Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_11C-139-2015.pdf
PDF · 98.84 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/139/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, P.O.BOX 41, 810 11 Bratislava, proti odporcovi: Q. F., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 238,44 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 10.03.2015 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 238,44 eur s príslušenstvom (0,065 % zmluvnou pokutou denne, 0,425 % úrokom z omeškania ročne, 8, 05 % úrokom z omeškania ročne a náhradou trov konania). Žalobný nárok odôvodnil tým, že dňa 13.07.2010 so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.050,- eur, žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 36 splátkach po 59,61 eur mesačne v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Ďalej žalobca poskytol žalovanému dňa 27.04.2012 revolving vo výške 1.907,52 eur, žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 24 splátkach po 77,05 eur mesačne v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke číslo 1, do času zosplatnenia úveru zaplatil spolu 3.569,66 eur. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ).
Žalovanému bola doručená žaloba dňa 08.04.2016, k žalobe sa nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca podľa výpisu z obchodného registra okrem iných činností poskytuje úvery a pôžičky nebankovým spôsobom a poskytuje aj spotrebiteľské úvery nebankovým spôsobom.
Listom zo dňa 28.10.2014 žalobca oznámil žalovanému s poukazom na jeho omeškanie s úhradou splátok č. 33, 34, 35, 36 v dĺžke 557 dní sumu omeškaných splátok celkom 238,44 eur s výzvou na úhradu do 15 dní pod hrozbou uplatnenia zmluvných sankcií a straty výhody splátok úveru.
Úverová zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok, je formulárové tlačivo s predtlačeným označením veriteľa - žalobcu, s názvom „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“, do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade žiadal žalovaný podľa bodu 5 zmluvného formulára úver vo výške 1.050,- eur s tým, že úver bude splácať v 36 splátkach vždy k 19. dňu mesiaca po 59,61 eur, pričom poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov mala predstavovať 600,87 eur. Formulár žalovaný podpísal dňa 12.07.2010. Na formuláre sa v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením „nevypĺňať“, z ktorého bodu vyplýva schválená výška úverového limitu 1.050,- eur s podmienkami splácania po dobu 36 mesiacov v 19. deň mesiaca po 59,61 eur s tým že poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov predstavuje sumu 600,87 eur. Ročná percentuálna miera nákladov - RPMN za úver bola vyčíslená na 68,54 %. Žalobca formulár podpísal dňa 13.07.2010, preukázateľne do formulára dopĺňal nové údaje, po podpísaní formulára žalovaným.
Žalobca zároveň dňa 13.07.2010 vystavil aj dokument s názvom „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX“, z ktorého vyplývajú údaje zo zmluvného formulára, ďalej údaje k schválenej výške revolvingu - 1.050,- eur, výška splátok revolvingového úveru, RPMN, odplata za poskytnutie služby 156,02 eur, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o revolvingovom úvere - 13.07.2010 a dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere - 13.07.2010.
Podľa predloženej „Karty klienta“ k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2015 žalovaný od 19.08.2010 do 19.03.2013 splatil 32 splátok po 59,61 eur, výplata na úver (1.050,- eur) z tejto karty nevyplýva.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade Jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 2 veta prvá OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.
Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Žalobca má (aj mal) v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods. 3 OZ, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa ako vyplýva z § 52 ods. 4 OZ aj z § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi.
Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
V danom prípade by teda malo ísť (podľa obsahu žiadosti a tiež podľa žaloby) o zmluvu spotrebiteľskú a naviac o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal požičať žalovanému finančné prostriedky a žalovaný sa mal zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z tohto spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa je potom nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa OZ, ale tiež zákonnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZSÚ). Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci. Tu touto formou má byť, podľa tvrdenia žalobcu, zmluva o revolvingovom úvere. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach OZ, ale aj ZSÚ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ZSÚ musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 11 ods. 1 zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Z predloženej listiny (zmluvného formulára) však možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaný požiadal dňa 12.07.2010 o úver vo výške 1.050,- eur, žalobca však do formulára dopísal ďalšie, zhodné aj nezhodné údaje (údaj o predpokladanej RPMN je odlišný). Je jednoznačné, že v prípade doplňovania údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 OZ), ktorý mal žalovaný prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalovaný mal formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozície žalobcovi. V danom prípade však tento postup nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto súd uzavrel, že zmluva je neplatná a plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
V zmluvných dojednaniach je popísaný postup uzatvárania zmluvy. V praxi podľa tohto je postup taký, že 1./ dlžník vyplní žiadosť/zmluvu, bod 5 žiadosti/zmluvy a podpíše ju iba on, ale listina nie je vyplnená v bode 6, pri ktorom je uvedená poznámka „nevypĺňajte“, 2./ takto podpísaná a v bode 6 nevyplnená zmluva ide žalobcovi, aby posúdil, či žiadosti dlžníka vyhovie alebo nie a v akej výške, 3./ žalobca ako dodávateľ a veriteľ v jednej osobe posudzuje žiadosť/zmluvu dlžníka, 4./ po vyhodnotení, keď žalobca do žiadosti/zmluvy zapracoval možnosť zníženia a vykonania aj iných zmien, bez toho, aby to bolo považované z jeho strany za porušenie zmluvy, vyhotoví oznámenie pre dlžníka, podpíše žiadosť/zmluvu a následne 5./ tieto listiny zasiela dlžníkovi. Z tohto postupu vyplýva, že spotrebiteľ, a teda aj žalovaný vlastne najprv podpíše žiadosť/zmluvu, kedy však nie je vôbec zrejmé a jednoznačné, jasné a určité, či sumu, akú uviedol v žiadosti, aj fakticky dostane. Naviac, samotný žalobca do zmluvných dojednaní zapracoval text o tom, že takto vyplnená a žalovaným podpísaná žiadosť/zmluva sa považuje iba za návrh (bod 2.1. zmluvných dojednaní). Žalobca ako veriteľ si vyhradil právo žiadosť dlžníka posúdiť a prípadne ním požadovanú výšku znížiť alebo zmeniť iné parametre. V tomto smere by takéto dojednanie samo o sebe nebolo v rozpore so zákonom, ani s dobrými mravmi a ani s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodu. Žalobca však zapracoval do zmluvy dojednania, že takéto zmeny môže urobiť jednostranne, nezávisle od vôle spotrebiteľa, bez jeho súhlasu, bez toho, aby mal možnosť spotrebiteľ, teda aj žalovaný sa k tomu vyjadriť a následne sa rozhodnúť, či podpíše alebo nie takýto návrh zmluvy, ktorý mu predložil veriteľ ako dodávateľ. Do zmluvy (do jej zmluvných dojednaní, tzv. všeobecných zmluvných podmienok) dokonca zapracoval súhlas dlžníka, že s oznámením o schválení úveru bude oboznámený po jeho odoslaní žalobcom žalovanému (ale až potom, čo už žiadosť/zmluvu žalovaný podpísal). Takže s obsahom oznámenia by sa mal dlžník oboznámiť podľa dojednaní v zmluve až po tom, čo by ho už zmluva mala zaväzovať. Ide o dojednanie jednoznačne koncipované v prospech výlučne jednej strany - dodávateľa na úkor a v neprospech dlžníka - spotrebiteľa, ktorého takýmito dojednaniami zbavujú jeho práva slobodného rozhodnutia či podmienky, ktoré mu dodávateľ oznámi dodatočne prijme alebo nie a zaväzujú ho k prijatiu týchto podmienok nezávisle od jeho rozhodnutia a vôle týmito dojednaniami. Celý takýto postup je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj rozpore so zákonom. Ide o neplatnosť absolútnu. Na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie. Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy je tiež skutočnosť, že žalobcom vypracované zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom, že je prakticky nemožné a vylúčené sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah a spôsobuje to neurčitosť a nezrozumiteľnosť (čo je dôvodom absolútnej neplatnosti), na ktorú, ako už bolo uvedené, musí súd prihliadnuť bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolal alebo nie.
V zmysle § 43 až 44 OZ zmluva je uzavretá, ak návrh, ktorý bol predložený druhej strane, bol bez výhrad prijatý. Ak prijatie obsahuje nejaké výhrady, zmeny a doplnky, teda obsahuje niečo, čo v návrhu nebolo, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Ide o odmietnutie návrhu a zmenený návrh sa považuje za nový návrh od druhej zmluvnej strany. V danej veci žalobca dopĺňal údaje v zmluvnom formuláre (bez ohľadu na to, či sa zhodujú s údajmi uvádzanými žalovaným). Z toho vyplýva, že návrh žalovaného odmietol, v zmysle § 44 ods. 2 OZ. Mala preto nasledovať ďalšia fáza, a to prijatie takto zmeneného, teda nového návrhu zo strany žalobcu žalovaným. Aby došlo k platnému uzavretiu (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mal byť taký návrh žalobcu prijatý a podpísaný žalovaným ako druhou zmluvnou stranou opätovne. V danom prípade takto postupované nebolo. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, z ktorej by si potom mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru aj s úrokmi a prípadne s poplatkami, zmluvnou odmenou, zmluvnou pokutou.
Dá sa len predpokladať, že žalobca určité plnenie žalovanému poskytol. Malo ísť o sumu 1.050,- eur ako úverový limit. Takúto sumu by tak žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu v prospech žalovaného. Žalovaný však žalobcovi (pred podaním žaloby) vrátil na poskytnutých peňažných prostriedkoch sumu 1.907,52 eur, ako vyplýva z Karty klienta (32 splátok x 59,61 eur = 1.907,52 eur),. Žaloba teda nebola podaná dôvodne, nárok žalobcu nie je oprávnený a preto súd žalobu zamietol.
Záverom súd cituje z rozsudku KS Žilina zo dňa 16.12.2014, sp.zn. 5Co/623/2014:
Úverová zmluva je dvojstranný úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene alebo zániku súkromno-právnych vzťahov. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb.
Dvojstranná zmluva vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej prijatie zodpovedajú náležitostiam vyžadovaným zákonom a zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému vzniku zmluvy. Zmluvný konsenzus účastníkov zmluvy má právotvorné účinky. Pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne. V danom prípade ide o nepochybne spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou náležitosťou je dohoda o výške RPMN. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom, ktorá skutočnosť spochybnená nebola, vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu na uzavretie zmluvy, ako je v akceptácii. Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná. Podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. V danom prípade okresný súd správne aplikoval ust. § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Výška RPMN bola v prejednávanej veci nepochybne uvedená v akceptácii odchýlne ako v návrhu na uzavretie zmluvy, a preto neobstojí ani možná aplikácia druhej vety citovaného ust. § 44 ods. 2 a to, že prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. O takýto prípad v preskúmavanej veci nešlo. Z uvedených dôvodov dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná akceptácia návrhu, ak zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo.
V prípade iného názoru sa konajúci súd stotožňuje s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 3512/2011 z 11. novembra 2013 a to, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy (listiny) samotnej. Keďže úverová zmluva dojednanie o zmluvnej pokute neobsahuje (Je obsiahnutá v § 1, 2 Hlavy 14 Úverových zmluvných podmienok), aj v tejto časti súd nárok žalobcu zamietol (detto: rozhodnutia Krajský súd Trnava 9Co 401/20112, 23 Co 354/2013, Krajský súd Žilina 6Co 126/2012).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., žalovaný ako úspešný účastník konania má právo na náhradu trov voči žalobcovi, žiadne si však v konaní neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre odporcu, nakoľko sa svojho práva na pojednávaní vzdal. Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre navrhovateľa do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.