Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-147-2013.pdf
PDF · 119.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/147/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie zmenkovej sumy 284,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 284,- € spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 354,- € od 19.05.2011 do 20.06.2011, čo predstavuje sumu 1,93 €, zo sumy 334,- € od 21.06.2011 do 23.08.2011, čo predstavuje sumu 3,52 €, zo sumy 324,- € od 24.08.2011 do 20.12.2011, čo predstavuje sumu 6,36 €, zo sumy 304,- € od 21.12.2011 do 17.01.2012, čo predstavuje sumu 1,40 €, zo sumy 284,- € od 18.01.2012 do zaplatenia a tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,18 €, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 15,- €, pričom prvá splátka bude splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom bude doručený tento rozsudok a ďalšie splátky budú splatné vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V prípade, ak odporkyňa nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Odporkyňa n e m á právo na náhradu trov konania.
Vedľajší účastník n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 28.03.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 18.03.2013, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 284,- €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z postupne dlžných súm za príslušné obdobia, ako aj zo sumy 284,- € od 18.01.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok z postupne dlžných súm za príslušné obdobia, ako aj zo sumy 284,- € od 18.01.2012 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 1/3-ina % zmenkovej sumy, teda 1,18 € a náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 59,54 € s DPH, a tiež zaplateného súdneho poplatku vo výške 17,- €.
Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy
na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa, plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Zároveň navrhovateľ poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie. Navrhovateľ v tomto návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 31.08.2010 na zmenkovú sumu 354,- €, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 05.03.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 31.08.2010 (dátum vystavenia) na sumu 354,- €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 05.03.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil čiastku 70,- €, ktorá bola započítaná na zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Dňa 25.09.2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval odporkyni kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď. Odporkyňa zásielku prevzala dňa 01.10.2013, vyplnené tlačivo C na odpoveď ani iné písomné vyjadrenie však súdu nedoručila.
Súd nariadil pojednávanie na deň 02.12.2013 s poukazom na ustanovenie článku 5 ods. 1 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 861/2007, nakoľko súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie v záujme navrhovateľa, aby sa predišlo vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu a tým odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Súd tiež vychádzal zo skutočnosti, že cieľom procesného postupu upraveného nariadením č. 861/2007 je zjednodušenie prístupu k spravodlivosti (porov. odôvodnenie č. 7 nariadenia č. 861/2007). Cieľom nariadenia však nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z čl. 8 a 9 nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, pokiaľ to považuje za potrebné.
Pojednávanie dňa 02.12.2013 bolo odročené, nakoľko boli zistené dôvody na prerušenie konania.
Uznesením č.k. 12C/147/2013-69 zo dňa 11.12.2013 súd konanie prerušil do rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 24Er/651/2012, a to za účelom ustálenia, či nie je v prejednávanej veci daná prekážka res iudicata. Dôvod prerušenia konania odpadol dňa 18.01.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 24Er/651/2012-47 zo dňa 21.05.2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podaním zo dňa 20.11.2014, súdu doručeným dňa 27.11.2014, oznámil subjekt Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne.
Podaním zo dňa 21.12.2015, súdu doručeným dňa 22.12.2015, navrhovateľ vzal návrh čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, teda naďalej si uplatňoval zmenkový úrok len vo výške 0,06 % denne. Na základe toho súd uznesením č.k. 12C/147/2013-100 zo dňa 22.02.2016 konanie zastavil v časti o zaplatenie zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne.
Následne súd nariadil pojednávanie na deň 16.05.2016. Na toto pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ani právny zástupca navrhovateľa, pričom právny zástupca navrhovateľa mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil podaním zo dňa 13.05.2016 prostredníctvom e-mailu z dôvodu kolízie s iným pojednávaním na Okresnom súde Malacky. Zároveň nežiadal, aby súd pojednávanie odročil z dôvodu jeho neprítomnosti. Dostavila sa odporkyňa, ktorá mala doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Nedostavil sa vedľajší účastník ani jeho právny zástupca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal pojednávanie odročiť. Súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., vec prejednal a rozhodol.
Súd na pojednávaní dňa 16.05.2016 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré označil a predložil navrhovateľ, a to zmenkou, na ktorej je uvedené číslo 607700420, oboznámil sa s prednesom odporkyne a s obsahom pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu 24Er/651/2012, pričom zistil tento skutkový stav:
Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo zmluvy 607700420, zmenka bola vystavená vo Zvolene dňa 31.08.2010 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 23636/B“ zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne, keď zmenka bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 354,- € a dátum začiatku úročenia 05.03.2011. Ako vystaviteľ zmenky je uvedená Q. O., trvale bytom W. XXX, XXX XX W., a tiež je uvedené rodné číslo. Na druhej strane je uvedené „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“ a nečitateľný podpis. Z pripojeného exekučného spisu 24Er/651/2012 vedeného na tunajšom súde súd zistil, že ako exekučný titul bol predložený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 06112/11 zo dňa 19.07.2011, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 sumu 354,- € s príslušenstvom. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 31.08.2010, kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 05.03.2011. Žalobca vyplnil dňa 14.05.2011 zmenku žalovaného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 354,- € s dátumom začiatku úročenia dňa 05.03.2011 a táto bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 19.05.2011. Zo zmluvy o úvere zo dňa 31.08.2010, č. zmluvy 607700420 súd zistil, že ako dlžník je tu uvedená Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W.. Ako veriteľ je tu uvedená spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO: 35 807 598, pričom veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 200,- € a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 396,- € v 12 mesačných splátkach po 33,- € počnúc dňom 28.09.2010. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 24Er/651/2012-47 zo dňa 21.05.2015 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, keď rozhodoval vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE/168/2015-65 zo dňa 01.12.2015. Z prednesu odporkyne na pojednávaní súd zistil, že si brala pôžičku od firmy POHOTOVOSŤ, ktorú nesplácala, nakoľko nemali kde bývať, pričom majú 8-ročnú dcéru a sú s tým spojené výdavky, bývali u matky, potom u svokry, ktorým museli prispievať. V súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 300,- €, spoločne posudzovaní sú manžel a dcéra, preto požiadala o povolenie splátok.
Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový zákon“), majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Podľa článku I § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Podľa článku I § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom ( rubopisom). Podľa článku I § 17 ods. 1 zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa článku I § 17 ods. 2 zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 79 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015, ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva. Podľa § 79 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015, ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľa je v rozsahu, v ktorom ho nevzal späť, čiastočne dôvodný.
Súd v tomto konaní postupoval v súlade s nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku 19 nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, súd použil právo Slovenskej republiky v súlade s ust. § 91 a nasl. zmenkového zákona, nakoľko zmenka bola vystavená na území SR a ako platobné miesto bolo uvedené sídlo pôvodného majiteľa zmenky - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá má sídlo v Slovenskej republike.
Súd v rámci tohto konania a pri rozhodovaní v ňom vychádzal aj zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti, tak ako mu to umožňuje § 121 O.s.p., na základe čoho si súd pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. 24Er/651/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti odporkyni ako povinnej, keď navyše na súvislostí týkajúce sa predmetnej zmenky s pôvodným záväzkovým vzťahom, zmluvou o úvere uzavretou medzi odporkyňou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., poukázala odporkyňa v rámci tohto konania, a preto súd vykonal dokazovanie aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom exekučnom spise v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 O.s.p., keďže súd mal za to, že vykonanie týchto dôkazov bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere č. 607700420 uzatvorená dňa 31.08.2010 medzi odporkyňou ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 ako veriteľom, keď číslo zmluvy 607700420 bolo uvedené aj priamo na zmenke. S poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolnosti uzatvárania zmluvy súd ďalej vyhodnotil, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Odporkyňa mala v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. mala postavenie dodávateľa, čiže sa jednalo o tzv. spotrebiteľský úver. Tiež je potrebné zdôrazniť, že podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015 platí právna domnienka, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
ak navrhovateľ z vlastnej iniciatívy nepreukáže opak (§ 79 ods. 4 O.s.p.). Navrhovateľ v prejednávanej veci neozrejmil skutočnosti podľa § 79 ods. 3 O.s.p.
Predložená zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že odporkyni bola zmenka predložená na platenie 19.05.2011.
V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.
Z predloženej zmenky vyplýva, že jej vystaviteľom je fyzická osoba - nepodnikateľ, zatiaľ čo remitentom obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti podľa Obchodného registra je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Táto skutočnosť môže indikovať, že ich vyjednávacia pozícia nebola rovnaká alebo obdobná. Avšak bez ohľadu na to, aj keby sa jednalo o subjekty s rovnakou alebo obdobnou vyjednávacou pozíciou, dokonca aj keby každý z nich bol držiteľom oprávnenia na podnikanie, je vždy nevyhnutné vziať do úvahy, že v oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri úrokovej doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva.
Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“
Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku zmenkového úroku, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje v danom prípade pri zmenkovej sume 354,- € za jeden kalendárny rok nárast dlhu odporkyne voči majiteľovi zmenky o 323,03 €. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou Slovenska a dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná
úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských úveroch v rozmedzí 9,16 - 14,91 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 5,88 - 6,12 % ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje.
Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že úroková doložka v zmenke ako právny úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške 91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu, čo vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 93/2015, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, podľa ktorého „Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ Z dôvodu neplatnosti úrokovej doložky na zmenke súd návrh v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zmenkového úroku zamietol. Na tomto posúdení nič nemôže zmeniť skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh späť v časti zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne, nakoľko na základe absolútne neplatného právneho úkonu (v danom prípade úrokovej doložky na zmenke) nemožno priznať žiadne plnenie.
V zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona zostala navrhovateľovi možnosť postihom žiadať od odporkyne zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 284,- € spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 354,- € od 19.05.2011 do 20.06.2011, zo sumy 334,- € od 21.06.2011 do 23.08.2011, zo sumy 324,- € od 24.08.2011 do 20.12.2011, zo sumy 304,- € od 21.12.2011 do 17.01.2012, zo sumy 284,- € od 18.01.2012 do zaplatenia a tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,18 €.
Prisúdenú sumu súd umožnil odporkyni splácať navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom k tomu, že odporkyňa v priebehu konania poukázala na svoju nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu.
O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, a tiež v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Čo sa týka zastavenia konania v časti zmenkového úroku prevyšujúceho sadzbu 0,06 % denne, toto procesne zavinil navrhovateľ, nakoľko v tejto časti návrh nevzal späť v dôsledku správania odporkyne. Súd následne zamietol návrh v časti o zaplatenie zvyšných zmenkových úrokov. Navrhovateľ bol teda neúspešný v celej časti uplatnených zmenkových úrokov, ktoré v kapitalizovanom vyjadrení ku dňu podania návrhu na začatie konania predstavovali čiastku 576,25 €. Odporkyňa bola teda v konaní pri bránení svojho práva úspešná v prevažujúcej časti a ako úspešný účastník by mala nárok na pomernú náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila a ani z obsahu súdneho spisu nevyplynulo, že by jej boli nejaké trovy vznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Od úspechu odporkyne sa odvíja aj úspech vedľajšieho účastníka na jej strane, ktorý si však rovnako náhradu trov konania neuplatnil, preto ani vedľajšiemu účastníkovi súd túto náhradu nepriznal.
Pre úplnosť súd dodáva, že nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia proti vedľajšiemu účastníkovi Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778. V prejednávanej veci dňa 21.08.2013 bolo súdu doručené podanie, v ktorom uvedený subjekt oznámil, že v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne. O tomto vstupe súd upovedomil ostatných účastníkov, navrhovateľovi bolo oznámenie o vstupe doručené dňa 01.10.2013. Ešte predtým dňa 23.09.2013 vedľajší účastník oznámil súdu, že z konania vystupuje. Dňa 14.10.2013 navrhovateľ doručil súdu námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, o ktorej súd z dôvodu vystúpenia vedľajšieho účastníka z konania nerozhodoval. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil voči vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v súvislosti s podanou námietkou, súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že vedľajší účastník zavinil vznik týchto trov, ktoré by inak neboli vznikli v zmysle
§ 147 O.s.p. Náhradu trov v zmysle uvedeného ustanovenia nemožno priznať v situácii, kedy niekto realizuje svoje procesné práva, ako vedľajší účastník v prejednávanej veci svoje právo na vstup do konania podľa vtedy účinnej právnej úpravy, a takáto realizácia procesných práv v žiadnom prípade nemôže byť posúdená ako zavinenie vzniku trov v zmysle § 147 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (článok 15 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).