Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/135/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. R., nar. XX.XX.XXXX a M. R., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: D. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, A. a otca: V. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, A., zastúpený: Mgr. Martina Krišťáková, advokátka so sídlom Tupého 51/A, Bratislava, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.08.2022, sa otec domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Súčasne s návrhom vo veci samej podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej dočasne upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom a to tak, že obe maloleté deti budú dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca, matka bude povinná počnúc dňom vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia predbežne platiť výživné na maloleté deti v sume 100,- EUR mesačne na každé z nich, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia. Zároveň matka bude oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každú nepárnu sobotu od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý pondelok, stredu a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti otca v mieste bydliska otca počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.

2. Uznesením č.k. -62 zo dňa 03.08.2022 bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. na samostatné konanie a ďalej vedený pod novou sp. zn. .

3. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov. Otec sa zoznámil s matkou v roku 2011, spolu začali žiť v roku 2013. Vtedy začala byť matka panovačná, žiarlivá a agresívna, čo sa prejavovalo krikom a scénami a to v čase, keď si vypila alkohol. Tieto scény sa opakovali čoraz častejšie a vždy v spojitosti s alkoholom. Vzhľadom na skutočnosť, že matka nadmerne užívala alkoholické nápoje, otec sa s ňou v roku 2014 rozišiel. Po rozchode ho matka presviedčala, že s pitím alkoholu prestane, čo jej uveril a spolužitie opäť obnovili. V roku 2016 matka otehotnela, počas tehotenstva neužívala alkohol. Otec mal snahu dostatočne zabezpečiť rodinu finančne a popri svojej stálej práci pracoval aj ako taxikár, a to od októbra 2016 do roku 2018. Z tohto dôvodu prichádzal domov niektoré dni aj v noci. Spočiatku mal pocit, že matka zvláda starostlivosť o dcéru dostatočne, aj keď sa často sťažovala, že starostlivosť o dcéru a domácnosť je náročná a je z toho veľmi vyčerpaná. Neskôr si všimol, že matka opäť začala užívať alkohol, čo bolo približne v ôsmom mesiaci veku dcéry. Toto otec matke vyčítal, čo však ona odôvodňovala tým, že je pre ňu veľmi zaťažujúce, keď je celý deň s malým dieťaťom doma a že piť alkohol začína až večer, keď maloletú dcéru okúpe a uloží do postieľky, takže

to na maloletú nemá vplyv. Pritom v čase ukladania dcéry do postieľky už z matky razil alkohol. Matka začala piť neprimerane a stávalo sa, že opitá kojila maloletú dcéru, prípadne keď počas noci išla pripraviť mlieko pre maloletú, opitá zaspala v kuchyni na dlážke pri plačúcej dcére, zatiaľ čo zohrievala vodu v sklenenom pohári na plynovom sporáku. Keď po týchto udalostiach otec matke dohováral, spočiatku na to nereagovala, ale keď jej uviedol, že si neželá, aby vychovávala ich dieťa a radšej budú žiť bez matky, prisľúbila, že prestane užívať alkohol. Ten sľub jej však vydržal týždeň a všetko sa dostalo do pôvodných koľají. Vždy keď otec uviedol matke, že ju už nechce za partnerku a bude vychovávať dcéru sám, matka obmedzila pitie alkoholu aspoň na určitý čas. V tomto čase však už otec mal strach nechať dcéru s matkou samú v noci a aj z tohto dôvodu prestal pracovať ako taxikár. V roku XXXX otehotnela matka druhýkrát a pretože si otec uvedomoval naštrbený a z jeho pohľadu nefunkčný vzťah s matkou, ako aj skutočnosť, že ďalšie dieťa by matka pri jej pozitívnom vzťahu k alkoholu mohla zvládať s ešte väčšími problémami, navrhol jej, aby spoločne navštevovali psychologičku, ktorá by im pomohla nájsť východisko z tejto situácie. V Q. XXXX sa im narodila druhá dcéra, pričom matka vydržala nepiť alkohol ale už iba 1,5 mesiaca po pôrode. Potom začala s požívaním alkoholu opätovne a otcovi uvádzala, že má problémy ostať na materskej dovolenke, lebo to je náročné. V máji 2020 bolo otcovi diagnostikované onkologické ochorenie a v čase, keď podstupoval liečbu a operáciu, matka sa starala sama o deti a pritom pila. Otec bol pod psychickým tlakom, tak z jeho choroby ako aj z toho, čo sa môže stať deťom, keď má matka možnosť nekontrolovane piť alkohol. Počas liečenia z rakoviny dospel k záveru, že situácia v rodine je takto ďalej neúnosná. Aktuálne je otcov zdravotný stav dobrý a stabilizovaný, pravidelne je sledovaný a kontrolovaný lekárom. Keďže matka otcovi uvádzala, že je pre ňu náročné byť na materskej dovolenke a je to už na ňu dlho, otec opäť inicioval stretnutia u psychologičky. O jej pití sa u psychologičky vôbec nerozprávali a to napriek tomu, že v tomto období matka opäť neprimerane pila. Matka naďalej opisovala otcovi situáciu s dvomi deťmi v domácnosti ako mimoriadne náročnú na zvládanie, že jej robí problémy byť neustále s deťmi na materskej dovolenke, že je toho na ňu veľmi veľa a nevidela nič zlé na tom, že si večer dá alkohol a uvoľní sa po ťažkom dni. Neuvedomovala si však, že množstvo požitého alkoholu sa počítalo na litre a nie na pohárik, či dva. Napriek tomu pomoc psychológov matka odmietala a považovala ju za neužitočnú. Z posledného párového stretnutia so psychologičkou v apríli 2021 matka v polovici sedenia odišla s tým, že ona problém s alkoholom nemá o nič viac, ako iní rodičia, ktorí si večer dajú alkohol, otca označila za klamára a na liečenie poslala jeho. Od jesene 2021 začal otec navrhovať matke, že na materskú dovolenku s mladšou dcérou pôjde on, keď pre ňu je starostlivosť o deti zaťažujúca. Okrem toho otcovi vadilo, že matka je s deťmi celý deň doma, netrúfa si ísť s dvomi deťmi na prechádzku, či hrať sa s inými deťmi na ihrisku. Hnev matky na deti či neho sa stupňoval s množstvom vypitého vína. V decembri 2021 rodičia medzi sebou uzatvorili „Dohodu o prevzatí dieťaťa“, ktorá viedla k tomu, že otec je od januára 2022 na materskej dovolenke s mal. M. a matka nastúpila do práce. Aktuálne sa otec stará o obe deti a domácnosť. Staršia dcéra D.P. navštevuje materskú školu, o mladšiu dcéru sa stará otec, ktorý je na materskej dovolenke. V januári 2022 v čase, keď otec prešiel na materskú dovolenku a matka začala pracovať, mala M. strach stretnúť sa s cudzími ľuďmi, schovávala si pred nimi tvár a bála sa ich, pretože nemala skúsenosti s tým, že by s matkou chodila von medzi ľudí. Matka ju brala von iba v nevyhnutných prípadoch. Okrem toho bola maloletá zvyknutá iba sedieť, nehrávala sa s hračkami, nekreslila a nerozprávala. Toto sa teraz postupne mení. Keď sa o ňu začal starať otec, nechcela ísť spočiatku ani k mame. Otec ju začal vodiť von, trávia čas na ihrisku v spoločnosti iných detí a dospelých ľudí, kreslia spolu a hrajú sa. Toto vedie postupne k tomu, že sa zmenšuje jej strach z ľudí, je uvoľnenejšia, spontánnejšia, rada sa hrá a tiež jej prospieva pravidelný režim. Rozprávať ešte nezačala, ale aj k tomuto postupom času dôjde. Dcéra D. navštevuje materskú školu, má kamarátov a viac sociálnych kontaktov. Je spontánna, ale je zvyknutá, že keď jej otec niečo nedovolí, u matky sa jej to podarí presadiť. Otec aj jej stanovuje pevné pravidlá vo výchove, ktoré matka ani pri jednej dcére nestanovila, čo u dcéry spôsobilo, že sa snaží vydobyť si všetko krikom a hnevom. Aj toto jej správanie sa postupne, prístupom otca, koriguje. Obe dievčatá sú zdravé, aj keď otec má u M. podozrenie na strabizmus, čo aktuálne plánuje konzultovať u lekárov. Otec sa celodenne stará o M.T.. Ráno s ňou ostáva sám, potom ako matka zavedie staršiu dcéru do materskej školy. Zabezpečuje deťom stravu, vie variť, upratuje, perie a vykonáva všetky potrebné domáce práce. Po 16. hodine ide spolu s M.T. vyzdvihnúť D. z materskej školy a čakajú, väčšinou na ihrisku, na matku, ktorá sa po príchode z práce následne venuje jednej alebo druhej dcére za prítomnosti otca. Napriek tomu, že žijú všetci v jednom byte, je to otec, ktorý vykonáva starostlivosť o deti vo väčšej miere. Otec k matke necíti žiadnu lásku či náklonnosť a považuje ju výlučne za matku svojich detí. Nemá dôveru v tom, aby matku nechal samotnú v byte s dcérami, pretože jej nedôveruje, že by nebola v tom čase pod vplyvom alkoholu a neohrozovala tak zdravie detí. Otec nemá v záujme zotrvávať s matkou v partnerskom zväzku a ani sa ako jej partner necíti. Matka má neustále snahu presvedčiť otca, že prestane s pitím alkoholu a zvládne

to vlastnými silami bez odbornej pomoci. Týmto sľubom však už otec neverí a je presvedčený o tom, že matka vlastnými silami nie je schopná vyliečiť sa z tzv. hladinkového alkoholizmu, ktorý ona neustále popiera. Osobne sa bol informovať u psychológov o prejavoch skrytých alkoholikov, ktorí sú nútení dopĺňať hladinu alkoholu v krvi a o ich schopnosti vyliečiť sa zo závislosti sami, ale nemyslí si, že by toto matka dokázala bez odbornej pomoci. Prejavy správania, ktoré sa pripisujú takýmto alkoholikom, ako napr. zmeny nálad, agresivita verzus plačlivosť, nižšia konzumácia jedla a vyššia konzumácia alkoholu, výpadky pamäte, zábudlivosť a nesústredenie, popieranie reality, či ospravedlňovanie pitia tým, že im alkohol pomáha zvládať stres a záťažové situácie, schovávanie alkoholu na rôznych miestach, či odbiehanie na miesta, kde je k alkoholu prístup, sa jednoznačne prejavujú aj u matky, a preto je otec presvedčený o potrebe odbornej pomoci pre ňu. Otec s matkou aktuálne komunikuje výlučne o deťoch, ale ako partneri spolu nežijú. Od januára 2022 spáva matka v detskej izbe s dcérou D. a otec v spálni s druhou dcérou M.. Intímne rodičia spolu nežijú niekoľko mesiacov. Otec vzťah s matkou nechce obnoviť, roky života, ktoré spolu s ňou prežil, sú hlboko poznačené alkoholom, schovávaním fliaš, klamstvami zo strany matky, jej nestálymi náladami, popieraním alkoholizmu a nenaplnenými sľubmi matky, že prestane piť. Takéto správanie matky má samozrejme negatívny vplyv aj na maloleté deti, čomu by chcel otec do budúcnosti zabrániť. Maloletá D. navštevuje materskú školu, nenavštevuje tu žiadne krúžky, ktoré by si vyžadovali finančnú úhradu od rodičov. Je zdravá a nepotrebuje žiadne zdravotné pomôcky. Mesačné náklady potrebné na výživu maloletej otec vyčíslil na sumu približne 273,- EUR a pozostávajú z týchto položiek: úhrada poplatku za MŠ 25,-EUR, obedy v MŠ 45,-EUR, bývanie 73 EUR (1/4 nákladov), strava, oblečenie a hygiena 130,-EUR. Mesačné náklady potrebné na výživu maloletej M.Ó. otec vyčíslil na sumu približne 223,- EUR a pozostávajú z nasledovných položiek: bývanie 73 EUR (1/4 nákladov), strava, oblečenie a hygiena 150,-EUR. Náklady otca predstavujú mesačne sumu 1036,18 EUR a pozostávajú z týchto položiek: náklady na bývanie 73 EUR (1/4 zo sumy 292,07 EUR, sem sú zahrnuté elektrina, koncesionárske poplatky, správa domu, daň z nehnuteľností, poistenie nehnuteľnosti, TV a internet), strava, ošatenie a hygiena 180,- EUR, hypotéka 379,53 EUR, nafta 100,-EUR, STK a EK 75,-EUR, poistenie motorového vozidla 168,50 EUR, telefón 20,-EUR a poistenie 40,15 EUR. Otec uhrádza všetky náklady súvisiace s materskou školou, náklady na bývanie, hypotéku, stravu deťom, oblečenie a hygienické potreby pre deti. Matka zabezpečuje deťom stravu a občas oblečenie. Otec sa na výžive detí podieľa jeho osobnou starostlivosťou ako aj finančne, v nepomerne vyššej miere ako matka. Otec pracuje od roku 2005 ako B. C. M. B.N. V.-E. A., B..T..Y.. , aktuálne poberá materské vo výške cca 1 676,-EUR mesačne. Nárok na tento príspevok má do augusta 2022, následne bude poberať rodičovský príspevok v zmysle platných právnych predpisov. Otec je výlučným vlastníkom 3- izbového bytu, v ktorom rodina býva a motorového vozidla zn. S. E.. Matka pracuje v spoločnosti G., B.. B. T..Y.., ako Y., výšku jej príjmu otec nepozná. Matka poberá rodičovský príspevok na obe deti. Prostredie, kde deti vyrastajú v láske a bezpečí, aj keď iba s jedným rodičom v neúplnej rodine, považuje otec za vhodnejšie ako prostredie síce v úplnej, ale nefungujúcej rodine, kde alkohol ovplyvňuje nálady a správanie matky, čo má vplyv na všetkých ostatných členov rodiny. Spolužitie rodičov sa dostalo do bodu, kedy otec berie matku už výlučne ako matku jeho detí, ale ako partnerku ju už dlhodobo nevníma. Jeho city voči nej úplne ochladli a v žiadnom prípade nemá záujem zotrvať s ňou v akomkoľvek zväzku, naopak želá si, aby matka opustila jeho byt. Otec je schopný sa o maloleté deti postarať tak, ako sa o ne stará aj teraz a venuje sa im v maximálnej miere. Otec má s deťmi veľmi dobrý vzťah. Vzhľadom na skutočnosť, že otec už teraz vykonáva prevažne sám starostlivosť o maloleté deti, je presvedčený o tom, že spĺňa všetky predpoklady, aby mu deti boli zverené do starostlivosti na základe neodkladného opatrenia už počas prebiehajúceho konania na súde. O obe deti sa otec osobne denno-denne stará, zabezpečuje fyzicky ich potreby, je schopný sa o ne plnohodnotne postarať, čo preukazuje aj skutočnosť, že už pol roka je na materskej dovolenke a mladšia dcéra začala napredovať v jej vývoji a zlepšili sa jej sociálne väzby a návyky. Otec si neželá, aby deti ďalej žili v atmosfére plnej strachu, kriku, plaču, či hystérie a dokonca boli ohrozené zo strany matky. Vzhľadom na opísaný skutkový stav, majúc na zreteli zdravý psychický a fyzický vývoj detí, ako aj vzhľadom na správanie sa matky, má otec za to, že sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí maloleté deti do dočasnej osobnej starostlivosti otca na čas do vydania rozsudku vo veci samej, čím príde k zosúladeniu faktického stavu s právnym. Má za to, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde ku stabilizácii prostredia v rodine. Záujem maloletých detí na nariadení neodkladného opatrenia je zrejmý, pretože s ohľadom na ich vek a potreby je potrebné upraviť situáciu tak, aby mala na deti čo možno najmenší negatívny vplyv. Zabezpečenie prijateľného prostredia pre výchovu detí so zásahom súdu je potrebné. Zároveň je potrebné upraviť styk matky s deťmi, ktoré sú zvyknuté na trávenie času s matkou za prítomnosti otca aspoň v obmedzenom rozsahu. Otec sa domnieva, že stretávanie sa matky s deťmi bez jeho prítomnosti, či prespávanie detí u matky, ak by sa presťahovala z jeho bytu, by nebolo aktuálne vhodné, vzhľadom na správanie sa matky po

požití alkoholu a potrebu zabezpečenia bezpečnosti oboch detí. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že matka na potreby maloletých detí prispieva kúpou stravy do domácnosti a občas ošatenia pre deti iba v nepatrnej miere, žiada otec, aby súd neodkladným opatrením zaviazal matku na čas do rozhodnutia vo veci samej aj na úhradu výživného na obe maloleté deti. Otec požaduje na zabezpečenie a pokrytie časti základných potrieb detí s prihliadnutím na možnosti a schopnosti matky a zásadou podieľania sa oboch rodičov na zabezpečení výživy detí, aby súd zaviazal matku prispievať na výživu každej dcéry sumou 100,-EUR mesačne na čas do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností. Túto sumu otec považuje za minimálnu na pokrytie potrieb maloletých detí.

4. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. konanie vo veci samej o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.

5. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

12. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním

konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (, , ,, ) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých ( ) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto mu nevyhovel. Otec nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázal ani netvrdil také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým deťom navrhovaným spôsobom. Ustanovenie umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté detí nachádzajú v spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov a preto nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať. Nie je možné nariadiť matke, aby odovzdala detí otcovi, keď sú deti v domácnosti, v ktorej rodičia spoločne žijú. I keď je výpočet povinností, ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia 325 ods. 2 demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, podľa názoru súdu nie je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv matky a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. V časti návrhu na stanovenie výživného otec vo svojom návrhu vo svojom návrhu uviedol, „že matka zabezpečuje deťom stravu a občas oblečenie. Otec sa však na výžive detí podieľa jeho osobnou starostlivosťou ako aj finančne, v nepomerne vyššej miere ako matka“. V súlade s platným možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného,

pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, dospel súd k názoru, že , že nebola preukázaná existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom. Matka si vyživovaciu povinnosť plní i keď podľa názoru otca nie dostatočne. Súd zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia nie je zabezpečenie rovnakej miery podieľania sa na úhrade nákladov maloletých detí u obidvoch rodičov, jeho účelom je zabezpečenie nevyhnutných životných nákladov maloletých detí, tak aby ich výživa nebola ohrozená, čo v danom prípade neplatí. Aj v časti návrhu na určenie styku dospel súd k názoru, že nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru súdu by sa úpravy styku mal domáhať ten z rodičov, ktorý ju chce realizovať. Navyše úprava styku, za situácie keď rodičia žijú v jednej domácnosti je podľa názoru súdu ťažko zrealizovateľná až bizarná. Až následne v konaní vo veci samej, po vykonaní náležitého dokazovania bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a povinností je v najlepšom záujme maloletých detí. S prihliadnutím na skutočnosť, že nebolo preukázané, že záujem maloletých detí si vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov, súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Na tunajšom súde sa vedie konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené. Vo veci bude rodičom poskytnutá súčinnosť koordinátora, rodičia na ktorých im bude predostreté ďalšie možnosti, vrátane odbornej pomoci. Až v riadnom konaní a po riadnom dokazovaní bude možné ustáliť, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady na starostlivosť o maloleté deti ako aj to, aká úprava práv a povinností k maloletým deťom je v ich najlepšom záujme. V závere považuje súd za dôležité zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a záujem maloletých detí musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia. Súd apeluje na rodičov aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj svojich detí a pokúsili sa o riešenie situácie pokojným spôsobom.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.