Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-37Ro/563/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : P. podnik mesta S., akciová spoločnosť, so sídlom O. 6, S., H.: XX XXX XXX, právne zast. : JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, IČO: 47 240 369, proti žalovanej : G. Q., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom V. XX, S., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou : U. Priputenová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 60,60 eura s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 62,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 60,60 eura od 8.12.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,13 eura, v prospech právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.11.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy spolu 62,30 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 60,60 eura od 8.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, čo do sumy 60,60 eura cestovné a úhradu (prirážku) k cestovnému za cestovanie dopravným prostriedkom žalobcu (autobusom) bez cestovného lístka dňa 7.12.2013 a čo do sumy 1,70 eura náhradu nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s uplatnením pohľadávky voči žalovanej, predžalobnou výzvou, za poštovú prepravu ktorej žalobca zaplatil uvedenú sumu. Žalovaná doposiaľ dlžnú sumu neuhradila. Napriek vykonanému šetreniu sa nepodarilo súdu zistiť pobyt žalovanej, preto jej bol v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením zo dňa 7.1.2016 ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní. Súdom ustanovený opatrovník sa k žalobe písomne nevyjadril. Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch a v spojení ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 16.5.2016. Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav. Žalovaná cestovala dňa 7.12.2013 v čase o 05:42 hod. v dopravnom prostriedku žalobcu (autobuse) na linke MHD č. A36 bez cestovného lístka, čím porušila tarifné a prepravné podmienky žalobcu. Pri kontrole prepravným kontrolórom odmietla zaplatiť cestovné v sume 0,60 eura a úhradu v sume 60 eur (Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 7.12.2013 na č. l. 2). Žalobca výzvou zo dňa 13.12.2013 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, t. j. cestovného v sume 0,60 eura, nákladov spojených vyhotovením a zaslaním výzvy k úhrade pohľadávky v sume 1,70 eura a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 60 eur, spolu vo výške 62,30 eura v lehote 7

dní odo dňa doručenia výzvy (Výzva na č. l. 3). Výzvu k úhrade pohľadávky zaslal žalobca žalovanej doporučene (poštová zásielka na č. l. 4). Žalovaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalobcovi dlžnú sumu neuhradila (súdu nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukázal opak tvrdenia žalobcu). Podľa ust. § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Podľa ust. § 12 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona číslo 56/2102 Z.z. o cestnej doprave (ďalej len zákon č. 56/2012 Z.z.), dopravca je pred začatím prepravy a počas nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, revízora alebo zamestnanca povereného organizáciou prepravy (ďalej len "dispečer") dávať pokyny a príkazy cestujúcim na účel zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú povinní ich uposlúchnuť. Vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z., cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom. Podľa ust. § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z., ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi. Podľa ust. § 16 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 56/2012 Z.z., potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty. Cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením. Cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z., sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenie nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobcu ako dôvodný v celom rozsahu. V prejednávanom prípade mal súd za preukázané, že žalovaná cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka, následkom čoho jej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi cestovné vo výške 0,60 eura, ako aj prirážku k cestovnému vo výške 60 eur. Podľa vyššie citovaného ust. § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z., je cestujúci povinný na výzvu preukázať

sa platným cestovným lístkom alebo pri jeho nepreukázaní zaplatiť úhradu, a to v deň vykonania kontroly. V súlade s uvedeným mal súd za to, že splatnosť pohľadávky žalobcu nastáva dňom vykonania kontroly zamestnancom žalobcu, a preto žalobca má právo uplatňovať si úroky z omeškania nasledujúcim dňom po jeho splatnosti. Dôvodný je preto žalobcom uplatnený nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom 8.12.2013 v percentuálnej výške 5,25% ročne, zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania (0,25%) zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Za dôvodný posúdil súd ako príslušenstvo pohľadávky tiež nárok na náhradu nákladov vynaložených na uplatnenie pohľadávky, formou predžalobnej výzvy žalovanej, s čím boli spojené výdavky na poštovné v sume 1,70 eura. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal vo veci plný úspech. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50 eura podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, keďže žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom. Celkovú sumu priznaných trov právneho zastúpenia tvorí odmena vypočítaná podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška),

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - odmena 16,60 eura, režijný paušál 8,04 eura,

- písomné podanie vo veci samej - žaloba zo dňa 6.11.2014 - odmena 16,60 eura, režijný paušál 8,04 eura,

- 20% DPH z odmeny a náhrady podľa vyhlášky vo výške 9,85 eura. Vychádzajúc z uvedeného súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eura a z titulu trov právneho zastúpenia v sume 59,13 eura k rukám jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II . V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).