Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-14-2015.pdf
PDF · 96.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13C/14/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47 243 368, právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti žalovanému N. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v J., S. XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Annou Nagyovou, zamestnankyňou tunajšieho súdu, v konaní o zaplatenie 317,21 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 262,21 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne odo dňa 15.3.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V časti o zaplatenie 55,- eur žalobný návrh zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 12,41 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 43,26 eura, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 9.1.2015 žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 317,21 eura a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne odo dňa 15.3.2014 do zaplatenia zo sumy 262,21 eura a nahradiť trovy súdneho konania. Na odôvodnenie žalobca uviedol, že ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako spotrebiteľom dňa 11.2.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých poskytol žalobca žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- eur, o čom žalobca uviedol, že prikladá výpis z bankového účtu. Žalobca uviedol, že sa žalovaný zaviazal vrátiť mu celkovú čiastku 262,21 eura, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 62,21 eura. Uviedol, že celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV. bod 8. Rámcovej zmluvy a výpočet je vykonaný v súlade s Prílohou č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 14.3.2014. Nakoľko žalovaný nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca v zmysle čl. IV. bod 4. Rámcovej zmluvy s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. uviedol, že si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 262,21 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti až do zaplatenia. Žalobca ďalej uviedol, že priloženými písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku a v zmysle čl. IV. bod 5. Rámcovej zmluvy si preto uplatňuje voči žalovanému náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55,- eur. Celkový nárok žalobcu uviedol, že tak predstavuje sumu vo výške 317,21 eura s prísl..
Keďže žalovaný sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava a žiaden iný jeho pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, ustanovil mu v súlade s ust. § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. opatrovníčku, ktorá ho v konaní zastupovala. Opatrovníčka žalovaného sa k návrhu v určenej lehote nevyjadrila.
Vo veci súd rozhodol podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., vzhľadom na to, že ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. mája 2016 o 9:55 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach, č.dv. 224, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 6.5.2016.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 11.2.2014 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Zmluva bola uzavretá na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru a to podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a podľa Obč. zák.. Podľa čl. I. ods. 2. tejto zmluvy, spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku poskytoval žalobca ako veriteľ žalovanému ako spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zák. č. 266/2005 Z.z. a na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Predpokladom uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola registrácia žalovaného na adrese internetového sídla žalobcu www.pozickomat.sk <http:// www.pozickomat.sk> za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplnená žalovaným. Podľa čl. III. ods. 3 sa rámcová zmluva a zmluva považovali za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom zmlúv a ich príloh klientom, t.j. žalovaným elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy žalovaný potvrdil, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Podľa čl. III. ods. 5. Rámcovej zmluvy, nadobudla rámcová zmluva a zmluva platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s ich textom a ich prípadnými prílohami oboma zmluvnými stranami. Podľa čl. III. ods. 6. Rámcovej zmluvy, na základe uzavretej zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanému ako klientovi úver na jeho bankový účet uvedený v zmluve v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy. Záväzok poskytnúť úver sa považoval za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške úveru z bankového účtu žalobcu v prospech bankového účtu žalovaného. Podľa čl. IV. ods. 1. Rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru („poplatok za poskytnutie úveru“), ktorého výška mala byť určená individuálne v závislosti od výšky a splatnosti úveru a mala byť uvedená na internetovej stránke žalobcu a oznámená žalovanému pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na jeho užívateľskom účte a pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. IV. ods. 3. Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý žalobcom bol bezúročný. Podľa čl. IV. ods. 5. Rámcovej zmluvy, v prípade omeškania žalovaného so splátkami úveru bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, konkrétne sa malo jednať o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené žalobcom z dôvodu omeškania žalovaného. Podľa textu zmluvy boli tieto náklady vyrátané vo výške 15,- eur za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky, 10,- eur pri vypracovaní druhej upomienky, 10,- eur pri vypracovaní tretej upomienky a 30,- eur pri vypracovaní štvrtej upomienky. Podľa čl. V. ods. 1. Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý žalobcom žalovanému bol krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorázovo v celej výške. Podľa čl. V. ods. 2. Rámcovej zmluvy, sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi úver s príslušenstvom v jednej splátke, v lehote a za podmienok upravených v zmluve, na bankový účet žalobcu uvedený v zmluve. Podľa čl. V. ods. 3. Rámcovej zmluvy, žalovaný bol povinný splácať úver v dohodnutých termínoch. Podľa čl. V. ods. 7. Rámcovej zmluvy, bol žalobca oprávnený žiadať, aby žalovaný vrátil poskytnutý úver pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve z dôvodov, ak bol žalovaný v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok v období najmenej troch mesiacov a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo žalobcu ako veriteľa odstúpiť od zmluvy v lehote najmenej 15 dní pred odstúpením (písm. a/). Podľa čl. VII. ods. 2. Rámcovej zmluvy, bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú.
Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ dňa 11.2.2014. Žalobca sa na základe Rámcovej zmluvy a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru zaviazal poskytnúť žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet žalovaného uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr nasledujúci pracovný deň po jej uzavretí a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 262,21 eura bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 14.3.2014. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali RPMN vo výške 2326,1 %. Celkové náklady žalovaného - spotrebiteľa podľa § 2 písm. g/ Zák. č. 129/2010 Z.z. boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 62,21 eura. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi pri predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku žalovaného predstavovala sumu 262,21 eura. Žalovaný ako spotrebiteľ prehlásil, že si zmluvu prečítal, porozumel jej obsahu a na znak súhlasu s ňou slobodne, vážne, nie v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, súhlasil.
Žalobcom predloženým výpisom z jeho podnikateľského účtu zo dňa 28.2.2014, mal súd preukázané, že dňa 11.2.2014 bola z podnikateľského účtu žalobcu č. 2922885289 odoslaná platba v sume 200,- eur pod VS: 940241/SS/KS na bankový účet príjemcu vedený v Tatrabanke, č. účtu SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorý účet bol označený menom F. J.. Podľa poznámky „detail“ bol „deň splatnosti dňa 19.4.2014“.
V liste vyhotovenom žalobcom zo dňa 21.3.2014, adresovanému žalovanému, ktorý však nie je vôbec podpísaný, žalobca upozornil žalovaného, že jeho pôžička je po splatnosti a tým, že ju v požadovanom termíne neuhradil, porušil Rámcovú zmluvu. Žalobca oznámil žalovanému, že mu preto účtuje administratívne náklady vymáhania 35,- eur a celková dlžná čiastka je 297,21 eura. Záväzok žiadal uhradiť čo najskôr.
Ďalším listom zo dňa 28.3.2014, opätovne bez podpisu žalobcu, žalobca žalovanému oznámil, že stále nezaplatil svoj záväzok a jeho dlžná čiastka sa zvyšuje o administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 10,- eur. Vyzval žalovaného, aby svoj záväzok 307,21 eura uhradil čo najskôr.
V liste zo dňa 4.4.2014, označenom ako „Upozornenie na hrozbu exekúcie“, adresovanom žalovanému, bez podpisu žalobcu, žalobca upozornil žalovaného , že jeho dlh stále narastá. Uviedol, že mu účtuje ďalšie administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 10,- eur a celkovo tak dlhuje žalovaný 317,21 eura. Žiadal uhradiť dlh čo najskôr.
Písomnou výzvou súdu zo dňa 23.1.2015, ktorú žalobca prevzal dňa 30.1.2015, bol vyzvaný, aby v určenej lehote buď oznámil, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu len v časti sumy 262,21 eura, t.j. bez náhrady „skutočne vynaložených nákladov“ alebo aby v rovnakej lehote špecifikoval tieto „skutočne vynaložené náklady“.
Žalobca písomným podaním zo dňa 4.2.2015 oznámil, že suma 55,- eur (skutočne vynaložené náklady) predstavuje personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady na telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady žalobcu ako veriteľa vynaložené z dôvodu omeškania žalovaného. Uviedol, že žalovanému boli zaslané tri upomienky na splnenie jeho záväzku. Vzhľadom na to, odvolajúc sa na čl. IV ods. 5 Rámcovej zmluvy, uviedol že žiada sumu 55,- eur.
Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku, je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa ust. § 3 ods. 1 veta prvá zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dodávateľ môže použiť na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným
a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona.
Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b/ body 1., 2. a 6. zák. č. 266/2005 Z.z., dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o finančnej službe, a to uvedením charakteristiky poskytovanej finančnej služby (bod 1.), celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom (bod 2.) a informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby (bod 6.).
Predloženými písomnými vyhotoveniami Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, súčasťou ktorého vyhotovenia boli aj údaje o elektronickej akceptácii textu rámcovej zmluvy žalovaným a to dňa 19.3.2014 z označenej IP adresy žalovaného a tiež zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru takisto obsahujúcej elektronické potvrdenie o jej akceptácii žalovaným z jeho označenej IP adresy, mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli predmetné zmluvy na diaľku prostredníctvom elektronickej komunikácie, a na ich základe žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 200,- eur, ktorú skutočnosť žalobca preukázal výpisom zo svojho podnikateľského účtu, z ktorého vyplýva poukázanie tejto sumy bezhotovostne na účet označený menom F. J. s dňom splatnosti poskytnutého úveru dňa 14.3.2014. Podľa elektronicky uzavretej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.2.2014, žalovaný bol povinný vrátiť poskytnutý úver žalobcovi dňa 14.3.2014 spolu s celkovými nákladmi tvorenými poplatkom za poskytnutie úveru vo výške pevnej sumy 62,21 eura, t.j. celkom bol žalovaný povinný vrátiť žalovanému sumu 262,21 eura. Žalovaný v dohodnutej lehote žalovanú sumu žalobcovi neuhradil. Dôkazné bremeno o tomto zaťažovalo žalovaného, ktorý ho však, keďže žiaden dôkaz o tom, že svoju povinnosť dohodnutú so žalobcom splnil, nepreukázal, neuniesol. Súd preto vyhovel žalobnému návrhu žalobcu v časti uplatneného nároku na zaplatenie 262,61 eura a zaviazal na základe návrhu žalobcu žalovaného na úhradu tejto dlžnej sumy, výška ktorej vyplýva zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
V časti žalobcom uplatnených nákladov na náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55,- eur súd uplatnený nárok žalobcu nemal za preukázaný a ani za dôvodný, keďže určenie týchto tzv. „skutočných nákladov“ žalobca nepreukázal, a tieto si uplatnil len odkazom na čl. IV. ods. 5. Rámcovej zmluvy ako nákladov paušálnych a predložil spolu so žalobným návrhom tri vyhotovenia nepodpísaných listov, ktoré mal vyhotoviť žalobca a boli adresované žalovanému. Žalobca nepreukázala ani doručenie týchto listov a ani len ich odoslanie. V rozpore so všeobecným určením nákladov („paušálne náklady“) odvolával sa v žalobnom návrhu na povinnosť žalovaného zaplatiť skutočne vynaložené náklady. Podľa textu Rámcovej zmluvy písomného vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu, sa malo jednať o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS a e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom. Takto uplatnené náklady súd nemal za dôvodne uplatnené a preto v tejto časti žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Súd poukazuje na to, že žalobca aj napriek výzve tieto náklady žiadnym iným spôsobom nešpecifikoval a nepreukázal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže žalovaný bol povinný žalobcovi poskytnutú pôžičku vrátane celkových nákladov spojených s poskytnutím pôžičky vo výške spolu 262,21 eura vrátiť najneskôr do dňa 14.3.2014, dostal sa žalovaný dňom nasledujúcim po splatnosti, t.j. dňom 15.4.2014 do omeškania s plnením finančného dlhu a preto žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania. Keďže si žalobca uplatnil právo na zaplatenie úrokov
z omeškania v zákonnej výške 5,25 % ročne, súd žalobnému návrhu vyhovel a uložil žalovanému aj povinnosť na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako si žalobca nárok na úroky z omeškania uplatnil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2. O. s. p. a náhradu trov pomerne rozdelil, keďže účastníci mali vo veci úspech len čiastočný. Pre pomerné rozdelenie trov konania vzal súd do úvahy pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného (vychádzajúc z uplatneného práva žalobcu vo výške 317,21 eura a priznaného práva vo výške 262,21 eura, žalobca bol neúspešný v časti nepriznaného práva vo výške 55,- eur, ktorá suma predstavuje úspech žalovaného) vo výške 82,66 % úspechu žalobcu ku 17,34 % úspechu žalovaného, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie práva vo výške 65,32 % (82,66 % - 17,34 %). Vzniknuté trovy žalobcu spočívajú v trovách zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 19,- eur, t. j. pri práve žalobcu na náhradu trov vo výške 65,32 % to znamená právo na náhradu trov konania vo výške 12,41 eura. Pri práve na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 65,32 % za dva úkony právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia 22.11.201 a 2/ písomné podanie na súd dňa 9.1.2015 vo výške tarifnej odmeny vypočítanej podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. á 24,90 eura/úkon x 2 = 49,80 eura a paušálna náhrada výdavkov 1 x 8,04 eura a 1 x 8,39 eura = 16,43 eura, spolu 66,23 eura ) a výške trov právneho zastúpenia 66,23 eura jedná sa o právo žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 43,26 eura. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p, keďže bol žalobca ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastúpený advokátom, je žalovaný povinný trovy zaplatiť priamo na účet advokáta.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).