Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-20-2016.pdf
PDF · 81.55 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému A. A., F.. XX.XX.XXXX, T. B. XXXX/XX, XXX XX S., v konaní o zaplatenie 228,95 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 228,95 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy, za čas od 26. 02. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 08. 12. 2011 Zmluvu č. 5359343, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby v súlade so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami a Cenníkom. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 7301526900, splatnou dňa 25. 02. 2013 sumu 228,95 Eur, ktorú žalovaný nezaplatil, z toho dôvodu si žalobca uplatnil spolu s istinou aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26. 02. 2013 do zaplatenia. Žalobca nadobudol pohľadávku od pôvodného poskytovateľa služby, Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 0035763469, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014.
Žalovaný sa nevyjadril k doručenej žalobe ani k pripojeným listinným dôkazom, napriek tomu, že mu bolo doručené uznesenie o procesných poučeniach dňa 31. 03. 2016, z toho dôvodu súd postupoval v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, v súlade s ust. §115a O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávania v drobných sporoch.
Podľa ust. § 156 ods. 1 O. s. p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.
Zo Zmluvy o pripojení FIX zo dňa 08. 12. 2011 vyplynulo, že bola uzavretá medzi poskytovateľom služby, Slovak Telekom, a.s. a žalovaným ako fyzickou osobou-nepodnikateľom. Poskytovateľ v zmysle Zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorá mu umožňovala využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom. K SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. V zmysle Dodatku k uvedenej Zmluve právny predchodca žalobcu odpredal žalovanému mobilný telefón značky LG EGO T500 za kúpnu cenu spolu so zmluvnou pokutou vo výške 1,- Eur. Súčasťou dodatku bola aj úprava doby viazanosti - 24 mesiacov od uzavretia Zmluvy a zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur.
Pokusom o zmier 01. 12. 2015 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá vrátane kapitalizovaného úroku a náhrady trov predstavovala 402,68 Eur.
Z pripojenej faktúry č. 7301526900, zo dňa 08. 02. 2013, splatnej dňa 25. 02. 2013 na sumu 248,95 Eur, za obdobie od 08. 01. 2013 do 07. 02. 2013, vyplynulo, že uvedenou faktúrou bola fakturovaná zmluvná pokuta.
Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože v danom prípade sa jedná o právny vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na jednej strane vystupuje žalobca ako poskytovateľ služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ- nepodnikateľ.
Podľa ust. 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Dodatku k Zmluve o pripojení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o pripojení Fix dňa 08. 12. 2011, vrátane Dodatku k uvedenej zmluve z totožného dňa. Uplatneným nárokom sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, zrejme v už len vo zvyšujúcej sume. Súd v prípade spotrebiteľských zmlúv má oprávnenie súdnej kontroly prijateľnosti zmluvných podmienok, pretože ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je vo vzťahu k dodávateľovi v neporovnateľne slabšej pozícii, z hľadiska skúseností a informovanosti a možnosti vyjednávania o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy. Zmena štandardných vopred pred formulovaných zmluvných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna, pretože dodávateľ služby rozhodne nezmení text, ktorý je určený pre široký okruh spotrebiteľov a je sformulovaný tak, aby to sledovalo finančný záujem dodávateľa. Z tohto pohľadu je teda rovnosť vo vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa len formálna. Bez znevažovania schopnosti spotrebiteľa posúdiť zmluvné podmienky je nesporné, že v podobe ako sú sformulované zmluvné podmienky a predložené spotrebiteľovi, je skutočne málo pravdepodobné, že by sa spotrebiteľ vzhľadom na ich rozsiahlosť, použitú právnu terminológiu, vedel s nimi náležite oboznámiť, zvlášť pokiaľ samotné minimalizované písmo to výrazne sťažuje, až znemožňuje. Pri podpise Zmluvy/ Dodatku nevie spotrebiteľ posúdiť do akej miery sú jednotlivé dojednania v zmluve prijateľné a v súlade s právnymi predpismi. Za takého stavu je jedinou možnosťou spotrebiteľa zmluvu podpísať alebo nie, čo by malo za následok neposkytnutie služby.
V danom prípade žalobca zrejme zabezpečoval zmluvnou pokutou poskytnutie mobilného telefónu alebo nejaké iné porušenie povinnosti. Žaloba totiž len veľmi všeobecne až vágne uvádza skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom na preukázanie dôvodnosti žaloby. Dokonca ani nepomenoval nárok ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Táto skutočnosť vyplynula len z pripojenej faktúry. Úprava zmluvnej pokuty a podmienky, za ktorých bolo možné uplatnenie zmluvnej pokuty vyplynula z bodu 3. Dodatku. Zmluvná pokuta mala byť sankciou za porušenie akýchkoľvek povinností vyplývajúcich z bodu 1 písm. c/, v bode 2 Dodatku, z čl. 3 bod. 3.6. Všeobecných podmienok, pokiaľ by porušenie viedlo k vypojeniu SIM karty zo strany Podniku. Aj porušenie povinnosti pravidelne si dobíjať kredit bolo porušením povinností. Takto koncipovaná úprava zmluvnej pokuty vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení, pričom sankcie zaťažujú jednostranne len spotrebiteľa, čo svedčí o nerovnováhe účastníkov v tomto spotrebiteľskom vzťahu.
Súd konštatuje, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, za aké porušenie povinnosti žalovaným si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 228,95 Eur. Pokiaľ sa jedná o zmluvnú pokutu, čo sa javí z pripojenej faktúry, súd postráda akýkoľvek dôkaz o porušení zmluvných povinností žalovaným, nie je zrejmé, či a kedy vôbec došlo k nejakému porušeniu zmluvných podmienok žalovaným, ktoré by mohlo odôvodňovať jej uplatnenie.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Zmluvná pokuta pokiaľ má byť určitým zabezpečovacím prostriedkom musí byť riadne písomne uzavretá. V prípade, že je len súčasťou predformulovaného textu Dodatku, bez možnosti spotrebiteľa akokoľvek zmeniť túto časť Dodatku, nie je možné hovoriť o súhlasnom prejave vôle oboch účastníkov záväzkového vzťahu. Absencia prejavu vôle zo strany žalovaného, ktorý podľa názoru súdu nemal žiadnu možnosť vyhnúť sa takému dojednaniu, pokiaľ chcel Zmluvu uzavrieť, je zrejmá. Naviac samotný spôsob úpravy zmluvnej pokuty evokuje snahu poskytovateľa text zmluvnej pokuty nezvýrazňovať, aby splynul s ďalším obsahom Dodatku, ktorý je písaný minimalizovaným písmom. Uvedená skutočnosť je rovnako dôvodom pre konštatovanie neplatnosti dojednania o kúpnej zmluve.
Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná z horeuvedených dôvodov, z toho dôvodu ju zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade žalobca nebol úspešný v konaní, úspech v konaní mal žalovaný, ktorému nevznikli žiadne trovy konania, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.