Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cbi-214-2011.pdf
PDF · 114.23 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cbi/214/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci navrhovateľa: G. R., U.. XX.XX.XXXX, H. A. XXX, H. A., právne zastúpeného: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi: JUDr. Marek Letkovský, Legionárska 1/C, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, o určení pravosti pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd určuje, že pohľadávky navrhovateľa spolu vo výške 7.376,78 EUR prihlásené do konkurzu úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, vedenom na Okresnom súde Bratislava I, pod sp.zn. 3K/95/2010, sú nesporné čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 333,58 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 22.9.2011sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava (ďalej len „PDSI“) určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky každej pohľadávky navrhovateľa v rozsahu prihlásenom navrhovateľom do konkurzu vyhlásenom Okresným súdom Bratislava I na majetok úpadcu, sp.zn. 3K/95/2010. Ako dôvod uviedol, že uznesením zo dňa 11.4.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu PDSI, pričom vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.4.2011. Navrhovateľ si riadnym spôsobom prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej sume 40.574,18 EUR, pričom prihláška obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky. Správca dňa 22.8.2011, bez individuálneho skúmania, v celom rozsahu poprel pohľadávku navrhovateľa čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti s odôvodnením, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebol odporca schopný preveriť evidenciu pohľadávky, čím sa podľa jeho názoru stala spornou, pretože nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávok. Navrhovateľ namietal, že správca sa mal prihláškou zaoberať jednotlivo, s odbornou starostlivosťou, uskutočniť aj vlastné šetrenie za účelom zistenia pohľadávky navrhovateľa a to aspoň z dokladov nachádzajúcich sa v trestnom vyšetrovacom spise Úradu boja proti korupcii prezídia PZ SR, ČVS: PPZ-153/BPK-B-2010, ako i zisťovať nespornosť pohľadávky z predložených dokladov navrhovateľa. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ si v konkurze uplatnil 2 pohľadávky: a) v sume 6749,59 € titulom vyrovnací podiel na základe zániku členstva k 20.1.2011 a b) v sume 627,19 € titulom podielu na zisku úpadcu za rok 2009. K pohľadávke pod písm. a) odporca uviedol, že v zmysle čl. 10 Stanov úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „stanovy") je členský podiel majetkovou účasťou člena v družstve a je tvorený základným členským vkladom a ďalším členským vkladom. Podľa čl. 14 stanov členstvo zaniká: a) písomnou dohodou, b) vystúpením, c) vylúčením, d) vyhlásením konkurzu na
majetok člena, e) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, f) zánikom družstva, g) smrt'ou fyzickej osoby, h) zánikom právnickej osoby. Podľa čl. 21 stanov zánikom členstva vzniká nárok na vyrovnací podiel, ktorý bude vyplatený do 30 dní od ukončenia členstva. V zmysle ods. 3 citovaného článku sa výška vyrovnacieho podielu určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH. Predstavenstvo úpadcu pred vyhlásením konkurzu vydávalo jednotlivým členom potvrdenia o zániku členstva a vzniku nároku na vyrovnací podiel, pričom tam uvedená suma vyrovnacieho podielu nezodpovedala správne určenému vyrovnaciemu podielu podľa citovaných ustanovení stanov úpadcu. Odporca poukázal na výpoveď Ing. Zdenka Juricu, CSc. ako predsedu predstavenstva úpadcu v konaní sp.zn. 9Cbi/1/2011, ktorý uviedol, že koeficient AH bol určený na hodnotu 1,00 rozhodnutím predstavenstva úpadcu. S takýmto určením sa odporca nestotožnil, nakoľko v zmysle čl. 11 ods. 11 stanov predstavenstvo nebolo oprávnené určiť hodnotu koeficientu, ale tento vyplýval priamo z hospodárskych výsledkov úpadcu. Koeficient AH je v zmysle čl. 11 ods. 11 predposledná veta stanov „tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním, definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov." Odporca pri konkrétnom výpočte koeficientu AH vo výške - 0,3037 vychádzal z nasledovných údajov: Nedeliteľný fond = 331.939,19 EUR Vlastné imanie v roku 2011 = - 5.426.397 EUR Súhrn nominálnych hodnôt vkladov = 18.926.451 EUR. S poukazom na uvedený výpočet navrhovateľovi vznikol nárok na vyrovnací podiel len v teoretickej rovine, keďže jeho výška je 0 €. K pohľadávke pod písm. b) odporca uviedol, že výška podielu za rok 2009 je sporná, nakoľko úpadca uzavrel hospodársky rok 2009 so ziskom, pričom v roku 2010 sa konala členská schôdza, ktorá schválila tieto výsledky hospodárenia a návrh na rozdelenie zisku medzi členov (zisk bol 8% p.a. z členského vkladu). Dňa 30.6.2010 úpadca vypracoval dodatočné daňové priznanie, ktorým zmenil hospodárske výsledky a hospodársky rok 2009 uzavrel so stratou, z čoho vyplýva, že podiel na zisku členom družstva neprislúcha. Uznesením zo dňa 17.03.2013 súd pripustil zmenu návrhu v rozsahu ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.4.2016 navrhovateľ poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014 kde sa uvádza, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Navrhovateľ poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 1 Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008, aplikovateľného aj na popretie pohľadávky navrhovateľa v tunajšom konaní, uvádza, že „dôvod popretia prihlásenej pohľadávky odporcom neobstojí, pretože to, že úpadca nedostatočne viedol účtovníctvo, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľov v prípade, že odporca iný relevantný dôvod popretia neuviedol." Napriek uvedeným názorom súdov navrhovateľ odôvodnil i právny základ/dôvod vzniku pohľadávky navrhovateľa voči úpadcovi, ktorý tvorí nárok na vyrovnací podiel z dôvodu zániku členstva v úpadcovi. Navrhovateľ požiadal o zrušenie svojho členstva v spoločnosti úpadcu, pričom o zrušení a o vzniku nároku na vyrovnací podiel rozhodlo predstavenstvo úpadcu v súlade so stanovami úpadcu. V súlade s týmito potvrdeniami zaniklo aj členstvo navrhovateľa v úpadcovi a vznikol mu nárok na vyrovnací podiel, ktorý je určený podľa čl. 21 ods. 3 stanov úpadcu, v zmysle ktorého „výška vyrovnacieho podielu sa určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH". K výpočtu koeficientu AH navrhovateľ dospel s poukazom na čl. 11 ods. 11 v zmysle ktorého: „koeficient AH je tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním, definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov." Navrhovateľ mal za to, že stanovy úpadcu obsahujú ustanovenie o uvedenom vzorci pre výpočet vyrovnacieho podielu, avšak neurčujú rozhodné účtovné obdobie, z ktorého je potrebné vychádzať pri výpočte (dosadzovaní hodnôt do vzorca). Preto je nevyhnutné postupovať v zmysle ustanovení § 233 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v zmysle ktorého sa ustanovenia odsekov 2 až 4 použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Ustanovenie § 233 ods. 3 druhá časť vety Obchodného zákonníka hovorí, že, „pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za
účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo". Nakoľko stanovy úpadcu neustanovujú, ktoré účtovné obdobie je pre výpočet rozhodné, je v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka nevyhnutné primerane vychádzať z ustanovenia § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na uvedené znenie Obchodného zákonníka, vychádzajúc z údajov za účtovné obdobie 01.2010-12.2010, vznikol navrhovateľovi minimálne nárok na vyrovnací podiel ako násobok členského vkladu vo výške 6.749,59 EUR a koeficientu AH (0,8716) = 5.882,94 EUR, t.j. minimálne v danej výške. Na pojednávanie dňa 13.05.2016 sa odporca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 12.05.2016 s tým, že súhlasil aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s návrhom, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K/95/2011, prihláškami pohľadávky doručenými súdu 27.05.2011 a správcovi dňa 03.06.2011, súvahou k 18.04.2011 ako i daňovým priznaním k 31.12.2009, stanovami úpadcu, žiadosťou o zrušenie členského podielu, potvrdením o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel zo dňa 30.03.2011, potvrdením o nároku na vyplatený podiel na zisku za rok 200, konečným zoznamom pohľadávok úpadcu, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovné: Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010, zo dňa 11.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011 a bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.4.2011, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a ustanovil do funkcie správcu Mgr. Mareka Letkovského. Účinky uznesenia v zmysle § 199 ods. 9 ZKR tak nastali dňa 19.04.2011. Prihláškou pohľadávky č. 1,2 spolu s pripojeným súhrnným prehľadom, ktoré boli doručené súdu dňa 27.05.2011 a správcovi dňa 03.06.2011 si navrhovateľ v konkurze uplatnil 1 pohľadávku vo výške istiny 6.749,59 EUR, kde ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol nárok na vyrovnací podiel z titulu zániku členstva v družstve ku dňu 20.1.2011, ktorý sa stal splatný 19.04.2011 (dňom vyhlásenia konkurzu). Druhú pohľadávku vo výške istiny 627,19 € si navrhovateľ prihlásil titulom právneho dôvod: nárok na nevyplatený podiel na zisku dlžníka za rok 2009 na základe rozhodnutia členskej schôdze dlžníka z 10.3.2010 o schválení návrhu na rozdelenie zisku a podielov na zisku za rok 2009, so splatnosťou 31.12.2010. Prílohy prihlášok doručených súdu boli žiadosť o zrušenie členského podielu, potvrdenie o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel zo dňa 30.03.2011, potvrdenie o hodnote členského podielu a výnosu za rok 2009. Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 22.08.2011 je zrejmé, že správca poprel pohľadávky z dôvodu, že ,,vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou, nemožné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky.“ Zo žiadosti o zrušenie členského podielu zo dňa 14.12.2010 je zrejmé, že navrhovateľ žiadal úpadcu o zrušenie členstva, ako i o zníženie členského podielu o 6.749,59 €. Z potvrdenia zo dňa 30.3.2011 je zrejmé, že úpadca uviedol, že členstvo navrhovateľa v družstve zaniklo dňa 20.1.2011 a to na základe rozhodnutia predstavenstva družstva PDSI zo dňa 20.1.2011 podľa čl. 16 ods. 3 Stanov družstva, čím zároveň bývalému členovi vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 6.749,59 €, ktoré je podľa čl. 21 ods. 2 Stanov družstva splatné do 6 mesiacov odo dňa zániku účasti člena v družstve, t.j. splatné do 20.7.2011. Z písomnej informácie úpadcu o hodnote členského podielu a výnosu za rok 2009 zo dňa 19.3.2010 je zrejmé, že celková suma výnosu na vyplatenie predstavuje 539,97 €. Taktiež v liste zo dňa 10.1.2011 úpadca uznal čo do dôvodu aj výšky nárok navrhovateľa na doposiaľ nevyplatený podiel na zisku PDSI za rok 2009 vo výške 627,19 €. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29.6.2011 (ďalej len „ZKR“): Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. Podľa § 199 ods. 9 ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. Podľa § 28 ods. 5 ZKR: Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do
45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada. Podľa § 29 ods. 1, 6 ZKR pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada. K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Podľa § 31 ods. 1 ZKR prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Podľa § 32 ods. 4 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Podľa § 32 ods. 6 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. V zmysle § 31 ods. 2 ZKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 z dôvodu vysokého počtu prihlášok môže súd lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok na návrh správcu predĺžiť. O predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok môže súd rozhodnúť aj bez návrhu správcu aj vtedy, ak počas tejto lehoty odvolá správcu z funkcie. Ak súd rozhodne o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok, o rovnaký čas sa predlžuje aj lehota na popieranie pohľadávok a lehota na zvolanie prvej schôdze veriteľov. Primárne súd skúmal, či v danom prípade boli dodržané zákonné lehoty pre podanie incidenčnej žaloby. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 19.04.2011 a posledným dňom lehoty na podanie prihlášky u správcu a na súde bol deň 3.6.2011. Navrhovateľ súhrnnú prihlášku podal u správcu dňa 03.06.2011, na súde dňa 27.05.2011 a správca ju poprel dňa 22.8.2011. Posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol pôvodne deň 03.07.2011, ale nakoľko bola nedeľa, lehota na popretie pohľadávok v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 196 ZKR uplynula 04.07.2011 (pondelok, riadny pracovný deň). Súd uznesením zo dňa 30.05.2011, č.k. 3K/95/2010-171, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2011 predlžil na návrh správcu lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 30 dní. Súd uznesením zo dňa 13.7.2011, č.k. 3K/95/2010-171, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2011 predlžil na návrh správcu lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 20 dní. V dôsledku uvedeného predĺženia lehoty na vyhotovenie konečného zoznamu najprv o 30 dní a následne o 20 dní, sa týmto v zmysle § 31 ods. 2 ZKR predĺžila lehota na popieranie pohľadávok (najprv do 03.08.2011, potom) do 23.08.2011. 30-dňová lehota na podanie určovacej žaloby tak v zmysle § 32 ods. 6 ZKR uplynula dňom 22.09.2011 (štvrtok). Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 22.09.2011, a tak je možné konštatovať, že boli dodržané zákonom stanovené lehoty, vrátane lehoty na podanie incidenčnej žaloby. Podľa § 32 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Podľa § 32 ods. 3,4 ZKR ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky. Podľa § 233 ods. 1, 2,3,4,5 Obchodného zákonníka: (1) Pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. (2) Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.
(3) Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. (4) Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva. (5) Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Podľa § 236 ods. 1,2 Obchodného zákonníka na určení zisku, ktorý sa má rozdeliť medzi členov, sa uznáša členská schôdza pri prerokovaní individuálnej účtovnej závierky. (2) Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, určí sa podiel člena na zisku určenom na rozdelenie medzi členov pomerom výšky jeho splateného vkladu k splateným vkladom všetkých členov; u členov, ktorých členstvo v rozhodnom roku trvalo len časť roka, sa tento podiel pomerne kráti.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 22.8.2011 je zrejmé, že správca poprel pohľadávku navrhovateľa z dôvodu, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou a nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky. Z uvedeného dôvodu správca považoval pohľadávku za spornú. Súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že ZKR v § 32 odseku uvádza, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 4 a § 95 ods. 1 konkurzného zákona). Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Keďže správca ako dôvod popretia uviedol, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, resp. skutočnú existenciu pohľadávky, nesplnil tým svoju povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZKR, pretože táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa a ani nemôže ísť pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa na jeho ťarchu. Popretie je nejasné vo formulácii, čo vlastne správca poprel, či právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku alebo poradie. Správca konkurznej podstaty je osobou odborne spôsobilou na túto funkciu do ktorej bol ustanovený, bolo preto jeho povinnosťou prihlášku a oprávnenosť pohľadávky skúmať i s poukazom na predložené listinné dôkazy. Stav evidencie pohľadávky u úpadcu nemožno stotožňovať s jej oprávnenosťou. Oprávnenosť pohľadávky preukazujú jednak tvrdenia a jednak listinné dôkazy predkladané zo strany veriteľa. Preto, keby i pohľadávka bola evidovaná u úpadcu v jeho účtovných, prípadne iných dokumentoch, nemá to za následok jej oprávnenosť a naopak neevidencia pohľadávky v účtovníctve úpadcu nepreukazuje spornosť pohľadávky. Údaj o evidencii v účtovníctve úpadcu môže mať len podporný charakter a nezakladá ani vylúčenie práva správcu pohľadávku poprieť. Nie je preto povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosť) v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky, resp. vymáhateľnosti s poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - navrhovateľ uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (odporcovi) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§32 ZKR), ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Popretie pohľadávky navrhovateľa správcom v zásade neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. dôvod v súlade s § 32 ods. 4 ZKR, popretie by preto v zmysle § 32 ods. 4 ZKR nemalo byť účinné. Nie je preto zrejmé, prečo by mal incidenčný súd nahrádzať,
resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom vlastne urobil prejav k uznaniu pohľadávky navrhovateľa ako konkurzného veriteľa. Uznanie určitej pohľadávky správcom v rámci konkurzu postupom podľa § 32 konkurzného zákona má teda na postavenie konkurzného veriteľa takmer totožné účinky, ako keby danú pohľadávku správca uznal pred súdom konajúcim o incidenčnej žalobe. Keďže aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty (popretie je vyznačené v zozname pohľadávok a správca neumožňuje veriteľovi vykonávať práva spojené s pohľadávkou), ktorý nejde odstrániť inak ako súdnym rozhodnutím v incidenčnom spore, súd s poukazom na uvedené, bez ďalšieho návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Súd zároveň uvádza, že správca nielen v konkurznom konaní, ale i v priebehu tohto incidenčného konania mal možnosť (tak ako súd) zistiť s ohľadom na predložené doklady (nielen v tomto konaní) oprávnenosť navrhovateľovej pohľadávky bez ohľadu na jej evidovanie v dokladoch úpadcu. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Nad rámec súd uvádza, že stanovy neurčujú rozhodné obdobie na výpočet vyrovnacieho podielu, preto je potrebné vychádzať z ust. § 233 Obch.Z. Podľa § 233 ods.3 Obch.Z. pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo- tj. účtovná závierka za celý rok. V predmetnej veci bola zo strany odporcu ako základ pre výpočet vyrovnávacieho podielu použitá mimoriadna účtovná závierka za štyri mesiace roku 2011 zostavená pre účely konkurzu, čo je porušením citovaného ust. Obch. Z. Preto by súd v prípade konkrétneho popretia nesprávneho výpočtu vyrovnacieho podielu vychádzal z riadnej individuálnej účtovnej závierky, ktorá by bola riadne schválená. Zároveň vyhlásením konkurzu sa pohľadávka titulom vyrovnacieho podielu stala splatná, vymáhateľná. Čo sa týka druhej pohľadávky prihlásenej titulom nároku na podiel zo zisku, súd poukazuje na písomné uznanie záväzku zo strany úpadcu zo dňa 10.1.2011, ktoré uznanie, resp. ani výpočet nároku na podiel zo zisku správca v popieracom prejave nenamietal. Zároveň dodatočné daňové priznanie úpadcu vypracované dňa 30.6.2010 (doručené daňovému úradu 30.6.2010) za rok 2009 bolo možné z daňového úradu získať a preskúmať v rámci lehoty na popieranie pohľadávok. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 333,58 € za 4 úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia,
- návrh na začatie konania doručený súdu dňa 22.09.2011,
- písomné vyjadrenie vo veci samej doručené dňa 11.04.2016,
- účasť na pojednávaní dňa 13.05.2016, podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) a 13a ods. 1 písm. c),d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhláška“) účinnej vždy ku dňu úkonu právnej služby, pri sadzbe v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky pre rok 2011: 2 x 57 €, pre rok 2016: 2 x 66 €. Súd ďalej priznal náhradu trov právneho zastúpenia: 2 x režijný paušál za rok 2011 vo výške á 7,41 €, 2 x režijný paušál za rok 2016 vo výške á 8,58 € v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky. Odmena spolu predstavuje 277,98 € bez DPH a spolu s 20% DPH v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky: 333,58 €. Právny zástupca navrhovateľa žiadal o zaplatenie trov právneho zastúpenia na účet vedený v Tatra banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Súd záverom poukazuje na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR v zmysle ktorého, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. To však nebráni tomu, aby súd o takomto nároku rozhodol (keďže citované ustanovenie nepredstavuje špeciálnu úpravu o trovách konania vo vzťahu k OSP) a tento uznal, pokiaľ zistí jeho hmotnoprávny základ. Ak má byť v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia z uspokojenia v konkurze niečo vylúčené, musí to najprv existovať, t.j. musí to súd priznať. Dôsledkom tohto zákonného ustanovenia je, že k uspokojeniu takejto pohľadávky (trov konania), či to už formou dobrovoľného uspokojenia (splnenia) alebo formou exekúcie môže dôjsť až po skončení konkurzu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.