Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-433-2015.pdf
PDF · 82.4 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9C/433/2015
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci navrhovateľa: R. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. U. XX, toho času v Ústave na výkon väzby a v ústave na výkon trestu odňatia slobody, S. XX, V., právne zastúpeného JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11, proti odporcovi: K.. R. F., W.. XX.XX.XXXX, F. V., R.. A. XX, právne zastúpenému JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom v Kežmarku, Hradné námestie 29, o návrhu na obnovu konania, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na obnovu konania vedeného na Okresnom súde V. pod spisovou značkou XC/ XX/XXXX zamieta.
II. Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.07.2015 doplneným písomným podaním zo dňa 17.08.2015 domáhal obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XX/XXXX a odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Svoj návrh na obnovu konania navrhovateľ odôvodnil tým, že má k dispozícii skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a z tohto dôvodu žiada vykonať dôkazy, ktoré sa v pôvodnom konaní nemohli vykonať. Navrhovateľ poukázal na to, že dňa XX.XX.XXXX u neho došlo k intenzívnej psychickej záťaži, ktorá zablokovala jeho myslenie a uvedomovanie, a to až do XX.XX.XXXX, kedy podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR. O zablokovaní myslenia a uvedomovania podľa neho svedčí dôkaz z vyšetrovacieho spisu, konkrétne zápisnica o zadržaní obvineného , ktorú podpísal v čase, keď bol hospitalizovaný v nemocnici od XX.XX.XXXX s putami na rukách, čo potvrdzuje aj prepúšťacia správa z kliniky kardiológie, kde bolo hospitalizovaný v čase od XX.XX.XXXX H. XX.XX.XXXX. Ako navrhovateľ uviedol, na dôvod obnovy konania si spomenul už v liste Generálnej prokuratúre SR dňa 30.06.2015 s tým, že dňa XX.XX.XXXX zistil dôkaz potvrdzujúci jeho neschopnosť uvedomovania a chápania. Okrem toho navrhovateľ v návrhu poukázal na nepresvedčivosť a nezrozumiteľnosť rozsudku tunajšieho súdu a tiež na ďalšie skutočnosti týkajúce sa skutkového stavu v právnej veci prejednávanej pod sp. zn. XC XX/XXXX.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení podanom do podateľne tunajšieho súdu dňa 29.10.2015 žiadal, aby súd návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania zamietol. Poukázal na princíp nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí, ako jednu zo záruk právnej istoty a právneho štátu. Zdôraznil, že prelomenie tejto zásady je možné iba vo výnimočných prípadoch, pritom poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k článku 6 ods. 1 Dohovoru v kontexte možnosti zmeny právoplatných rozhodnutí súdov. Odporca zdôraznil, že povoliť obnovu konania možno iba vo výnimočnom prípade z dôvodu, že na nemožnosti použitia skutočností, rozhodnutí a dôkazov, prípadne nemožnosti vykonania dôkazov, ktoré môžu pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nemal ten, kto navrhuje obnovu konania žiaden podiel. Navrhovateľ však podľa neho vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadnu skutočnosť alebo dôkaz, ktorý by mu nebol známy a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Podľa odporcu navrhovateľ tiež nepreukázal zablokovanie myslenia
a uvedomovania, pričom toto tvrdenie navrhovateľa považuje za absurdné a účelové poukazujúc na to, že navrhovateľ sa v pôvodnom konaní bránil, sám navrhoval výsluchy svedkov, predkladal listinné dôkazy a navyše si zvolil právneho zástupcu, ktorý ho aktívne zastupoval v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní. Odporca tiež zdôraznil, že návrh navrhovateľa považuje za podaný oneskorene, nakoľko podľa vlastného tvrdenia navrhovateľa, k odblokovaniu jeho mysle došlo dňa XX.XX.XXXX, kedy podal trestné oznámenie, teda návrh nebol podaný v subjektívnej lehote troch mesiacov, ktorá sa podľa odporcu nemôže viazať na skutočnosť, kedy si navrhovateľ na nejaký dôkaz spomenul, pretože v opačnom prípade by návrh na obnovu konania bolo možné podať kedykoľvek.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa16.05.2016 uviedol, že počas celého pôvodného konania mal ťažkú traumu a až teraz, keď táto trauma pominula, si spomenul, že sa jednalo o vyrovnanie peňazí z pôžičky zo spoločného podnikania. Podľa navrhovateľa sa táto trauma prejavovala stratami pamäti, pričom nebol schopný pochopiť nejaký výsledok alebo priebeh konania, pretože si nepamätal konkrétne veci ale konanie vnímal len ako celok. Okrem toho trpel ťažkými depresiami, ktoré má doteraz a na liečbu ktorých doposiaľ užíva lieky. Táto trauma u neho nastala dňa XX.XX.XXXX, kedy prišiel k odporcovi a kedy sa stal skutok, za ktorý bol odsúdený. Konanie XC XX/XXXX podľa svojich slov vnímal tak, že tam bol aj nebol, pričom počas tohto konania užíval lieky na tlak, na dnu a na srdce, avšak hospitalizovaný nebol. Na otázku právneho zástupcu odporcu, či v súvislosti s deklarovanou traumou má navrhovateľ k dispozícii nejaký lekárky posudok, prípadne lekárke správy, navrhovateľ viedol, že má k dispozícii lekárske správy o problémoch s tlakom a odpadávaním, pričom všetky tieto problémy zmenili jeho osobnosť, o čom svedčí aj skutočnosť, že až teraz si spomína na niektoré veci ohľadne pôžičky. Navrhovateľ súdu na tomto pojednávaní predložil listinné dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových okolností pôvodného konania s tým, že tieto nemohol predložiť v odvolacom konaní pred Krajským súdom U. T., pretože na pojednávanie nebol predvedený.
Odporca vo svojej záverečnom prednese prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že navrhovateľ nepreukázal traumu, ktorá by mu mala zatemniť mozog v období, v ktorom prebiehalo pôvodné konanie, počas ktorého bol zastúpený advokátom a na ktorom sa aktívne zúčastňoval. Okrem toho zdôraznil, že návrh bol podaný oneskorene, keďže sám navrhovateľ uviedol, že k odblokovaniu jeho mysle došlo dňa 19.08.2013, kedy začal podávať trestné oznámenia.
Okresný súd Kežmarok rozsudkom č.k. XC XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX o žalobe žalobcu K. R. F. (v tomto konaní odporcu) proti žalovanému R. T. (v tomto konaní navrhovateľovi) o zaplatenie sumy 51.000,- Eur s príslušenstvom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 51.000,- Eur s 9 % úrokom z omeškania od 30.06.2010 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vyčíslené vo výroku tohto rozsudku. Krajský súd v T. na podklade odvolania žalovaného R. T. rozsudkom č.k. XXCo XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol o trovách odvolacieho konania. Rozsudok tunajšieho súdu tak v spojení s týmto rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 1 písm. b) O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť.
Podľa § 232 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.
Podľa § 232 ods. 2 O.s.p. pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
Podľa § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.
Obnova konania upravená v ustanovení § 228 a nasledujúce Občianskeho súdneho poriadku predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, prostredníctvom ktorého je možné z výnimočných a zákonom taxatívne vymedzených dôvodov preskúmať pôvodné rozhodnutie súdu nesúce atribút právoplatnosti. Medzi základné princípy občianskeho súdneho konania patrí jeho dvojinštančnosť založená na náprave rozhodnutia súdu prvého stupňa v odvolacom konaní. Z toho vyplýva princíp relatívnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorý je vyjadrením širšieho ústavného princípu právnej istoty, ako imanentnej súčasti právneho štátu. Z týchto dôvodov zákonodarca taxatívnym spôsobom vymedzil dôvody a lehoty, za splnenia ktorých môže súd obnovu právoplatne skončeného súdneho konania povoliť. Zároveň však súd musí veľmi dôkladne skúmať, či tieto dôvody na obnovu konania sú právne a skutkovo relevantné, a to aj v kontexte judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú poukázal vo svojom písomnom vyjadrení odporca a ktorú súd zohľadnil aj v širšom kontexte posúdenia návrhu navrhovateľa.
V prípade dôvodu na obnovu konania uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. je zákonom kladený dôraz na existenciu skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré navrhovateľ bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Navrhovateľ tento zákonný dôvod na obnovu konania uviedol v kontexte „zablokovania svojej mysle a vedomia“, resp. „intenzívnej psychickej záťaže“, „traumy“, ktorá mala u neho existovať v priebehu celého súdneho konania vedeného pod sp. zn. XC XX/XXXX. Tieto pojmy navrhovateľ vo svojej výpovedi vysvetlil tak, že mal depresie, straty pamäti, odpadával a mal problémy s krvným tlakom, pričom všetky tieto jeho zdravotné problémy mali podľa neho dopad na zmenu jeho osobnosti. Podľa jeho tvrdenia celé pôvodné konanie vnímal len ako celok bez podstatných konkrétností. Uvedené tvrdenia navrhovateľa majú však výsostne subjektívny charakter a neboli žiadnym spôsobom objektivizované v podobe lekárskeho posudku alebo lekárskej správy, v ktorom by lekár z príslušného odboru potvrdil existenciu psychickej traumy takej intenzity, ktorá by vylučovala spôsobilosť navrhovateľ chápať význam a zmysel celého súdneho konania vedeného pod sp. zn. XC XX/XXXX. Súd nespochybňuje, že navrhovateľ trpel alebo v súčasnej dobe trpí určitými zdravotným problémami spojenými s potrebou užívať lieky , čo potvrdzujú aj ním predložené lekárske správy, avšak žiaden z týchto zdravotných problémov, či už s tlakom, srdcom alebo kĺbmi nie je takého charakteru, ktorý právne významným spôsobom znemožňoval navrhovateľovi chápať a uvedomovať si význam a zmysel konania vedeného pod sp. zn. XC XX/XXXX v celom jeho priebehu.
V tejto súvislosti, podobne ako odporca, súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní sp. zn. XC XX/XXXX zastúpený advokátom, ktorého povinnosťou bolo v rámci obhajoby upozorniť súd na to, že jeho klient nie je schopný chápať význam a zmysel súdneho konania, ak mal o tejto skutočnosti vedomosť. Z obsahu súdneho spisu vedeného pod sp. zn. XC XX/XXXX však takého upozornenie advokáta navrhovateľa (žalovaného) nevyplýva, hoci tak vážnu psychickú traumu spojenú so stratou chápania a orientácie v čase a priestore, ktorú navrhovateľ uvádza, by musel postrehnúť nielen sudca ale aj advokát. Súd navyše zdôrazňuje, že z vyjadrení a prednesov samotného navrhovateľa (žalovaného) zachytených v spise sp. zn. XC XX/XXXX nevyplýva, že v priebehu tohto súdneho konania nebol navrhovateľ schopný chápať zmysel a význam konania. Z obsahu zápisníc a písomných vyjadrení totiž je zrejmé, že v priebehu konania sa právne a skutkovo koherentným spôsobom vyjadroval k podanej žalobe, predkladal dôkazy a iným spôsobom uplatňoval prostriedky procesnej obrany voči nároku žalobcu, a to všetko bez známok akejkoľvek psychickej traumy právne významnej intenzity. Preto súd vo vzťahu k tomuto dôvodu musí nutne konštatovať, že toto tvrdenie navrhovateľa nebolo ničím preukázané a je možné ho chápať ako tvrdenie účelové. Z tohto dôvodu súd na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie primeraného postupu pre konanie na prvom stupni dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na obnovu konania uvedené v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Vo vzťahu k dôvodu na obnovu konania uvedeného navrhovateľom v zmysle § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd uvádza, že všetky dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil v priebehu tohto konania bolo možné vykonať aj v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. XC XX/XXXX. Navrhovateľ, na ktorom v tomto prípade leží dôkazné bremeno neuviedol žiadne okolnosti alebo významné skutočnosti, ktoré by objektívne bránili vykonaniu týchto dôkazov v pôvodnom konaní. To, že si navrhovateľ na tieto dôkazy subjektívne spomenul až teraz, predstavuje absenciu prvku objektívnej nemožnosti ich vykonania. Navrhovateľom
deklarované nepredvolanie, resp. jeho nepredvedenia na pojednávanie odvolacieho súdu nie je v zmysle § 228 O.s.p. dôvodom na obnovu konania ale v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. dovolacím dôvodom.
Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že nie sú dané dôvody na obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.
Vo vzťahu k dodržaniu subjektívnej lehoty troch mesiacov uvedenej v ustanovení § 230 ods. 1 O.s.p., súd uvádza, že navrhovateľ žiadnym tvrdením a ani žiadnym predloženým listinným dôkazom nepreukázal, že sa o dôvode obnovy konania dozvedel najneskôr dňa XX.XX.XXXX, teda tri mesiace pred podaním tohto návrhu. Tvrdenie o dodržaní lehoty je založené iba na subjektívnom pocite navrhovateľa založenom na postupnom vyjasňovaní jeho mysle a obnovovaní jeho pamäti, ktoré nie je žiadnym spôsobom objektivizované. Preto súd návrh na obnovu konania zamietol aj z dôvodu, že bol podaný oneskorene.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania o návrhu na obnovu konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej vo vyššie citovanom ustanovení O.s.p., právo na náhradu trov konania vzniklo úspešnému odporcovi, voči ktorému súd návrh na obnovu konania zamietol. Nakoľko si odporca náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu odporcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.