Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/26/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. mája 2016 prejednal odvolania J. W. a obžalovaného

V. W.

nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., X. D. č. XXXX/X, t.č. v mieste bydliska, ktoré podali proti rozsudku R. súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -483 zo dňa 06.11.2015 a takto

rozhodol:

I.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie oblažovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

II.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie J. W. z a m i e t a , pretože bolo podané osobou neoprávnenou.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -483 zo dňa 06.11.2015 bol obžalovaný V. W. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože ako otec mal. V. W., nar. XX.XX.XXXX, S. W., nar. XX.XX.XXXX, v O. pod O. /v mieste bydliska oprávnených osôb/ a inde v období od XX.XX.XXXX až doposiaľ riadne si neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. Zákona o rodine a z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -66 zo dňa 01.02.2006, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť na mal. V. sumou 624,- Sk mesačne s účinnosťou od 09.08.2004 do 30.06.2005 a sumou 645,- Sk mesačne s účinnosťou od 01.07.2005 do 31.08.2007, na mal. S. sumou 624,- Sk mesačne s účinnosťou od 09.08.2004 do 30.06.2005 a sumou 645,- Sk mesačne s účinnosťou od 01.07.2005 do 31.08.2007, k rukám matky J. W., rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -68 zo dňa 13.05.2009, ktorým s účinnosťou od 01.09.2007 mu bolo určené výživné v sume 70,- Eur mesačne na mal. V. a sumou 70,- Eur mesačne na mal. S., čím spôsobil dlh na výživnom v sume 1 465,46 Eur k rukám matky, pričom od 01.03.2009 do 31.08.2009 a od 01.03.2010 do 30.09.2010 poberal dávky v hmotnej núdzi, v období od 16.01.2009 do 31.07.2009 bol evidovaný v evidencii nezamestnaných, odkiaľ bol vyradený pre nespoluprácu, v čase od 17.08.2009 do 31.10.2009 a od 07.02.2011 do 28.02.2011 bol zamestnancom C. W., s.r.o., V. od 13.09.2010 do 21.12.2010 zamestnancom A., s.r.o., V., kde vyživovaciu povinnosť nenahlásil, hoci trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. zo dňa 17.12.2008, právoplatným dňa 08.01.2009 bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona,

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr . zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obvinenému uložil povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané /dlžné/ výživné k rukám poškodenej a včas a riadne platiť bežné výživné k rukám poškodenej.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania poškodená J. W. a obžalovaný V. W.. Poškodená v dôvodoch odvolania namietala, že dlžná suma na výživnom, ktorá bola vyšpecifikovaná v skutku napadnutého rozsudku, je príliš nízka a domáhala sa, aby súd opätovne prepočítal výšku dlhu na výživnom. Zároveň uviedla, že až do dnešného dňa si obžalovaný vyživovaciu povinnosť voči maloletým neplní. Obžalovaný v odvolaní namietal, že súd pochybil, pokiaľ nezohľadnil ako uhradené výživné vymoženú sumu, ktorá je uložená na depozitnom účte exekútorského úradu. Platby, ktoré sú na depozitnom účte exekútorského úradu sú zadržané z dôvodu, že Okresný súd Spišská Nová Ves vydal uznesenie o povolení odkladu exekúcie až do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Obžalovaný dal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, lebo je toho názoru, že dlžné výživné nielenže týmto spôsobom zaplatil, ale aj preplatil. Naviac, obžalovaný dňa 21.10.2015 podaním na Okresný súd Spišská Nová Ves udelil súhlas s poukázaním zadržaných platieb na depozitnom účte súdneho exekútora poškodenej. Nie jeho vinou, pokiaľ sa týka návrhu na odklad a zastavenie exekúcie na Okresnom súde Spišská Nová Ves, sa predmetná vec pojednáva viac ako tri roky. V čase, kedy sa súd odobral na záverečnú poradu, preukázali úhradu spolu vo výške 13.494,41 €, za mesiac október 2015 bola ešte obžalovanému zrazená exekučne suma 341,44 €, a teda uhradil na výživné za predmetné obdobie spolu sumu 13.835,85 €. Na verejnom zasadnutí fotokópiami z výplatných pások preukázal ďalšie zrážanie výživného zo strany zamestnávateľa exekučným spôsobom za mesiac november 2015 až apríl 2016. Je toho názoru, že zrážaním výživného exekučným spôsobom si splnil svoju povinnosť, nie jeho vinou oprávnená peniaze nedostáva, a preto je toho názoru, že sa vzťahujú na neho ustanovenia o účinnej ľútosti, a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a s použitím ustanovenia § 86 písm. a) Tr. zák. podľa § 285 písm. f) Tr. por. ho oslobodil spod obžaloby.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach poukázala na správnosť výrokov napadnutého rozsudku, uviedla, že pokiaľ exekučne vymožené výživné nebolo doručené k rukám matky, je obžalovaný vinným a žiadala odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Pokiaľ sa týka odvolania poškodenej, táto v zmysle ustanovenia § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por., môže rozsudok odvolaním napadnúť iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a preto odvolací súd podľa § 316 ods. 1 Tr. por. musel jej odvolanie zamietnuť ako podané osobou neoprávnenou, pretože smerovalo proti skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa, teda proti výroku o vine. Pokiaľ sa týka odvolania obžalovaného, Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. K námietkam obžalovaného prezentovaných v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že obžalovanému je zmeškané ako aj dlžné výživné exekučným spôsobom strhávané z jeho zárobku a celá vymožená suma sa nachádza na depozitnom účte exekútora. Je pravdou aj to, že obžalovaný dal podanie na súd, v ktorom žiadal rozhodnúť, aby vymožená suma bola zaslaná z depozitného účtu exekútora k rukám matky, o ktorom návrhu však súd doposiaľ nerozhodol.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom obžalovaného, že pokiaľ bolo dlžné aj bežné výživné vymožené exekučnou cestou, možno tento spôsob považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti, ale podľa odvolacieho súdu iba v prípade, keď vymožené sumy sú zároveň doručované k rukám oprávnenej. V tomto prípade však aktívnym konaním obžalovaného a to jeho podaním návrhu na zastavenie exekúcie, bolo zamedzené vyplácaniu vymožených čiastok oprávnenej. Vychádzajúc z uvedeného nemal potom ani odvolací súd o vine obžalovaného žiadne pochybnosti a odvolanie obžalovaného v tomto smere nepovažoval za dôvodné. Ani po preskúmaní výroku o treste nezistil odvolací súd zo strany súdu prvého stupňa žiadne pochybenie. Aj keď obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný a bol vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy, súd prvého stupňa nepochybil, keď vzhľadom na okolnosti tohto prípadu vyplývajúce z vyššie uvedených záverov, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, avšak s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu. Správne mu súd prvého stupňa uložil aj skúšobnú dobu v trvaní troch rokov a povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané výživné k rukám poškodenej a včas a riadne platiť bežné výživné k rukám poškodenej. Je predpoklad, že počas takejto dlhej skúšobnej doby, aj za využitia prvostupňového rozhodnutia v tejto veci, súdy rozhodujúce o návrhoch oblažovaného vo veci exekúcie, prednostne rozhodnú, pretože je to predovšetkým v záujme detí, ktorým je vymožené výživné určené. Z takto uvedených dôvodov preto odvolací súd o odvolaniach poškodenej J. W. a obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.