Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-185-2012.pdf
PDF · 112.7 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/185/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti odporkyni: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, 841 04 Bratislava, o zaplatenie 4.953,86 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti istiny 3.048,18 Eur, úroku vo výške 11,10% ročne z istiny 3.623,67 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1.807,35 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Súd odporkyni náhradu trov konania v časti zastavenia konania o zaplatenie istiny 3.048,18 Eur, úroku vo výške 11,10% ročne z istiny 3.623,67 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1.807,35 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia n e p r i z n á v a.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 832,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 832,91 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- Eur vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 12.03.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2012 domáhal, aby súd zaviazal pôvodných odporcov v 1. rade Y. G. a v 2. rade D. G. na zaplatenie sumy 4.864,50 Eur spolu s úrokom vo výške 11,10% ročne zo sumy 3.623,67 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.623,67 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradenia zostatku poskytnutého úveru, ktorý poskytol odporcovi právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653 (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“). Zároveň žiadal zaviazať odporkyňu v 1. rade na zaplatenie sumy 89,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 0,43 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a trovy konania titulom pohľadávky zo zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty. Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 01.03.2005 s odporcami Zmluvu o splátkovom úvere č. 0179003294 na základe ktorej poskytol odporcom úver vo výške 3.319,39 Eur, s úrokovou sadzbou 11,10% ročne, ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach vo výške 75,68 Eur vždy k 20
dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na termín 20.04.2005 a konečná splatnosť úveru na termín 20.02.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 postúpil právny predchodca navrhovateľa pohľadávku navrhovateľovi a zároveň Oznámením zo dňa 28.12.2010 upovedomil odporkyňu v 1. rade o postúpení pohľadávky na navrhovateľa. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia bola 4.864,50 Eur. Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 01.03.2005 s odporkyňou v 1. rade Zmluvu o bežnom účte a zároveň dňa 02.03.2005 Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty. Nakoľko si odporkyňa v 1. rade neplnila svoje povinnosti z týchto právnych vzťahov právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy dňa 24.11.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 postúpil právny predchodca navrhovateľa pohľadávku navrhovateľovi a zároveň Oznámením zo dňa 28.12.2010 upovedomil odporkyňu v 1. rade o postúpení pohľadávky na navrhovateľa. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia bola 89,36 Eur, z toho istina po splatnosti vo výške 0,43 Eur a ostatné príslušenstvo vo výške 88,70 Eur.
Súd vo veci rozhodol dňa 10.07.2012, č.k. 30Ro/326/2012-79 platobným rozkazom. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo pôvodnému odporcovi v 2. rade doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 30.10.2012, č.k. 22C 185/2012-86 zrušil.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedla, že úver si brali s manželom z dôvodu, že potrebovali peniaze na liečbu manželovej choroby. Po tom ako manžel prehral boj s chorobou tento úver nemohla z dôchodku splácať, ale rada by sa dohodla a pokúsila sa úver splatiť.
Uznesením zo dňa 16.07.2013, č.k. 22C 185/2012-101 súd konanie proti odporcovi v 2. rade D. G. zastavil z dôvodu úmrtia.
Právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na podanom návrhu a založila do spisu špecifikáciu žalovanej sumy s tým, že odporkyňa zaplatila asi 23 splátok v celkovom objeme 1.500,- Eur, ktoré by mali byť zohľadnené pri stanovení konečného vyčíslenia pohľadávky.
Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 26.02.2014 uviedla, že je ochotná zaplatiť dlh, avšak poberá dôchodok, pričom v súčasnosti sa jej vykonáva exekúcia z dôchodku vo výške cca 70,- Eur. Táto by mala trvať do 19. mája. Na pojednávaní konanom dňa 11.04.2016 odporkyňa predložila súdu rozhodnutie so Sociálnej poisťovne o poberaní starobného a vdovského dôchodku vo výške 430,50 Eur. Vzhľadom k tomu je dlh schopná splácať v splátkach vo výške 100,- Eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci
Podaním doručeným súdu 20.04.2016 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v časti istiny 3.048,18 Eur, úroku vo výške 11,10% ročne z istiny 3.623,67 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1.807,35 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia späť s tým, že trvá na podanom návrhu v rozsahu istiny 1.816,32 Eur (24 splátok po 75,68 Eur splatných v období od 20.03.2008 do 20.02.2010), úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy1.816,32 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, trov právneho zastúpenia vo výške 213,50 Eur (za dva úkony právnej služby 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia 81,33 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + DPH, 2/ písomné podanie na súd 81,33 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + DPH). Zároveň požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku čo do späťvzatej časti (rozdiel sumy 297,- Eur a sumy 108,50 Eur). Zároveň vzal návrh v celom rozsahu späť voči pôvodnému odporcovi v 2. rade D. G. z dôvodu, že zomrel.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 16.05.2016 na ktoré riadne predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyňu. Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu 16.05.2016 ospravedlnil svoju aj navrhovateľovu neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň požiadal súd, aby na pojednávaní rozhodol v jeho neprítomnosti podľa návrhu na začatie konania a doterajších vyjadrení. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez prítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu navrhovateľa a navrhovateľa.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu zo strany navrhovateľa tak, ako bol špecifikovaný v podaní doručenom súdu 20.04.2016.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v časti istiny 3.048,18 Eur, úroku vo výške 11,10% ročne z istiny 3.623,67 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1.807,35 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a odporkyňa súhlasila s čiastočným späťvzatím návrhu, súd konanie v tejto časti zastavil. O náhrade trov konania v časti zastavenia konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorej ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Nakoľko v predmetnej veci vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť v časti premlčaných splátok, súd dospel k záveru, že navrhovateľ zavinil, že konanie sa v tejto časti muselo zastaviť, a teda nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti by mala odporkyňa. Keďže odporkyňa si trovy konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania vráti, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vzal v časti návrh na začatie späť po otvorení pojednávania, súd mu krátený súdny poplatok nevrátil. Pokiaľ išlo o späťvzatie návrhu navrhovateľa voči pôvodnému odporcovi v 2. rade D. G. z dôvodu úmrtia, súd o tomto návrhu nerozhodoval, nakoľko konanie voči pôvodnému odporcovi v 2. rade už bolo právoplatne zastavené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.07.2013, č.k. 22C 185/2012-101. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a listinnými dôkazmi: návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12.03.2012, Zmluvou o splátkovom úvere č. 0179003294 zo dňa 01.03.2005, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou sporiteľňou a.s. a navrhovateľom s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky v sume 4.864,50 Eur zo dňa 28.12.2010 spolu s doručenkou, oznámením o postúpení pohľadávky v sume 89,36 Eur zo dňa 28.12.2010 spolu s doručenkou výpismi z účtu odporkyne na č.l. 55-69, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.03.2005, zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 02.03.2005, odstúpením od zmluvy zo dňa 24.11.2010, sadzobníkom poplatkov a náhrad platným od 01.02.2006, 01.07.2007 a 01.10.2010, výpismi z úverového účtu odporkyne na č.l. 121-129, špecifikáciou žalovanej istiny, vyjadrením navrhovateľa na výzvu súdu zo dňa 11.07.2014 a zistil nasledovný skutkový stav: K zmluve o splátkovom úvere č. 0179003294 zo dňa 01.03.2005 Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 01.03.2005 s odporcami v 1. a 2. rade Zmluvu o splátkovom úvere č. 0179003294 na základe ktorej poskytol odporcom úver vo výške 3.319,39 Eur, s úrokovou sadzbou 11,10% ročne, ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach vo výške 75,68 Eur vždy k 20 dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na termín 20.04.2005 a konečná splatnosť úveru na termín 20.02.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 postúpil právny predchodca navrhovateľa pohľadávku navrhovateľovi a zároveň Oznámením zo dňa 28.12.2010 upovedomil odporkyňu v 1. rade o postúpení pohľadávky na navrhovateľa. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia bola 4.864,50 Eur. Odporcovia zaplatili spolu 23 splátok v celkovej výške 1.816,24 Eur. Odporcovia svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere riadne a včas neplnili a poskytnutý úver nesplatili ani do dňa dohodnutej končenej splatnosti úveru dňa 20.02.2010. Navrhovateľ si v konaní po čiastočnom späťvzatí návrhu uplatňuje splátky úveru splatné za obdobie od 20.03.2008 do 20.02.2010 v počte 24 a v celkovej výške 1.816,32 Eur.
K zmluve o bežnom účte zo dňa 01.03.2005 a zmluve o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 02.03.2005:
Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 01.03.2005 s odporkyňou v 1. rade Zmluvu o bežnom účte a zároveň dňa 02.03.2005 Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty. Nakoľko si odporkyňa v 1. rade neplnila svoje povinnosti z týchto právnych vzťahov právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy dňa 24.11.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 postúpil právny predchodca navrhovateľa pohľadávku navrhovateľovi a zároveň Oznámením zo dňa 28.12.2010 upovedomil odporkyňu v 1. rade o postúpení pohľadávky na navrhovateľa. Pohľadávka navrhovateľa
ku dňu postúpenia bola 89,36 Eur, z toho istina po splatnosti vo výške 0,43 Eur a ostatné príslušenstvo vo výške 88,70 Eur. Príslušenstvo je tvorené z nezaplatených poplatkov za vyhotovenie a doručovanie výpisu a z poplatkov za vedenie účtu.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 01.03.2005 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a pôvodnými odporcami v 1. a 2. rade, a to uzavretím Zmluvy č. 0179003294, na základe ktorej poskytol právny predchodca odporcom úver vo výške 3.319,39 Eur, ktoré sa odporcovia zaviazali platiť v mesačných splátkach vo výške 75,68 Eur vždy k 20 dňu v mesiaci, s uvedením úrokovej sadzby vo výške 11,10 % ročne. Odporcovia svoje povinnosti neplnili a splátky právnemu predchodcovi navrhovateľa neplatili riadne a včas. Navrhovateľ
v konaní žiadal o priznanie nepremlčaných splátok (v rámci štvorročnej premlčacej lehoty) za obdobie od 20.03.2008 do 20.02.2010 (24 splátok) v celkovej sume 1.816,32 Eur vrátane úrokov z omeškania.
Súd posudzoval uvedenú zmluvu o poskytnutí úveru ako spotrebiteľskú, nakoľko pri uzatváraní zmluvy navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti a odporcovia nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej prípadne podnikateľskej činnosti. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, popri ustanoveniach Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvný typ, sa na ňu v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa.
Súd nepopiera povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, avšak na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.
V danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014. Citované ustanovenie zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Niet pochýb, že citované ustanovenie má procesnoprávny charakter. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 26.11.2015, sp. zn. 4MCdo 17/2014.
S ohľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v časti uplatnených splátok od 20.03.2008 do 20.03.2009 považoval za premlčaný, nakoľko návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdu doručený 11.04.2012 a navrhovateľ mal nárok len na zaplatenie splátok v lehote tri roky spätne od podania návrhu. Súd preto návrh v tejto časti zamietol.
Návrh v časti splátok uplatnených od 20.04.2009 do 20.02.2010 (v rámci trojročnej premlčacej lehoty) - teda 11 splátok po 75,68 Eur, spolu vo výške 832,48 Eur súd považoval za dôvodný, nakoľko vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporkyňa (pôvodne aj s manželom) uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej právny predchodca navrhovateľa poskytol peňažné prostriedky a odporkyňa sa zaviazala uvedené prostriedky splatiť, čo však neurobila. Súd ju preto zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 832,48 Eur. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa momentálne nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie celej dlžnej sumy, poberá starobný a vdovský dôchodok v celkovej sume 430,50 Eur, súd ju zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy formou pravidelných mesačných splátok po 100,- Eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o druhý nárok navrhovateľa v sume 89,36 Eur zo zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi právny predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikol záväzkovo-právny vzťah, a to uzatvorením Zmluvy o
bežnom účte dňa 01.03.2005 a Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty dňa 02.03.2005. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 postúpil právny predchodca navrhovateľa pohľadávku navrhovateľovi a zároveň Oznámením zo dňa 28.12.2010 upovedomil odporkyňu v 1. rade o postúpení pohľadávky na navrhovateľa. Navrhovateľ si v konaní uplatnil sumu 89,36 Eur, z čoho 0,43 Eur tvorí istina a 88,70 Eur tvorí ostatné príslušenstvo. Príslušenstvo je tvorené z nezaplatených poplatkov za vyhotovenie a doručovanie výpisu a z poplatkov za vedenie účtu. Nakoľko si odporkyňa neplnila povinnosti vyplývajúce z tohto záväzkového vzťahu, navrhovateľ odstúpil od zmluvy dňa 24.11.2010.
Rovnako aj túto zmluvu súd posudzoval ako spotrebiteľskú, nakoľko pri uzatváraní zmluvy navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti a odporkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej prípadne podnikateľskej činnosti. Bolo preto potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ od zmluvy odstúpil z dôvodu neplnenia povinností odporkyne dňa 24.11.2010. Odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa, keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu, bola zmluva zrušená od začiatku v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy má okrem zrušenia samotnej zmluvy ex tunc aj ten dôsledok, že nie je možné uplatňovať vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom ani všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvorili súčasť zmluvy. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Nakoľko odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, odporkyňa bola povinná vrátiť iba poskytnuté finančné prostriedky, netýka sa to však poplatkov za výpisy prípadne za vedenie účtu, nakoľko právny základ, z ktorého navrhovateľ odvodzoval právo na zaplatenie týchto poplatkov odstúpením od zmluvy prestal existovať. Súd mal preto za dôvodný návrh len v časti istiny vo výške 0,43 Eur, na zaplatenie ktorej odporkyňu zaviazal a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Nakoľko sa odporkyňa dostala s plnením celého peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania (deň nasledujúci po postúpení pohľadávky) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1% + 8 percentuálnych bodov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ žiadal uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť mu sumu 1.905,68 Eur (1.816,32 Eur zo zmluvy o splátkovom úvere a 89,36 Eur zo zmluvy o bežnom účte) spolu s príslušným úrokom z omeškania. Súd priznal navrhovateľovi sumu 832,91 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Úspech navrhovateľa v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 43,71 % (832,91 Eur z 1.905,68 Eur). Úspech odporkyne v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 56,29 % (1072,77 Eur z 1.905,68 Eur). Odrátaním úspechu navrhovateľa od úspechu odporkyne vyjde čistý úspech odporkyne 12,58 %. V prejednávanej veci by bol navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni pomernú časť jej vzniknutých trov konania. Vzhľadom k tomu, že si odporkyňa žiadne trovy neuplatnila, ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.