Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/72/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnej veci žalobcu: J. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V. X, XXX XX F., právne zastúpený CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému v 1. rade: MBI Marketingberatung International spol. s r.o. so sídlom Jašíkova 2, 821 03 Bratislava, IČO: 31 360 262, právne zastúpený JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, v 2. rade: Generali Poisťovňa, a.s. so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpený Advokátska kancelária Pavel Horovčák, so sídlom Hroncova 3, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 532.540,- Sk (17.677,09 Eur) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade priznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške 2.263,40 Eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky so sídlom Štúrova 20, Košice do 3 odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade priznáva žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške 1.470,17 Eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade JUDr. Pavla Horovčáka, advokáta so sídlom Hroncova 3, Košice do 3 odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 16.4.2007 domáhal, aby súd v prípade, že dospeje k záveru, že poisťovňa je v zmysle poistnej zmluvy povinná mu poskytnúť celé požadované poistné plnenie zaviazal žalovaného v 2. rade ( pôvodne žalovaného v 3. rade) k povinnosti zaplatiť mu sumu 532.540,- Sk spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 532.540,- Sk odo dňa 16.4.2007 do zaplatenia a v prípade, že sa preukáže, že sprostredkovateľ poistenia nie je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone sprostredkovania poistenia rozhodol tak, že zaviaže žalovaného v 1. rade ( pôvodne žalovaného v 2. rade) k povinnosti zaplatiť mu sumu 532.540,- Sk spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 532.540,- Sk odo dňa 16.4.2007 do zaplatenia a v prípade, že sa preukáže, že sprostredkovateľ poistenia ( pôvodne žalovaný v 1. rade) je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia rozhodol tak, že zaviaže žalovaného v 1. rade (A.. R. J.F., L. Z. X. XX, XXX XX F. ) k povinnosti zaplatiť mu sumu 532.540,- Sk spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 532.540,- Sk odo dňa 16.4.2007 do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.

Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že dňa 21.12.2005 podpísal návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorý bol adresovaný poisťovni. Návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy vypracoval sprostredkovateľ poistenia, ktorý je podriadeným sprostredkovateľom poistenia poisťovacieho agenta. Sprostredkovateľovi poistenia bolo v čase podpísania návrhu známe, že má záujem o uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorá bude zameraná na poistenie hnuteľných veci špecifikovaných v prílohe návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy. Sprostredkovateľ po prekonzultovaní danej problematiky s poisťovňou vypracoval návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a ubezpečil ho, že akceptáciou návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy zo strany poisťovne dôjde k uzatvoreniu poistnej zmluvy, predmetom ktorej bude poistenie predmetu poistenia okrem iného aj pre prípade krádeže. Návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy bol spolu s prílohou zaslaný do poisťovne. Poisťovňa návrh akceptovala a a zaslala mu doklad - poistku č. XXXXXXXXXX, potvrdzujúci, že došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Poisťovňa teda s ním uzatvorila poistnú zmluvu, v zmysle ktorej došlo k poisteniu zariadenie domácnosti tvoreného predmetom poistenia. Dňa 16.8.2006 došlo k poistenej udalosti, počas ktorej došlo k odcudzeniu poistených hnuteľných veci v celkovej hodnote 600.000,- Sk, ktoré sú bližšie špecifikované v zápise o vykonanej obhliadke škodovej udalosti, ktorý tvorí prílohu žaloby. Poistnou udalosťou vznikol mu nárok na vyplatenie hodnoty odcudzených vecí, resp. minimálne hodnoty veci uvedených v prílohe poistnej zmluvy. Poisťovňa dňa 9.11.2006 mu vyplatila sumu 77.460,- Sk, to znamená o 532.540,- Sk menej ako bola hodnota odcudzených vecí. Ako dôvod uviedla, že poistenie domácnosti bolo podhodnotené, nebolo zamerané na poistenie predmetu poistenia, ale na poistenie celej domácnosti. Poisťovňa aj napriek opakovaným reklamáciám odmietla prihliadnuť na to, že v zmysle prílohy nebola poistená celá domácnosť, ale len časť, resp. len veci uvedené v prílohe v návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy. Ďalej je nesporné, že poisťovňa akceptovala ocenenie predmetu poistenia, keď ocenenie použila pre účely výplaty poistného plnenia. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že poisťovňa tým, že mu vyplatila len ponížené poistné si nesplnila povinnosť uhradiť mu v prípade vzniku poistnej udalosti celé poistné plnenie a vyplatila mu len jeho časť, čím sa dostala do omeškania s výplatou poistného minimálne vo výške 532.540,- Sk. Uvedenú sumu poisťovňa mu odmietla vyplatiť aj napriek opakovaným výzvam na plnenie. Nie sú mu známe vzťahy medzi poisťovňou a poisťovacím agentom, a preto nevie posúdiť rozsah oprávnenia poisťovacieho agenta v mene poisťovne konať pri dohadovaní poistných podmienok a poistných zmlúv, a ani následky prípadného prekročenia oprávnenia poisťovacieho agenta konať v mene poisťovne, poisťovacím agentom a sprostredkovateľom poistenia, ktorý ako podriadený sprostredkovateľ poistenia koná v mene poisťovacieho agenta, a ani skutočnosť, či je sprostredkovateľ poistenia poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia v zmysle ust. § 10 ods. 5 zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, alebo či v zmysle ust. § 10 ods. 6 Zákona o sprostredkovaní poistenia prevzal zodpovednosť za škody spôsobené sprostredkovateľom poistenia pri vykonávaní sprostredkovania poistenia poisťovací agent. Poisťovací agent je osoba, ktorá na zmluvnom základe ponúka produkty poisťovní prostredníctvom sprostredkovateľov poistenia. Sprostredkovateľ poistenia je osoba, ktorú ponúka produkty ponúkané poisťovacím agentom. Sprostredkovateľ poistenia je v zmysle ust. § 10 ods. 1 Zákona o sprostredkovaní povinný vykonávať sprostredkovanie poistenia s odbornou starostlivosťou, v záujme ochrany záujmov klienta a nesmie zamlčovať informácie súvisiace so sprostredkúvaným poistením. Ak sa počas pojednávania preukáže, že návrh na uzatvorenie poistenej zmluvy nebol vyplnený v zmysel požiadaviek žalobcu a poistná zmluva nepoisťuje veci tvoriace predmet poistenia ale poisťuje domácnosť ako celok, alebo, že pomery medzi žalovanými v 1. až 3. rade neumožňujú sprostredkovateľovi poistenia v mene poisťovacieho agenta zastupovať poisťovňu vo veci uzatvorenia poistnej zmluvy, ktorú mal záujem uzatvoriť, tak platí potom, že sprostredkovať poistenia tým, že ho v rozpore s ust. § 10 ods. 1 zákona č. 340/2005 Z.z. nesprávne informoval o obsahu poistnej zmluvy ( k uzatvoreniu ktorej došlo tým, že poisťovňa akceptovala návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy vypracovaný sprostredkovateľom poistenia), spôsobil mu škodu vo výške sumy rovnajúcej sa nevyplatenej hodnote spôsobenej škody, tzv. vo výške 532.540.- Sk. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že nevie posúdiť koho má pre prípad, že došlo k nesprávnemu vyplneniu návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy smeruje svoju žalobu nielen voči sprostredkovateľovi poistenia, ale aj voči poisťovaciemu agentovi, ktorý pravdepodobne v zmysel ust. § 10 ods. 6 zákona č. 340/2005 Z.z. prevzal zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym postupom sprostredkovateľa poistenia. Sprostredkovateľ poistenia je podriadený sprostredkovateľom v zmysle ust. § 5 zákona č. 340/2005 Z.z. Poisťovací agent v zmysle ust. § 10 ods. 6 zákona č. 340/2005 Z.z. preberá zodpovednosť za škody spôsobené jeho podriadeným sprostredkovateľom poistenia.

Pôvodný žalovaný v 1. K. A.. R. J., L. Z. X. XX, XXX XX F. vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.1.2008 uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznáva, namieta pasívnu legitimáciu v tomto konaní, pretože nie sú splnené zákonné predpoklady, ktoré by zakladali jeho zodpovednosť za údajnú škodu, ktorá žalobcovi mala vzniknúť. Pri uzatváraní poistnej zmluvy neporušil nijakú povinnosť, z čoho by žalobca mohol vyvodzovať svoj nárok na náhradu škody.

Pôvodný žalovaný v 2. rade ( teraz žalovaný v 1. rade) vo svojom vyjadrení zo dňa 14.1.2008 uviedol, že pasívna legitimácia by podľa žalobcu pripadala do úvahy v prípade, ak sa preukáže že nárok predmetnej poistnej zmluvy nebol vyplnený v zmysle požiadaviek žalobcu a poistná zmluva nepoisťuje veci tvoriace predmet poistenia, ale poisťuje domácnosť ako celok, alebo ak pomery medzi žalovanými neumožňujú žalovanému v 1. rade v mene žalovaného v 2. rade zastupovať žalovaného v 3. rade vo veci uzatvorenia poistnej zmluvy, ktorú mal žalobca záujem uzatvoriť. Keďže žalobcovi nie sú známe vzťahy medzi žalovaným v 3. rade a žalovaným v 2. rade ako poisťovacím agentom a vzťahy medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade ako podriadeným sprostredkovateľom, žaluje z opatrnosti na rovnakú sumu i žalovaného v 1. rade ktorý uzatvorenie predmetnej poistnej zmluvy sprostredkoval a tiež žalovaného v 2. rade, ktorý v zmysle ust. § 10 ods. 6 zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov preberá zodpovednosť za škodu spôsobnú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia podriadeným sprostredkovateľom poistenia, ak podriadený sprostredkovateľ poistenia nemá uzatvorenú poistnú zmluvu vo vlastnom mene alebo táto stratila platnosť. Uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu popiera a udáva, že v danom spore nie je pasívne legitimovaný. Žalobca podpísal návrh na uzavretie poistnej zmluvy - Dom a bývanie, z ktorého obsahu vyplýva, že išlo a/ o poistenie domácnosti exkluzív a zodpovednosti v občianskom živote a b/ o poistenie bytovej jednotky. V rámci poistenia domácnosti bola uvedená poistná suma 750.000,- Sk a bolo dojednané poistenie domácnosti pre hlavné riziká s ročným poistným 1.200,- Sk a pre krádež vlámaním s ročným poistným 2.700,- Sk. Zároveň bol zvýšený limit poistného plnenia pre elektroniku o 50.000,- Sk s ročným poistným 275,- Sk. Žalobca sa súčasne poistil aj pre prípad zodpovednosti v občianskom živote na sumu 500.000,- Sk s ročným poistným 300,- Sk. V rámci poistenia bytovej jednotky bola uvedená poistná suma 300.000,- Sk pre hlavné riziká s ročným poistným 270,- Sk. Súčasťou návrhu poistnej zmluvy bola jej príloha č. 1, v ktorej boli špecifikované poistné veci umiestnené v byte žalobcu ( 1000 kusov CD nosičov v hodnote 500.000,- Sk, 50 kusov DVD nosičov v hodnote 40.000,- Sk) a umiestnené mimo bytu žalobcu ( bicykle v hodnote 54.000,- Sk a lyže v hodnote celkovo 51.000,- Sk). Návrh na uzavretie poistnej zmluvy bol vyplnený podľa požiadaviek žalobcu, čo preukazuje spomínaná príloha č. 1 s uvedením hnuteľných vecí dôležitých pre žalobcu i dojednanie poistenia pre prípad krádeže. Žalobca sa s vyplneným návrhom na uzavretie poistnej zmluvy - Dom a bývanie oboznámil a na znak súhlasu s ním ho vlastnoručne podpísal. V nadväznosti na tento návrh obdržal od žalovaného v 3. rade poistku č. XXXXXXXXXX, ktorej prílohou bola špecifikácia poistného plnenia a rozsah poistného krytia. Podľa uvedenej prílohy išlo o a/ hlavné riziká s poistnou sumou 750.000,- Sk, b/ krádež vlámaním s poistnou sumou 750.000,- Sk, c/ navýšenie elektroniky o 50.000,- Sk, d/ zodpovednosť v občianskom živote s poistnou sumou 500.000,- Sk. V poistke č. 0702290511 bolo výslovne uvedené, že žalovaný v 3. rade potvrdzuje uzavretie poistnej zmluvy na poistenie majetku „DOM a BÝVANIE - Domácnosť - exkluzív“. Je tak nesporné, že na základe predmetnej poistnej zmluvy bola poistená domácnosť žalobcu vrátane vecí uvedených osobitne v prílohe č. 1, jeho zodpovednosť v občianskom živote a bytový jednotka. Tvrdenie žalobcu, že nemal záujem o poistenie domácnosti alebo zodpovednosti v občianskom živote, a že mal záujem len o poistenie tých hnuteľných vecí, ktoré boli špecifikované v prílohe č. 1, je účelové. Potvrdzuje to jednak jeho podpis na návrhu poistnej zmluvy, ktorým odsúhlasil jeho obsah ( predmet poistenia, poistné sumy, ročné poistné a pod. ) a tiež skutočnosť, že po obdržaní poistky od žalovaného v 3. rade nevzniesol u žalovaného v 3. rade alebo u žalovaného v 1. rade žiadnu námietku, že s uzatvorením takejto poistnej zmluvy nesúhlasí, resp. že má záujem o zrušenie (storno) zmluvy ( napr. z dôvodu, že mal záujem o iný typ poistenia, že bol uvedený do omylu a pod.), na čo mal v zmysle poistnej zmluvy právo do dvoch mesiacov po jej uzavretí. Je nemysliteľné, aby žalovaný v 1. rade vyplnil návrh na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy svojvoľne, bez súčinnosti žalobcu. Žalobca totiž v návrhu na uzavretie poistnej zmluvy vyhlásil, že zodpovedal pravdivo, úplne a podľa svojho najlepšieho vedomia všetky zadané otázky a údaje. Rovnako vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom Všeobecných poistných podmienok a Zmluvných dojednaní, a že si je vedomý toho, že na prípadne ústne dojednania neobsiahnuté vo vyššie uvedených textoch nebude braný ohľad. V čase podpisu návrhu na uzavretie poistnej zmluvy žalobca jej obsahu rozumel a podľa nej aj postupoval ( napr. platil poistné). Za tejto situácie nie je posudzovanie otázky platnosti zmluvy, resp. otázky uvedenia žalobcu do omylu, relevantné, čo potvrdzuje súdna prax ( rozsudok NS

SR z 30.5.2007, sp. zn. 2Obo/218/2006- odôvodnenie). Je preto vylúčené, že by návrh na uzavretie poistnej zmluvy nebol vyplnený podľa požiadaviek žalobcu, ako to žalobca tvrdí. Navyše žalobca na preukázanie uvedeného tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že žalovaný v 1. rade neporušil pri sprostredkovaní poistenia žiadnu zo svojich povinnosti, postupoval s odbornou starostlivosťou v záujem ochrany záujmov žalobcu, v dôsledku čoho nemohlo jeho konaním dôjsť k vzniku škody na strane žalobcu. V nadväznosti na to nemôže niesť žalovaný v 2. rade žiadnu zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania spôsobenú žalovaným v 1. rade, nakoľko v dôsledku činnosti žalovaného v 1. rade (ani v dôsledku jeho činnosti) žiadne škoda nevznikla. Na tomto mieste zároveň uvádza, že žalovaný v 1. rada spĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti a za účelom sprostredkovania poistenia bol zo strany žalovaného v 2. rade riadne zaškolený a podrobne informovaný o predmetnom poistnom produkte. Bez uvedeného nesmie žiadne zo spolupracovníkov vykonávať sprostredkovanie poistných zmlúv. Podľa ust. § 10 ods. 4 ZoSP je sprostredkovateľ poistenia zodpovedný za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia; to neplatí, ak preukáže, že vzniku škody nemohol zabrániť ani s vynaložením všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Ak by sa počas konania vznik škody preukázal, má za to, že ako sprostredkovateľ poistenia ( poisťovací agent) nemôže byť zodpovedný za túto škodu, nakoľko vzniku tejto škody nemohol v zmysle ust. § 10 ods. 4 ZoSP zabrániť ani s vynaložením všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Žalobca ako dôkaz o škode predložil len zápis o vykonanej ohliadke škodovej udalosti. Pokiaľ došlo u žalobcu ku krádeži vlámaním, tento trestný čin pravdepodobne oznámil orgánom činným v trestnom konaní, ktorí o trestnom oznámení a o ohliadke miesta činu vyhotovili zápisnicu s uvedením odcudzených vecí. Podľa žalovaného v 2. rade je pre toto konanie nevyhnutné, aby žalobca predložil i zápisnicu príslušných orgánov činných v trestnom konaní, a to za účelom zistenia rozsahu vzniknutej škody spôsobenej spáchaným trestným činom. Preto žiada, aby žalobca tento dôkaz preukazujúci spáchanie trestného činu krádeže vlámaním predložil. Žalobca zatiaľ nepredložil ani žiadne doklady preukazujúce výšku vzniknutej škody krádežou. Nie je tak zrejmé, ako vyčíslil sumu 600.000.- Sk a z akej hodnoty veci vychádzal ( či nadobúdacej ceny alebo z ceny vecí zohľadňujúcej ich opotrebenie). V zmysle ust. § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia, teda nie z nadobúdacej ceny. Žalobca by tak mal predložiť jednak doklady preukazujúce nadobúdaciu cenu odcudzených vecí a tiež dôkazy preukazujúce ich opotrebenie a na ich základe zdôvodniť výšku vzniknutej škody. Až následne sa môže zistiť rozdiel medzi skutočnou výškou škody a výškou už poskytnutého poistného plnenia, ktorý by bol predmetom tohto konania. Poukazuje na to, že pre posúdenie oprávnenosti nároku uplatneného žalobcom je na mieste náležite zistiť, či všetky odcudzené hnuteľné veci uvedené v zápise o vykonanej ohliadke škodovej udalosti, ktorých hodnotu si žalobca uplatňuje ako poistné plnenie podľa poistnej zmluvy, boli vôbec poistené. K uvedenému sa môže relevantne vyjadriť najmä žalovaný v 3. rade, ktorý je povinný pri splnení všetkých ustanovených predpokladov poistné plnenie poskytnúť. Okrajovo však možno uviesť, že podľa zápisu škodovej udalosti z 25.8.2006 boli odcudzené: zbierka CD ( 1081 ks) a DVD ( 64 ks), fotoaparát CANON ( 1 ks), fotoaparát OLYMPUS (1ks), kamery SONY ( 1ks), hodinky pánske ( 2ks), hotovosť 50.000.- Sk. Podľa prílohy č. 1 boli poistné CD nosiče (1000 ks) a DVD nosiče ( 50 ks), bicykle a lyže. Teda domnieva sa, že predmetom poistenia neboli odcudzené pánske hodiny ani hotovosť, pretože ako cennosti neboli poistené, rovnako neboli poistené všetky CD a DVD nosiče. Domnieva sa, že neboli poistené ani fotoaparáty ani kamera, keďže neboli výslovne uvedené v prílohe č. 1 k poistnej zmluve. Žalobca sa nemôže domáhať poistného plnenia za tie odcudzené veci, ktoré poistené neboli. Tvrdenie žalobcu, že poistnou udalosťou mu vznikol nárok na vyplatenie hodnoty odcudzený veci, resp. minimálne hodnoty veci uvedených v prílohe poistnej zmluvy, je zavádzajúce. Nárok na vyplatenie hodnoty všetkých odcudzených veci mu nevznikol, nakoľko nie všetky veci boli poistené ( hotovosť, hodinky, fotoaparáty, kamera), a rovnako mu nevznikol ani nárok na vyplatenie celej hodnoty všetkých vecí uvedených v prílohe č. 1 k poistnej zmluve, keďže nie všetky z týchto veci boli odcudzené ( neboli odcudzené lyže, bicykle). V tejto súvislosti treba zohľadniť i výšku poistnej sumy, teda maximálnu výšku poistného plnenia žalovaného v 3. rade, ktorú by bol tento povinný vyplatiť. Konkrétne plnenie poisťovne závisí vždy od rozsahu škody spôsobenej na poistenej veci. Ak je rozsah škody menší ako poistná suma, poistiteľ poskytne plnenie v celom rozsahu škody. Ak je však zistenej škody vyšší ako dohodnutá poistná suma, poisťovňa plní len do výšky tejto sumy. Poistná suma teda predstavuje len maximálny rozsah plnenia poistiteľa, nemá však pritom povahu paušálne určenej výšky plnenia. V danom prípade bola maximálna poistná suma navýšená pre elektroniku o 50.000,- Sk. Vzhľadom na to, že poistné plnenie kryje v prípade žalobcu len časť rozsahu spôsobenej škody ( pretože v poistnej zmluve bola pre elektroniku určená nižšia poistná suma, než je v konkrétnom prípade rozsah škody), na zvyšujúcu časť plnenia z náhrady škody má žalobca priamy nárok len do voči osobe, ktorá škodu spôsobila, teda voči škodcovi, páchateľovi

trestného činu. Má za to, že žalobca sa nemôže voči nemu úspešne domáhať zaplatenia sumy 532.540,- Sk s prísl., a to z dôvodu, že sprostredkovanie poistnej zmluvy bolo vykonané s odbornou starostlivosťou v záujme a podľa požiadaviek žalobcu, čím nie je daný základný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, nie všetky odcudzené veci boli poistené, nie je preukázaná výška vzniknutej škody, dohodnutá poistná suma je menšia ako rozsah doteraz uvádzanej škody, poistná suma predstavuje maximálny rozsah plnenia žalovaného v 3. rade, nemá však povahu paušálne určenej výšky plnenia.

Pôvodne žalovaný v 3. rade ( teraz žalovaný v 2. rade) vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.1.2008 uviedol, že so žalobcom uzatvorili dňa 21.12.2005 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie domácnosti. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku, VPP pre poistenie domácnosti, VPP pre poistenie budov a zmluvné dojednania MBI. Predmetom poistnej zmluvy bola okrem poistenia bytovej jednotky a zodpovednosti dojednané poistenie domácnosti žalobcu, ktoré zahŕňa poistené riziká podľa VPP pre poistenie domácnosti. Podľa návrhu na uzavretie poistnej zmluvy žalobca dojednal aj doplnkové poistenie, ktorým bol rozsah poistených rizík rozšírený o poistenie pre prípad krádeže vlámaním alebo lúpeže. Poistná suma pre poistenie domácnosti bola určená sumou 750.000,- Sk, čo predstavuje poistnú hodnotu súboru všetkých vecí, ktoré sú predmetom poistenia. Do poistnej sumy 750.000.- Sk bolo v zmysle návrhu na uzavretie poistnej zmluvy dojednané a zahrnuté zvýšenie maximálneho limitu plnenia v zmysle zmluvných dojednaní pre elektroniku o 50.000,- Sk. Žalobca si s ním nedojednal žiadne pripoistenie. Žalobca mu oznámil, že v čase medzi 12.-16.8.2006 došlo k vlámaniu do bytu žalobcu cez balkónové dvere, pri ktorom došlo k odcudzeniu 1081 ks CD hudobných nosičov, 64 DVD nosičov, 2 ks fotoaparátov zn. Canon a Olympus, 1 ks videokamera Sony, 2 ks hodiniek zn. Festina a Camel, hotovosť vo výške 50.000.- Sk patriacich žalobcovi, ako aj k poškodeniu balkónových dverí. Na základe oznámenia vykonal likvidáciu poistnej udalosti, na základe ktorej žalobcovi vyplatil poistné plnenie vo výške 82.460.- Sk. Podľa článku 3 ods. 1 VPP pre poistenie domácností - špecifikácia časť VPP - D 03 predmetom poistenia je súbor hnuteľných veci, ktoré tvoria zariadenie domácnosti a slúžia k jej prevádzke alebo k uspokojovaniu potrieb členov poistenej domácnosti. Podľa článku 15 VPPD je formou zvláštnych dojednaní a za ďalšie poistné k poistnej zmluve možné dojednať pripoistenie menovite určených vecí vrátané takých, ktoré inak nie sú predmetom poistenia. Podľa článku 5 ods. 1 VPP pre poistenie majetku - všeobecná časť VPP- M 03 poistná suma predstavuje poistnú hodnotu všetkých poistných vecí v okamžiku vzniku poistenia. Poistnú sumu určuje poistník na vlastnú zodpovednosť a uvádza sa v poistnej zmluve. Podľa odseku 2 poistná suma je horná hranica poistného plnenia poisťovateľa. Článok 6 ods. 1 VPPM rieši situáciu, kedy pri uzatvorení poistnej zmluvy dôjde k podpoisteniu t.j. pokiaľ je poistná suma v dobe vzniku poistnej udalosti nižšia ako poistná hodnota veci ( podpoistenie), poskytne poisťovateľ plnenie len v rovnakom pomere ku škode, v akom je poistná suma k poistnej hodnote. Podpoistenie bude posúdené pre každú položku zvlášť. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť ( poistná udalosť). V dôsledku uvedených skutočnosti a citovaných ustanovení Všeobecných poistných podmienok, ktorými sa zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade riadi, možno konštatovať, že uzatvorením poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX došlo k vzniku poistenia domácnosti ako celku, a nie iba vybraných vecí, ako uvádza žalobca. V prípade, že by došlo pri poistnej udalosti ku krádeží alebo inému ukráteniu na iných veciach žalobcu tvoriacich domácnosť v zmysle VPP, plnil by aj za tieto veci. Nemožno teda uznať žalobcove tvrdenia, že predmetom poistenia sú len veci, ktoré sú uvedené v prílohe. Nakoľko žalobca si sám určil poistnú sumu na maximálne 750.000,- Sk, pričom v zmysle VPP táto poistná suma mala zahŕňať celú hodnotu domácnosti (vrátane odcudzených vecí), došlo v skutočnosti k podpoisteniu domácnosti. Z toho dôvodu pri likvidácií poistnej udalosti žalovaný v 3. rade poskytol žalobcovi poistné plnenie v rovnakom pomere ku škode, v akom je poistná suma k poistnej hodnote. V danom prípade tento pomer ku škode predstavoval 51,61 % a konečnú sumu 82.460,- Sk.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.4.2009 žalobca oznámil súdu, že berie žalobu v časti týkajúcej sa žalovaného v 1. rade späť, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nie je poistený pre prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia v zmysle ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, a teda žalovaný v 2. rade v zmysle ust. § 10 ods. 6 zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia ako poisťovací maklér/ agent prevzal zodpovednosť za škody spôsobené sprostredkovateľom poistenia pri vykonávaní sprostredkovania poistenia. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.9.2011 žalovaný

v 1. rade uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby voči nemu v predmetnej veci a navrhol, aby súd voči nemu konanie zastavil.

Okresný súd Košice I uznesením vydaným dňa 16.2.2012 pod č.k. -146 konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil a zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 1.638,55 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.3.2012.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 18.1.2016 okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru žaloba naďalej trpí právnymi vadami, a nie je zrejmé aký nárok vlastne žalobca uplatňuje. Či si uplatňuje nárok z poistného plnenia alebo nárok na náhradu škody, keďže jeden nárok vylučuje druhý.

Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 18.1.2016 uviedol, že podľa jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a z uvedeného dôvodu navrhuje žalobu zamietnuť.

Z návrhu na uzavretie poistnej zmluvy - dom a bývanie č. XXXXXXXX vyplýva, že predmetom poistenia bolo poistenie domácnosti a zodpovednosti v občianskom živote s poistnou sumou pre poistenie domácnosti vo výške 750.000,- Sk a to, hlavné riziká ( podľa vybraného typu) sadzba 1,6 ‰ s ročným poistným 1.200,- Sk, krádež vlámaním 3 riziková zóna sadzba 3,6 ‰ s ročným poistným 2.700,- Sk, zvýšenie max. limitu plnenia v zmysle ZD pre elektroniku o 50.000,- Sk so sadzbou 5,5‰ s ročným poistným 275,- Sk, poistenie zodpovednosti v občianskom živote typ Sk/B s ročným poistným 300,- Sk a poistenie bytovej jednotky s poistnou sumou vo výške 300.000.- Sk a ročným poistným vo výške 270,- Sk. Prílohou k návrhu poistnej zmluvy bol zoznam s uvedením poistených veci pre klienta dôležitých 1/ 1000 ks - CD nosičov - originálov hudba ( 16 rokov zbierané, hodnota cca 500.000,- Sk, 2/ 50 ks - DVD nosičov originálov - filmy + hudba, hodnota cca 40.000,- Sk umiestnené v byte, 3 bicykle - 2ks v hodnote 16.000.- Sk + 38.000.- Sk, lyže - 2 páry FISCHER v hodnote 24.000.- Sk a SALOMON v hodnote 27.000 CZK, umiestnené v pivnici zabezpečenej mrežami - okno, kovovými dverami a kladkou + mreže od susednej pivnice, okno v pivnici zatemnené s poznámkou, že všetko je odfotené na CD priloženom.

Z poistky č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 30.1.2006 vyplýva, že poistná zmluva vstupuje do platnosti dňa 22.12.2005 o 00.00 hod. a končí dňa 22.12.2010 o 00.00 hod. Po uplynutí platnosti je poistná zmluva automaticky predlžovaná o jeden rok. Z poistky vyplynulo, že poistné obdobie bolo určené jeden rok, celkové ročné poistné 3.453.- Sk, spôsob platenia poistného ročne, prvá splátka poistného od 22.12.2005 do 22.12.2006 - 3.453.- Sk. Z prílohy k poistke č. XXXXXXXXXX vyplýva poistné plnenie a rozsah poistného krytia poistné, poistné riziko, hlavné riziká - poistná suma 750.000,- Sk, spoluúčasť 0,- Sk, poistné 1.200,- Sk, krádež vlámaním - poistná suma 750.000,- Sk, spoluúčasť 0,- Sk, poistné 2.700,- Sk, navýšenie elektroniky o 50.000,- Sk - spoluúčasť 0,- Sk, poistné 275,- Sk, poistené riziko, zodpovednosť v občianskom živote - poistná suma 500.000,- Sk, spoluúčasť 0,- Sk, poistné 300,- Sk.

Zo zápisu o vykonanej obhliadke škodovej udalosti číslo škodového spisu XX/XX.XX.XXXXX zo dňa 25.8.2006 súd zistil, že počas neprítomnosti žalobcu medzi 12.-16.8.2006 neznámy páchateľ vnikol cez balkónové dvere do bytu žalobcu, vypáčil a odcudzil veci, poškodený bol rám plastových dverí a bol uvedený zoznam odcudzených vecí, zbierka CD 1081 ks - hudobné, DVD 64 ks - hudobné, fotoaparát Canon 1ks rok 2002, Olympus 1 ks rok 2002, kamera Sony TR 845EH8 1 ks rok 2002, hodinky pánske Festina 1ks zakúpené 19.8.1998, pánske 1ks rok nadobudnutia 1996, hotovosť 50.000,- Sk ( 10 x 5.000,- Sk).

Z oznámenia žalovaného v 3. rade zo dňa 9.11.2006 ( čl.53) vyplýva, že žalovaný v 3. rade ukončil vyšetrenie uvedenej poistnej udalosti a dojednaných rizík vymedzených poistnou zmluvou a v zmysle predložených dokladov poistné plnenie vyčíslil nasledovne: výška škody na odcudzených veciach po uplatnení limitov plnenia a podpoistenia 77.460.- Sk, výška škody na poškodených stavebných súčastiach 5.000.- Sk, a teda poskytol poistné plnenie vo výške 82.460.- Sk. Ďalej v oznámení uviedol, že rozpis odcudzených položiek a výpočet podpoistenia tvoria prílohu listu v zmysle zmluvných dojednaní ZD-MBI, článok 43 je hornou hranicou poistného plnenia pre peniaze v hotovosti 1 % z poistnej zmluvy ( v tomto prípade 7.500,- Sk). Pre elektroniku platí limit plnenia v zmysle článku 4.2.2. vyššie spomínaných zmluvných dojednaní 60.000.- Sk, ktorý je v poistnej zmluve navýšený o 50.000.- Sk ( limit plnenia je 110.000.- Sk). Pri odcudzených veciach uplatnil podpoistenie, ktorá je vypočítaná v prílohe. Podpoistenie je vypočítané ako poistná suma domácnosti v poistnej hodnote a to výške 51,61 %.

Zo zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 26.3.1997 a priložených dodatkov vyplýva, že zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako zástupcom a žalovaným v 2. rade ako zastúpeným. Zmluvou sa zástupca zaviazal, že bude pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzavieraniu poistných zmlúv na životné poistenie, úrazové poistenie, nemocenské poistenie, poistných zmlúv poistenia majetku širokej verejnosti a poistných zmlúv na individuálne poistenie. Individuálne poistenie, zástupca sa zaväzuje, že bude pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu poistných zmlúv na individuálne poistenie za nasledovných podmienok: a/ celková výška škodovosti zo všetkých uzavretých zmlúv bude nižšie ako 50 %, b/ počet stornovaných zmlúv počas doby platnosti tejto zmluvy bude nižší ako 10%. Zástupca sa zaväzuje oznámiť zastúpenému, že tretia osoba má záujem o individuálne poistenie, pričom vypracovať ponuku a uzavrieť návrh poistnej zmluvy je oprávnený s treťou osobou výhradne zastúpený, a to pre nasledujúce produkty: poistenie priemyselných rizík, poistenie technických rizík, poistenie prepravovaného tovaru, poistenie zodpovednosti za škodu, poľnohospodárskych rizík. Základom pre výpočet provízie za poistnú zmluvu na individuálne poistenie je ročné poistné. Zástupcovi vzniká nárok na províziu za spoluprácu na uzatvorení poistnej zmluvy na individuálne poistenie vo výške % ročného poistného po splnení podmienok uvedených v bode 1.3 prílohy k zmluve. Zástupcovi vzniká nárok na následnú províziu v druhom a nasledujúcich rokoch vo výške % ročného poistného po splnení podmienok uvedených v bode 1.3 prílohy k zmluve. V prípade ukončenia platnosti poistnej zmluvy počas 1. poistného roka je zástupca povinný vrátiť zastúpenému alikvotnú časť prijatej provízie, a to do 15 dní od obdržania výzvy od zastúpeného. Zastúpený je oprávnený jednostranne znížiť zástupcovi dohodnutú výšku provízie v prípade, ak bude podľa požiadaviek zaistiteľa podľa platných zaistených zmlúv so zastúpeným potrebné fakultatívne zaistenie poistnej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že zastúpený je oprávnený jednostranne započítať svoju pohľadávku voči zástupcovi so záväzkom vyplatiť zástupcovi províziu. Províziou sú kryté všetky nároky zástupcu voči zastúpenému, vrátane nárokov na úhradu nákladov spojených s činnosťou v súlade s touto zmluvou, ak nie je v zmluve dohodnuté inak. Zmluvné strany sa dohodli, že pravidelne po ukončení príslušného kalendárneho roka spoločne vyhodnotia vzájomnú spoluprácu. V prípade, ak zástupca počas príslušného kalendárneho roka pri svojej činnosti nesplnil niektorú z podmienok uvedených v bode 5.1. je zastúpená oprávnený upraviť výšku poistného podľa vývoja škôd a storien, prípadne iných parametrov ovplyvňujúcich profitabilitu produktu. Vyššie uvedené zhodnotenie bude posudzované z pohľadu všetkých uzavretých zmlúv z prechádzajúcich období.

Žalovaní v 2. a 3. rade v zásade po celé konanie zotrvali na svojej skutkovej ako aj právnej argumentácii. mali za to, že žaloba trpí vadami. Nie je zrejmé, aký nárok si žalobca uplatňuje, či nárok uplatňuje titulom poistného plnenia, či ide o nárok na náhradu škody, keďže jeden nárok vylučuje druhý.

Žalovaný v 2. rade opakovane žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že podľa jeho názoru žalobca neuniesol ani len povinnosť tvrdenia a vzhľadom na to, že neuniesol túto povinnosť nevie ani označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Konanie trvá od roku 2007, žalobca je zastúpený právnym zástupcom, teda súd nie je povinný poučovať žalobcu v takomto prípade o jeho procesných právach a povinnostiach, a je názoru, že počas uvedenej doby bola poskytnutá žalobcovi a jeho právnemu zastúpeniu dostatočne široká možnosť, aby mohol uplatniť svoje práva a v prípade, že ich nedokázal uplatniť a využiť spôsobom predpokladaným Občianskym súdnym poriadkom a príslušnými predpismi musí znášať dôsledky tejto svojej pasivity. Vzhľadom na rovnosť účastníkov konania nie je možné, aby v tomto konaní súd ďalej poskytoval účastníkovi konania priestor na odstránenie alebo na odvrátenie dôsledkov jeho pasivity. Žalobca v čase podania návrhu si uplatňoval sumu, ktorú si vyčíslil akýmsi spriemerovaním súboru vecí, z ktorého každá jedná vec je samostatnou vecou, samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Žalobca doteraz ani nevyčíslil uplatnené právo na poistné plnenie alebo právo na náhradu škody.

Žalovaný v 3. rade podporoval argumentáciu žalovaného v 2. rade a okrem iného uviedol, že z pohľadu žalobcu je dôležité preukázať aké konkrétne veci a v akej konkrétnej hodnote mal v čase škodovej udalosti vo svojej domácnosti, nie v čase podpisu poistnej zmluvy, a nie v čase zakúpenia konkrétneho CD.

Žalobca na pojednávaní dňa 16.5.2016 uviedol, že do predmetného bytu sa nasťahoval niekedy pred rokom 1990. Rokoval o uzavretí poistnej zmluvy s pôvodným žalovaným v 1. rade A.. R. J., ktorému aj pri osobnom stretnutí uviedol, že trvá na tom, aby predmety, ktoré majú pre neho zvláštny význam,

boli poistené. Okrem spotrebnej elektroniky chcel mať poistenú aj dlhoročnú zbierku hudobných CD nosičov, ako aj DVD nosičov, čiže filmových nosičov, ktoré zbieral roky. Po čase sa mu A.. R. J. ozval, že konzultoval záležitosť a dostal usmernenie, že poistná zmluva má byť uzavretá spôsobom, aby veci, ktoré sú pre neho významné, by boli uvedené na prílohe, ktorá má byť súčasťou poistnej zmluvy. Dostal usmernenie, že veci má nafotiť na disketu, ktorá bude súčasťou prílohy poistnej zmluvy. Po návrate z letnej dovolenky zistil, že jeho byt bol vykradnutý, a túto skutočnosť oznámil policajným orgánom, páchateľa sa však nepodarilo vypátrať. Následne došlo k poistnému plneniu zo strany poisťovne, ktoré však nedosahovalo výšku škody, ktorá mu odcudzením vecí vznikla.

Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Sprostredkovateľ poistenia je povinný vykonávať sprostredkovanie poistenia s odbornou starostlivosťou, v záujme ochrany záujmov klienta a nesmie zamlčovať informácie súvisiace so sprostredkúvaným poistením.

Podľa ust. § 10 ods. 5 citovaného zákona sprostredkovateľ poistenia je zodpovedný za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia; to neplatí, ak preukáže, že vzniku škody nemohol zabrániť ani s vynaložením všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať.

Podľa ust. § 10 ods. 6 citovaného zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia výlučným sprostredkovateľom poistenia preberá poisťovňa, s ktorou má výlučný sprostredkovateľ poistenia uzavretú zmluvu, alebo zodpovednosť za škodu spôsobenú

podriadeným sprostredkovateľom poistenia preberá poisťovací agent alebo poisťovací maklér, s ktorými má podriadený sprostredkovateľ poistenia uzavretú zmluvu, ak a) výlučný sprostredkovateľ poistenia alebo podriadený sprostredkovateľ poistenia nemá uzavretú poistnú zmluvu podľa odseku 5 vo vlastnom mene alebo b) poistná zmluva výlučného sprostredkovateľa poistenia alebo podriadeného sprostredkovateľa poistenia uzavretá podľa odseku 5 stratila platnosť.

Podľa ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia ( ust. § 79 ods. 1 a ust. § 101 od. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie §120 od. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok ( ust. § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočnosti, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom ( v spojení s dôkaznou povinnosťou ) sa rozumie zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ( aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné

zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysle uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad ( neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej pri vykonávaní sprostredkovania poistenia.

Na to, aby vznikol konkrétny zodpovednostný vzťah, musia byť splnené určité predpoklady. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním a opomenutím ( porušenie právnej povinnosti ) a následkom ( vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody ( damnum emergens) alebo ušlého zisku ( lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a k tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúcej sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

Žalobca do meritórneho rozhodnutia súdu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce výšku škody. Nie je zrejmé, ako vyčíslil sumu 600.000,- Sk a z akej hodnoty vecí vychádzal, či z nadobúdacej alebo z ceny vecí zohľadňujúcej jej opotrebenie. Napriek opakovaným výzvam zo strany súdu nezdôvodnil výšku škody pre posúdenie oprávnenosti svojho nároku, a tiež nepreukázal, či všetky odcudzené hnuteľné veci uvedené v zápise o vykonanej ohliadke škodovej udalosti, ktorých hodnotu si uplatňuje, boli vôbec predmetom poistenia a následne poistného plnenia.

Aj napriek tomu, že žalobca označil ako dôkaz CD nosič, obsahom, ktorej by mal byť zoznam poistených vecí, je jeho povinnosťou tento CD nosič do konania ako dôkaz predložiť, nakoľko ak bol tento CD nosič prílohou poistnej zmluvy, tak žalobca s ním musí disponovať, keďže je prílohou poistnej zmluvy, ktorú žalobca obdržal. Naviac žalobca mohol a mal preukázať existenciu týchto vecí aj inými dôkaznými prostriedkami, napríklad dokladmi o nákupe hnuteľných vecí, výpoveďami svedkov, ktorí mali resp. mohli mať vedomosť o existencii hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom poistenia. Predložený doklad Compact studio, so sídlom Hlavná 58, Košice o skutočnosti, že žalobca bol dlhoročným zákazníkom a v priebehu tohto obdobia nakupoval u nich CD a DVD nosiče domácich a zahraničných autorov, tieto skutočnosti nepreukázali.

Súd vyzval žalobcu, aby zdokladoval sumu 50.000,- Sk, ktorá mu mala byť odcudzená aj z dôvodu, že žalobca žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov zdôvodnil aj skutočnosťou, že odo dňa 5.2.2007 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach a predložil niekoľko listinných dôkazov preukazujúcich začatie exekúcii voči nemu ako povinnej osobe. Je tak v pochybnostiach, či s ohľadom na jeho osobné a zárobkové pomery a pomery jeho manželky, ktorá v tom čase bola zamestnaná ako učiteľka s priemerným mesačným zárobkom vo výške 5.304,- Sk ( čl.16 ) mohol v tom čase mať k dispozícii sumu 50.000,- Sk, ktorá mu mala byť pri krádeži odcudzená.

Na tomto mieste súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nepovažoval za účelné nariadiť znalecké dokazovanie navrhované žalobcom za účelom ustálenia výšky škody z dôvodu, že žalobca nevedel konkretizovať, ktoré konkrétne CD a DVD nosiče mu boli pri krádeži odcudzené, a ktoré z nich boli predmetom poistenia.

K právnej argumentácii žalovaných v 1. a 2. rade, že uplatnené nároky voči žalovaným vedľa seba neobstoja, súd uvádza, že žalobný petit je dostatočne určitý a zrozumiteľný, pretože je v ňom vyjadrený návrh žalobcu, aby žalovaným v 1. a 2. rade bola uložená povinnosť zaplatiť konkrétnu peňažnú čiastku. Súd poukazuje na Nález ústavného súdu zo dňa 13.2.2001, sp.zn. „ Nejde ani o nesprávne podanie, ktoré síce obsahuje presne, určité a zrozumiteľné údaje, avšak je medzi nimi zjavný

logický rozpor. Žalobu nemožno považovať za neurčitú, ak žalobnému návrhu alebo jeho časti nebude môcť byť vyhovené preto, že nie je v súlade s hmotným právom ( žalovaný nie je pasívne legitimovaný), ani vtedy ak jednotlivé časti petitu nemôžu vedľa seba obstáť ( navzájom sa vylučujú). Podľa výsledkov vykonaného dokazovania ( predovšetkým v závislosti na unesení dôkazného bremena) súd rozhodne, ktorá z časti žaloby je vecne nedôvodná a zamietne ju ( prípadne zamietne v celom rozsahu žalobu). Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred tým ako bude požiadaný nárok vecne prejednaný súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanej žaloby nebude vyhovené, nesie v plnom rozsahu žalobca, ak bolo konanie pred všeobecnými súdmi z vyššie uvedených dôvodov zastavené, pričom nedošlo k meritórnemu prejednaniu žaloby, bolo by to porušením základných práv a žalobcu domáhať sa svojho práva o nezávislého a nestranného súdu“.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol, nakoľko po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa ust. § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade sa opiera o ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Náhrada trov konania priznaných podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania a súd môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade za účelne vynaložené trovy konania súd považuje trovy právneho zastúpenia vo výške 2.263,40 Eur podľa sadzby ustanovenej v ust. § 10 ods. 1 a ust. § 15 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 6 úkonov právnej služby vrátane 19% DPH za úkony do 26.3.2009 a 20% DPH za úkony po 7.3.2012

- prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 9.1.2008 v sume 336,94 Eur

- vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.1.2008 v sume 336,94 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 29.10.2008 v sume 336,94 Eur

- podanie vo veci - 1 úkonu 168,47 Eur

- 3x režijný paušál po 6,31 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 18.1.2016 v sume 336,94 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 16.5.2016 v sume 336,94 Eur

- 2x režijný paušál po 7,63 Eur

Súd nepriznal žalovanému v 1. rade úkon ( opätovné prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 7.3.2012), nakoľko takýto úkon v zásade možno priznať v konaní raz.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade za účelne vynaložené trovy konania súd považuje trovy právneho zastúpenia vo výške 1.470,17 Eur podľa sadzby ustanovenej v ust. § 10 ods. 1 a ust. § 15 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov právnej služby

- prevzatie a príprava zastúpenia v sume 336,94 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 29.10.2008 v sume 336,94 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 23.10.2015 v sume 84,24 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 18.1.2016 v sume 336,94 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 16.5.2016 v sume 336,94 Eur

- 2x režijný paušál po 6,31 Eur, 1x režijný paušál po 8,39 Eur a 2x režijný paušál po 8,58 Eur.

Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.