Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., dieťa rodičov: matky T.. Z. P., rod. P., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom O. - Z., J.D. XXX/XX a otca T. L., štátneho občana U. republiky, bytom X..., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Maloletá H. L., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať maloletú H. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H. sumou vo výške 150,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.03.2016, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlh otca na výživnom pre maloletú H. za obdobie od 01.03.2016 do 30.04.2016 n e v z n i k o l . Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou H. v každom párnom týždni v roku od piatku od 18:30 hod. do najbližšieho pondelka do 08:00 hod. a v každom nepárnom týždni v roku vo štvrtok od 16:30 hod. do 19:30 hod., prípadne podľa dohody rodičov. Matka j e p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si dieťa v stanovenom čase vyzdvihne v mieste bydliska matky a odovzdá matke v určený štvrtok v stanovenom čase v mieste bydliska matky a v pondelok do materskej školy, prípadne podľa dohody rodičov v mieste bydliska matky.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa matka maloletej domáhala zverenia maloletej H. do jej osobnej starostlivosti matky a úpravy bežnej vyživovacej povinnosti otca k maloletej v sume 180,-Eur mesačne. Navrhovala upraviť styk otca s maloletou každý párny víkend od piatku poobede do pondelka rána s tým, že otec si dieťa vyzdvihne v dohodnutom čase v mieste jej bydliska a v pondelok ráno ho odovzdá do materskej školy a počas sviatkov a prázdnin by styk prebiehal podľa ich vzájomnej dohody. Matka súhlasila s rozšírením úpravy styku aj v niektorý pracovný deň v nepárnom týždni v poobedných hodinách, ale nesúhlasila s prespatím dieťaťa u otca v pracovný deň, čo on navrhoval, pretože maloletá chodí do MŠ a podľa jej názoru by to bolo rozbité a maloletá z toho pomýlená. Matka uviedla, že s otcom dieťaťa nežijú spolu od októbra 2013, kedy sa ona aj s dcérou od neho odsťahovali z dôvodu ich partnerských nezhôd a jeho nevhodného správania voči nej. Poukázala na to, že maloletá má teraz 4 roky a navštevuje materskú školu. Matka uviedla, že otec maloletej jej na výživu dieťa doposiaľ prispieva sumou 150,-Eur mesačne a po ich vzájomnej dohode otec jedenkrát ročne platí maloletej poistenie vo výške 247,80 Eur a ona dcére odkladá na sporenie 20,-Eur mesačne. Výživné v sume 180,-Eur mesačne navrhovala z dôvodu nástupu maloletej do MŠ, čím sa zvýšili jej výdavky. Matka uviedla, že otec dieťaťa si žije na vysokej životnej úrovni, má iL., tablet, kúpil si auto, ona vie, že si kedysi šetril a odkladal na

vkladnú knižku 200,-Eur mesačne, chodieva na dovolenky do O. a ona chce, aby aj dieťa žilo na slušnej životnej úrovni. Nesúhlasila s otcom navrhovanou sumou výživného 100,-Eur mesačne, keďže doposiaľ prispieval sumou 150,-Eur mesačne. Trvala na svojom návrhu, ale bola ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu o výživnom v sume minimálne tých 150,-Eur mesačne. Otec maloletej súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, ale nesúhlasil s navrhovanou sumou výživného. On navrhol, aby mu bolo určené výživné v sume 100,-Eur mesačne. Zhodne uviedol, že doposiaľ dobrovoľne prispieval na výživu maloletej sumou 150,-Eur mesačne, ale žiadal súdne upraviť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej v sume 100,-Eur mesačne, prípadne bol ochotný uzavrieť rodičovskú dohodu o výživnom v sume 120,-Eur mesačne. Požiadavku na určenie nižšieho výživného ako doposiaľ platil, odôvodnil tým, že si kúpil auto a teraz má cestovné výdavky, keď si chodí po dcéru na realizáciu styku a do práce. Otec žiadal upraviť jeho styk s maloletou v každom párnom týždni od piatku od 18.30 hod. do pondelka do 08.00 hod. a v každom nepárnom týždni od štvrtka od 16.00 hod. alebo 17.00 hod. do nasledujúceho dňa v piatok do 08.00 hod. Uviedol, že s dcérou sa stretáva a žiada širšiu úpravu styku ako navrhovala matka, pretože s dcérou má dobrý vzťah. Poukázal na to, že na výživu maloletej prispieva 150,-Eur mesačne, niekedy jej aj kupuje nejaké veci a platí jej poistku 247,80 Eur ročne. Otec doplnil, že on býva v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi, ktorí sú starobnými dôchodcami, že zarába cca 600,-Eur mesačne brutto, čo predstavuje 452,-Eur mesačne netto a okrem maloletej H. nemá iné vyživovacie povinnosti. Kolízny opatrovník s poukazom na zhodné vyjadrenia rodičov odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s určením nižšej vyživovacej povinnosti ako platil otec maloletej doposiaľ, preto trval na určení výživného minimálne v sume 150,-Eur mesačne. Pokiaľ ide o úpravu styku, odporučil upraviť styk otca s maloletou každý párny víkend a otcom navrhovanú rozšírenú úpravu styku aj s prespatím maloletej u otca zo štvrtka do piatku v nepárnom týždni ponechal na úvahe súdu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z č. l. RL, lustrácie v SP, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o PnD, správu KO zo šetrenia pomerov, výplatnú pásku otca, doklady o nákladoch bývania, faktúry Orange a zistil nasledovný skutkový stav : Maloletá H. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí spolu nežijú od októbra XXXX, kedy sa matka aj s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Maloletá býva s matkou, ktorá sa o ňu osobne stará. Otec sa s maloletou stretáva a dobrovoľne prispieva na jej výživu sumou 150,-Eur mesačne a platí jej poistku v sume 247,80 Eur ročne. Maloletá H. má X roky a navštevuje materskú školu, kde mesačný poplatok predstavuje 13,56 Eur a stravné 23,50 Eur mesačne. V rámci MŠ majú aj nepravidelné poplatky za ZRPŠ, nejaké výlety, kultúrne akcie a pod. Maloletá je vedená v ortopedickej ambulancii, má zvýšené výdavky na ortopedickú obuv a ortopedické vložky, chodí na preventívne kontroly v endokrinologickej ambulancii, inak je zdravá. Matka býva v spoločnej domácnosti len s maloletou dcérou. Bývajú v X-izbovom byte, ohľadom ktorého matka uzavrela zámennú zmluvu a stane sa jeho vlastníčkou. Ich náklady bývania predstavujú 207,- Eur mesačne a poplatok za internet predstavuje 13,-Eur mesačne. Okrem maloletej H. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Od XX/XXXX je matka maloletej zamestnaná ako referentka s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od XX/XXXX do XX/XXXX vo výške 579,16 Eur. Pracovný pomer má uzavretý na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Matka poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne. Matka dcére odkladá na sporenie 20,-Eur mesačne, platí si životnú poistku 30,27 Eur mesačne a pod. Zatiaľ je ešte vlastníčkou rodinného domu, ohľadom ktorého aktuálne uzavrela zámennú zmluvu na byt, v ktorom s dcérou bývajú. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Otec maloletej býva v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi v ich rodinnom dome. Na domácnosť im prispieva 50,-Eur mesačne. Okrem maloletej H. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletej je od 01/2015 zamestnaný ako predajca v športovom obchode. Jeho priemerný čistý mesačný príjem zisťovaný z obdobia od 01/2015 do 03/2016 podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa predstavuje 450,21 Eur. Otec si platí poistku 33,-Eur mesačne, jeho výdavky za mobil, internet a TV predstavujú cca 60,- Eur mesačne. V decembri 2015 si otec kúpil v hotovosti za kúpnu cenu 12.000,-Eur auto zn. P. O. r. v. XXXX, iný majetok väčšej hodnoty otec nevlastní. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/XXXXXXXX> Ustanovenia § 24 <https://

www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/XXXXXXXX>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky na súdu úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodný, nakoľko rodičia dieťaťa nežijú spolu. Keďže v danej veci rodičia neuzatvorili rodičovskú dohodu, preto úpravu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vykonal súd. Súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky. Pri rozhodovaní o zverení vychádzal súd zo skutočnosti, že starostlivosť o maloletú doposiaľ vykonávala matka, voči ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka žiadala o zverenie dieťaťa do jej starostlivosti, otec súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Taktiež kolízny opatrovník odporučil rozhodnúť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Súčasne súd rozhodol, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia, pretože integrálnou súčasťou rodičovských práv a povinností v zmysle § 28 Zákona o rodine je aj právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, pričom toto právo majú priamo zo zákona

obaja rodičia. K obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv niektorému rodičovi v zmysle § 38 Zákona o rodine, môže dôjsť len zo zákonom stanovených vážnych dôvodov rozhodnutím súdu a v danej veci takéto dôvody nie sú dané. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Keďže rodičia sa nevedeli dohodnúť na výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, o tejto výške rozhodol súd s prihliadnutím na vek maloletej, jej odôvodnené potreby a schopnosti a možnosti rodičov v zmysle citovaných zákonných kritérií. Matka navrhovala výživné v sume 180,- Eur mesačne a bola ochotná sa dohodnúť na sume 150,- Eur. Kolízny opatrovník odporučil určiť výživné v sume minimálne 150,- Eur mesačne tak ako otec doposiaľ prispieva na výživu maloletej. Otec maloletej, napriek tomu, že doposiaľ pravidelne prispieva na výživu maloletej sumou 150,-Eur mesačne, navrhoval určiť mu výživné v sume 100,-Eur mesačne, resp. bol ochotný sa dohodnúť na výživnom v sume 120,-Eur mesačne. S prihliadnutím na zistený skutkový stav, odôvodnené potreby dieťaťa, schopnosti a možnosti rodičov a ich životnú úroveň, na ktorej má dieťa právo sa podieľať a na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia, určil súd otcovi výživné na maloletú v sume 150,- Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu vyššie uvedeným kritériám a odôvodneným potrebám dieťaťa, a ktorá suma je súčasne v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý uvedenou sumou aj doposiaľ pravidelne dobrovoľne prispieva na výživu maloletej. Hoci otec teraz navrhoval súdne mu určiť výživné len 100,-Eur mesačne, súd nezistil žiadnu zmenu pomerov na jeho strane, pre ktorú by mal určiť nižšie výživné ako otec doposiaľ dobrovoľne prispieval. Kúpa auta otcom a s tým spojené výdavky nie sú dôvodom pre určenie nižšieho výživného ako otec doposiaľ platil, pretože výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodiča a je zrejmé, že keďže otec bez zmenených pomerov doposiaľ platil výživné 150,-Eur mesačne, je schopný i naďalej platiť výživné v uvedenej sume bez ohrozenia uhrádzania jeho nevyhnutných odôvodnených potrieb. S poukazom na uvedené, teraz otcom navrhované nižšie výživné považuje súd len za obštrukčné a špekulatívne. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Okrem toho, maloletá H. je jeho jediná vyživovacia povinnosť.

Pokiaľ ide o počiatok určenia vyživovacej povinnosti, súd v zmysle návrhu matky a zásady, že výživné sa v zásade určuje od začatia súdneho konania, určil otcovi výživné na maloletú s účinnosťou od 1.3.2016, v ktorom mesiaci bolo začaté súdne konanie. Keďže zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že otec doposiaľ pravidelne prispieval na výživu maloletej sumou 150,-Eur mesačne, teda nemá dlh na určenom výživnom, súd výrokom vyslovil, že dlh na výživnom za obdobie od 1.3.2016 do 30.4.2016 nevznikol.

Keďže medzi rodičmi nedošlo ani k dohode o úprave styku otca s maloletou, pričom obaja rodičia navrhovali aj upraviť styk s maloletou, rozhodol o úprave styku otca s maloletou súd tak, ako považoval za úpravu styku za najvhodnejšiu v záujme dieťaťa a súčasne aj vyhovujúcu rodičom. Obaja rodičia zhodne navrhovali upraviť styk otca s maloletou v každom párnom týždni v roku od piatku od 18.30 hod. do najbližšieho pondelka do 08.00 hod. Otec žiadal rozšíriť jeho styk s maloletou aj na pracovný deň v nepárnom týždni v roku, s čím v podstate súhlasila aj matka, rozdielne ale boli ich predstavy na prespatie dieťaťa u otca zo štvrtka na piatok v tom nepárnom týždni, kedy otec žiadal aj prespatie dieťaťa u neho s tým, že ho v piatok ráno zavedie do MŠ, s čím ale matka nesúhlasila a trvala na vrátení dieťaťa vo štvrtok do 20.00 hod. Súd preto upravil styk otca s maloletou zhodne s vôľou oboch rodičov v každom párnom týždni v roku od piatku od 18.30 hod. do najbližšieho pondelka do 08.00 hod. V súlade s požiadavkou otca a súhlasu matky upravil súd styk aj v pracovný deň v nepárnom týždni v roku, vo štvrtok od 16.30 hod. do 19.30 hod., teda bez prespatia dieťaťa u otca v pracovnom dni. Takouto úpravou styku otca s maloletou je podľa názoru súdu dostatočne zabezpečený kontakt otca a dieťaťa, sú v styku v každom týždni. Vzhľadom na vek dieťaťa, navštevovanie materskej školy a režim pracovných dní, mal súd za to, že zachovanie stability a určitého pravidelné režimu počas pracovných dní je pre dieťa potrebné, preto podľa názoru súdu by prespatie dieťaťa u otca zo štvrtka na piatok, s čím ani matka nesúhlasila, by nebolo najvhodnejšie pre dieťa a mohlo by vniesť do režimu dieťaťa čiastočnú zmätočnosť . Preto súd upravil styk otca s maloletou tak ako je uvedené vo výrokovej časti, a ktorý rozsah styku považoval za súčasného stavu za optimálny a v záujme maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol súdu podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu. V časti rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletých detí, je možné podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.