Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-68-2022.pdf
PDF · 103.27 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6C/68/2022
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobkyne: I. Y.Ř., H. K. Š. XX, XXX XX Y. proti žalovaným: 1/ C. Y., H. K. Š. XX, XXX XX Y., 2/ M. Y., G.., H. W. X, XXX XX Y., 3/ M. Y., I.., H. W. X, XXX XX Y., 4/ Z. Y., H. W. X, Y. o nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovaným 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 31.08.2022 podala na Okresný súd Kežmarok návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd uložil žalovaným zákaz vstupu do obydlia a zákaz priblíženia sa k dcére, k nej a k jej priateľovi.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že v súčasnej dobe prebieha na Krajskom súde v Prešove konanie o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu W. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. O. I., vedené pod sp. zn. 5P/103/2021. Rozsudkom zo dňa 29.11.2021 Okresný súd Kežmarok rozviedol manželov, rodičov maloletej W. Y. a maloletú zveril do starostlivosti matky. Výživné stanovil na výšku 140,- eur a otec sa mal stretávať s maloletou každý druhý víkend od piatka do nedele. Otec maloletej proti rozsudku podal odvolanie a spis na nachádza na krajskom súde. Dcéra k otcovi nechodí, bojí sa ho od poslednej návštevy, kedy mala byť s ním, ale chcela ísť k nej. Otec ju nechcel pustiť domov a tú noc preplakala. Dcéru kontaktuje len sporadicky, celé letné prázdniny sa jej ani neozval. Dobrovoľne sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti pred viac ako rokom a od 25.08.2022 sa domáha návratu do zatiaľ spoločného bytu, kde býva s dcérou a priateľom. V byte sa dožaduje jednej izby, no byt je dvojizbový, v jednej izbe býva dcéra a v druhej ona s priateľom. Nevie si predstaviť, kde by tam býval a navyše dcéra má z neho panický strach. Od doby odsťahovania neprispieva na energie, ani na žiadne iné poplatky spojené s bytom a z bytu si odniesol všetky svoje osobné veci, sedačku a aj jej zlaté šperky, nemá v ňom ani trvalý pobyt. Má svoj vlastný byt vo vedľajšom vchode na adrese K. Š. XX, v ktorom býva jeho brat a on býva u rodičov. Žalovaný 1/ a jeho rodičia M. Y. G.. a Z. Y. obťažujú dcéru a čakajú ju buď pred bytovkou alebo pred školou. Dcéra má z nich strach a stres a vplýva to aj na jej výsledky v škole. Jej starý otec si ju chcel odviesť z pred školy domov, chcel si ju odfotiť a kričal po nej. Dcéra má strach chodiť do školy a zo školy sama a keďže ona robí iba ráno od 6.00 do 14.00, sprevádzajú ju do školy susedine deti a suseda, ktorá bola svedkom incidentu so starým otcom. Dcéra sa bojí ísť von pred bytovku bez jej dozoru, nakoľko sa ju tam naposledy, keď bola asi 5 minút bez jej dozoru snažil kontaktovať starý otec a kričal na ňu a ona zo strachom v panike pred ním utekala domov plačúci. Otec maloletej sa snaží ju tiež takto nečakane kontaktovať. Dcéra sa k otcovi ani neozvala, mala strach a veľmi zle to na ňu vplývalo. V tento deň mala trištvrťročnú prácu z matematiky a dostala známku 4, pritom jej známky sú 1-2. Aj učiteľ z matematiky si všimol zmenu v správaní a pýtal sa jej na to. Otec poslal dcére na Edupage ospravedlnenku, pričom
dcéra bola v škole a potom musela učiteľovi všetko vysvetľovať a riešiť problémy. Otec s dcérou nie je v normálnom kontakte a nemá prehľad ani o jej dochádzke do školy. Nechcela túto situáciu riešiť trestným oznámením, aj keď jej to bolo odporúčané, aby ešte viac nestresovala dcéru. Dcéra sa bojí otca a jeho rodiny, a preto začala navštevovať doktorku M. na odporúčanie psychologičky. Posledné stretnutie s otcom mala 25.08.2022, keď chceli ísť na nákup do obchodu a boli slovne napadnuté žalovanými. Dcéra otca pozdravila a na jeho naliehanie podišla k nemu, pričom on nechápal, že sa ho bojí a má strach od poslednej návštevy. Tvrdil jej, že mala byť s ním a nezaujímalo ho, že to bolo proti jej vôli. Nato zaútočil na ňu otec žalovaného 1/ aj s bratom žalovanému 1/ a umelo vyvolali konflikt. Potom jej bolo oznámené bratom žalovaného 1/, že ide volať políciu a že bráni žalovanému 1/ vstupu do bytu. Bolo im vynadané pred dcérou a ona odišla čakať na policajnú hliadku do bytu, aby sa chránili pred ďalšími slovnými útokmi. Policajná hliadka prišla, no ju nezavolali ani nevypočuli, komunikovala iba s druhou stranou, pričom hovorcami boli brat a otec žalovaného 1/. Po tomto incidente opustili priestor pred bytovkou. O 19.20 ju žalovaný 1/ kontaktoval sms správou, v ktorej bolo napísané, že sa vracia do spoločného bytu, nasledujúci deň si príde po kľúče od bytu a keď ich nedostane, tak dá predbežné opatrenie na návrat do bytu a príde aj s políciou. Vôbec neberie ohľad na to, že sa ho dcéra bojí a navštevuje kvôli nemu psychologičku, čomu neverí ani on ani jeho rodina. Dcéra nechce chodiť ani do obchodu, lebo sa bojí, že ich tam stretne, má nočné mory a budí sa s plačom. Sníva sa jej o otcovi a jeho rodine. Žalovaný 1/ sa ju snaží kontaktovať aj v práci, nakoľko robia v jednej firme a aj ona má z neho strach. Keďže sa začína školský rok, má dôvodné obavy o dcéru, jej psychiku, keď ju budú čakať a keby sa mal jej otec nasťahovať naspäť k nim do bytu, aby sa dcéra psychicky nezrútila a nemusela v jej maloletom veku riešiť väčšie zdravotné problémy. Na základe uvedeného žiadala o zákaz vstupu do obydlia a zákaz priblíženia sa k dcére, ku nej a k jej priateľovi. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila textovú správu z mobilu.
3. Súd z úradnej činnosti z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Y., obec Y., okres Y. zistil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to bytu č. X, vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, s podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach 5358/65781 sú I. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. K. Š. XXXX/XX, Y. a C. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. K.Á. Š. XXXX/XX, Y. v podiele 1/1. Okrem toho je C. Y. aj zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Y. ako výlučný vlastník bytu č. X, vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX s podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach 5508/65781. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojeného rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/103/2021 - 68 bolo zistené, že žalobkyňa býva t. č. na adrese K. Š. XX, Y. a žalovaný na adrese K. Š. XX, Y..
4. Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu č. k. 5P/103/2021-68 mal súd preukázané, že manželstvo I. Y. a manžela C. Y. bolo rozvedené, maloletá W. Y., T.. XX.XX.XXXX bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky I. Y. a otec C. Y. bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej W. sumou 140,- eur mesačne. Súd zároveň upravil styk otca s maloletou W. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. W. každý druhý kalendárny týždeň v čase od piatka 17.00 h do nedele 17.00 h., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24. 12. od 17.00 h. do 27. 12. do 17.00 h. a každý párny rok od 27. 12. od 17.00 h do 01. 01. do 17.00 h a počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatka od 17.00 h do nedele do 17.00 h., počas letných prázdnin posledný júlový týždeň od nedele od 17.00 h do nedele do 17.00 h a tretí augustový týždeň od nedele od 17.00 h do nedele do 17.00 h. Rozsudok nie je právoplatný, nakoľko manžel C. Y. podal voči nemu v celom rozsahu odvolanie a spis sa nachádza na odvolacom Krajskom súde Prešov.
5. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len ,,CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. K návrhu musia byť navyše pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.
13. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v meritórnom konaní. Osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní
neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, zo dňa 28.11.2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, zo dňa 28.11.2012).
14. V prípade nariaďovania neodkladného opatrenia platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Tu nie je na mieste aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia bola ohrozená. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania (napr. nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb.
15. Vzhľadom k uvedenému v prvom rade súd skúmal, či žalobkyňa tvrdila a osvedčila, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.
16. Z tvrdenia žalobkyne ako aj z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5P/103/2021 vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému 1/ vystupuje ako jeho manželka, keďže rozsudok, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené nie je právoplatný a byt, do ktorého žiada žalobkyňa, aby žalovaný 1/ nevstupoval je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom zo skutočností tvrdených žalobkyňou v podanom návrhu vyplýva, že v tomto byte býva iba žalobkyňa so svojou dcérou, pretože sama v podanom návrhu uviedla, že žalovaný 1/ nemá v byte ani trvalý pobyt. Má svoj vlastný byt vo vedľajšom vchode na adrese K. Š. XX, v ktorom býva jeho brat a on býva u rodičov. Z odôvodnenia rozsudku č. k. 5P/103/2021-68 mal súd preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti a spolu nehospodária. Maloletá W. nechce chodievať k otcovi, a aj preto bola zverená do starostlivosti matky. Súd však v predmetnom rozsudku podrobne upravil spôsob styku s otcom maloletej W.. Z obsahu podaného neodkladného opatrenia vyplynulo, že matka sa bojí predovšetkým o zdravie svojej dcéry a ma záujem na tom, aby sa táto naďalej nestýkala so svojim otcom. Navyše sama uviedla, že otec s dcérou nie je v normálnom kontakte a nemá prehľad ani o jej dochádzke do školy. Súd preto dáva do pozornosti žalobkyne, že úprava styku rodiča s dieťaťom je predmetom inej agendy, iného súdneho konania, aktuálne konania o úprave rodičovských práv a povinností v rozsudku č. k. 5P/103/2021-68, proti ktorému podal žalovaný 1/, otec maloletej odvolanie a o ktorom aktuálne koná a rozhoduje odvolací Krajský súd Prešov, čo sama uviedla v podanom návrhu. Žalobkyňa je taktiež oprávnená podať osobitný návrh na zákaz styku otca s maloletou W., resp. návrh na inú úpravu ich vzájomného styku, prípadne aj styku s jej starými rodičmi. Preto súd nevidí dôvod, aby osobitne rozhodoval v tomto konaní o styku maloletej dcéry so žalovaným 1/- jej otcom, t. j. o zákaze priblíženia.
17. Pokiaľ ide o zákaz priblíženia sa žalovaného 1/ k žalobkyni a jej priateľovi, tu súd dáva do pozornosti, že z podaného návrhu nevyplýva, kto je jej priateľom a ani to, že by táto osoba nebola sama spôsobilá podať kvalifikovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše z tvrdení žalobkyne, ani z priložených listinných dôkazov (len sms správa, ktorá žiadnym spôsobom nepreukazuje násilné fyzické alebo psychické správanie žalovaného 1/ voči nej) nevplýva, v čom konkrétne má spočívať agresívne správanie žalovaného 1/ a akým konkrétny spôsobom zneužíva svoje postavenie, resp. ju alebo jej dcéru napáda. Žalobkyňa preto hodnoverne neosvedčila dôvodné podozrenie z násilia žalovaného 1/ voči nej, jej dcére a jej priateľovi (napr. lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby, napr. svedka).
18. Súd z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nemal osvedčený ani vzťah žalovaných 2/ až 4/ k žalobkyni, t. j. z podaného návrhu nevyplýva pre súd taký právny vzťah žalobkyne k žalovaným 2/ až 4/, ktorý by osvedčoval voči nim nariadenie neodkladného opatrenia, zdôrazňujúc aj to, že ani v tomto prípade z tvrdení žalobkyne, ani z ňou predložených listinných dôkazov nevplýva, v čom konkrétne má spočívať agresívne správanie žalovaných 2/ až 4/ voči nej a jej dcére. Súd preto zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa zákazu priblíženia k žalobkyni, jej dcére a jej priateľovi.
19. K nariadeniu neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd uložil pravdepodobne zákaz vstupu všetkým žalovaným do obydlia (z podaného návrhu nevyplýva, či len žalovanému 1/), súd opätovne zdôrazňuje, že na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby ten, kto ho navrhuje, osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením, naliehavosť ochrany, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, primeranosť a nevyhnutnosť ochrany neodkladným opatrením. Pokiaľ žalobkyňa založila dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho povinnosť žalovanému1/ /žalovaným 2/- 4/ nevstupovať do obydlia (pozn. súdu bytu č. XX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Y.I.) na agresívnom správaní žalovaného 1/ voči nej a jej dcére, tak tieto svoje tvrdenia nepreukázala konkrétnymi skutočnosťami, teda v čom konkrétne má spočívať agresívne správanie žalovaného 1/ a akým konkrétny spôsobom zneužíva svoju fyzickú prevahu. Naopak v žalobkyňou pripojenom listinnom dôkaze, sms správe je uvedené, že žalovaný 1/ sa domáha kontaktu a styku s maloletou, ktorého úprava je predmetnom iného konania a tento dôkaz žiadnym spôsobom agresívne správanie žalovaného 1/ nepotvrdzuje. Preto vo vzťahu k tomuto nároku žalobkyne, a to návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho povinnosť žalovanému 1/ / žalovaným 2/- 4/ nevstupovať do obydlia nebolo možné vyhovieť jej návrhu, nakoľko žalobkyňa riadne neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu.
20. Podľa listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Y.Ž. je žalobkyňa bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu č. XX, ktorý vlastní spolu so žalovaným 1/, avšak podľa jej tvrdenia žalovaný 1/ sa z bytu odsťahoval, má vlastný byt, býva na adrese K. Š. Č.. XX, čo taktiež vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. Y. a pravdepodobne ani ostatní žalovaní v tomto byte nebývajú a nemajú k nemu žiadny právny titul. Z takto zistených skutočností mal súd preukázane, že v prípade vyhovenia neodkladného opatrenia a uloženia žalovanému 1/ zákazu vstupu do bytu č. XX, ktorý taktiež vlastní, keďže ide o nehnuteľnosť, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, by nepochybne došlo úplne k vylúčeniu žalovaného 1/ z užívania a akéhokoľvek rozhodovania o nehnuteľnosti, ktorá je doposiaľ v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu a zároveň by došlo neopodstatnene a neprimerane k zvýhodneniu výlučne iba žalobkyne, ktorá by mohla samostatne disponovať vlastníckym právom k predmetnej nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že úprava vlastníctva veci v bezpodielovom spoluvlastníctve je upravená Občianskym zákonníkom (§ 144 - § 146 Občianskeho zákonníka). Zároveň povinnosti žalovaného 1/, resp. oprávnenie žalobkyne, sú viazané k celej nehnuteľnosti, teda k bytu a zdržanie sa vstupu do celého bytu, resp. zdržanie sa výkonu vlastníckych práv k celému bytu by neopodstatnene a neprimerane zasiahlo do vlastníckych práv žalovaného 1/, ktorý je ako súd vyššie uviedol spolu so žalobkyňou bezpodielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. V danom prípade na jednej strane tak stojí ochrana zdravia (žalobkyne) a na druhej strane ochrana vlastníckeho práva (žalovaného1/), pričom nároky žalobkyne neprimerane zasahujú práve do vlastníckeho práva žalovaného 1/, čím by podľa názoru súdu došlo k porušeniu princípu proporcionality, nakoľko ohrozenie zdravia agresívnym správaním žalovaného 1/ z doposiaľ predložených listinných dôkazov nevyplynulo. Preto aj vo vzťahu k týmto nárokom žalobkyne, nebolo možné vyhovieť jej návrhu, nakoľko žalobkyňa riadne neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu.
21. Súd ešte dáva do pozornosti, že keďže bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu doposiaľ nebolo vyporiadané, má žalobkyňa a rovnako aj žalovaný 1/ rovnaké práva a povinnosti súvisiace s užívaním tohto, doposiaľ ešte spoločného bytu. V prípade pokiaľ medzi stranami sporu dochádza k nezhodám, ktoré nie sú schopní, resp. ochotní riešiť dohodou, tak takéto situácie upravuje ustanovenie § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
22. V danom prípade žalobkyňa obsahom svojho návrhu, opísaním rozhodujúcich skutočností v ňom a označenými a pripojenými dôkazmi neosvedčila, že ide o prípad, kedy by bolo na ochranu jej práva
a zabránenie vzniku ňou tvrdenej hroziacej ujmy možné nariadiť požadované neodkladné opatrenie. Je výlučne vecou žalobkyne navrhujúcej nariadenie neodkladného opatrenia, aby opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP) a hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Je tiež povinnosťou žalobkyne aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložila dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu (§ 326 ods. 2 CSP). Povinnosťou žalobkyne navrhujúcej neodkladné opatrenie vyplývajúcou jej z ust. § 326 ods. 1 CSP je opísať, teda uviesť, tvrdiť rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť takého návrhu. Povinnosťou súdu potom je len posúdiť, či tvrdené skutočnosti sú osvedčené predloženými dôkazmi. Nie je povinnosťou, no ani právom súdu si skutočnosti rozhodujúce pre uplatnený nárok domýšľať a hádať a hľadať dôvody, aby mohol nárok priznať.
23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, najmä po oboznámení sa s rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5P/103/2021 súd dospel k záveru, že neodkladné opatrenie nemožno nariadiť. Za danej situácie, keď úprava styku otca s maloletou W. je predmetom iného súdneho konania a žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, by bolo nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobkyne nedôvodné. Súd má za to, že v čase vydania tohto uznesenia nie je osvedčená podmienka bezodkladnej úpravy právnych pomerov strán, ich naliehavosti a nevyhnutnosti, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
24. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 354 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní boli v konaní úspešní, avšak podľa obsahu spisu im žiadne trovy konania nevznikli. Súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane- žalovaným žiadne trovy v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli by bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho procesu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.