Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1620-2001.pdf
PDF · 73.96 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1620/2001
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: MEDIATION KMCH, s.r.o., so sídlom Hosťovce 217, 951 91 Hosťovce, IČO: 35 952 989, zastúpeného JUDr. Jurajom Rybárom, advokátom, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen proti povinnej: Y. Q., U.. XX.XX.XXXX, T. XXX, M., F..Č.. Ú. U., H. XXX/X, XXX XX U., vedenej, súdnym exekútorom: JUDr. Stacho Chladný, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen pod sp.zn. EX 18/15, o vymoženie peňažnej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej ako Okresný súd) poveril dňa 09. novembra 2001 súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu, sp.zn. 8Cb 435/00-29 zo dňa 18. decembra 2000 a návrhu oprávneného.
Súdny exekútor doručil súdu námietky povinnej proti exekúcii. Povinná vo svojich námietkach uviedla, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody s dlhodobým trestom až 8 rokov a nedisponuje žiadnym hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom a ani dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu trov exekúcie. Ďalej uvádza, že je dlhodobo práceneschopná a nemá žiadny príjem z vykonávanej práce podľa pracovného zaradenia. V nasledujúcom odseku však uvádza, že pri poslednom pracovnom zaradení dostala mzdu.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprístupná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o námietkach môže prihliadnuť len na dôvody uvedené v ustanovení § 50 EP. Dôvody, ktoré povinný uviedol v námietkach, však nie sú dôvodmi, ktoré by v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 EP boli takého charakteru, že by súd námietkam povinného mal vyhovieť. Povinný vo svojich námietkach neuviedol nijaké nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu, (po vydaní predmetného rozhodnutia) a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti. Súčasná nepriaznivá majetková situácia nie je relevantným dôvodom, pre ktorý by súd jeho námietkam vyhovel, nakoľko finančná situácia nie je okolnosťou, ktorá by bránila jeho vymáhateľnosti pohľadávky a ani okolnosťou, pre ktorú by bola exekúcia neprípustná. Pohľadávku oprávneného možno uspokojiť aj z majetku, ktorí povinný nadobudne v budúcnosti. Súdny exekútor sa
pri výkone exekúcie oboznámi s majetkovými a finančnými pomermi povinného a vzhľadom na jeho zistenia určí ďalší procesný postup podľa Exekučného poriadku.
Pokiaľ povinná namieta svoju platobnú neschopnosť, súd poukazuje na ustanovenie § 56 ods. 10 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinnými o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podstatou poverenia súdu vykonaním exekúcie nie je skúmanie oprávnenosti uplatneného nároku, pretože tieto veci sa mali skúmať v základnom konaní, t.j. v konaní, ktoré predchádzalo exekúcii. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím, mal možnosť proti nemu podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia a to v zmysle poučenia uvedenom v tomto rozhodnutí, čím by došlo k jeho vecnému preskúmaniu odvolacím orgánom. Povinný však odvolanie nepodal (hoci bol o tejto možnosti riadne poučený) a tak rozhodnutie - platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným. Je teda spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí.
Zároveň súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených ako súdnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. V práve zásadne platí princíp "res iudicata", ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať (resp. ho akokoľvek meniť). Výnimku tvoria prípady a to za zachovania striktných procesných pravidiel, kedy zmeny právoplatných rozhodnutí môžu byť zákonom výslovne predvídané, a napokon tiež prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sa dosahuje náprava právoplatných súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Bez splnenia týchto kritérií uvedenú situáciu možno vyjadriť tak, že res iudicata (právoplatne rozhodnutá vec) sa z hľadiska princípu právnej istoty nedá napraviť, ani keď je rozhodnutá úplne nesprávne.
Nakoľko povinná vo svojich námietkach neuviedla žiadne nové okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, teda námietky ako nedôvodné zamietol.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej ako EP), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 46 ods. 1 EP, exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.
Podľa § 64 EP, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172).
Povinná vo svojom podaní v podstate poukázala len na svoje nepriaznivé finančné a sociálne pomery. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že nemajetnosť, na ktorú poukazovala povinná, nie je zákonným dôvodom, pre ktorý by mohla byť exekúcia zastavená na návrh povinného. Aj keď nedostatok majetku na strane povinného je jedným z dôvodov, pre ktorý môže byť exekúcia zastavená / § 57 ods. 1 písm. h) EP /, je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd v súvislosti s vykonávaním exekúcie sám zásadne neskúma a nezisťuje majetkové a sociálne pomery povinného, teda či sa napr. nachádza v stave platobnej neschopnosti. Povereným na vykonanie exekúcie je súdny exekútor, on vykonáva potrebné úkony na zisťovanie majetku povinného za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného a v zásade iba on určuje, akým spôsobom dôjde k vymoženiu pohľadávky, teda či v dôsledku nedostatku
majetku a finančných prostriedkov na strane povinného a tiež vzhľadom na zákonnú nepostihnuteľnú čiastku, ktorú exekútor nemôže zraziť, je možné uhrádzať pohľadávku iba v splátkach, resp. zrážkami zo mzdy, prípadne z iných príjmov. Až v prípade, keď exekútor nezistí existenciu majetku povinného, resp. zistí, že majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, predloží vec súdu, ktorý na podklade takto zisteného stavu posúdi, či sa exekúcia pre nemajetnosť zastaví. Súdny exekútor však v tomto prípade zistil, že povinná je vo výkone trestu odňatia slobody zaradená do práce, a teda je tu predpoklad, že bude pracovne zaradená aj naďalej. Pre tento prípad je nutné tiež poukázať na súhlas oprávneného so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného, keďže v exekúcii má osobitné postavenie, nakoľko v rámci svojho dispozičného oprávnenia je v jeho kompetencii, jednak pred začatím exekučného konania rozhodnúť, či svoju pohľadávku bude vymáhať v rámci exekúcie, ktorému exekútorovi doručí návrh na vykonanie exekúcie, či mieni pokračovať v jej vykonávaní a ktorým exekútorom, teda i počas trvania exekúcie môže svojim návrhom disponovať. Je potrebné konštatovať, že vôľa viesť exekúciu i po prípadnom zistení nemajetnosti povinného je prejavom dispozičného práva oprávneného. Oprávnený oznámil súdu, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Zároveň však treba upozorniť, že oprávnený si musí byť vedomý, že znáša i riziko navýšenia exekučných trov spojených s ďalším vedením exekúcie. Pokiaľ i s vedomím takéhoto rizika oprávnený trvá na tom, aby sa v exekúcii pre vymoženie pohľadávky pokračovalo, je potrebné jeho vôľu akceptovať.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).