Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/525/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu a vzájomného žalovaného: Z. M., N.. XX. Q. XXXX, bytom B. E. XX, Š. - V., zastúpeného advokátkou: JUDr. Marcela Kucháriková so sídlom v Šamoríne, proti žalovanej a vzájomnej žalobkyni: Z. M., N.. XX. P. XXXX, bytom V. V. XX, Š., zastúpenej advokátkou: JUDr. Ivana Hutňanová so sídlom v Bratislave, o 3.901,90 € s prísl. (žaloba) a neplatnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (vzájomná žaloba), takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 3.432,28 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania

- zo sumy 2.500 € od 1. februára 2015 do 20. októbra 2015,

- zo sumy 3.751,90 € od 21. októbra 2015 do 23. októbra 2015,

- zo sumy 3.601,90 € od 24. októbra 2015 do 18. novembra 2015,

- zo sumy 3.545,36 € od 19. novembra 2015 do 18. decembra 2015,

- zo sumy 3.488,82 € od 19. decembra 2015 do 18. januára 2016,

- zo sumy 3.432,28 € od 19. januára 2016. II. V časti o zaplatenie 469,92 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania

- zo sumy 150 € od 21. októbra do 23. októbra 2015,

- zo sumy 300 € od 24. októbra do 18. novembra 2015,

- zo sumy 356,54 € od 19. novembra do 18. decembra 2015,

- zo sumy 413,08 € od 19. decembra do 18. januára 2016,

- zo sumy 469,62 € od 19. januára 2016, sa žaloba zamieta. III. Vzájomná žaloba o určenie neplatnosti dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavreté medzi žalovanou a žalobcom 12. januára 2015 sa zamieta. IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania o žalobe i vzájomnej žalobe v sume 847,70 € (v tom 641,78 € trovy právneho zastúpenia a 205,92 € ostatné trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Marcely Kuchárikovej, advokátky.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 16. októbra 2015 a doplnenou 19. novembra 2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia 3.901,90 € s úrokom z omeškania. V žalobe predniesol, že po rozvode manželstva so žalovanou s ňou uzatvoril dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V nej sa žalovaná zaviazala zaplatiť mu 2.500 € ako vyrovnanie a okrem toho sa zaviazala prevziať spoločný úver. Napriek tomu jeho splátky od augusta 2014 do októbra 2015 po 186,92 € zaplatil žalobca a žiadal od žalovanej nahradenie polovice z nich.

2. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na žalobu vydal, žiadala zamietnuť žalobu. Okrem niektorých procesných námietok (nedoručenie všetkých príloh - listín) namietla neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM pre jej neúplnosť (nezahrnutie pasíva - záložného práva do vyporiadania) a jej neurčitosť (nie je zrejmé, ako mal byť vyporiadaný spoločný úver). Okrem toho namietla, že od septembra do decembra 2015 žalovaná poukázala žalobcovi celkovo 600 €.

3. Vzájomnou žalobou došlou 15. apríla 2016 (a doplnenou 18. apríla 2016) sa vzájomná žalobkyňa domáhala aj určenia neplatnosti uvedenej dohody o vyporiadaní BSM. Dôvody neplatnosti videla v nepresnom vymedzení hnuteľných vecí označených ako „zariadenie 1“ a „zariadenie 2“, ktoré v dohode nie sú ani ocenené, takže nie je zrejmé, komu, čo a v akej hodnote pripadá, ďalej v neocenení jedného pozemku, neocenenie obchodného podielu, neurčitosti a spornosti vyporiadania záväzku z úveru (nie je zrejmá lehota na vyporiadanie). Naliehavý právny záujem videla v tom, že na základe rozsudku bude možné vykonať záznam v katastri nehnuteľností do stavu pred vkladom dohody o vyporiadaní.

4. Vzájomný žalovaný namietol jednak prekážku litispendencie pre vzájomnú žalobu, keďže platnosť alebo neplatnosť dohody sa bude posudzovať ako prejudiciálna otázka v konaní o žalovanom nároku. Okrem toho považoval vzájomnú žalobu za účelovú. Nárok na polovicu splátok úveru je od nej nijako nezávisí. Okrem toho však náležitosťou dohody nie je ocenenie jednotlivých vecí v BSM a špecifikácia jednotlivých hnuteľností a ani rozdelenie jednotlivých vecí nemusí byť vždy polovičné.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.) na termínoch 12. februára, 19. apríla a 13. mája 2016, na ktorom za prítomnosti účastníkov vykonal dokazovanie

- výsluchom účastníkov (žalobca - zápisnica o pojednávaní z 19. apríla 2016, č. l. 83, s. 2 a 3; žalovaná

- zápisnica o pojednávaní z 19. apríla 2016, s. 3 a 4, ako aj zápisnica o pojednávaní z 13. mája 2016, č. l. 126, s. 3 a 4),

- listinnými dôkazmi, a to: dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (č. l. 3 až 12), výpis z účtu žalobcu (č. l. 34), dohoda o úschove (príloha C), zápisnica o vydaní peňazí (príloha D), potvrdenie o vklade (č. l. 50), výpis z účtu (č.l. 51 a 52), email z 10. decembra 2014 (č. l. 86), emailovú komunikáciu z 15. až 19. decembra 2014 (č. l. 87 až 88), znalecký posudok č. 250/2014 (č. l. 89 až 108), znalecký posudok č. 249/2014 (príloha B), výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. V. (č. l. 109), email z 23. apríla 2015 (č. l. 111), dodatok č. 1 k dohode (č. l. 112 a 113), výpis z obchodného registra (č. l. 116), výpis zo živnostenského registra (č. l. 117), účtovná závierka VASI s.r.o. k 31. 12. 2014 (č. l. 131 až 133), potvrdenia o prevode (č. l. 134 až 136), a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

6. a) Žalobca a žalovaná uzavreli 15. novembra 2003 manželstvo, ktoré bolo právoplatne rozvedené 20. augusta 2014 (dohoda č. l. 4). Za trvania manželstva nadobudli pozemky označené t. č. ako parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. V., na ktorom bola postavená stavba „Dielňa a kaderníctvo“ bez súp. č. (LV č. XXXX, znalecký posudok č. l. 93). Okrem toho nadobudli pozemky v k. ú. Č. W. označené t. č. ako parc. č. XXX/XX a XXX/XX, na ktorom bolo postavený rodinný dom súp. č. XXX (LV č. XXX, znalecký posudok v prílohe B, s. 4). V týchto nehnuteľnostiach sa nachádzali taktiež rôzne hnuteľné veci, ktoré účastníci nadobudli za trvania manželstva. V roku 2011 uzavreli žalobca a žalovaná ako spoloční dlžníci uzavreli aj zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorý sú povinní splácať splátkami po 186,92 € (nesporná skutočnosť, výpis č. l. 34). Tento úver bol zabezpečený záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., na rodinnom dome súp. č. XXX s pozemkami (LV č. XXX). Konečne, žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel 1/2 na pozemku parc. č. XXX v k. ú. V. (LV č. XXXX, č. l. 109). Dňa 21. júla 2011 bola do obchodného registra zapísaná spoločnosť VASI s.r.o., ktorej jediným spoločníkom bol a stále je žalobca (výpis č. l. 116). Táto spoločnosť mala podľa účtovnej závierky k 31. decembru 2014 majetok v hodnote 15.444 € a vlastné imanie 12.184 €. V danom období dosiahla zisk 6.961 € (účtovná závierka č. l. 131 až 133).

b) Už v čase rozvodu manželstva mala žalovaná záujemcov o kúpu rodinného domu a z výnosu kúpy chcela splatiť úver v Slovenskej sporiteľni, a.s., a to hneď po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (výpoveď žalovanej v zápisnici č. l. 84, žalobcu v zápisnici č. l. 83). Preto po rozvode manželstva nechala žalovaná u znalca Ing. Štefana Dubeňa spracovať znalecký posudok č. 249/2014 (príloha B) na rodinný dom s pozemkom, ktoré ohodnotil všeobecnou hodnotou 136.000

€, a č. 250/2014 (č. l. 89 až 108) na dielňu a kaderníctvo s pozemkom, ktoré ohodnotil všeobecnou hodnotou 131.000 €. Nebolo zistené, že by bol znalec pri oceňovaní týchto nehnuteľností porušil svoje profesionálne povinnosti, resp. že by ich bol na nátlak žalobcu ocenil inou cenou než zodpovedá právnym predpisom, ktoré v posudkoch citoval. Na základe toho žalovaná poverila najskôr JUDr. Jelinkovú a neskôr advokáta JUDr. Igora Klamára prípravou návrhu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva na základe predbežnej dohody (výpoveď v zápisnici č. l. 84). JUDr. Klamár zaslal žalobcovi návrh tejto dohody (email č. l. 86). Žalobca prostredníctvom svojho advokáta navrhol úpravu časti dohody (týkajúcej sa vydania zariadenia posilňovne a záhradného nábytku), ktorú JUDr. Klamár akceptoval s návrhom, aby bola podpísaná 29. decembra 2014 (emaily č. l. 87 a 88).

c) Žalobca a žalovaná nakoniec 12. januára 2015 spoločne podpísali listinu označenú ako „Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva“ (č. l. 3 až 12, príloha A). V jej preambule sa konštatovalo, že ho účastníci uzatvárajú „za účelom vzájomného vyporiadania a rozdelenia všetkých vecí, ako aj majetkových práv a záväzkov, ktoré účastníci nadobudli za trvania manželstva“. V čl. II sa konštatuje, že v bezpodielovom spoluvlastníctve sú písm. A ods. 1: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. Č. W. (rodinný dom súp. č. XXX, pozemky parc. č. XXX/XX a XXX/XX, s odkazom na znalecký posudok č. 249/2014), písm. A ods. 2: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. V. (pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X rozostavaná stavba dielne a kaderníctva, s odkazom na znalecký posudok č. 250/2014), písm. A ods. 3: nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX (podiel 1 na pozemku parc. č. XXX), písm. B ods. 1: zariadenie nehnuteľnosti v Č. W. (ohodnotené sumou 5.000 €), písm. B ods. 2: zariadenie nehnuteľnosti v V. (ohodnotené sumou 5.000 €), písm. B ods. 3: osobné motorové vozidlo (ohodnotené sumou 5.000 €), písm. C: obchodný podiel vo VASI s.r.o., písm. D: úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s., so zostatkom k 20. augustu 2014 v sume 44.051,12 €. V čl. III bolo popísané samotné vyporiadanie BSM. Podľa neho „do výlučného vlastníctva p. Z. M.... pripadá:“

- nehnuteľnosti v Č. W. uvedené v čl. II písm. A ods. 1,

- „hnuteľný majetok uvedený v Článku II. písm. B Bod 1..., t.j. zariadenie nehnuteľnosti - stavba - rodinný dom, súpisné číslo domu XXX..., okrem záhradného nábytku a posilňovne,“

- osobné motorové vozidlo v uvedené čl. I písm. B ods. 3; „do výlučného vlastníctva p. Z. M.... pripadá:“

- nehnuteľnosti v V. uvedené v čl. II písm. A ods. 2 a 3,

- „hnuteľný majetok uvedený v Článku II. písm. B Bod 2..., t.j. zariadenie nehnuteľnosti - rozostavaná stavba...,“

- obchodný podiel v spoločnosti VASI s.r.o.,

- „záhradný nábytok a zariadenie posilňovne, ktoré sa nachádza v suteréne rodinného domu č. súp. XXX, k. ú. Č. W.“. Článok III obsahoval okrem iného odseky 3 a 4, ktorý doslova znie: „3. Účastníci tejto Dohody sa dohodli, že záväzok... úverová zmluva č. XXXXXXXXX uzatvorená so Slovenskou sporiteľňou, a.s.,... preberá Účastníčka č. 1. Účastník č. 2 sa zaväzuje vyplatiť Účastníčke č. 1 finančné prostriedky vo výške 1/2 nesplatenej časti úveru, vrátane 1/2 poplatkov, ktoré bude musieť Účastníčka 1 zaplatiť banke v prípade predčasného splatenia úveru vyčíslené ku dňu 28.02.2015. Predmetne finančné prostriedky zaplatí Účastník 2 Účastníčke 1 nasledovne:

- 1. splátku vo výške 12.000,- Eur pri zloží Účastník 2 do úschovy JUDr. Igora Klamára... pri podpísaní tejto dohody. Predmetne finančné prostriedky budú uvoľnené za podmienok uvedených v Dohode o úschove peňazí, uzatvorenej medzi účastníkmi tejto Dohody a JUDr. Igorom Klamárom.

- 2. splátku rovnajúcu sa sume jednej polovice zostatku úveru a 1/2 poplatkov vyčíslené ku dňu 28.02.2015, ktoré bude musieť Účastníčka 1 zaplatiť banke v prípade predčasného splatenia úveru, zníženého o výšku 1. splátky a o sumu 1/2 pravidelných mesačných splátok za obdobie od 21.08.2014 do 28.02.2015, zaplatí Účastník 2 na účet Účastníčky 1 do 28.02.2015. 4. Účastníčka 1 sa zaväzuje do 28.2.2015 vyplatiť Účastníkovi 2 sumu 2.500,- Eur, ktorá predstavuje 1/2 rozdielu hodnoty nehnuteľností uvedených v Článku II. písm. A bod 1... a Článku II. písm. A bod 2 tejto Dohody.“ V čl. IV ods. 1 obaja účastníci vyhlásili, „že titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mimo nárokov uvedených v tejto Dohody, nemajú voči sebe žiadne ďalšie nároky, pohľadávky a záväzky“.

Vklad práv v zmysle dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola do katastra nehnuteľnosti povolený až v apríli 2015 (nesporná skutočnosť).

d) V ten istý deň žalobca ako zložiteľ, žalovaná ako „oprávnená“ aj JUDr. Klamár ako „uschovávateľ“ podpísali ďalšiu listinu označenú ako „Dohoda o úschove“ (príloha C). V jej čl. II sa účastníci dohodli, že „zložiteľ skladá v hotovosti do úschovy u uschovávateľa peňažnú čiastku vo výške 12.000,- EUR, slovom: dvanásťtisíc eur... peniaze budú z úschovy uschovávateľom uvoľnené a odovzdané nasledovne: a) oprávnenej, pokiaľ oprávnená alebo zložiteľ predloží uschovávateľovi potvrdenie banky o splatení úveru č. XXXXXXXXX, ktorých uschovávateľovi a oprávnenej poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. / alebo / b) zložiteľovi, pokiaľ nedôjde k vydaniu peňazí z úschovy v zmysle vyššie uvedeného písm. a) do 6 mesiacov od prijatia peňažnej sumy do úschovy“. V čase podpisu žalobca aj žalovaná vychádzali z toho, že žalovan nehnuteľnosti v Č. W. odpredá hneď po vyporiadaní nehnuteľnosti a pritom predčasne splatí aj úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. Pre prípad, že by predaj bol neúspešný, však žalobca súhlasil s lehotou úschovy šesť mesiacov (výpoveď žalobcu v zápisnici č. l. 84).

e) Žalobca sa ujal držby zariadenia nehnuteľnosti v V., ako aj zariadenia posilňovne a záhradného nábytku, ktoré si odviezol z nehnuteľnosti v Č. W.. Žalovaná sa zasa ujala držby zariadenia nehnuteľnosti v Č. W., okrem záhradného nábytku a zariadenia posilňovne, ktoré si odviezol žalobca. Okrem toho sa účastníci navzájom nedomáhali vydania žiadnych hnuteľných vecí zo svojich nehnuteľností. (výpoveď žalovanej v zápisnici č. l. 127) Žalovanej sa však nehnuteľnosti v Č. W. nepodarilo predať podľa plánov a nepodarilo sa jej ich predať ani ku dňu vyhlásenia rozsudku (výpoveď v zápisnici č. l. 84, nesporná skutočnosť) Vzhľadom na to JUDr. Igor Klamár emailom z 23. apríla 2015 (č. l. 111) zaslal žalobcovi návrh dodatku č. 1 k dohode o vyporiadaní BSM a dohodu o vydaní peňažných prostriedkov z úschovy. V ods. 1 návrhu dodatku č. 1 sa okrem iného uvádzalo, že sa uzatvára z dôvodu, že „Účastníčke 1 sa doteraz nepodarilo zrealizovať predaj nehnuteľností špecifikovaných v článku II písm. A, bod 1 Dohody...“. Jeho obsahom bola okrem iného zmena čl. III ods. 3 tak, že mal znieť: „3. Účastníci sa dohodli na splácaní mesačných splátok úveru špecifikovaného v článku II písm. D, bod 1 tak, že každý účastník bude splácať mesačné splátky predmetného úveru každý druhý mesiac, a to až do jeho úplného splatenia nasledovne:

- v mesiaci máj 2015 uhradí mesačnú splátku úveru Účastníčka 1, / - v mesiaci jún 2015 uhradí mesačnú splátku úveru Účastník 2,... / - atď. / V prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky úveru bude znášať sankcie zo strany veriteľa... ten z účastníkov, ktorý bol v danom mesiaci povinný splátku uhradiť. V prípade predaja nehnuteľností špecifikovaných v článku II písm. A, bod 1 Dohody sa účastníci zaväzujú bez zbytočného odkladu splatiť zostatok úveru... rovným dielom...“ Zároveň návrh dodatku obsahoval ustanovenie ods. 3, v zmysle ktorého sa 12.000 € malo z úschovy vrátiť žalobcovi. (návrh dodatku č. l. 112 a 113) Žalobca však návrh dodatku odmietol podpísať (výpoveď v zápisnici č. l. 84).

f) Žalobca zo svojho účtu splácal splátky úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s., splatné v mesiacoch august 2014 až október 2015 vo výške 186,92 € mesačne (výpis č. l. 65). Žalovaná vložila na účet žalobcu za účelom príspevku na splátky úveru 14. septembra 2015 sumu 150 € (potvrdenie č. l. 50) a ďalej postupne poukázala zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s., na účet žalobcu v tej istej banke

- 23. októbra 2015 sumu 150 € (výpis č. l. 51),

- 18. novembra 2015 sumu 150 € (výpis č. l. 52),

- 18. decembra 2015 sumu 150 € (výpis č. l. 53),

- 18. januára 2016 sumu 150 € (nesporná skutočnosť).

7. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).

a) Jednotlivé skutkové zistenia v podstate bezrozporne vyplývajú z výsluchov účastníkov doplnených listinnými dôkazmi, pričom na príslušné časti výpovedí a listinné dôkazy je poukázané pri týchto skutkových zisteniach v zátvorkách. Napriek protikladným procesným stanoviskám žalobcu a žalovanej sa ich výpovede v podstate vo všetkom zhodovali. Žalovaná vo svojej výpovedi v podstate potvrdila výpoveď žalobcu o okolnostiach uzatvárania dohody o vyporiadaní BSM, o tom, že plánovala predaj nehnuteľností v Č. W., ako aj to, že na ne mala kupca. Rovnako žalovaná - napriek opačnému prednesu svojej právnej zástupkyne - vo výpovedi potvrdila aj to, že jej bolo zrejmé zariadenie nachádzajúce sa v jednotlivých nehnuteľnostiach a medzi ňou a žalobcom nikdy nevznikli spory ohľadom rozsahu tohto zariadenia. Žalovaná taktiež - napriek svojej procesnej pozícii - nespochybnila obsah jednotlivých

listinných dôkazov, najmä emailov jej vtedajšieho právneho zástupcu a návrhov dokumentov zaslaných z jeho strany.

b) Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej, že dohodu o vyporiadaní BSM nepripravoval JUDr. Klamár, je toto jej tvrdenie vyvrátené ostatným dokazovaním, najmä jej vlastnou výpoveďou, emailami a výpoveďou žalobcu. Žalovaná ďalej napriek svojmu dôkaznému bremenu (§ 120 ods. 1 O. s. p.) nijako nedokázala, že by JUDr. Klamár, ktorého sama uznala za svojho právneho zástupcu pri príprave dohody o vyporiadaní BSM, konal v rozpore s jej poverením alebo bez jej vedomia. Nijako totiž bližšie nevysvetlila a nedokázala svoje tvrdenie, že s ňou „veci príliš neriešil“. Na tieto svoje tvrdenia bola pritom podľa § 120 ods. 1 O. s. p. povinná označiť dôkazy, čo neurobila. Naopak, jeho výsluch navrhol žalobca (v podstate nie na dokázanie svojich tvrdení, ale rozptýlenie pochybnosti vyjadrených žalovanou). Žalovaná tým, že JUDr. Klamára nezbavila povinnosti mlčanlivosti, ktorá mu vyplýva z § 23 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, v podstate sama zmarila možnosť tento dôkaz, ktorý mohol vyznieť aj v jej prospech, vykonať. Súd totiž v zmysle § 124 O. s. p. mohol jeho výsluch vykonať len za predpokladu, že by ho žalovaná zbavila povinnosti mlčanlivosti; ak tak neurobila, výsluch JUDr. Klamára nebolo vôbec možné vykonať.

c) Vo vzťahu k priebehu dokazovania treba reagovať ešte na námietky žalovanej ohľadom nedoručenia niektorých listín a tvrdeného porušenia jej procesných práv. Možno dať za pravdu žalovanej, že s platobným rozkazom jej nebola doručená kópia prehľadu transakcií (splátok úveru žalobcom). Kópia tejto listiny jej však bola odovzdaná na pojednávaní 12, februára 2016. Okrem toho na tomto pojednávaní bol vykonaný aj dôkaz touto listinou, ako aj ďalšími listinami, a to spôsobom predpísaným v § 129 ods. 1 O. s. p., teda oboznámením ich podstatného obsahu. Žalovanej (jej právnej zástupkyni) bol daný priestor na vyjadrenie k nim, ktorý nevyužila. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ale nevyplýva povinnosť súdu alebo druhého účastníka doručiť každý listinný dôkaz ostatným účastníkom ešte pred pojednávaním. Naopak, ustanovenie § 122 ods. 1 O. s. p. predpokladá, že dôkazy sa vykonávajú na pojednávaní, a to (pokiaľ ide o listinu) spôsobom predpokladaným v 129 O. s. p. Z uvedených ustanovení je teda zrejmé, že dokazovanie je vykonané riadne, ak samosudca listinu na pojednávaní prečíta alebo oboznámi jej podstatný obsah, čo sa v prerokúvanej veci stalo. Podľa § 123 O. s. p. sa potom účastníci môžu vyjadriť až k takto vykonanému dokazovaniu, nie k obsahu jednotlivých listín pred tým, ako bolo dokazovanie vykonané. Námietky žalovanej v tomto smere preto neobstoja. Okrem toho mohla žalovaná vzniesť námietky voči listinným dôkazom ešte aj na ďalších termínoch pojednávaní, no neurobila tak.

d) Irelevantné boli okrem toho námietky právnej zástupkyne žalovanej týkajúce sa otázok kladených žalovanej pri jej dopĺňajúcom výsluchu. Predovšetkým, samosudca má podľa § 126 ods. 3 O. s. p., ktorý sa použije aj pri výsluchu účastníkov (§ 131 ods. 2 O. s. p.), neobmedzené právo klásť otázky. Len otázky ostatných účastníkov si vyžadujú jeho súhlas, a teda len proti nim môžu iní účastníci namietať. V prerokúvanej veci však námietka právnej zástupkyne žalovanej bola zjavne účelová, keďže otázky kladené žalovanej (pozri zápisnica na č. l. 127 a nasl.) neboli nijako neprípustné alebo nepodstatné, ale smerovali k objasneniu chápania rozsahu zariadenia hnuteľností žalovanou. Až keď výpoveď žalovanej začala vyvracať tvrdenia jej právnej zástupkyne o neurčitosti a nejasnosti uvedeného pojmu, začala právna zástupkyňa tieto otázky namietať. Zistenie skutočného stavu je však práve účelom dokazovania a tento účel podľa názoru súdu kladené otázky splnili.

Právne vec súd posúdil takto:

8. Žalobca sa v prerokúvanej veci domáha zaplatenia jednak polovice splátok úveru, ktoré zaplatil Slovenskej sporiteľni, a.s., ako aj nároku na sumu 2.500 €, ktorý odvodzuje z čl. III ods. 4 dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 12. januára 2015. Žalovaná naopak spochybňuje platnosť tejto dohody a určenia jej neplatnosti sa domáha aj vzájomnou žalobou. Už vzhľadom na to, že predpokladom nároku žalobcu na sumu 2.500 € je platnosť dohody o vyporiadaní BSM, je zmysluplné najskôr sa zaoberať vzájomnou žalobou a platnosťou uvedenej dohody.

9. Žalobca v súvislosti so vzájomnou žalobou vzniesol námietky litis pendentiae v zmysle § 83 O. s. p., podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej prebiehalo na súde iné konanie. Z judikatúry k podobnej otázke účinkov rei iudicatae (§ 159 O. s. p.) skutočne vyplýva, že rozsudok o žalobe na plnenie predstavuje rozhodnutú vec aj vo vzťahu k právnemu základu, teda existencii právneho vzťahu, z ktorej sa dané plnenie vyvodzuje (porov. R 110/2003, ktorý inak cituje aj žalovaná vo vzájomnej žalobe).

Prekážka prebiehajúceho konania však predpokladá, že nové konanie sa týka tej istej veci (pozri verba legalia § 83 O. s. p.). Hoci v konaní, v ktorom sa rozhoduje o nárokoch vyplývajúcich z dohody o vyporiadaní BSM, sa posudzuje otázka platnosti tejto dohody ako predbežná otázka, žaloba o určenie neplatnosti takejto dohody nesmeruje len na posúdenie jej platnosti. Ak predmetom dohody bola úprava vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, potom rozsudok vyhovujúci takejto žalobe predstavuje základ pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v účinnom znení. Rozsudok, ktorý by posúdil takúto dohodu ako neplatnú len v odôvodnení ako prejudiciálnu otázku, by takéto účinky nemal, teda nebolo by možné na jeho základe vykonať záznam v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že predmet konania, v ktorom sa platnosť dohody o vyporiadaní BSM posudzuje ako predbežná otázka, a predmet konania, v ktorom sa má vysloviť takáto neplatnosť vo výroku rozsudku okrem iného s cieľom vykonať príslušný záznam v katastri nehnuteľnosti, nie je úplne totožný. To znamená, že vzájomná žaloba žalovanej nie je žalobou o tej istej veci, o akej sa už vedie konanie, a neprekáža jej ustanovenie § 83 O. s. p.

10. Vzájomná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého sa určenia, že tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu). Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem je vo všeobecnosti odôvodnený požiadavkou zosúladiť stav v katastri nehnuteľností so skutočným skutkovým a právnym stavom. V prerokúvanej veci nie je sporné, že na základe dohody o vyporiadaní BSM z 12. januára 2015 boli v katastri nehnuteľností vložené výlučné vlastnícke práva k jednotlivým nehnuteľnostiam v prospech žalobcu a žalovanej. Rozsudok určujúci neplatnosť tejto dohody by teda v zmysle už citovaného § 34 ods. 2 katastrálneho zákona mohol viesť k záznamu pôvodného stavu, teda k obnoveniu zápisu žalobcu a žalovanej ako bezpodielových spoluvlastníkov týchto nehnuteľností. Tým je odôvodnený naliehavý právny záujem žalovanej na jej vzájomnej žalobe v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. Navyše, v prerokúvanej veci žalovaná nevzniesla samostatnú žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá by následne viedla k novému usporiadaniu vlastníckych vzťahov (porov. v tomto smere uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

11. Žalovaná videla neplatnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva predovšetkým v tom, že ňou nedošlo k vyporiadaniu celej masy BSM. Podľa nej nebolo vyporiadané záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach v Č. W.. Už podľa skoršej judikatúry (porov. rozbor a zhodnotenie publikované ako R 42/1972) bolo treba v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Podľa názoru súdu však záložné práva nemožno považovať ani za dlh, ani za pohľadávku manželov. Záložné právo je vecným právom, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu (§ 151a Občianskeho zákonníka). Záložné právo teda zaťažuje záloh, samo osebe však nepredstavuje žiaden dlh ani pohľadávku. Nikomu z manželov z neho nevzniká samostatný záväzok voči akejkoľvek tretej osobe, ale len povinnosť strpieť uspokojenie pohľadávky tejto tretej osoby z určitého konkrétneho majetku (zálohu). Záložné právo je preto logicky spojené s určitou vecou, resp. majetkovým aktívom, a sleduje jeho osud rovnako ako napríklad vecné bremeno, ktorého vyporiadavanie taktiež neprichádza do úvahy v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. No aj keby prichádzalo do úvahy samostatné „vyporiadanie“ záložného práva, treba poukázať na to, že novšia judikatúra (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.. ) sa odklonila od skoršej požiadavky (vyjadrenej ešte v citovanom judikáte R 42/1972), že na platnosť dohody o vyporiadaní BSM je potrebné vyporiadať všetok majetok, práva a povinnosti. Naopak, podľa citovaného rozsudku dohoda o vyporiadaní BSM, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150

Obč. zák. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM. Nemožno taktiež vylúčiť, že k dohode pripoja účastníci prehlásenie o tom, že nemajú voči sebe ďalšie nároky z BSM, čo sa v prerokúvanej veci taktiež stalo v čl. IV ods. 1 dohody z 12. januára 2015.

12. To isté možno uviesť aj k námietke žalovanej, že dohodou nedošlo k vyporiadaniu úveru, resp. že takéto vyporiadanie nebolo vykonané vo vzťahu k veriteľovi - Slovenskej sporiteľni, a.s. V tomto smere však žalovaná považuje za právny nedostatok dohody o vyporiadaní BSM niečo, čo je naopak jej právnou podstatou. Z ustanovenia § 149 v spojení s § 149a Obč. zák. totiž zreteľne vyplýva, že dohoda o vyporiadaní BSM je dohodou len medzi manželmi. Túto povahu dohody uznal už citovaný judikát R 42/1972, v ktorom sa taktiež výslovne uvádza, že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Už z uvedeného teda vyplýva, že „neúčinnosť“ vyporiadania takýchto spoločných práv voči tretím osobám (najmä veriteľom spoločných záväzkov) je imanentným znakom dohody o vyporiadaní BSM, nie jej právnou vadou. Preto aj nepripojenie prejavu veriteľa k dohode, ktorým by zbavil toho či onoho z manželov spoločného záväzku, nemôže spôsobovať neplatnosť dohody o vyporiadaní. Podľa judikatúry (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) má dohoda o vyporiadaní BSM (pokiaľ sa ňou vyporiadava záväzok manželov) vo vzťahu k tretím osobám charakter akéhosi „postúpenia“ záväzku na jedného z manželov, ktoré však vo vzťahu k nim nemá žiadnu právnu relevanciu. Inak povedané, dohodou o vyporiadaní záväzku sa manželia spravidla medzi sebou dohodnú, že určitý záväzok znáša len jeden manžel. Keď potom veriteľ vymôže tento záväzok od druhého manžela, má tento voči prvému manželovi nárok na náhradu všetkého, čo veriteľovi zaplatil, nielen na náhradu polovice, na ktorú by inak mal nárok podľa § 511 Občianskeho zákonníka. Naopak, ak veriteľ vymôže svoj nárok voči prvému manželovi, tento voči druhému manželovi nemá žiaden nárok na náhradu. Práve v tomto určení vnútorného pomeru dvoch spoludlžníkov spočíva podstata vyporiadania spoločného záväzku manželov (i keď v prerokúvanej veci o taký prípad nejde, pozri ďalej).

13. Obsiahle námietky žalovanej smerovali proti zrozumiteľnosti a určitosti dohody o vyporiadaní BSM, pričom ich možno rozdeliť do dvoch skupín: 1. absencia hodnotového vyjadrenia niektorých majetkových aktív a pasív, 2. nejasnosť vymedzenia zariadenia jednotlivých nehnuteľností a nejasnosť úpravy prevzatia úveru. Ide o relatívne samostatné námietky, ktoré treba posúdiť osobitne.

14. Z ustanovení § 149 a § 149a Obč. zák. nevyplývajú žiadne konkrétne požiadavky na obsah dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ nie je predmetom dohody nehnuteľnosť, postačí navyše uzavretie dohody v ústnej, ale dokonca aj konkludentnej forme (§ 40 ods. 1 v spojení s § 149a Obč. zák. a contrario; tak už cit. judikát R 42/1972). V súlade s judikatúrou (porov. cit. rozsudok ) tak treba vychádzať z toho, že podstatnou náležitosťou dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je len platný prejav vôle o tom, čo ktorému z bývalých manželov pripadá z masy BSM. Pokiaľ sa manželia dohodli aj na náhrade, je náležitosťou dohody aj prejav vôle o takejto náhrade, jej výške a kto ju komu má dať (zaplatiť). V prerokúvanej veci dohoda z 12. januára 2015 týmto požiadavkám celkom zreteľne vyhovuje. V čl. II tejto dohody sa prehľadne v oddieloch A, B, C a D vymenúvajú aktíva a pasíva, ktoré tvoria BSM alebo k nemu patria a v čl. III sa jasne určuje, kto z manželov čo zo spoločného majetku nadobudne. Celkom jasne je z neho zrejmé, že žalovaná má nadobudnúť nehnuteľnosť v Č. W., zariadenie v nej (okrem záhradného nábytku a zariadenia posilňovne) a motorové vozidlo, žalobca má nadobudnúť nehnuteľnosti v V., zariadenie týchto nehnuteľností, obchodný podiel, ako aj záhradný nábytok a zariadenie posilňovne). V čl. III ods. 3 žalovaná prevzala spoločný úver (k platnosti tohto ustanovenia porov. odôvodnenie ďalej) a v čl. III ods. 4 sa zaviazala zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie hodnoty nehnuteľností sumu 2.500 € do lehoty vyjadrenej jasným dátumom. V čl. IV ods. 1 potom účastníci vyhlásili, že voči sebe žiadne ďalšie nároky nemajú. Dohoda z 12. januára 2015 tak obsahuje jasné prejavy vôle, z ktorých vyplýva vôľa vyporiadať BSM a spôsob vyporiadania, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za neplatnú.

15. Nevyhnutnou náležitosťou a podmienkou platnosti dohody o vyporiadaní BSM nie je určovanie alebo vypočítavanie hodnoty (ceny) jednotlivých aktívnych a pasívnych položiek v rámci BSM. Preto uvedenie alebo neuvedenie týchto hodnôt nemôže byť dôvodom neplatnosti. Z už citovanej judikatúry (rozsudok ) totiž vyplýva, že dôvodom neplatnosti dohody nie je ani to, že jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel (t. j. nedostane finančnú náhradu zodpovedajúcu objektívnym cenám). V takom prípade je potrebné rešpektovať dispozitívnu voľnosť účastníkov a nemožno aplikovať

zásady § 150 Obč. zák. Preto absencia určenia hodnôt jednotlivých položiek alebo určenia spôsobu, v akej hodnote sa započítavajú na ten či onen podiel, je pre platnosť úkonu irelevantná, a nemôže spôsobovať ani jeho neurčitosť alebo nejasnosť. V prerokúvanej veci preto nie je podstatné, že v dohode o vyporiadaní BSM z 12. januára 2015 nebol ocenený podiel žalobcu na pozemku č. XXX v k. ú. V. ani hodnota jeho obchodného podielu v spoločnosti VASI s.r.o., ani že nebola určená hodnota zariadenia 1 a zariadenia 2 (ako sú definované v dohode), rovnako nevadí, že v dohode nie je určené, ako a na čí podiel bola daná hodnota započítaná. Postačí, že v čl. III bolo jasne vymedzené, kto tieto položky nadobudne, v čl. III ods. 4 sa žalovaná zaviazala zaplatiť len rozdiel hodnôt nehnuteľností a v čl. IV ods. 1 obe strany vyhlásili, že ďalšie nároky nemajú.

16. Hoci žalovaná výslovne neuplatňovala konanie v omyle ako dôvod neplatnosti (§ 49a Obč. zák.), z jej prejavu možno vyvodiť, že v podstate namietala, že nevedela presne o obsahu dohody o vyporiadaní BSM a teda ani o tom, aké hodnoty tam sú uvedené a ako sa k výslednej sume dospelo. Podľa § 49a Obč. zák. je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke však nerobí právny úkon neplatným. Omylom podľa citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávna alebo neúplná predstava o určitých skutočnostiach alebo následkoch právneho úkonu. Z citovaného ustanovenia však vyplýva, že omyl je dôvodom neplatnosti právneho úkonu, ak ho druhá strana vyvolala alebo o ňom musela vedieť (a zároveň ide o skutočnosť rozhodujúcu pre jeho uskutočnenie), resp. ho druhá strana vyvolala úmyselne.

17. Je nepochybné, že nesprávna vedomosť alebo nevedomosť o hodnotách jednotlivých vecí vstupujúcich do vyporiadania BSM môže viesť k nesprávnemu záveru o výške finančnej náhrady. Hodnota jednotlivých majetkových aktív pripadajúcich jednotlivým manželom teda je podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou a nesprávna predstava o nej môže mať za následok omyl pri uzatváraní dohody, teda môže byť dôvodom neplatnosti dohody podľa § 49a Obč. zák. V prerokúvanej veci však nebolo zistené, že by žalobca tento omyl žalovanej vyvolal alebo o ňom vedel. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že návrh dohody (vrátane hodnotového vyjadrenia jednotlivých položiek) pripravil právny zástupca žalovanej. Žalobca k nemu vyjadril pripomienku ohľadom záhradného nábytku a zariadenia posilňovne, ktorá doň bola zapracovaná, a dohoda bola oboma účastníkmi podpísaná. Ak aj hodnota zariadenia 1 a zariadenia 2 bola odlišná, resp. po úprave o záhradný nábytok a zariadenie posilňovne sa stala odlišná, bolo vecou právneho zástupcu žalovanej, aby to v návrhu dohody vyjadril. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalobca robil ohľadom uvedenej hodnoty akékoľvek prejavy, ktorými by žalovanú alebo jej právneho zástupcu uvádzal do omylu, prípadne že by o ich omyle vedel. To isté platí aj o hodnote pozemku č. XXX v k. ú. V. a hodnote obchodného podielu vo VASI s.r.o. Okrem toho však z judikatúry (porov. napr. rozhodnutie ) vyplýva, že pri posudzovaní omylu je potrebné prihliadať tiež na to, do akej miery si sám účastník, ktorý sa omylu dovoláva, obstaral všetky informácie potrebné pre uskutočnenie právneho úkonu, teda do akej miery bol sám aktívny, aby sa nedostal do omylu, resp. aby z neho vyšiel. V prerokúvanej veci je zrejmé, že žalovaná sa spoľahla na svojho právneho zástupcu, ktorého konanie ale aj nečinnosť treba pričítať na jej ťarchu. Jej právny zástupca si teda mohol obstarať informácie o výške majetku, resp. vlastného imania a zisku VASI s.r.o. aj z verejne dostupných zdrojov, taktiež mohol navrhnúť finančné vyrovnanie rozdielov hodnoty zariadenia 1 a zariadenia 2, ak taký rozdiel vznikol v dôsledku toho, že si žalobca vzal aj záhradný nábytok a zariadenie posilňovne. Ak tak neurobil, nemôžu ísť dôsledky prípadného omylu žalovanej na vrub žalobcovi. Pokiaľ ide o hodnotu oboch nehnuteľností, ich hodnota bola ustálená na základe znaleckých posudkov, ktoré zadala sama žalovaná (!). Zo zisteného skutkového stavu pritom nevyplýva, že by žalobca akokoľvek ovplyvňoval znalca, aby znalecký posudok vypracoval inak než v súlade s právnymi predpismi a skutočným stavom. Potom je ale vylúčené, aby žalobca vyvolal alebo vedel o prípadnom omyle žalovanej ohľadom hodnoty týchto nehnuteľností. Z uvedených dôvodov nie sú naplnené podmienky neplatnosti dohody z 12. januára 2015 pre omyl na strane žalovanej v zmysle § 49a Obč. zák.

18. Druhú veľkú skupinu námietok žalovanej tvoria námietky proti určitosti a zrozumiteľnosti dohody o vyporiadaní BSM. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. sa právny úkon musí urobiť určito a zrozumiteľne, inak je neplatný. Možno ho podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. urobiť konaním alebo opomenutím, výslovne alebo konkludentne. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. však právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen

podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V súvislosti s otázkami výkladu prejavov vôle z hľadiska ich určitosti a jasnosti judikatúra Ústavného súdu SR (napr. nálezy , , , , ) opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Prax, keď všeobecné súdy uprednostňujú výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy SR. V náleze Ústavný súd SR k § 37 ods. 1 a § 35 ods. 1 a 2 Obč. zák. uviedol, že určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a jej považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu, či predmetu právneho úkonu, tento bude neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel stanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR k cit. ustanoveniam (porov. uznesenie sp. zn. ) potom vyplýva, že prejav vôle je neurčitý, ak je neurčitý jeho obsah. To znamená vtedy, ak sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť. Prejav vôle je nezrozumiteľný, ak sa konajúcemu nepodarilo dosiahnuť, či už vadným slovným, alebo iným sprostredkovaným spôsobom, jasného vyjadrenia tejto vôle. Záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník občianskoprávneho vzťahu prejaviť.

19. Vychádzajúc z citovaných zásad výkladov právnych úkonov, súd nepovažuje dohodu o vyporiadaní BSM z 12. januára 2015 za nezrozumiteľnú alebo neurčitú. Zo zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, aká bola vôľa účastníkov, ktorú v dohode prejavili, a táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Pokiaľ ide o vymedzenie hnuteľných vecí (zariadenie 1 a zariadenie 2), je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že žalovanej (ktorá jediná spochybňovala určitosť dohody) bolo v čase podpisu zrejmé, aké veci sa nachádzajú v nehnuteľnosti v Č. W. a aké sa nachádzajú v V.. Tieto hnuteľné veci aj prevzali do držby, žalovaná vydala žalobcovi ešte záhradný nábytok a zariadenie posilňovne. Inak žalobca od žalovanej nič nežiadal, ani žalovaná nič nežiadala od žalobcu. Vzhľadom na to treba vymedzenie zariadenia v čl. II písm. B dohody považovať za dostatočne zrozumiteľné a dostatočne určité, keďže vyjadrenie vôle je jasné a je jasne určený aj obsah vôle, ktorá sa týmito pojmami preukazuje. Vôľa účastníkov (prevziať hnuteľnosti nachádzajúce sa v jednotlivých nehnuteľnostiach) nie je ani v rozpore s jej jazykovým vyjadrením (§ 35 ods. 2 Obč. zák.), takže obsah dohody možno vzhľadom na dokazovaním zistenú vôľu účastníkov týmto spôsobom vyložiť. Už len na dôvažok treba dodať, že dohoda o vyporiadaní hnuteľností nevyžaduje písomnú formu (§ 149a Obč. zák. ju vyžaduje, len pokiaľ sa týka nehnuteľností), takže nie je ani nevyhnutné vychádzať len striktne z obsahu písomného úkonu, ale aj z ostatných skutočností súvisiacich s jeho uzavretím (najmä z toho, že nikto z účastníkov neuplatňoval voči sebe žiadne nároky na vydanie určitých hnuteľných vecí).

20. Taktiež ustanovenie čl. III ods. 3 dohody o vyporiadaní BSM z 12. januára 2015 nie je podľa súdu natoľko nejasné, aby nebolo možné zistiť jeho obsah výkladom a aby ho bolo možné považovať za neplatné pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že pri uzatváraní dohody obaja účastníci vychádzali z toho, že žalovaná našla záujemcu o kúpu nehnuteľností v Č. W.. V dôsledku toho nadobudne tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva (to je výslovne vyjadrené v čl. III ods. 1 dohody), predá ich záujemcovi a z výnosu predaja splatí úver Slovenskej sporiteľne, a.s., resp. (vychádzajúc zo všeobecne známej praxe bánk) samotná kúpna cena by priamo plynula na úhradu úveru tak, aby kupujúci nadobudli nehnuteľnosť nezaťaženú záložným právom. Preto žalovaná „prevzala“ úver voči Slovenskej sporiteľni, a.s., aby ho sama z výnosu predaja splatila. Keďže však úver bol spoločný a aby však žalovaná mala určitú istotu, žalobca zložil sumu 12.000 € a zvyšok svojho

podielu na úvere mal splatiť po predčasnom splatení úveru (keď bude zrejmé, že úver bude predčasne splatený, a aká bude výška predčasnej splátky). Podľa názoru súdu ustanovenie čl. III ods. 3 dohody vyjadruje túto vôľu jednoznačne, postup v ňom uvedený je v súlade s vôľou účastníkov zistenou vykonaným dokazovaním a ani jazykové vyjadrenie s ňou nie je v rozpore. Súd na rozdiel od žalovanej nepovažuje pojem „preberá“ úver za nejasný alebo neurčitý, keďže je všeobecne zrozumiteľný a v podstate vyjadruje, že preberajúci účastník zabezpečí jeho zaplatenie, resp. vyrovnanie. Z judikatúry (už cit. ) pritom nevyplýva, že dohoda o vyporiadaní BSM nemusí obsahovať výslovný prejav o tom, kto záväzok voči veriteľovi zaplatí. Ako už bolo uvedené, voči veriteľovi je dohoda o prevzatí záväzku beztak bez právnych účinkov a jeho práv sa nedotýka, čo však tiež nespôsobuje ani neurčitosť, ani nezrozumiteľnosť dohody. Prevzatím záväzku v zmysle čl. III ods. 3 dohody sa žalovaná zaviazala zabezpečiť zaplatenie, resp. vyrovnanie záväzku voči veriteľovi s tým, že žalobca jej svoju polovicu mal kompenzovať (sčasti vopred v podobe 12.000 € zložených do úschovy, sčasti následne v podobe doplatku). Na platnosť dohody nemá vplyv ani to, že dohoda o úschove peňazí bola uzavretá na obdobie šiestich mesiacov, teda na dlhšie než do 28. februára 2015. Odôvodnenie tejto lehoty zo strany žalobcu je logické, navyše, podstatné je, že v čase podpisu žiadna zo strán nepredpokladala využitie takejto dlhej lehoty, keďže rátali s predajom nehnuteľností a vyrovnaním úveru do jedného mesiaca od podpisu dohody.

21. Aj ďalšie námietky žalovanej proti platnosti dohody o vyporiadaní BSM považuje súd za účelové so snahou (potom, čo žalovaná vyhľadala kvalifikovanú právnu pomoc) zveličovaním prípadných drobných nedostatkov vo formuláciách dohody prekrúcať zistenú skutočnosť, že vôľa účastníkov pri jej podpise bola jasná a celkom určitá. Údajný rozpor medzi tým, že žalovaná mala predať nehnuteľnosti v Č. W., a tým, že nebola ich vlastníčkou, je v skutočnosti len zdanlivým. Predovšetkým, dohoda o vyporiadaní BSM bola podpísaná 12. januára 2015. Pri zohľadnení štandardnej 30-dňovej lehoty na vykonanie vkladu v katastri nehnuteľností mohol byť vklad vykonaný najneskôr 11. februára 2015, čím by sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a mohla by s nimi voľne disponovať. Ak bola dohoda zavkladovaná až 23. apríla 2015, teda tri mesiace po jej podpise, nespôsobuje to spätne žiadnu nejasnosť alebo rozpornosť vôle účastníkov sledovanej pri jej podpise. Okrem toho výlučné vlastníctvo žalovanej je (ak vôbec, keďže rozpor s § 145 ods. 1 Obč. zák. zakladá len relatívnu neplatnosť právneho úkonu) predpokladom až podpisu kúpnej zmluve so záujemcami o kúpu (kupujúcimi), nie predpokladom vedenia predbežných rokovaní o podmienkach kúpy. Napokon, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná rokovala so záujemcami o kúpu už pred podpisom dohody o vyporiadaní BSM, kedy tiež nebola výlučnou vlastníčkou. Preto nie je zrejmé, prečo by v takom rokovaní nebola mohla pokračovať tak, aby kúpna zmluva už bola obsahovo odsúhlasená v okamihu, kedy sa podľa dohody o vyporiadaní stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, kedy by mohla byť ihneď podpísaná. Preto nemožno považovať za nijako nereálne ani rozporné, ak sa pri podpise dohody o vyporiadaní BSM predpokladalo, že nehnuteľnosť v Č. W. žalovaná predá najneskôr do 28. februára 2015 a dovtedy aj vyplatí úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. Neplatnosť dohody taktiež nespôsobuje ani skutočnosť, že údajne neobsahuje úpravu pre prípad, že k splatnosti nedôjde. V takom prípade žalobca i žalovaná zostanú spoločnými dlžníkmi nielen voči Slovenskej sporiteľni, a.s., ale aj vo vzťahu k sebe navzájom, takže každý z nich bude zodpovedať za jednu polovicu úveru. V skutočnosti však takáto úprava vyplýva práve z dohodnutých podmienok úhrady polovice zostatku úveru zo strany žalobcu. Z čl. III ods. 3 a dohody o úschove je totiž zrejmé, že žalobca zložil 12.000 € ako prvú splátku a v prípade predčasného splatenia mal následne do 28. februára 2015 zaplatiť zvyšok do polovice úveru (teda 1/2 úveru - 12.000 - 1/2 splátok). Ak k predčasnému splateniu nedošlo, žalobcovi sa suma 12.000 € vrátila z úschovy, nebol povinný zaplatiť zvyšok do polovice úveru, a obaja účastníci by tak pokračovali v ďalšom platení úveru. Z celého obsahu dohody totiž vyplýva, že záväzok vyplývajúci z úveru nebol v skutočnosti započítaný ako preberané pasívum žiadnemu z účastníkov. Vychádzajúc z obsahu dohody je totiž zrejmé, že žalobca získal veci v celkovej hodnote 125.000 (nehn.) + 5.000 (zariadenie) + 5.000 (obch. podiel), žalovaná v hodnote 131.000 (nehn.) + 5.000 (zariadenie) + 5.000 (auto), teda rozdiel hodnoty aktív (za použitia hodnôt uvedených v dohode) je 5.000 €, z čoho polovicu sa v čl. III ods. 4 zaviazal žalobcovi žalovaná zaplatiť. Z obsahu dohody je teda zrejmé, že žalovaná neprevzala úver v tej podobe, že by sa jej započítal ako pasívum a na jeho kompenzácii by sa jej poskytli aktíva z BSM. Ako už bolo uvedené, prevzatie úveru žalovanou znamenalo, že zabezpečí jeho zaplatenie, z čoho jej žalobca vykompenzuje polovicu postupom podľa čl. III ods. 3 dohody. Ak žalovaná splatenie nezabezpečila, zostáva úver spoločný a každý z účastníkov sa na ňom naďalej podieľa jednou polovicou. To by okrem iného znamenalo, že ak by v dôsledku nesplácania úveru bolo realizované záložné právo na nehnuteľnosť v Č. W., musel byť žalobca nahradiť žalovanej polovicu zo

sumy, ktorú by si z výnosu odčerpala Slovenská sporiteľňa, a.s., pričom celý zvyšok (hyperocha) by pripadol len žalovanej. Žalovaná by teda bola v podstate v rovnakej situácii, v akej by bola, keby sa realizoval čl. III ods. 3 dohody tak, ako bol pôvodne zamýšľaný.

22. Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 12. januára 2015 je platným právnym úkonom, keďže tvrdené dôvody neplatnosti nie sú dané a iné dôvody neplatnosti v konaní nevyšli najavo. Preto vzájomnú žalobu žalovanej o vyslovenie neplatnosti zamietol (výrok III).

23. V čl. III ods. 4 platnej dohody o vyporiadaní BSM sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi 2.500 € do 28. februára 2015. Žalovaná sama priznala, že tento záväzok nesplnila. V dôsledku toho je nárok žalobcu v tejto časti opodstatnený. Nie je dôvodná námietka žalovanej, že túto povinnosť nemá, lebo žalobca nesplnil svoju povinnosť doplatiť jej druhú splátku v zmysle čl. III ods. 3 uvedenej dohody tiež do 28. februára 2015. Podľa § 560 Obč. zákonníka síce platí, že ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. Citované ustanovenie sa však týka tzv. vzájomných (synalagmatických) plnení. V zmysle judikatúry (porov. judikát R 1/1979) ide o také plnenie, na vzájomnej podmieneností ktorých sa účastníci dohodli, alebo ktorých vzájomná podmienenosť vyplýva zo zákona. Nemožno teda automaticky záväzky považovať za synalagmatické len preto, že vznikajú z tej istej zmluvy, ale musí ísť o také záväzky, ktoré podľa zákona alebo zmluvy sú vzájomnej podmienené. Záväzok z čl. III ods. 3 a 4 dohody nie sú vzájomne synalagmatické v tomto zmysle, keďže zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná mala svoj záväzok splniť len vtedy, keď žalobca splní záväzok z čl. III ods. 3. Naopak, z obsahu čl. III ods. 4 dohody vyplýva, že suma 2.500 € sa vypláca na vyrovnanie hodnoty nehnuteľností, teda bez ohľadu na to, či dôjde alebo nedôjde k splateniu alebo inému vyrovnaniu úveru voči Slovenskej sporiteľni, a.s. Keďže uvedené záväzky nie sú synalagmatické v zmysle § 560 Obč. zák., nemožno na ne použiť následok citovaného ustanovenia, a žalobca sa môže domáhať zaplatenia uvedenej sumy aj vtedy, keď nesplnil svoju povinnosť z čl. III ods. 3 dohody. Okrem toho však treba povedať aj to, že povinnosť žalobcu v zmysle čl. III ods. 3 dohody ani nevznikla. Z obsahu uvedeného článku, ale aj zo spoločnej vôle účastníkov zistenej z vykonaného dokazovania a postupnosti jednotlivých krokov vyplýva, že druhá splátka mala byť určená pre žalovanú ako náhrada jednej polovice predčasne splateného úveru. To vyplýva z toho, že prvá splátka 12.000 € bola uložená do úschovy a mala byť vydaná žalovanej až po splatení úveru a druhá splátka podľa zmluvy mala predstavovať doplatok polovice sumy predčasne splateného úveru s poplatkami (zníženého o prvú splátku). Nedáva zmysel, aby žalobca bol povinný zaplatiť žalovanej druhú splátku (doplatok do výšky 1/2 predčasne splateného úveru s poplatkami), ak žalovaná úver nesplatila, takže by takto získané peniaze predstavovali logicky nijako neodôvodniteľný kapitál na jej strane. Navyše, v dohode o úschove bolo dohodnuté vrátenie zložených 12.000 €, ak žalovaná nepreukáže splatenie úveru, čo opäť dokladá spoločnú vôľu strán, že ak k splateniu nedôjde, mechanizmus v čl. III ods. 3 sa neuplatní. Nedáva ostatne zmysel, prečo by sa mali už zaplatené peniaze vrátiť, ale napriek tomu by mal žalobca zaplatiť ďalšiu sumu, ktorej výšku (vzhľadom na to, že k predčasnému splateniu nedošlo) ani nemožno zreteľne vyčísliť. Toto chápanie čl. III ods. 3 dohody navyše podporuje aj postup právneho zástupcu žalovanej, ktorý po zistení, že splatenie úveru nie je možné, navrhol jednak okamžité vydanie 12.000 € z úschovy, jednak zmenu čl. III ods. 3 dohody na striedavé splácanie jednotlivých splátok spoločného úveru.

24. Okrem toho žalovaný podľa zisteného skutkového stavu zaplatil splátky úveru za obdobie augusta 2014 až októbra 2015 v celkovej sume 15 x 186,92 €, teda 2.803,80 €. Tieto splátky sú splátkami spoločného úveru manželov, ktorí vzali na nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti, takže v zmysle § 145 ods. 2 Obč. zák. sú z neho zaviazaní obaja účastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 511 ods. 2 Obč. zák. potom platí, že ak vzájomné podiely solidárnych dlžníkov nie sú stanovené odchylne, sú ich podiely rovnaké, teda z dvoch dlžníkov musí každý znášať jednu polovicu. V prerokúvanej veci ani z dohody o vyporiadaní BSM, ani z inej dohody, ani zo súdneho rozhodnutia nevyplýva, že by podiely žalobcu a žalovanej mali byť iné. Podľa § 511 ods. 3 Obč. zák. ak dlžník sám splnil dlh vo väčšom rozsahu, aký pripadá na jeho podiel, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Ak teda žalobca v prerokúvanej veci splnil celú splátky, hoci naňho pripadá len polovica, môže od žalovanej žiadať druhú polovicu ním zaplatenej splátky. Žalovaný sa tak od žalovanej domáhať polovice splátok za mesiac august 2014 až október 2015, teda celkovo 2.803,90 : 2 = 1.401,90 €.

25. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalovaná svoj záväzok čiastočne splnila, a to čiastočne vkladom, čiastočne prevodom v rámci tej istej banky. Podľa § 567 ods. 2 Obč. zák. je dlž plnený peňažným ústavom splnený pripísaním peňazí na účet veriteľa, čo (ako vyplýva zo všeobecne známych skúseností) pri vklade aj pri prevode z účtu na účet v rámci jednej banky nastáva v okamihu vkladu alebo prevodu. Preto treba za deň splnenia považovať pri plneniach žalovanej deň vkladu, resp. deň poukázania peňazí z jej účtu na účet žalobcu. Dňa 14. septembra 2015 žalovaná vložila na účet žalobcu sumu 150 €. Tým jednak uhradila sumu 93,46 € ako polovicu splátky za mesiac september 2015, ktorú žalobca v rámci svojho nároku uplatňuje, ale zároveň preplatok (150-93,46=) 56,54 € treba použiť na zníženie jej zvyšného dlhu uplatňovaného žalobcom. To isté platí pre splátku za mesiac október 2014 splnenú 23. októbra 2015. Polovicu splátok za mesiace november, december 2015 a január 2016 žalobca nežiada, keďže sú uhradené plneniami žalovanej, zároveň však žalovaná v daných mesiacoch opäť uhradila viac než len polovicu splátky a preplatky v sume 3 x 56,54 € treba taktiež použiť na splatenie zvyšku pohľadávky žalobcu z tohto titulu. Vzhľadom na to treba uzavrieť, že žalobca nemá nárok na zaplatenie 186,92 € ako polovice splátok za mesiace september a október 2015, ktoré už žalovaná uhradila, ale ani sumy 5 x 56,54 = 282,70 €, o ktoré žalovaná uvedené polovice mesačných splátok svojimi úhradami za september 2015 až január 2016 preplatila. Žalobca má tak nárok na zaplatenie zvyšku svojej pohľadávky z titulu polovice splátok za august 2014 až október 2015 v sume (1.401,90 - 186,92 - 282,70=) 932,28 €.

26. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že žalobca má nárok na zaplatenie celkovo 2.500 + 932,28 = 3.432,28 €. Nesplnením svojho dlhu včas sa žalovaná dostala do omeškania (§ 517 ods. 1 Obč. zák.), a to so sumou 2.500 € od 1. marca 2015 a s polovicami jednotlivých splátok okamihom ich uhradenia zo strany žalobcu, ktoré si však žalobca uplatňuje až od 21. októbra 2015. Omeškaním vznikla žalovanej povinnosť platiť úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. februára 2013 vo výške o 5 % vyššej než základná sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá od 10. septembra 2014 je vo výške 0,05 %. Na základe toho tak žalobca má nárok na 5,05 % ročný úrok z omeškania

- zo sumy 2.500 € od 1. marca do 20. októbra 2015,

- zo sumy [2.500 + (1.401,90 - 150 uhradených 14. septembra 2015)=] 3.751,90 € od 21. októbra do 23. októbra 2015 (dátum ďalšej úhrady),

- zo sumy [2.500 + (1.401,90 - 150 - 150 uhradených 23. októbra 2015)=] 3.601,90 € od 24. októbra do 18. novembra 2015,

- zo sumy [2.500 + (1.401,90 - 150 - 150 - 56,54 ako preplatok ďalšej úhrady 18. novembra 2015)=] 3.545,36 €,

- zo sumy [2.500+ (1.401,90 - 150 - 150 - 56,54 - 56,54 ako preplatok ďalšej úhrady 18. decembra 2015)=] 3.488,82 €,

- zo sumy [2.500+ (1.401,90 - 150 - 150 - 56,54 - 56,54 - 56,54 ako preplatok ďalšej úhrady 18. januára 2016)=] 3.432,28 €, a pokračujúci úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.432,28 € od 19. januára 2016 ďalej (nie do „zaplatenia“, keďže úroky z omeškania patria len počas omeškania, ktoré môže zaniknúť aj inak než zaplatením, napr. omeškaním veriteľa; zánik omeškania je potom skutočnosťou, ktorá spôsobuje zánik nároku a ktorú možno uplatniť v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku).

27. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi uvedené sumy (výrok I), vo zvyšnej časti potom žalobu zamietol (výrok II).

28. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p.

a) Žalobca bol plne úspešný v konaní o vzájomnej žalobe a čiastočne úspešný v konaní o žalobe v rozsahu (3432,28 : 469,92, t. j. 88 : 12 =) 76 %. Vzhľadom na spojenie oboch konaní a podiel každej zo spojených vecí 50 % v pomere k celku tak treba žalobcu považovať za celkovo úspešného v rozsahu 50 % + (50 % x 76 %=) 38 = 88 %.

b) Účelne vynaložené trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 234 € (účelne vynaložené trovy nepredstavuje suma 6,70 €, o ktorú bol krátený súdny poplatok pri jeho vrátení, keďže toto krátenie je dôsledkom späťvzatia žaloby po zaplatení súdneho poplatku a žalobca nedokázal, že by žalobu vzal späť pre správanie žalovanej podľa § 146 ods. 2 druhej vety O. s. p.) a trov právneho zastúpenia. Tarifná

hodnota veci je odlišná do 15. apríla 2016 a od tohto dňa, kedy došlo k podaniu vzájomnej žaloby a obe veci sa prerokúvali ako spojené veci.

c) Tarifná hodnota do 15. apríla 2016 podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. určuje z hodnoty veci alebo práva ku dňu začatia poskytovania právneho služby (prevzatia zastúpenia), teda zo sumy 3.901,90 €. Základná sadzba tarifnej odmeny z tejto sumy je v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 141,09. Tarifná hodnota od 15. apríla 2016 sa podľa § 13 ods. 2 cit. vyhl. určuje tak, že k tarifnej odmene vo veci s najvyššou hodnotou sa pripočítava 1/3 odmeny v ostatných veciach. Konanie o vzájomnej žalobe o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM je konaním, v ktorej hodnotu predmetu konania nemožno určiť, takže tarifná odmena je podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 66 €, z čoho tretina je 22 €. Celková tarifná odmena od 15. apríla 2016 tak predstavuje 141,09+22= 163,09 €.

d) Súd tak za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval sumu 729,29 €, ktorá v zmysle vyúčtovania z 13. mája 2016 pozostáva zo

- základnej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby do 15. apríla 2016 (príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní 12. februára 2016 - § 13a ods. 1 písm. a/ a d/ vyhl. 655/2004 Z. z.) po 141,09 €, teda celkovo 282,18,

- základnej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby od 15. apríla 2016 (účasť na pojednávaní 19. apríla a 13. mája 2016 - § 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. 655/2004 Z. z.) po 163,09 €, teda celkovo 326,18 €,

- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za jeden úkon v roku 2015 v sume 8,39 € a tri úkony v roku 2016 po 8,58 €, teda celkovo 34,13 €,

- náhrady za stratu času za cestu na tri pojednávania v roku 2016 vždy po 2 polhodiny po 14,30 € (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), teda celkovo (3 x 28,60=) 85,80 €.

e) Po zohľadnení miery úspechu 88 % tak má žalobca právo na náhradu (0,88x234=) 205,92 € zo zaplateného súdneho poplatku a (0,88x729,29=) 641,78 € z trov právneho zastúpenia. Priznanú náhradu je žalovaná povinná zaplatiť do rúk advokátky žalobcu (§ 149 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môžu sa žalobcovia domáhať jej splnenia v exekúcii.