Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-7C/367/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: U. N., M..XX.XX.XXXX, Q. W. XXX, zast.: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát, Stará Baštová 2, Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advokátka kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, vydaný dňa 19.9.2014 pod sp. zn. 319/07/14.

O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 12.11.2014 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenský arbitrážnym súdom, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava vydaný dňa 19.9.2014 pod sp. zn. 319/07/14.

Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom rozhodcovského súdu č. 319/07/2014, uznesením tunajšieho súdu a písomne prezentovanými stanoviskami ako aj listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že (súd uvádza stručne) dňa 14.6.2011 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver. Bol mu doručený rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. sp, z. 319/07/2014 zo dňa 19.9.2014 a podľa názoru žalobcu bol založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke - neplatnej rozhodcovskej doložke. Táto doložka umožňovala, aby spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom prejednal iba rozhodcovský súd a jemu ako spotrebiteľovi bola týmto spôsobom odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uzavretou rozhodcovskou doložkou došlo k jednoznačnému zhoršeniu jeho postavenia, pretože je neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska než konania pred rozhodcovským súdom, vzdialeného stovky kilometrov od jeho bydliska. Poukázal na rozhodnutie ESD C-243/08 zo dňa 4.6.2009 vo veci Panon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Gyorffi bod 40.

V jeho prípade dohoda strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale samostatný právny akt, uzavretý vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v

ten istý deň, ako úverová zmluva samotná. On nemal možnosť reálne ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, v ktorej o.i. je vopred určený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený o spore medzi účastníkmi rozhodnúť, pričom jemu ako spotrebiteľovi bola odňatá možnosť slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva. Poukázal na §53 ods. 1, ods. 5 a 6 a ďalej argumentoval tým, že aj úverová zmluva samotná obsahuje viacero neprijateľných či neplatne dohodnutých zmluvných podmienok, akým je úroková sadzba 69,46% ročne a keďže podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa má každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, v súlade s ust. § 40 ods. 1 pís. c) zákona č 244/2002 Z.z. sa zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku domáha v tomto súdnom konaní.

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 454/08/14, vydaným Slovenský arbitrážnym súdom, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava dňa 7.11.2014 bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 2 212,73 € a zmluvnú pokutu v zmysle žaloby, úrok z omeškania zo sumy 2246,42 € do zaplatenia a trovy konania v úhrnnej výške 390 €.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.8.2015 (čl. 19) navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. V tomto vyjadrení poukázal na to, že (súd uvádza stručne) v danom prípade bola uzavretá individuálne dohodnutá rozhodcovská zmluva, uzavretá ako samostatný dokument, podpísaný oboma stranami a jej uzavretie nemalo žiaden vplyv na vznik či trvanie samotnej úverovej zmluvy a z podstaty definície neprijateľných zmluvných podmienok nemôže byť táto zmluva považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože ako je zrejmé z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, jej uzavretie nie je podmienkou poskytnutia úveru. Žalobca mal pritom možnosť do 14 dní do rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a to bez uvedenia dôvodu, čo vyplýva z bodu 7 rozh. zmluvy, a aj podľa tohto bodu 7 zmluvy by to nemalo vplyv na trvanie samotnej úverovej zmluvy. V ďalšom texte žalovaný citoval viacero vydaných súdnych rozhodnutí, ktorými bol prijatý záver, že (súd uvádza stručne) práve úprava v čl. 2 a 7 rozhodcovskej zmluvy uzavretej formou samostatného právneho úkonu nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď spotrebiteľ mal právo od zmluvy odstúpiť a toto právo nevyužil, popr., keďže jej uzavretie nemalo vplyv na existenciu samotnej úverovej zmluvy, ju vôbec nepodpísať. Podľa uznesenia NS SR z 22.11.2012 dokonca uzavrel, že pokiaľ mal spotrebiteľ právo v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy jednostranne odmietnuť rozhodcovskú doložku a tým dosiahnuť akési anulovanie tejto časti dohody strán, malo to nezanedbateľný vplyv na prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.

Ako zo spisu rozhodcovského súdu sp. zn. vyplynulo: dňa 13.6.2011 žalobca ako dlžník podpísal Žiadosť/Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX ktorou v bode 5 - údaje o požadovanom revolvingovom úvere žalovaný žiadal o sumu 600 € so splátkami v počte 42, splatnými do 16. dňa v mesiaci, pri výške splátky 32,15 € a celkovej sume určenej k zaplateniu vo výške 1350,30 €, pri RPMN 70,02 % a úrokovej sadzbe 70,02% ročne. Priemerná RPMN bola uvedená 456,56%. Táto časť, ktorú v zmysle pokynu na zmluve má ako žiadosť vyplniť spotrebiteľ, je vypísaná na počítači.

Túto zmluvu podpísal žalovaný dňa 14.6.2011 (t.j. na druhý deň, pozn), keď úver 600 € žalovaný schválil so splátkami v počte 42, splatnými do 16. dňa v mesiaci, pri výške splátky 32,15 €, celkovej sume určenej k zaplateniu vo výške 1350,30 €, pri RPMN 69,46 % a úrokovej sadzbe 70,02% ročne. Priemerná RPMN bola uvedená 46,56%. Ako vyplýva z bodu 8.1 druhej strany formulára zmluvy, z tento úver mu žalobca stiahol „poplatok o poskytnutí služby“ vo výške 86,39 € (za možnosť odkladu splatnosti splátok úveru).

Dňa 13.6.2011 žalobca a dňa 14.6.2011 žalovaný podpísali rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX ktorej podpísaním žalovaný vyslovil súhlas s jej uzavretím. Podľa bodu 2: veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom prehlasuje, že bol o tom, jasne a zrozumiteľne informovaný. Ďalej z nej vyplynulo, že veriteľ a dlžník sa mali dohodnúť na znení rozhodcovskej zmluvy, kde podľa článku 5 zmluvy sa mala vzťahovať táto dohoda na akýkoľvek spor, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že tieto spory budú riešené cestou príslušného súdu, alebo v rozhodcovskom

konaní prostredníctvom stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.. Výber rozhodcovského súdu mal spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa bodu 7: dlžník je od tejto zmluvy oprávnený odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní od jej uzavretia a to zásadne písomne. Lehota je dodržaná, ak je odstúpenie zaslané na adresu veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Dňa 11.7.2014 žalovaný v pozícii žalobcu podal na Slovenskom arbitrážnom súde žalobu, ktorou sa voči žalobcovi (v pozícii žalovaného) domáhal zaplatenia sumy 466,40 € a to spolu s so zmluvnou pokutou 0,04 % denne a úrokom z omeškania 1,15 % ročne:

- zo sumy 32,15 € od 17.07.2011 do 10.08.2011

- zo sumy 32,15 € od 17.09.2011 do 10.10.2011

- zo sumy 31,30 € od 17.10.2011 do 14.11.2011

- zo sumy 32,15 € od 17.12.2011 do 30.01.2012

- zo sumy 16,00 € od 31.01.2012 do 09.02.2012

- zo sumy 32,15 € od 17.01.2012 do 09.02.2012

- zo sumy 16,30 € od 17.05.2012 do 07.06.2012

- zo sumy 16,30 € od 17.01.2014 do zaplatenia

- zo sumy 32,15 € od 17.02.2014 do zaplatenia

- zo sumy 32,15 € od 17.03.2014 do zaplatenia

- zo sumy 32,15€ od 17.04.2014 do zaplatenia

- zo sumy 353,65€ od 22.04.2014 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania spolu so zmluvnou pokutou odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia sumy 600 už len úrok z omeškania 5,25% ročne zo sumy 466,40 € do zaplatenia a náhrady trov konania.

V tejto žalobe žalobca poukázal na to, že úver vo výške 600 € na základe úverovej zmluvy zo dňa 14.6.2011 sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 32,15 € mesačne vrátane úrokov v termínoch podľa zmluvy, že si dohodli odklad splátok č. 8, 9, a 10 a tieto splátky sa zaviazal zaplatiť ako splátky č. 43. 44 a 45, pričom žalovaný sa dostal do omeškania už so splátkou č. 1 a napokon zaplatil iba sumu 883,90 € . Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení veriteľa podľa § 565 a vyhlásil okamžitú splatnosť. Toto oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 4.4.2014 a dlh bol žalovaný povinný zaplatiť do 21.4.2014.

Ako dôkaz žalobca (tu žalovaný) predložil úverovú zmluvu, obsah ktorej je oboznámený vyššie a tiež rozhodcovskú zmluvu oboznámenú vyššie. Z karty klienta možno vyčítať, že žalovanému bola na samom začiatku zrazená suma „poplatku za službu“ vo výške 86,39 €, takže v čistom mu bolo poukázané plnenie vo výške 513,61 € a že zaplatil celkom 883,90 €.

Na základe tejto žaloby a priložených listinných podkladov Slovenský arbitrážny súd v konaní sp.n zn. dňa 9.9.2014, rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD., rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 466,40 € a to spolu s so zmluvnou pokutou 0,04 % denne a úrokom z omeškania 1,15% ročne:

- zo sumy 32,15 € od 17.07.2011 do 10.08.2011

- zo sumy 32,15 € od 17.09.2011 do 10.10.2011

- zo sumy 31,30 € od 17.10.2011 do 14.11.2011

- zo sumy 32,15 € od 17.12.2011 do 30.01.2012

- zo sumy 16,00 € od 31.01.2012 do 09.02.2012

- zo sumy 32,15 € od 17.01.2012 do 09.02.2012

- zo sumy 16,30 € od 17.05.2012 do 07.06.2012

- zo sumy 16,30 € od 17.01.2014 do zaplatenia

- zo sumy 32,15 € od 17.02.2014 do zaplatenia

- zo sumy 32,15 € od 17.03.2014 do zaplatenia

- zo sumy 32,15€ od 17.04.2014 do zaplatenia

- zo sumy 353,65€ od 22.04.2014 do zaplatenia

tak, že úrok z omeškania spolu so zmluvnou pokutou odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia sumy 600€ už len úrok z omeškania 5,25% ročne zo sumy 466,40 € do zaplatenia. Titulom trov konania ho zaviazal na poplatok rozhodcovského konania 32,40 € a trovy právneho zastúpenia 148,47 €.

Rozhodca v odôvodnení poukázal na to, (súd uvádza stručne), že právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo 14.6.2011, ktorú vyhodnotil ako dostatočne jasnú, zrozumiteľnú a individuálne dohodnutú, uzavretú v súlade s § 52 a nasl. Obč. zákonníka (ďalej len , že bo žalovaný o dôsledkoch podpísania dohody vopred poučený, pričom žalovaný mal možnosť do 14 dní bez uvedenia dôvodu o nej odstúpiť, ktoré právo nevyužil a že jej uzavretie nebolo podmienkou uzavretia hlavného záväzkového vzťahu.

Poukázal na to, že osoba rozhodcu bola určená § 4 ods. 2 písm. a) Štatútu daného súdu a za rozhodcu bol menovaný JUDr. Radoslav Seman, PhD, ktorú túto funkciu neodmietol.

Rozhodca poukázal aj na rokovací poriadok a jeho článok 25 ods. 10 podľa ktorého: (súd uvádza stručne) rozhodcovský súd môže aj bez vypočutia vydať rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenia peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom alebo bola v prvopise predložená zmenka alebo šek. Rozhodcovský súd je v takomto prípade povinný zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému.

Podľa § 30 ods. 10 rokovacieho poriadku ak rozhodcovský súd vydal rozsudok spôsobom podľa § 25 ods. 10 a žalovaný v lehote podľa § 13 doručil žalobnú odpoveď, v ktorej uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, takto vydaný rozsudok sa zrušuje a pokračuje ďalej v konaní.

Podľa § 13 ods. 1 rokovacieho poriadku žalovaný je oprávnený vyjadriť sa k žalobe v žalobnej odpovedi , ktorú je povinný doručiť rozhodcovskému súdu a žalobcovi najneskôr do 10 dní od doručenia žaloby, ktorú lehotu môže rozhodcovský súd primerane predĺžiť, najmä vzhľadom na obťažnosť veci.

Podľa § 13 ods. 2: v žalobnej odpovedi je žalovaný povinný vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe a doložiť a označiť všetky dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Zo žalobnej odpovede musí byť zrejmé, či uplatnený nárok žalovaný uznáva a v akom rozsahu.

Rozhodca pri hodnotení veci samej vychádzal z toho, že obsah žalobcom predložených listín stručne oboznámil a pri právnom hodnotení vecí vychádzal z preukázaného rozsahu poskytnutého úveru, rozsahu splatenia úveru a použil ust. § 1 ods. 2, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj ust. § 479 Obchodného zákonníka, ako aj ustanovenia zmluvných dojednaní v čl. 2.1, čl. 4.1, 5.1, 8.2, 10.1, 13.1 a 13.2 zmluvných dojednaní.

Ustálil, že žaloba žalobcu je dôvodná, že zmluva o úvere zodpovedá všetkým predpokladom platne uzavretej zmluvy a odcitoval jej obsah. Keďže RPMN 69,46%, neprekročila podstatne obvyklú odplatu požadovanú na finančnom trhu za situácie, že priemerná RPMN bola 46,56% a teda neprekročila dvojnásobok tejto odplaty a teda, ak mal žalovaný zaplatiť celkovú sumu 1350,30 € a zaplatil 883,90 €, žaloba ohľadom dlžnej sumy bola plne dôvodná.

Aplikujúc ust. § 3a ods. 1 a Nariadenia č. 87/1995 Z.z., a ustálil, že nárok žalobcu ohľadom zmluvnej pokuty 0,04% dlžnej sumy denne a úroku z omeškania 1,15% ročne je dôvodný, keďže žalobca tieto sankcie uplatňoval strikne podľa platnej právnej úpravy t.j., že sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády a že ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

Dôvodnosť uplatnenia zmluvnej pokuty bol odôvodnený znením čl. 14.1 - 14.3 zmluvných dojednaní a ust. 544 ods. 1 a 2 OZ.

Z obsahu spisu vyplýva aj to, že samotný rozsudok zo dňa 19.9.2014 + žaloba s prílohami boli žalovanému doručené dňa 30.10.2014.

O možnosti podať žalobnú odpoveď bol žalovaný poučený v rámci poučení priamo v rozsudku ako aj o možnosti podať žalobu o zrušenie tohto rozsudku v lehote do 30 dní od doručenia rozsudku a to podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. .

Právny zástupca žalobcu v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku zotrval na všetkých skutočnostiach uvádzaných v žalobe a doplnil, že trvá na podanej žalobe nielen z dôvodu neprijateľných zmluvných a individuálne nevyjednaných podmienok, ale aj z toho dôvodu, že na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku bolo na Okresnom súde Košice - okolie začaté exekučné konanie pod sp. zn.: , ktoré bolo 5.3.2015 rozhodnuté tak, že bola zamietnutá žiadosť exekútora na vykonanie exekúcie, pričom o odvolaní oprávneného Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní dňa 22.7.2015 tak, že toto uznesenie potvrdil.

Z dostupných materiálov však vyplýva, že žaloba na rozhodcovský súd bola podaná 27.5.2014, pričom zmluvná platnosť podľa zmluvy bola určená dňom 21.4.2014 a je reálna hrozba, že aj od tohto dňa žalovanému ešte neuplynula kompletná premlčacia doba na prípadné uplatnenie svojho nároku na všeobecnom súde.

Z obsahu uznesenia Okresného súdu Košice - okolie - 51 zo dňa 5.3.2015 súd zistil, že týmto uznesením bol zamietnutý návrh súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša , ktorým žalovaný na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorým bol práve rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu pri Slovak arbitration court s.r.o. č. 319/07/2014 zo dňa 19.9.2014. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplynulo, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o revolvingovom úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.

Súd z oprávneným predloženej zmluvy o revolvingovom úvere spolu so zmluvnými dojednaniami spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ako i rozhodcovskou zmluvou č. 8500004983 zo dňa 14.06.2011, zistil, že medzi účastníkmi úveru bolo ustanovené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní pred jedným zo stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. v Bratislave alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi.

Podľa takto formulovanej rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo pre povinného to v tomto prípade znamená podrobiť sa konaniu vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 resp. 250 km), pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech.

S poukazom na § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd návrh súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Na základe odvolania proti tomuto uzneseniu zo strany oprávneného Krajský súd v Košiciach svojím uznesením zo dňa 22.7.2015 konštatoval, súd uvádza stručne, že základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012, sp. zn. konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05. decembra 2012, sp. zn. uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Odvolací súd zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania Rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Vychádzajúc z uvedených úvah krajský súd uznesenie Okresného súdu Košice-okolie potvrdil.

Keďže účastníci nenavrhli vykonať žiadne iné dôkazy, súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a na základe toho uzatvára:

V rámci posudzovania danej veci musel súd ako prvé posúdiť, či bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná včas podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. Ako je uvedené vyššie, rozsudok sp. zn. bol vydaný dňa 19.9.2014, žalovanému (tu žalobcovi bol doručený dňa 30.10.2014 a žaloba o jeho zrušenie bola na Okresný súd Košice-okolie podaná dňa 12.11.2014. Z uvedeného plynie, že nad všetky pochybnosti bola žaloba podaná včas.

Ďalej sa ako druhou zaoberal otázkou, či rozhodcovská zmluva zo dňa 14.6.2011. Táto otázka bola ako základná vyriešená v exekučnom konaní, kde bol prezentovaný názor nielen prvostupňového ale i odvolacieho súdu a od ktorého sa procesný súd nemá dôvod odkloniť a konštatuje, že rozhodcovské konanie pod sp. z. , ktorého výsledkom je exekučný titul v podobe rozhodcovského rozsudku, vydaného dňa 19.9.2014 sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Preto súd ako k tretej otázke pristúpil k prieskumu rozhodcovského rozsudku, vydaného na základe uvedenej rozhodcovskej zmluvy, a to z pohľadu predpokladov, uvedených v § 40 zákona č. 244/2002 Z.z., podľa ktorého:

(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Z úverovej zmluvy vyplynuli „zmluvné dojednania“, podľa ktorých sa žalobcovi požičiavala suma 600 € na 42 mesiacov so 70,02% ročným úrokom, splátkou vo výške 32,15 €, RMN 69,46% a pri okamžitej úhrade poplatku „za poskytnutie služby“ vo výške 86,39 €. Z rozhodcovského rozsudku nevyplynulo, či týmto základným údajom rozhodca venoval pozornosť a ako sa s tým vysporiadal. Súd zistil, že podľa zverejnených údajov NBS SR, v júni 2011 pri úveroch s lehotou splatnosti od 1 do 5 rokov bola priemerná miera úrokov obchodných bánk v sadzbe 14,85% s RPMN 16,11% z čoho vyplýva, že ak by bol žalovanému poskytnutý úver so 100% navýšením úrokovej sadzby, úrok by bol 29,70%. Zmluvne uvedený úrok 70,02% predstavuje 471,5% základnej úrokovej miery obchodných bánk. Uvedená skutočnosť je v rozpore aj s ust. § 502 Obch. zák. (1), podľa ktorého: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Okrem tejto zákonnej úpravy platí pravidlo, že zmluvný úrok nesmie byť dojednaný v rozpore s dobrými mravmi a súd má za to, že 70,02% ročný úrok z úveru nekorešponduje s touto zásadou a rozhodca, konajúci o žalobe žalovanej, iba paušálne prevzal tvrdenia žalobcu (tu žalovanej) a opomenul aj na zákonnú úpravu v § 33 ods. 2 Zákona č. 244/2004 Z.z., podľa ktorého: (2) Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom

dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Ako ďalšiu skutočnosť súd hodnotil výšku RPMN. Podľa § 2 ods. písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného 14.6.2011 ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

Podľa § 19 zákona 129/2010 Z.z. ods. (2) Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

Ako je uvedené vyššie, úrok bol v zmluve uvedený sadzbou 70,02% a „poplatok za službu“ podľa čl. 8.1. na rube formulára zmluvy činil 86,39 €. V prvom rade súd poukazuje, že RPMN je v zmluve uvedená sadzbou 69,46% čo je v podstate vylúčené vzhľadom na výšku úrokovej miery, pretože len pri úvere, na ktorý by sa neviazali absolútne žiadne iné poplatky, by RPMN musela zodpovedať výške úrokovej sadzby. Je preto nanajvýš sporné, ako sa mohla výška RPMN behom dňa zmeniť - znížiť o 0,56% pri zachovaní úrokovej sadzby 70,02%. Súd si prepočítal uvedenú RPMN a zistil, že skutočná RPMN je pri splátkach 32,15 € zo sumy 600 € a dobe splácania 42 mesiacov v sadzbe 70,02 % a keďže v danom prípade je v zmluve uvedená RPMN nesprávna v neprospech spotrebiteľa, podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

Ďalej, z rozhodcovského rozsudku vyplynula analýza, na základe ktorej bola žalobcovi priznaná zmluvná pokuta 0,04% denne z dlžnej sumy s poukazom na to, že podľa §3a ods. 1a 3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z., a čl. 14 zmluvných dojednaní je nárok žalobcu ohľadom zmluvnej pokuty dôvodný.

Podľa ust. § 544 ods. 1 ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

O zmluvnej pokute nie je v úverovej zmluve ako dvojstrannom právnom úkone ani zmienka. Tá je upravená v čl. 14 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere t.j. vo „všeobecných podmienkach“. Nejedná sa teda o zmluvne dojednanú zmluvnú pokutu, pretože ju upravuje jednostranný právny úkon vopred pripravený a naformulovaný zo strany veriteľa, ktorý nie je spotrebiteľom podpísaný a preto súd uzavrel, že k dohode o zmluvnej pokute nedošlo, pretože nebola uzavretá platne. Aj túto okolnosť konajúci rozhodca vo svojom rozsudku odignoroval. Napokon, súdu neušlo ani to, že rozhodca rozhodol podľa rokovacieho poriadku a jeho článok 25 ods. 10 podľa ktorého: rozhodcovský súd môže aj bez vypočutia vydať rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenia peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom alebo bola v prvopise predložená zmenka alebo šek. Rozhodcovský súd je v takomto prípade povinný zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému.

V danom prípade konanie prebiehajúce u rozhodcu JUDr. Radoslava Semana PhD. a konanie vedené pod sp. zn. malo povahu tzv. skráteného, resp. zrýchleného konania, upraveného

rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. V porovnaní s obvyklým priebehom civilného konania vykazovalo skrátené konanie výrazné odlišnosti. Skrátené konanie sa realizovalo bez nariadenia pojednávania a bez dokazovania, len na základe tvrdení žalobcu. Za splnenia zákonných podmienok umožňovalo rozhodnúť o žalobe rýchlo a efektívne, bez vypočutia žalovaného. Takéto konanie však nemôže byť na ujmu žalovanému, ktorému je z tohto dôvodu poskytnutý osobitný prostriedok ochrany, a to podanie žalobnej odpovede.

Podľa § 18 ods. (4) zákona 244/2002 Z.z.: V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

(5) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.

Tzv. „zrýchlené konanie“ upravené v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu je obdobný postup podľa Občianskeho súdneho poriadku pri vydaní platobného rozkazu, kedy súd tiež môže bez vypočutia odporcu vydať rozhodnutie, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom . Je však potrebné upozorniť, že v zmysle ust. § 172 ods. 9 O.s.p., ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. To znamená, že súdy v súdnom konaní dbajú o to, aby nedochádzalo k porušovaniu práva právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Je nezlučiteľné s týmto cieľom, aby súd platobným rozkazom uložil spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť peňažnú sumu vyplývajúcu z takej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 Občianskeho zákonníka). V prípade vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi aj napriek tomu, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a spotrebiteľ nepodá odpor, sa zvyšuje ochrana spotrebiteľa v tom, že v prípade mimoriadneho dovolania by sa nemohol nebrať zreteľ na porušenie navrhovaného ustanovenia. V rámci prípadnej obnovy konania by neprijateľná podmienka, na ktorú nebol braný zreteľ v skrátenom konaní, mohla predstavovať argument, že je možné dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

V kontexte s vyššie uvedeným súd poukazuje na dva aspekty a to, že: 1/: kým možnosť všeobecného súdu rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní je upravená priamo zákonom a to v § 172 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, zákon č. 244/2002 Z.z. takúto formu konania t.j. možnosť vydať rozhodcovský rozsudok v „skrátenom - zrýchlenom“ konaní vôbec neupravuje a keďže rozhodcovské súdy a jeho rozhodnutia majú súkromnoprávnu povahu, rokovací poriadok, ktorý rozhodcovi umožňuje o veci konať a rozhodnúť aj týmto spôsobom, bol prijatý v rozpore so zákonom a je neplatný

2/: ani podľa ust. § 172 ods. 9 O.s.p. sa nepripúšťa vydanie platobného rozkazu, za situácie, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Inak povedané, nemožno sa spoliehať na aktivitu spotrebiteľa, ktorý bude uplatňovať svoje práva ex post, po doručení rozsudku, ak právna úprava ukladá súdu skúmať neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti. Podľa názoru súdu aj v prípade, že by „skrátené - zrýchlené“ rozhodcovské konanie bolo podľa zákona možné, uvedené treba aplikovať aj pre konanie rozhodcovského súdu, ktorý aj pri neformálnejších postupoch musí rešpektovať základné štandardy ochrany spotrebiteľa. A preto, vychádzajúc z vyššie uvedeného a za situácie, keď žalobný návrh nebol doručený žalobcovi (tam žalovanému) tak, aby sa k nemu mohol vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale tento mu bol doručený až so samotným rozhodcovským rozsudkom, možno konštatovať, že v zmysle bodu 1/ a 2/ došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Resumé:

Súhrn všetkých vyššie uvedených skutočností, analýz a úvah preto znamená záver, že :

- rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v podobe rozhodcovskej zmluvy zo dňa 14.6.2011

- daný rozsudok priznal veriteľovi plnenie na základe neprijateľných a teda ex lege neplatných ustanovení zmluvy, keď veriteľovi uznal za legitímny zmluvný úrok 70,02% ročne za súčasne neplatnej RPMN v zmluve uvedenej v sadzbe 69,46%,

- že bola priznaná neplatne dohodnutá zmluvná pokuta, uvedená iba vo VÚP

- že sa rozhodlo zákonom nedovoleným spôsobom v „zrýchlenom konaní“

Ako vyplýva zo žaloby, podanej na rozhodcovskom súde dňa 11.7.2014, Oznámenie o zosplatnení celého úveru bolo žalobcovi (tam žalovanému) doručené dňa 4.4.2014 s lehotou plnenia do 21.4.2014 z čoho plynie, že ešte stále plynie všeobecná premlčacia doba, v ktorej veriteľ môže podať žalobu na všeobecnom súde. S poukazom na túto okolnosť preto súd rozhodcovský rozsudok sp. zn. vydaný Slovenský arbitrážnym súdom, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava dňa 19.9.2014 zrušil s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude súd pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe z 11.7.2014, kedy bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.