Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-97-2022.pdf
PDF · 70.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/97/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 3.5.2022 č.k. 9T/66/2020-187, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2.9.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.
Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určenej trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 9T/66/2020-159 z 25.11.2020 v trvaní 1 rok, osvedčil.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. tak, že nariadil odsúdenému A. B., nar. XX.X.XXXX v E., trvale bytom C. XXXX/X, D., výkon trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/66/2020 zo dňa 25.11.2020. Zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote podaním zo dňa 20.6.2022, doručeným súdu prvého stupňa dňa 20.6.2022, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. V odôvodnení podanej sťažnosti odsúdený uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadrením samosudcu, že v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu neviedol riadny život. Poukázal na to, že počas skúšobnej doby, aj mimo nej, viedol aj vedie riadny a usporiadaný život. Pracuje celý život ako profesionálny vodič bez nehody z vlastného zavinenia, svoju jazdu nepovažuje za agresívnu alebo nebezpečnú, keďže pracuje ako vodič autobusu a je zodpovedný za životy a bezpečnosť cestujúcich. Vzhľadom na jeho prácu, ako profesionálny vodič autobusu, pri prvom priestupku obmedzil policajné auto v kruhovom objazde, ihneď po zastavení hliadkou pokutu o výške 10 eur zaplatil bez problémov a svoju chybu priznal, keďže autobus je veľké vozidlo a nie je jednoduché len tak zabrzdiť bez toho, aby ohrozil cestujúcich v ňom. Druhý priestupok taktiež zaplatil na mieste, jednalo sa o telefonovanie za volantom. Odsúdený uviedol, že obidva tieto priestupky úprimne ľutuje a priznáva, preto ich zaplatil bez zbytočných prieťahov. Má za to, že rozhodnutie súdu je neprimerane prísne. Navrhuje súdu, aby rozhodol, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Prvostupňový súd napadnutým uznesením rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 9T/66/2020-159 zo dňa 25.11.2020. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody neviedol riadny život, keď sa po tom, ako bolo podmienečne upustené od výkonu zvyšku trestu zákazu viesť motorové vozidlá každého druhu, dopustil dvoch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (dňa 12.4.2021 odsúdený neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného značenia a dňa 9.7.2021 telefonoval počas jazdy). Z tohto konania odsúdeného okresný súd vyvodil, že odsúdený nezmenil štýl svojej jazdy, ktorou ohrozuje nie len seba, ale predovšetkým iných účastníkov cestnej premávky, a to napriek uplynutiu skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Uvedené skutočnosti a úvahy viedli prvostupňový súd k tomu, že po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe a odsúdený podmienečne odložený trest odňatia slobody vykoná. Sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd síce zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto však nesprávne posúdil a dospel k chybným záverom. Nesprávnosť spočíva v tom, že niektoré skutočnosti nevzal do úvahy, resp. im priznal nepomerne väčšiu váhu, akú v skutočnosti majú. Pri rozhodovaní o tom, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo či vykoná podmienečne odložený trest odňatia slobody, musí súd prvého stupňa vždy skúmať, či odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život alebo nie. Jedným zo základných znakov riadneho života človeka je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej lehote závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ, a že sa neosvedčil v skúšobnej dobe, a preto je potrebné uložený trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, vykonať. Zákon nevylučuje, aby súd rozhodol o nariadení výkonu trestu odňatia slobody u podmienečne odsúdeného aj vtedy, ak sa v skúšobnej dobe dopustil priestupku, za ktorý bol právoplatne postihnutý. Bude tomu spravidla tak vtedy, ak v skúšobnej dobe spáchal viac priestupkov obdobného charakteru ako za trestný čin, za ktorý mu bol pôvodne uložený podmienečný trest odňatia slobody. Pri rozhodovaní o osvedčení sa alebo neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia však musí súd v takýchto prípadoch, t. j. pri spáchaní priestupku, vždy skúmať závažnosť takéhoto protiprávneho konania a jeho okolnosti. Rozhodujúca je materiálna stránka priestupku a nie jeho právne (formálne) posúdenie správnym orgánom. V prejednávanom prípade bol odsúdený postihnutý za priestupky spáchané v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, tak ako je uvedené v bode 7. Podľa názoru sťažnostného súdu závažnosť týchto činov a ich okolnosti nesvedčia o tom, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj účel. Prvostupňový súd síce v napadnutom uznesení poukazuje na to, že odsúdený sa dopustil priestupkov obdobného charakteru ako v prípade trestnej činnosti, za ktorú bol pôvodne odsúdený, ale podľa názoru sťažnostného súdu prvostupňový súd vychádzal iba z formálnych znakov priestupku a pôvodného trestného činu, pričom sa nezaoberal závažnosťou protiprávneho konania a jeho okolnosťami v prípade spáchania priestupku. Odsúdený svojim protiprávnym konaním v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nespôsobil žiadnu škodu alebo ujmu na právach iného, spáchanie priestupkov oľutoval, pričom pokutu za ich spáchanie riadne uhradil. Podľa názoru sťažnostného súdu sa nejednalo o tak závažné protispoločenské konanie, ktoré by nutne muselo viesť k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny život, teda že sa neosvedčil. Charakter priestupkov nie je v takej obsahovej spojitosti s charakterom trestného činu, za ktorý mu bol podmienečný trest odňatia slobody uložený, aby im bolo možné pripísať takú váhu, že sú rozhodujúcim pre záver, že neviedol riadny život. U odsúdeného bolo taktiež potrebné vziať do úvahy jeho pracovný život, keďže je zamestnaný ako profesionálny vodič autobusu. Preto po vyhodnotení osoby odsúdeného a okolností prípadu dospel sťažnostný súd k záveru, že rozhodnutie o premene trestu by v tomto prípade znamenalo neprimeraný zásah do života odsúdeného, resp. by bolo neprimerane prísne. Ku konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd uvádza, že toto bolo v súlade so zákonom. Prvostupňový súd správne nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom
vypočul procesné strany, oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd podľa § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona osvedčil.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.