom a dvierkami zasekol korčuľu. Spomínaná medzera sa tam nachádzala stále. Viackrát sa stalo, že cez medzeru vyletel z ľadovej plochy aj puk. Svedok Q. T. uviedol, že spoločne so žalobcom hrávali hokej a bol prítomný aj pri úraze žalobcu. Medzera, do ktorej sa žalobcovi zasekla korčuľa a žalobca utrpel úraz, mala 5 až 8 centimetrov. Do toho času si medzeru nevšímal, niekedy sa im cez ňu vyšmykol puk. Pred začiatkom hry úpravu ľadovej plochy nekontrolovali. Svedok I. G., brat žalobcu nebol prítomný pri úraze žalobcu, ale nasledujúceho dňa vyhotovil na ľadovej ploche fotodokumentáciu (v minulosti pracoval na polícii ako kriminalistický technik), na účely získania dôkazového materiálu. Svedok F. G. je zamestnancom žalovaného, pracuje pri umelej ľadovej ploche ako strojný údržbár. Bol v práci, keď sa žalobcovi stal úraz. Medzera pri zatvorenej bránke musí nad ľadovou plochou byť, inak by bránu zatvoriť nevedel, ľad pokračuje ešte za bránou, a pokiaľ by tam nebola medzera, nedala by sa zavrieť. K veľkosti medzery sa vyjadriť nevedel. Skoro každú hodinu sa zapisujú údaje súvisiace s teplotou ovzdušia, ľadu a tlaku v systéme, chladiace zariadenie sa zapína podľa teploty ľadu. Odmietol, že by sa počas hry ľad roztápal. Svedok F. R. pracuje tiež u žalovaného na umelej ľadovej ploche ako strojník, poukázal na to, že v januári, teda keď došlo k úrazu, bol ľad už hrubý asi 10 centimetrov a vtedy nebýva v medzera medzi bránou a ľadom a museli ľad rozsekávať, by mohli zatvoriť bránu, ale mohla byť medzi mantinelom a bokom brány. Svedok F. O. bol v čase úrazu žalobcu vedúcim strediska umelej ľadovej plochy, nehoda je zapísaná v denníku, pripustil problémy s medzerou, pri tenšom ľade na začiatku sezóny, pri ľade hrubom 10 až 12 centimetrov už medzera nevzniká (medzi bránou a ľadom).

Vyhláška ministerstva zdravotníctva SR č. 525/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na telovýchovno-športové zariadenia upravuje požiadavky na osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie, plochu, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a prevádzku telovýchovných zariadení a náležitosti prevádzkového poriadku zariadenia. Podľa záznamov kotolne z januára 2009 bola vonkajšia teplota dňa 25. nameraná o 16. hodine 16,5°C a o 20. hodine 4,4°C. Podľa denníka strojovne bola zaznamenaná dňa 25.01.2009 teplota ľadu od 5 do 9°C, vonkajšia teplota od rána 4°C cez deň do 7,6°C do 4,4°C večer.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 Obč. zák.). Občiansky zákonník relevantne nevymedzuje pojem bolestné, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia, a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska, sú upravené Vyhláškou č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú je potrebné na daný prípad aplikovať. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí, a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy. Vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 437/2004 Z. z. bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Podľa ods. 2 sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").

Podľa § 3 ods. 1 vyhl. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Podľa ods. 2 náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Podľa ods. 3 ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Podľa ods. 4 ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

Podľa § 4 ods. 1 vyhl. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Podľa ods. 2 náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 5 ods. 1 vyhl. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa ods. 2 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Podľa ods. 4 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. Podľa ods. 5 v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Listom zo dňa 07.04.2009 žalobca cestou advokáta oznámil žalovanému, že si s poukazom na zranenie vzniknuté dňa 25.01.2009 na umelej ľadovej ploche (v prevádzke žalovaného) a na ustanovenia § 415, § 420, § 444, § 445 a § 449 Občianskeho zákonníka uplatňuje nárok na náhradu škody titulom bolestného, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, straty na zárobku počas pracovnej

neschopnosti vo forme úrazového príplatku, straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vo forme jednorazového vyrovnania a účelne vynaložených nákladov na liečenie. Náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslil žalobca v oznámení spoločne sumou 3.609,90 eur s poukazom na hodnotu jedného bodu pre rok 2008 určenú vo výške 13,37 eur. Ostatné nároky odhadol sumou 12.000 eur. Nech zároveň vyzval žalovaného, aby predložil v lehote 5 dní písomný návrh na odškodnenie žalobcu. Listom zo dňa 08.06.2009 žalobca urgoval výzvu adresovanú žalovanému.

Zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Ervína Chomču vyplýva, že žalobca utrpel zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia s posunom, ktoré si vyžiadalo operačné liečenie, ktoré je zohľadnené v bodovom hodnotení. Zlomenina bola spôsobená najpravdepodobnejšie účinkom vnútorného rotačného mechanizmu na pravé predkolenie. K zraneniu došlo výlučne náhodným zakliesnením korčule v medzere medzi mantinelom a ľadom. Liečba prebiehala štandardne, bez komplikácií. Zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia na rozhraní strednej a poslednej tretiny s posunom, liečenú operačne vyhodnotil na 180 bodov, odstránenie hornej zaisťovacej skrutky na 10 bodov a odstránenie vnútrodreňového klinca na 15 bodov. Podľa znalca k sťaženiu spoločenského uplatnenia v prípade žalobcu s poukazom na dostupné lekárske nálezy aj osobné vyšetrenie, pri ktorom neboli nájdené alebo odhalené trvalé následky, nedošlo a preto ho ani nevyhodnotil Kontrolný znalec poukázal na to, že u žalobcu úraz nezanechal hodnotiteľné trvalé následky, boli zistené len drobné jazvy po operácii a odstránení osteosyntetického materiálu na predkolení, osová úchylka v oblasti zlomeniny do 5 stupňov, čo je fyziologická úchylka a z hľadiska trvalých následkov nie je tento nález hodnotiteľný. Dňa 23.02.2009 vystavil lekár - chirurg MUDr. G. H. lekársky posudok o bolestnom, ktorým určil bodové hodnotenie zranenia žalobcu - zlomenina oboch kostí pravého predkolenia liečená operáciou na 180 bodov, pričom toto hodnotenie zvýšil o 90 bodov v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia s ohľadom na skutočnosť, že si zranenie vyžiadalo bolestivý spôsob liečby. Dňa 28.02.2010 lekár vystavil ďalší lekársky posudok o bolestnom k diagnóze uvedenej ako hlboká rana dolnej končatiny chirurgicky ošetrená na 15 bodov. K sťaženiu spoločenského uplatnenia vystavil lekár posudok dňa 01.03.2010 s hodnotením 450 bodov pre diagnózu - pakĺb píšťaly alebo obidvoch kostí predkolenia. Z posudkov vyplýva, že žalobca bol práceneschopný v období od 25.01.2009 do 31.08.2009 a od 10.12.2009 do 28.02.2010.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V konaní boli všetky 4 predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu preukázané: 1) porušenie právnej povinnosti - predchádzať možným zraneniam (nedostatočné zabezpečenie spôsobilosti ľadovej plochy pri jej ohraničení mantinelom), správne súdom I. stupňa bolo vyhodnotené, že sa nejedná o nájomný vzťah, ale o poskytovanie služby - (verejný vstup na klzisko za vstupné). Žalovaný je prevádzkovateľom ľadovej plochy a je zodpovedný za udržiavanie klziska takým spôsobom, aby nedochádzalo ku škodám, 2) vznik škody, pričom mechanizmus vzniku zranenia potvrdili svedkovia, ktorí hrali so žalobcom, znalec

- škoda vo forme nemajetkovej ujmy - bolestného 3.) príčinná súvislosť medzi nedostatočnou prevenciou žalovaného a škodou na zdraví spôsobenou žalobcovi 4.) zavinenie žalovaného - nedostatočná údržba ľadovej plochy pri mantineloch a bránach. Tým je daná zodpovednosť žalovaného podľa ust. § 420 OZ.

Správne potom bolo rozhodnuté o nároku na náhradu z titulu bolestného. Súd správne vychádzal z bodového hodnotenia kontrolným znalcom 220 bodov („prípustnej odbornej a názorovej variability znaleckého hodnotenia konkrétneho poranenia na základe vlastného vyšetrenia v rámci dlhodobej klinickej skúsenosti“, v rámci prípustných hraníc hodnotenia a hodnoty jedného bodu stanoveného Opatrením MZ SR za rok 2008 /predchádzajúcim roku, v ktorom vznikol nárok/ vo výške 402,92 Sk - 220 x 402,92 Sk = 88.642,40 Sk = 2.942,39 eur. Vo zvyšku preto potom správne nárok titulom bolestného zamietol. Žalobu bola správne zamietnutá aj v časti nároku na náhradu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo neboli v konaní zistené následky zranení odôvodňujúce priznanie tejto náhrady.

Preto aj v tejto časti bol rozsudok ako vecne správny potvrdený podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

V časti trov konania považuje odvolací súd rozsudok nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, čím sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd odôvodňoval, že o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a žalovanému ako procesne úspešnejšiemu účastníkovi v spore a priznal tak priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 44% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaného 28%:72%), Akým spôsobom k tomuto pomeru dospel, zrejmé nie je. Prečo súd neaplikoval

ust. § 142 ods. 2 O.s.p. nie je zrejmé tiež. .Zdôvodnil zároveň, že v rovnakom rozsahu súd priznal náhradu trov aj vedľajšiemu účastníkovi, na cestovnom, uplatnenom vo výške 70,08 eur, čo však je nepreskúmateľné.

Odvolací súd však upozorňuje na prax súdov, že pokiaľ ide o nárok na náhradu za stratu na zárobku, bude sa nárok na náhradu trov konania spravovať ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., pokiaľ ide o nárok na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, bude sa nárok na náhradu trov konania spravovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, I. diel, Komentár, EUROUNION 2010).

Odvolací súd preto podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) rozsudok súdu I. stupňa v časti náhrady trov konania (vrátane trov štátu, ktoré s tým súvisia) pre nepreskúmateľnosť ( odňatie možnosti konať účastníkom konania) zrušil a vec vrátil (§ 221 ods. 2 O.s.p) súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu I. stupňa bude preto o trovách opätovne rozhodnúť. Rozhodnutie však musí byť odôvodnené príslušnou aplikáciou daného ustanovenia O.s.p., pričom presne zdôvodnené prečo takto I. stupňový súd rozhodol. Až vtedy môže byť preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.