Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/114/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom, JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Ing. Štefan Hromada - HYDRO, Blumentálska 17, 811 07 Bratislava, IČO: 17 409 012, zast. JUDr. Michalom Špačekom, advokátom, Kresánkova 8, 841 05 Bratislava, IČO: 42 266 891, proti žalovanému: Ing. arch. Kalin Cakov, Karola Adlera 10, 841 02 Bratislava, o zaplatenie 37.328,22 eura, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 37.328,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75% zo sumy 4.740,09 eura od 01.07.2007 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% zo sumy 22.910,44 eura od 23.10.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% zo sumy 3.752,57 eura od 29.11.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% zo sumy 4.542,59 eura od 01.12.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% zo sumy 1.382,53 eura od 19.12.2008 do zaplatenia. Všetko v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 24.01.2011 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.740,09 eura, spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že odporcu mu neuhradil uvedenú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením ceny za dielo, ktoré žalobca pre žalovaného dodal a fakturoval faktúrou č. 04/01/2007.

Žalobca sa k podanej žalobe vyjadril tak, že nespochybnil existenciu vykonaného diela ani výšku faktúry, na svoju obranu uviedol, že žalobca dodal dielo oneskorene, za čo on žalovaný bol sankcionovaný zmluvnou pokutou od investora projektu ,,Vinársky komplex IN VINO a.s. - Modra“, v celkovej výške 44.256,54 eura. Časť uvedenej zmluvnej pokuty si žalovaný započítal voči pohľadávke žalobcu, čím mal nárok žalobcu voči žalovanému zaniknúť. Taktiež počas konania vzniesol námietku premlčania a na uplatnený nárok za fakturované práce naviac vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko uvedené práce mali byť objednané spoločnosťou Cakov - Makara s.r.o.. Žalobu teda navrhol z uvedených dôvodov zamietnuť.

Následne, podaniami z 19.10.2012 a 26.11.2012 žalobca svoj návrh rozšíril o ďalšie sumy, konkrétne 22.910,44 eura (faktúra č. 01/10/2008), 3.752,57 eura (faktúra č. 03/11/2008), 1.382,53 eura (faktúra č. 04/11/2008), 3.160,06 eura (faktúra č. 05/11/2008), 1.382,53 eura (faktúra č. 02/12/2008). Súd uznesením pripustil zmenu žaloby, jej rozšírenie. Celkovo uplatnená sumy v konaní teda predstavovala sumu 37.328,22 eura.

Je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo vypracovanie dokumentácie zdravotechniky a vodohospodárskej časti projektu ,,Vinársky komplex IN

VINO a.s. - Modra“. Cena za dielo nebola pôvodne dohodnutá, táto sa dohodla neskôr a bola potvrdená mailom na celkovú výšku 1.100.000,- Skk (36.513,31 eura). Žalovaný nikdy nespochybnil existenciu zmluvy o dielo ani výšku jednotlivých faktúr, ktoré neboli ním uhradené a ich úhrada predstavovala predmet tohto konania.

Podľa § 536 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,“) zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 544 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 10 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania v prejednávanej veci úrok z omeškania určený podľa uvedených právnych predpisov predstavoval výšku 14,75% resp. 14,25% ročne. Tieto výšky úrokov z omeškania boli žalobcovi z príslušných žalovaných súm za rozhodujúce obdobie aj priznané.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd primárne zaoberal otázkou prípadného premlčania uplatneného nároku, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný. Žaloba bola súdu doručená 24.01.2011. Žalobca uplatnený nárok odvíjal od uzavretej zmluvy o dielo ním vystavených faktúr č. 04/01/2007, ktorú žalovaný prevzal 14.06.2007. Nárok z faktúry č. 01/10/2008 so splatnosťou 22.10.2008 bol na súde uplatnený 19.10.2012. Nároky z faktúr č. 03/11/2008 so splatnosťou 28.11.2008, č. 04/11/2008 so splatnosťou 30.11.2008, č. 05/11/2008 so splatnosťou 30.11.2008 a č. 02/12/2008 so splatnosťou 18.12.2008 boli na súde uplatnené návrhom na zmenu žaloby dňa 26.11.2012. Na základe uvedeného časového vyjadrenia uplatnených nárokov z jednotlivých faktúr možno jednoznačne ustáliť, že všetky uplatnené nároky boli uplatnené v rámci všeobecnej štvorročnej premlčacej doby. Vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného je teda nedôvodná.

Žalovaný na pojednávaní konanom 26.03.2014 uznal záväzok vo výške 27.650,53 eura, vyplývajúci z faktúr 04/01/2007 a 01/10/2008. Faktúry č. 03/11/2008, č. 04/11/2008, č. 05/11/2008 a č. 02/12/2008 považoval za neoprávnené, nemali mu byť doručené. Voči uznanému záväzku vykonal započítací úkon

splatných pohľadávok z dôvodu, že voči nemu bola investorom uplatnená zmluvná pokuta, ktorú si alikvotne započítal voči pohľadávke žalobcu vo výške 27.650,53 eura.

Vykonaným dokazovaním nebola nijakým spôsobom preukázaná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, ktorú by si mohol započítať podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Žalovaný odôvodnil pohľadávku voči žalobcovi tým, že on (žalobca) bol povinný uhradiť zmluvnú pokutu investorovi za isté vady projektu a oneskorenie odovzdania projektu, ktoré mal spôsobiť čiastočne aj žalobca. Na margo toho, súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nijako nepreukázal základ tohto nároku, teda že zmluvná pokuta bola voči nemu uplatnená zo strany investora. V súdnom spise je doložený dokument (č.l. 131) označený ako započítanie vzájomných splatných pohľadávok medzi investorom (ELESKO a.s., Ventúrska 1, 811 01 Bratislava) a žalovaným. Z uvedeného dokumentu vyplýva, že investor si mal voči žalovanému uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 44.256,54 eura faktúrou, č. 2900274. Následne mal byť žalovanému doručený dobropis k tejto faktúre na sumu 4.871,84 eura. Uplatnená zmluvná pokuta sa teda mala znížiť na 39.384,70 eura. Z uvedeného dokumentu, ani zo žiadneho iného však pre potreby tohto súdneho konania nebol preukázaný fakt v akom skutočnom rozsahu a či vôbec bola zmluvná pokuta voči žalobcovi uplatnená.

Zmluvná pokuta je vzťahom rýdzo zmluvným medzi zmluvnými stranami. Zmluvnú pokutu si dohodol žalovaný s investorom bez akejkoľvek účasti žalobcu na tejto dohode. Spôsob akým ,,preniesol“ žalovaný zodpovednosť za prípadný vznik zmluvnej pokuty na žalobcu, s ktorým mal uzavretý iný zmluvný vzťah považuje súd za neprípustný. Žalovaný si voči žalobcovi ,,započítal pohľadávku“ vo výške 4.740,09 eura (pôvodne žalovaná suma) dňa 04.12.2009 a refakturoval mu spôsobené škody na akcii „Vinársky komplex IN VINO a.s.“ vo výške 29.558,63 eura faktúrou č. 590020 zo dňa 04.12.2010. Následne na pojednávaní konanom 26.03.2014 žalovaný vyhlásil započítanie k časti uplatneného nároku vo výške 27.650,03 eura z titulu náhrady škody, ktorú mu mal žalobca spôsobiť.

Podľa názoru súdu v konaní nebolo žalovaným preukázané, že mu vznikol nárok na náhradu škody voči žalobcovi, ktorú by si voči nemu mohol započítať. Neboli preukázané základné atribúty vzniku nároku na náhradu škody. Odôvodnenosť existencie nároku na náhradu škody totiž vznikne jedine vtedy, keď sa preukáže porušenie povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na strane povinného subjektu, v tomto prípade žalobcu. Ďalej musí byť preukázaný vznik samotnej škody a príčinná súvislosť medzi konaním alebo opomenutím (porušením povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). V tomto prípade na uplatnenie nároku na náhradu škody a jej prípadné započítanie úplne absentuje príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a následkom - vzniknutou škodou respektíve jej výškou. Výšku škody totiž žalovaný odvodil od zmluvnej pokuty, ktorá mala byť uplatnená voči nemu. Žalobca nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť výšku prípadnej škody, ktorá bola odvodená od výšky zmluvnej pokuty dohodnutej medzi žalovaným a investorom. Ak by aj vznikla škoda žalovanému činnosťou resp. nečinnosťou žalobcu, táto by musela byť kvantifikovaná úplne iným spôsobom ako tomu bolo v tomto prípade, keď výška škody bola žalovaným stanovená na výšku zmluvnej pokuty, ku ktorej sa sám zmluvne zaviazal. Iba zákonným spôsobom vyjadrená a uplatnená škoda by mohla byť ako pohľadávka predmetom započítania v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka.

V otázke započítania pohľadávky žalovaným voči žalobcovi súd konštatuje, že žalovaným označená pohľadávka - nárok na náhradu škody, ktorá mala byť započítaná voči nároku žalobcu nemohla byť spôsobilá na započítanie, nakoľko ju súd považuje za neexistentnú.

K nárokom z faktúr č. 03/11/2008, č. 04/11/2008, č. 05/11/2008 a č. 02/12/2008 v celkovej výške 9.677,69 eura žalovaný uviedol, že tieto sa týkajú obchodnej spoločnosti Cakov - Makara, s.r.o., neuznal ich. Mali byť vystavené oveľa neskôr ako došlo k odovzdaniu jednotlivých častí projektu.

Z výsluchu svedka C. O. vyplynulo, že je architektom, ktorý spolupracuje so žalovaným na istých projektoch, aj na projekte IN VINO bol objednaný na poskytnutie služieb, združením Cakov - Makara ako koordinátor prác. Jeho práca spočívala aj v komunikácii s jednotlivými subdodávateľmi, čiže aj komunikácia so žalobcom. Od roku 2007 pokračovala táto činnosť, avšak už bola na ňu objednaná spol. Cakov - Makara, s.r.o.. Pôvodný termín odovzdania realizačného projektu, ktorý bol v zmluve medzi investorom a architektmi - projektantmi, dohodnutý nebol dodržaný, bol predĺžený, čo investor schválil

na nové termíny ako jednotlivých odovzdaní dielčích častí realizačného projektu. Nové termíny si udávali sami dodávatelia týchto častí realizačného projektu - voda, plyn, kanalizácia, takže žalobca si sám určil termín kedy je schopný dodať dielo po konzultácii s nami ako architektmi a investorom. Toto predĺženie termínov bolo čiastočne zavinené aj investorom, kvôli jeho dispozičným zmenám na projekte, avšak tieto zmenené termíny niektoré boli a niektoré neboli dodržané, avšak boli záväzné, bolo to aj obsahom dodatku zmluvy o dielo medzi investorom a nami ako architektmi. Z dôvodu omeškania diela zo strany žalobcu voči nám vznikli sankcie zo strany investora.

Na otázku právneho zástupcu žalobcu, kto bol dodávateľom pre spoločnosť IN VINO uviedol, že Cakov

- Makara, s.r.o., avšak po predložení dodatkov č. 1 a č. 2 k Zmluve o dielo z 20.02.2006 medzi Cakov

- Makara združenie a IN - VINO, svedok uviedol, že dodávateľom bolo Cakov - Makara, združenie a asi si to zle pamätal, jeho mala objednávať spoločnosť s ručením obmedzeným. Svedok potvrdil, že objednávku projektových prác, ktorú zaslal žalobcovi mailom z 25.10.2006 vystavilo Cakov Makara združenie, ale realizačný projekt, hlavne nové termíny, ktoré si zvolili profesisti boli objednávané Cakov

- Makara, s.r.o..

Ďalej svedok uviedol, že požiadavky na zmeny v projektovej dokumentácii vo fáze zhotovenia realizačného projektu vyplývali so stretnutí s investorom, s ktorým sa stretávali architekti alebo aj s profesisti. Tieto zmeny potom zapracovali do technických výkresov a tie potom rozosielali mailom profesistom. Na otázku právneho zástupcu žalobcu či posielal nové požiadavky na projektovú dokumentáciu zhotovovanú žalobcom aj v období máj až september 2007, svedok uviedol, že si nepamätá, možno v máji ešte áno, neskôr už nie. Po predložení mailov z 04.06.2007, 05.09.2007, 10.09.2007 a 11.09.2007, ktoré svedok adresoval žalobcovi, svedok na otázku právneho zástupcu či obsahujú tieto maily podklady ovplyvňujúce alebo potrebné pre úspešné realizovanie projektu uviedol, že obsahom niektorých mailov sú práce naviac, ktoré si objednal investor, niektoré sa týkajú interiéru, ktoré sa netýkajú projektu žalobcu. K mailu k 11.09.2007, ktorý adresoval žalobcovi (č.l. 173 spisu) uviedol, že do 17.09.2007 sa mala asi stihnúť palivovka (žiadosť na SPP), ale presne si to nepamätá, mohol to byť aj iný termín, ktorý sa netýka realizačného projektu. Taktiež si svedok nepamätal presne či mali zmeny zaznačenia vedenia plynu (mail z 11.09.2007 zaslaný žalobcovi) vplyv na zhotovovanie projektovej dokumentácie žalobcom. Za záväzný poklad pre vypracovanie realizačného projektu, plynovodu vnútroareálového a prípojke STL plynu svedok označil stavebno-technicko-architektonické podklady, ktoré dodávajú oni - architekti.

Na základe ustáleného skutkového stavu a vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že uplatnený nárok je opodstatnený a v plnom rozsahu mu vyhovel. Obrana žalovaného, ktorý nespochybnil oprávnenosť existencie ani jednej z faktúr, na základe ktorých si žalobca uplatnil svoj nárok spočívala v tom, že nárok na sumu vyplývajúcu z prvých dvoch faktúr v celkovej výške 27.650,53 eura považoval za zaniknutú z dôvodu započítania. Oprávnenosť započítania a existencia samotnej pohľadávky spôsobilej na započítanie však bola v konaní vyvrátená. K nárokom z faktúr č. 03/11/2008, č. 04/11/2008, č. 05/11/2008 a č. 02/12/2008 v celkovej výške 9.677,69 eura žalovaný uviedol, že tieto sa týkajú obchodnej spoločnosti Cakov - Makara, s.r.o., neuznal ich. Nijakým spôsobom však žalovaný svoje tvrdenie, že nie je pasívne vecne legitimovaný nepreukázal. Bez akejkoľvek pochybnosti bolo preukázané a nebolo ani sporné, že žalobca uzatvoril zmluvu so združením Cakov - Makara a voči členovi združenia si uplatnil svoj nárok. Ani náznakovo nebolo preukázané, že by v pokračovacom zmluvnom vzťahu mal byť žalobca s iným subjektom ako pôvodne uzavrel zmluvu. Ani z výpovede svedka Ing. Obušeka nebolo preukázané, že žalobca by mal zmluvný vzťah s obchodnou spoločnosťou Cakov -Makara s.r.o.. Uviedol len, že on bol vo vzťahu s uvedenou spoločnosťou. Celkovo výpoveď svedka B.. O. vyznela nedôveryhodne nakoľko sám uviedol, že jeho komunikácia s žalovaným ohľadom projektu trvala do mája 2007, pričom je nepochybné, že trvala minimálne do septembra 2007, pričom aj z mailu zo dňa 09.10.2007, ktorý adresoval žalobcovi vyplýva, že žalobcu žiadal o doplnenie ,,odvzdušnenia GK DN 25 v poklope na hlavnom stl potrubí“. Z celkovej e-mailovej komunikácie medzi svedkom a žalobcom zjavne vyplýva, že komunikácia a zadávanie inštrukcií k projektu prebiehala až do októbra 2007.

Odhliadnuc od skôr uvedeného súd taktiež nemal za preukázané, že by omeškanie diela bolo spôsobené zo strany žalobcu, čo by teoreticky mohlo zakladať právo na náhradu škody. Z doloženej mailovej komunikácie medzi svedkom O. a žalobcom bolo preukázané (táto komunikácia nebola spochybnená), že ohľadom technickej špecifikácie diela prebiehala komunikácia aj v čase, keď podľa tvrdenia žalovaného už malo byť dielo odovzdané. Je zrejmé, že ,,palivovka,, ako žiadosť na SPP bola žalobcovi

doručená 2. júla 2007, pričom a apríli 2007 bol žalobca vyzvaný, aby počkal (s dokončením projektu) nakoľko sa zvýšila požiadavka na výkon vzduchotechnických zariadení s dopadom na ,,palivovku,,. Je nepochybné, že taký projekt aký bol realizovaný pre investora, si vyžaduje a zákonite prináša aj veľa zmien, ktoré sa spracovávajú počas realizácie diela. Takéto zmeny v projekte, požadovanom zadaní logicky prinášajú aj predĺženie celkovej doby určenej na odovzdanie diela. Takéto zmeny a z toho rezultujúce predĺženie doby na odovzdanie diela, však nemožno pripisovať na vrub zhotoviteľa konkrétnej časti projektu, nakoľko tento potrebuje na dokončenie svojej časti diela jasné zadanie. Ak sa toto zadanie zmení musí sa zmeniť aj doba na odovzdanie diela. V konaní teda nebolo preukázané, že by bol žalobca v omeškaní s odovzdaním diela po jeho jasnom a nemennom špecifikovaní.

Z uvedených dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.