Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cbi-18-2014.pdf
PDF · 142.19 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cbi/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: B.. M.Í. W., správca úpadcu: Q. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX I. Š., XXX XX I. Š., občan SR, sídlo správcu: B. XX, XXX XX M., právne zastúpenému: Karkó, s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy právneho zastúpenia v sume 178,99 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 23.7.2014 žalobca navrhol, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou zo dňa 29.4.2014 do konkurzu sp.zn. 1K/2/2014 v celkovej výške 392,- EUR, ktorej právnym dôvodom vzniku je neuhradený zostatok istiny a poplatok za poskytnutie úveru vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.5.2013, je nesporná a považuje sa za uznanú. Na odôvodnenie uplatneného práva poukázal na skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu: Q. R. uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 1K/2/2014, ktoré bolo v Obchodnom vestníku OV 57/2014 uverejnené dňa 24.3.2014. Žalobca prihláškou z 29.4.2014 prihlásil do označeného konkurzu svoju pohľadávku voči úpadcovi, ktorá bola čo do výšky 341,10 EUR popretá, pretože dojednané úroky z omeškania a náklady z uplatnenia považuje žalovaný za neprijateľné a v rozpore so spotrebiteľským právom. Dňa 27.5.2013 uzatvoril žalobca ako veriteľ s úpadcom ako dlžníkom Zmluvu č. XXXXXXXXX o spotrebiteľskom úvere /ďalej už len Zmluva/, na základe ktorej poskytol žalobca úpadcovi úver vo výške 600,- EUR a úpadca sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 576,- EUR, t.j. celkom sumu 1.176,- EUR. Túto sumu sa zaviazal úpadca splácať v mesačných splátkach v počte 12 mesačných splátok vo výške 98,- EUR na účet veriteľa. Zmluva bola uzatvorená v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.. Žalobca poukázal v dôvodoch žaloby na skutočnosť, že pri podpise Zmluvy prehlásil úpadca, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom Zmluvy a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto Zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie Zmluvy vrátane Všeobecných podmienok. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere a sú vytlačené na druhej strane každého rovnopisu Zmluvy. Okrem iného svojím podpisom úpadca potvrdil aj skutočnosť, že bol oboznámený so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere. Úpadca ako dlžník svojím podpisom potvrdil, že berie na vedomie skutočnosť, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov /RPMN/ sa vypočíta v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Je zreteľne uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. RPMN je číslo vyjadrené v percentách, ktoré
spotrebiteľovi umožňuje jednoduché porovnanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek. Pre spotrebiteľa je najvýhodnejším úverom alebo pôžičkou tá, ktorá má najnižšiu hodnotu RPMN pri rovnakých vstupných dátach. Napriek tomu, že si úpadca bol vedomý svojej insolventnosti, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísal a bráni sa tvrdením o neprimeranej RPMN. Žalobca poukázal na dojednanie vyplývajúce z bodu 15 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, podľa ktorého spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od Zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia Zmluvy. Úpadca toto ustanovenie v praxi nevyužil a neodstúpil od Zmluvy a riadne zaplatil osem splátok. Žalobca poukázal na teóriu a súdnu prax vo vzťahu k otázke posudzovania dobrých mravov pri aplikácii § 39 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že je potrebné poskytnúť ochranu dobromyseľnosti dlžníka, ale aj ochranu dobromyseľnosti veriteľa, teda žalobcu, ktorý pri uzatváraní predmetnej spotrebiteľskej zmluvy obaja konali s náležitou starostlivosťou bona fidei. Žalobca zdôraznil, že úpadca svoju argumentáciu o tom, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vyplývajúce zo Zmluvy nesmie prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, nebola podložená žiadnymi štatistickými údajmi, preto v tomto konkrétnom prípade nebolo zo strany úpadcu, resp. žalovaného preukázané, aká je obvykle požadovaná odplata na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, teda žalovaný nepreukázal skutočnosti, ktorými odôvodnil svoje popretie. Dlžník - úpadca mal pred uzatvorením predmetnej Zmluvy o úvere ku dispozícii všetky relevantné informácie. Mal preto možnosť a dostatočný čas na to, aby zvážil, či Zmluvu za daných podmienok uzatvorí alebo nie. Výška administratívneho poplatku v predmetnej spotrebiteľskej zmluve v sume 341,10 EUR ako odmena za administratívne náklady je výsledkom dohody zmluvných strán a zásah do tejto výšky by bol obmedzeným dispozičného práva subjektov určiť si svoje vzájomné práva a povinnosti, ktoré sú v Zmluve dojednané platne, účinne, jasne a zrozumiteľne. Výška administratívnych poplatkov v predmetnej spotrebiteľskej zmluve nie je v rozpore so žiadnymi ustanoveniami predpisov na ochranu spotrebiteľa.
K žalobe sa na základe výzvy súdu žalovaný vyjadril podaním zo 6.2.2015. Na odôvodnenie svojho vyjadrenia uviedol, že predmetná pohľadávka žalobcu bola zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým č. X a bola čo do dôvodu a výšky popretá v sume 341,10 EUR, t.j. v rozsahu odmeny za administratívne náklady z dôvodu, že je v rozpore s ustanoveniami Zákona o spotrebiteľskom úvere, v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 11 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. O spotrebiteľských úveroch /ďalej už len Zákon/, na § 39, § 56 ods. 1, 2 a 6 Občianskeho zákonníka a na článok 3 bod 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách /ďalej už len Smernica/. Uviedol, že v texte predmetnej Zmluvy je záväzok žalobcu poskytnúť úpadcovi čiastku 600,- EUR s dohodnutou odmenou 576,- EUR a s RPMN 96 % a 39,20 %. V zmysle predloženej Dohody o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere je ročná percentuálna miera nákladov uvedená ako 309,86 % Nakoľko ako pri Zmluve, tak aj pri Dohode o plnení v splátkach figurujú rovnaké vstupné dáta, teda rovnaká suma úveru, doba, na ktorú je poskytnutý, nie je jasné, ako je možné vyčíslenie RPMN rozdielnym spôsobom, s rozdielnym výsledkom, pričom však priemerné hodnoty RPMN uvedené v Zmluve, aj v Dohode o plnení v splátkach sú totožné vo výške 39,20 %. Žalovaný tvrdí, že sa jedná o nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov určenú v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň všetky spomenuté RPMN sú v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na úpravu § 39 Občianskeho zákonníka a sú aj v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na informácie vyplývajúce z verejne dostupného zdroja, na ktorom Ministerstvo financií SR na svojej webovej stránke zverejňuje štvrťročne súhrnné informácie o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi. Dohodnutá zmluvná odmena 576,- EUR je tvorená súčtom úroku 39,15 % ročne vo výške 234,90 EUR a z administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 341,10 EUR. Žalobca nepreukázal vznik týchto administratívnych nákladov, pričom ich výška predstavuje viac ako polovicu z poskytnutej istiny. Odmena za administratívne náklady pre jej neprimeranú výšku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a s článkom 3 označenej Smernice. Pri uzavieraní Zmluvy bol použitý štandardný formulár s vopred určenými podrobnými podmienkami s nemožnosťou ich zmeny zo strany úpadcu. Aj napriek tomu, že boli do Zmluvy ručne dopísané údaje je nepochybné, že úpadca nemal reálnu možnosť obsah Zmluvy ovplyvniť. Obsah Zmluvy zároveň neuvádza zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, čo opäť spôsobuje, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, a teda úpadca zo Zmluvy všetko splnil, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu § 11 ods. 1 písm. b/ v spojení
s § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. O spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.
Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca tvrdením, podľa ktorého zotrval na podanej žalobe, ako vyplýva z jeho elektronického podania z 11.4.2016, pretože stav veci od podania žaloby naďalej trvá.
Na pojednávanie súdu, ktoré bolo v tejto veci vytýčené na termín 13.5.2016, sa žalobca neustanovil. Svoju neúčasť na označenom termíne pojednávania ospravedlnil elektronickým podaním z 11.4.2016 a navrhol, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Za splnenia procesných podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP súd vec prejednal a meritórne rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného cestou jeho procesného zástupcu, oboznámením listinných dôkazov: prihláškou pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 1K/2/2014, výňatkom z konečného zoznamu pohľadávok, výňatkami z Obchodného vestníka, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 27.5.2013 a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Prihláškou pohľadávky, ktorej fotokópia je v spise na č.l. 21, si žalobca v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 1K/2/2014 prihlásil svoju pohľadávku vo výške istiny 392,- EUR, pričom pri vymedzení právneho dôvodu uviedol poukaz na Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorenú 27.5.2013 medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom, na základe ktorej poskytol úpadcovi úver vo výške 600,- EUR a úpadca sa zaviazal zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 576,- EUR, teda celkom 1.176,- EUR, v 12 mesačných splátkach vo výške 98,- EUR mesačne počnúc 17.6.2013. Úpadca uhradil 8 splátok vo výške 784,- EUR, poslednú splátku uhradil 8.4.2014. Jeho záväzok z titulu uvedenej Zmluvy ku dňu vyhlásenia konkurzu predstavuje 392,- EUR.
Listom zo dňa 19.5.2014, ktorý bol žalobcovi doručený 23.6.2014, oznámil žalovaný žalobcovi popretie predmetnej pohľadávky pod poradovým č. X čo do dôvodu a výšky v sume 341,10 EUR /odmena za administratívne náklady/ z dôvodu, že táto odmena vyplývajúca z označenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v rozpore s dobrými mravmi, čo podľa § 39 spôsobuje neplatnosť v časti dohodnutého úroku a je zároveň aj v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Taktiež dohodnutá RPMN a priemerná hodnota RPMN sú v rozpore s dobrými mravmi, čo podľa ustanovenia § 39 OZ spôsobuje neplatnosť.
Z výňatku z konečného zoznamu pohľadávok, tak ako je v spise na č.l. 49, vyplývajú dôvody, na základe ktorých žalovaný poprel čo do dôvodu a výšky predmetnú pohľadávku v sume 341,10 EUR /t.j. odmena za administratívne náklady/ z dôvodu, že táto odmena /odmena za administratívne náklady a vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy so všetkou administratívou s tým spojenou vyplývajúca z predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 27.5.2013 je v rozpore s dobrými mravmi, čo podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka spôsobuje neplatnosť v časti dohodnutého úroku a zároveň je aj v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Taktiež dohodnutá výška RPMN /96 % a 309,86 %/ a priemerná hodnota RPMN /39,20 %/ sú v rozpore s dobrými mravmi.
Ako prílohu podania žaloby predložil žalobca písomné vyhotovenie prvej strany Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo fotokópii, uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom z 27.5.2013 /č.l. 6/. Podľa obsahu tejto Zmluvy veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaväzuje pri podpise tejto Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti k rukám spotrebiteľa v sume 600,- EUR a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 576,- EUR, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.176,- EUR. Spotrebiteľ podpisom Zmluvy žiada veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 234,90 EUR a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo
výške 341,10 EUR /ďalej len administratívny poplatok/. Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1.176,- EUR, ak nie je dohodnuté inak, do 17.5.2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane 17.5.2014. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočíta v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je 96 %. Dolu podpísaný spotrebiteľ vyhlasuje podľa textu písomného vyhotovenia prvej strany Zmluvy, že súhlasí s obsahom tejto Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru a vyhlasuje, že informácie, ktoré poskytol veriteľovi pred uzatvorením tejto Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sú pravdivé a že má právnu spôsobilosť v zmysle Občianskeho zákonníka na uzatvorenie tejto Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a že je schopný splácať dlžnú sumu v zmysle podmienok tejto Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je vo výške 39,20 %. Veriteľ a spotrebiteľ vyhlasujú, že si túto Zmluvu prečítali a že ju uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi.
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. O spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy /ďalej už len Zákon/: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona: Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa článku 3 bod 1, 2 Smernice Rady 93/2013 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách /ďalej už len Smernica/: Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa článku 4 bod 2 Smernice: Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 5, 6, 9, 15, 16 Z.č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii / ďalej už len ZKR/: Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej
pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
Podľa § 118a OSP: Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2). Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žaloba v tejto veci je incidenčnou žalobou, pre včasné podanie ktorej úprava podľa § 32 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/ stanovuje hmotno-právnu prekluzívnu lehotu 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, zaoberal sa súd primárne skúmaním včasnosti podania žaloby. V tomto smere vychádzal z preukázanej skutočnosti doručenia oznámenia žalovaného ako správcu úpadcu Q. R. o popretí právneho dôvodu a výšky pohľadávky v sume 341,10 EUR pokiaľ ide o pohľadávku prihlásenú v konkurznom konaní označeného úpadcu pod poradovým č. X, ako to vyplýva z oznámenia o popretí pohľadávok z 19.5.21014 /č.l. 5/, ktoré bolo žalobcovi doručené 23.6.2014. Pri podaní žaloby v tejto veci súdu dňa 23.7.2014 je nevyhnutné konštatovať, že žaloba v tejto veci bola podaná včas.
Následne po skonštatovaní včasnosti podania tejto incidenčnej žaloby hodnotil súd jednak dôvodnosť žalovaným zrealizovaného popretia právneho dôvodu a výšky predmetnej pohľadávky z titulu administratívneho poplatku v sume 341,10 EUR a na druhej strane dôvodnosť tvrdení žalobcu o existencii právneho dôvodu a výšky pohľadávky, určenia ktorej sa žalobca touto žalobou v sume 392,-
EUR domáhal z dôvodu neuhradeného zostatku istiny poskytnutého úveru a poplatku za poskytnutie úveru. V tomto smere súd pri formulácii petitu žalobcom predloženej žaloby vychádzal pri zohľadnení celého obsahu predmetnej žaloby, teda žaloby vrátane jej odôvodnenia zo záveru, že sa žalobca domáha určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky v sume 392,- EUR z právneho dôvodu zostatku istiny úveru a z právneho dôvodu poplatku za poskytnutie úveru. Vo vzťahu ku sume 50,90 EUR /jedná sa o rozdiel žalobcom v petite žaloby vymedzenej sumy 392,- EUR a administratívneho poplatku v sume 341,10 EUR/, ktorá v zmysle dôvodov žaloby zodpovedala zostatku poskytnutého úveru, zohľadnil súd rozsah žalovaným zrealizovaného popretia právneho dôvodu a výšky tak, ako vyplýva z vyššie citovaného konečného zoznamu pohľadávok, z ktorého vyplýva, že pohľadávka žalobcu prihlásená pod poradovým č. X v celkovej výške 392,- EUR bola popretá čo do právneho dôvodu a výšky len vo vzťahu ku sume 341,10 EUR, ktorá zodpovedá práve pohľadávke z titulu administratívnych nákladov vzniknutých v súvislosti s uzatvorením Zmluvy - administratívnemu poplatku. V nadväznosti na to nie je vo vzťahu k pohľadávke v sume 50,90 EUR daná aktívna legitimácia žalobcu podľa § 32 ods. 9 ZKR domáhať sa určenia tejto pohľadávky, nakoľko pohľadávka v tejto časti vôbec popretá nebola, čo v tejto časti viedlo k zamietnutiu žaloby.
Následne vo vzťahu k zvyšnej časti žaloby, teda vo vzťahu k určeniu právneho dôvodu a výšky pohľadávky v sume 341,10 EUR z titulu poplatku za vyhotovenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru súd vzhľadom na povahu základu tejto pohľadávky, ktorá nepochybne vyplýva zo spotrebiteľského vzťahu medzi žalobcom ako dodávateľom a úpadcom ako spotrebiteľom na základe medzi nimi uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nepochybne je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa osobitnej právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č.129/2010 Z.z., musel súd v tejto veci činiť predmetom dokazovania, následného hodnotenia a právneho posudzovania i skutočnosti, ktoré musí súd skúmať z úradnej povinnosti v smere zistenia, či boli dodržané pravidlá Európskej únie na ochranu spotrebiteľa. Vychádzal zo záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14 vo veci Ernst Georg Radlinger a Helena Radlingerová proti Finway a.s., podľa ktorého Súdny dvor skonštatoval existenciu povinnosti vnútroštátneho súdu ex offo skúmať, či boli dodržané pravidlá práva Únie na ochranu spotrebiteľa aj v insolvenčnom konaní a v rámci tejto povinnosti musí vnútroštátny súd tiež overiť, či boli informácie, ktoré sa musia uvádzať v Zmluvách o spotrebiteľskom úvere, uvedené jasne a výstižne. V nadväznosti na to v rámci tohto postupu súd i v tomto incidenčnom konaní, ktoré je vyvolané konkurzným konaním vedeným na majetok označeného úpadcu, činil predmetom posúdenia i procesnú obranu žalovaného, ktorá síce nebola obsiahnutá priamo v popretí predmetnej pohľadávky, avšak bola vymedzená žalovaným v jeho podaní vyjadrenia sa k žalobe v tejto veci, teda do skončenia prvého pojednávania, a ktorá zahŕňa i argumentáciu poukazujúcu na skutočnosti, ktoré by musel súd v tejto veci skúmať vzhľadom na vyššie uvedené závery Súdneho dvora Európskej únie aj bez ich uplatnenia účastníkom konania, teda ex offo. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal pri skúmaní právneho dôvodu predmetnej pohľadávky z titulu administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 341,10 EUR /ďalej už len administratívny poplatok/ i obranou žalovaného vo vyjadrení sa k žalobe poukazujúcou na úpravu § 11 ods. 1 písm. b/, d/, § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. O spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov /ďalej už len Zákon/. V tomto smere súd vykonal dôkaz oboznámením písomného vyhotovenia prvej strany Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 27.5.2013 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom - spotrebiteľom / ďalej už len Zmluva/, tak ako je táto súčasťou spisového materiálu na č.l. 6. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že v konaní účastníkmi nebola produkovaná žiadna ďalšia časť obsahu tejto Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda ani Všeobecné podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, ktoré v zmysle tvrdení žalobcu mali byť súčasťou tejto Zmluvy na jej druhej strane a ani žalovaným označovaná Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z predloženého obsahu Zmluvy vyplýva dojednanie ročnej percentuálnej miery nákladov /ďalej už len RPMN/ spotrebiteľského úveru vo výške 39,20 % ku dňu podpisu Zmluvy a RPMN 96 % vypočítaná v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch vo Všeobecných podmienkach poskytovania spotrebiteľských úverov. V konaní žiaden z účastníkov, tak ako je uvedené vyššie, neprodukoval dôkaz - Dohodu o plnení v splátkach ku Zmluve o spotrebiteľskom úvere, v ktorej by mala byť RPMN uvedená vo výške 309,86 %. Pokiaľ žalovaný takúto dohodu tvrdil, bolo obsahom jeho dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP toto tvrdenie včas preukázať, čo neučinil. Preto pri tomto vymedzení dôvodu spotrebiteľského úveru ako bezúročného a bez poplatkov nebolo možné procesnú obranu žalovaného vyhodnotiť ako dôvodnú a ani na základe vykonaného dokazovania skonštatovať, že spotrebiteľský úver na základe predmetnej Zmluvy by bol bezúročný a bez poplatkov z uvedeného dôvodu /§ 11 ods. 1 písm. d Zákona/. Ďalej súd na základe oboznámeného
obsahu predloženej Zmluvy konštatuje, že táto neobsahuje dohodu o náležitostiach podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona. Súd pri tomto konštatovaní vychádzal zo žalobcom predloženého obsahu Zmluvy, tak ako je tento prílohou žaloby, v ktorom absentuje dohoda o výške, počte a termínoch splátok istiny, dohoda o prípadnom poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splnenia v zmysle úpravy § 9 ods. 2 písm. k Zákona. Vo väzbe na to je potom spotrebiteľský úver na základe predmetnej Zmluvy podľa § 11 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, čím nie je daný hmotno-právny základ pred určenie právneho dôvodu administratívneho poplatku. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že vo veci bolo uvedené konštatovanie súdu učinené na základe výsledkov vykonaného dokazovania, v rámci ktorého mal súd k momentu meritórneho rozhodnutia / a teda v čase, keď žalobca mal vedomosť o obsahu procesnej obrany žalovaného/, vedomosť len o Zmluve v rozsahu jej prvej strany, tak ako je prílohou žaloby. Dohoda o platení v splátkach ku Zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola v konaní ako dôkaz predložená. Preto pokiaľ žalobca uplatnil žalobou určenie právneho dôvodu pohľadávky vo výške 341,10 EUR ako poplatku za poskytnutie úveru, nie je preukázaný takýto právny dôvod tejto pohľadávky a tým ani jeho výška, čo nevyhnutne viedlo k zamietnutiu žaloby v tejto zvyšnej časti. Súd považuje za potrebné uviesť, že zo Zmluvy v rozsahu jej obsahu, tak ako bol v konaní preukázaný, vyplýva skutočnosť dojednania poskytnutia úveru žalobcom žalovanému vo výške 600,- EUR a nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom vo výške 576,- EUR, ktoré pozostávajú z úroku v sume 234,90 EUR, ktorý úrok je dojednaný v sadzbe 39,15 % ročne a z administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 341,10 EUR - tzv. administratívny poplatok. Suma administratívneho poplatku, teda suma 341,10 EUR predstavuje viac ako 50 % celej istiny poskytnutého úveru, ktorý bol poskytnutý vo výške 600,- EUR, teda viac ako 50 % z celého objemu poskytnutých finančných prostriedkov žalobcom úpadcovi. Takáto výška administratívneho poplatku je zjavne neúmerne vysoká a v nadväznosti na to je dojednanie o takejto výške administratívneho poplatku dojednaním, ktoré zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech úpadcu ako spotrebiteľa a je teda neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Samotný administratívny poplatok nespadá do výluky zo súdneho prieskumu podľa § 53 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je hlavným predmetom plnenia podľa označenej Zmluvy /tým je poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške istiny 600,- EUR/ a nie je ani cenou za poskytnutie úveru ako hlavného predmetu plnenia /tou je úrok z úveru, ktorý odzrkadľuje cenu poskytnutého úveru v sume 234,90 EUR, ako vyplýva z predmetnej Zmluvy/. Vo väzbe na to je daný priestor pre posúdenie dojednania o administratívnom poplatku podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka a z dôvodov uvedených vyššie súd konštatuje neplatnosť tohto dojednania predmetnej Zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Vyššie konštatovaný zjavný a celkom nepochybný výrazný nepomer medzi výškou poskytnutého úveru v rozsahu istiny 600,- EUR a administratívnym poplatkom vo výške 341,10 EUR pri zohľadnení skutočnosti, že žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal v konaní, aké konkrétne úkony oceniteľné takouto výškou ich nákladov realizoval v súvislosti s uzatvorením Zmluvy, činí dojednanie o administratívnom poplatku vo výške 341,10 EUR, ktoré je svojím obsahom len paušálne a nekonkrétne, pre rozpor s dobrými mravmi neplatným v zmysle úpravy § 39 Občianskeho zákonníka. Argumentácia žalobcu odkazujúca na deklaratórne dojednania uvedené v Zmluve, podľa ktorých úpadca ako spotrebiteľ bol s textom Zmluvy v celom jej obsahu oboznámený, boli mu odovzdané Všeobecné podmienky, potvrdil, že so Zmluvou súhlasí, na závery súdu v zmysle vyššie uvedeného nemá vplyv, pričom v tejto časti súd zdôrazňuje poukaz na úpravu § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka a dôkaznú povinnosť žalobcu v smere preukázania, že dojednanie o administratívnom poplatku skutočne bolo predmetom individuálneho jednania pri uzatvorení Zmluvy medzi účastníkmi, v ktorom smere však nebol žalobca dostatočne dôkazne aktívny. Vychádzajúc z uvedených záverov rozhodol súd o zamietnutí žaloby tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému ako účastníkovi v tomto konaní úspešnému v celom rozsahu priznal plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania v rozsahu trov právneho zastúpenia pri zohľadnení skutočnosti, že žalovaný učinil v súlade s úpravou § 151 ods. 1 veta prvá OSP návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania. Ako dôvodne uplatnené boli žalovanému priznané trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby zo dňa 10.5.2016, 2. účasť na pojednávaní 13.5.2016 pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby á 66,- EUR + 2-krát 8,58 EUR ako režijný paušál za tieto dva úkony právnej služby + 20 % DPH, všetko podľa § 11
ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Dôvodne uplatnené trovy konania z titulu právneho zastúpenia boli žalovanému priznané na účet jeho právneho zástupcu podľa § 49 ods. 1 OSP, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.