Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-165-2014.pdf
PDF · 133.81 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/165/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. I., L.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca: W.. E. I., L.. XX.XX.XXXX, bytom ulica X.. L. Č.. XX, B., zastúpený advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Štefan Prevozňák, s.r.o., Košice, Kukučínova č. 23, IČO: 472324390, za účasti matky: W.. J.Á. I., L.. X.X.XXXX, bytom T.W., L. P. Č.. XX, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletému takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloletého O. I., L.. X.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že matka bude túto striedavú osobnú starostlivosť o maloletého realizovať v párnom týždni a otec v nepárnom týždni. Rodičia si budú maloletého odovzdávať vždy v nedeľu o 19:00 hodine riadne pripraveného aj s jeho osobnými vecami pred bytom matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Trvalé bydlisko C. O. I. bude v bydlisku matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti sumou 100 Eur mesačne, vždy do 15 teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
U p r a v u j e styk rodičov s maloletým tak, že matka je oprávnená realizovať svoj styk s maloletým O. počas letných prázdnin každý párny rok v mesiaci júl od 1.7. od 7:00 hod do 31.7. do 20:00 hod, každý nepárny rok v mesiaci august od 1.8. od 7:00 hod. do 31.8. do 20:00 hod., počas zimných prázdnin každý párny rok od 23.12 od 7:00 hodiny do 29.12 do 20:00 hodiny, každý nepárny rok od 30.12 od 7:00 hodiny do posledného dňa prázdnin do 20:00 hodiny, počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok v čase od štvrtka od 16:00 hodiny do pondelka do 20:00 hodiny, každý párny rok od veľkonočného pondelka od 7:00 hod. do posledného dňa prázdnin 20:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od piatka od 17:00 hodiny do nedele posledného dňa do 20:00 hodiny.
Otec má právo realizovať svoj styk s maloletým O. počas letných prázdnin každý nepárny rok v mesiaci júl od 1.7. od 7:00 hod do 31.7. do 20:00 hod, každý párny rok v mesiaci august od 1.8. od 7:00 hod. do 31.8. do 20:00 hod., počas zimných prázdnin každý nepárny rok od 23.12 od 7:00 hodiny do 29.12. do 20:00 hodiny, každý párny rok od 30.12 od 7:00 hodiny do posledného dňa prázdnin do 20:00 hodiny, počas veľkonočných prázdnin každý párny rok v čase od štvrtka od 16:00 hodiny do pondelka do 20:00 hodiny a každý nepárny rok od veľkonočného pondelka od 7:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 20:00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od piatka od 17:00 hodiny do nedele posledného dňa prázdnin do 20:00 hodiny.
Matka bude poberať rodinné prídavky na dieťa a otec daňový bonus.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 25.6.2014 č.k. 22P/111/2013.
Otec je povinný nahradiť trovy štátu v sume 272,60 Eur na účet tunajšieho súdu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti štát nemá právo na náhradu trov konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom, ktorý podal súdu dňa X.XX.XXXX domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletému O. I., ktorý bol rozhodnutím súdu zo dňa 25.6.2014 č.k. 22P/11/2013- 61 pre čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 200 Eur mesačne a rozsudkom súdu bol upravený aj styk otca s maloletým. Otec žiadal, aby maloletý O. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti, matka bola zaviazaná platením výživného po 30 Eur mesačne a bol jej upravený styk s maloletým. Svoj návrh odôvodnil tým, že už v čase rozvodového konania nesúhlasil s takou úpravou ako o tom rozhodla sudkyňa, napriek tomu odvolanie proti rozsudku nepodal. Poukázal na to, že už skoro dva roky pred rozvodom boli deti v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, a tieto neprinášali žiadne vážnejšie prekážky. Jednalo sa aj o plnoletú K. L. I., L.. X.X.XXXX, ktorá je v súčasnosti v jeho osobnej starostlivosti. Otec uviedol, že maloletý syn bol veľmi sklamaný z rozhodnutia súdu a prejavil obrovský hnev voči matke, ktorá na súde zmenila ich pôvodnú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti a žiadala maloletého zveriť do svojej výlučnej starostlivosti, preto otec tvrdil, že zmena súdneho rozhodnutia bude v záujme maloletého O.. Matka po rozvode manželstva nemá záujem o dobré vzťahy s otcom, využíva styk otca so synom na vytváranie zlej atmosféry, čo negatívne vplýva na psychiku maloletého O., jeho ďalší rozvoj, lebo žije v strese. Keďže otec má záujem na harmonickom rozvoji syna, jeho ochrane pred negatívnym vplyvom matky a jej okolia, považoval jednoznačne v záujme maloletého, aby bol zverený do jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnil aj tým, že matka veľmi často bráni synovi v stretávaní sa s otcom, najmä mimo súdom určené hodiny. Striktne chce dodržiavať rozhodnutie súdu o úprave styku. Otec navrhol upraviť styk matky v prípade zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti tak, aby matka bola oprávnená byť so synom každý párny týždeň v čase od pondelka od 16:00 hodiny do nedele do 19:00 hodiny, teda celý týždeň. Okrem toho, navrhol upraviť styk počas letných prázdnin, zimných prázdnin, veľkonočných prázdnin a jarných prázdnin.
Matka, podala vo veci písomné vyjadrenie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 17.12.2014 a uviedla, že podľa obsahu návrhu otca sa nejedná o zverenie maloletého do výlučnej starostlivosti otca, ale o striedavú osobnú starostlivosť rodičov s týždňovým striedaním. Žiadala, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu, pretože otec vo svojom návrhu prednáša dôvody nespokojnosti s rozhodnutím súdu v konaní 22P/111/2013 a v podstatne menšej časti sa venuje tomu, v čom by mala spočívať zmena pomerov, ktorá by mala byť podkladom pre rozhodnutie súdu podľa § 26 zákona o rodine. V podstate uvádza nespokojnosť s tým, že matka nepristúpila na jeho svojvoľné rozhodnutie o dovolenke mimo čas určený pre jeho styk s maloletým, zasahujúcim do školského roku. Pokiaľ súdnym rozhodnutím nebola určená striedavá osobná starostlivosť rodičov, bolo to z toho dôvodu, že pokiaľ ju realizovali, ukázalo sa, že nie je prospešná pre dieťa, pre absolútne odlišný prístup otca ku všetkým aspektom života a výchovy maloletého dieťaťa, a preto matka navrhovala v rozvodovom konaní zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na to, že z obsahu podania otca vyplýva, že nie je schopný prijať vo výchove syna akýkoľvek iný názor, ako svoj vlastný, nie je ani predpoklad, že by striedavá osobná starostlivosť, ktorej sa v skutočnosti otec svojím návrhom domáha, lepšie zaisťovala potreby dieťaťa a bola v jeho záujme. Ako je zrejmé z návrhu, otec prechováva voči matke krajne negatívne emócie a postoje a veľmi je pravdepodobné, že keby bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti, indukoval by syna voči matke. Matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa v súlade s jeho najlepšími potrebami a záujmami a nijakým spôsobom nezasahuje negatívne do vzťahu a do styku otca s dieťaťom. Jediným problémom podľa nej je postoj otca, ktorý očakáva, že matka bude bez výhrad akceptovať jeho svojvoľné, s matkou nedohodnuté a nekonzultované rozhodnutia týkajúce sa výchovy maloletého dieťaťa, vrátane styku otca s dieťaťom.
Kolízny opatrovník vo veci písomnú správu nepodal.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, znaleckým posudkom znalkyne G.. Ľ. N. z odboru T. G. K., listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a vyžiadanými súdom, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
Posledná a jediná úprava rodičovských práv a povinností voči maloletému O. bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 25.6.2014 č.k. 22P/111/2013- 61, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého O., maloletá L. I., pochádzajúca z tohto manželstva, narodená X.X.XXXX bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s dvojtýždňovým intervalom striedania, maloletý O. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk otca s maloletým O. každý nepárny týždeň od piatka od 17:00 hodiny do nedele do 17:00 hodiny, v párnom týždni v utorok a vo štvrtok od 17:00 hodiny do 20:00 hodiny, počas letných prázdnin od 1.7 od 8.00 hod. do 31.7. do 20:00 hod., vianočných sviatkov každý párny rok, počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok a počas jarných prázdnin každý nepárny rok od 8:00 hod. prvého dňa do 20:00 hod. posledného dňa, otcovi bolo určené výživné sumou 200 Eur mesačne. V čase tohto súdneho rozhodnutia maloletý O. bol žiakom X. ročníka Š. N. E. T.. Otec bol C. V. D. D..O..M. B.. Pracoval v oblasti E. Ú. s čistým mesačným príjmom XXXX Eur, matka bola samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti M. S. D. s čistým mesačným príjmom XXX Eur. Voči maloletej L. výživné zo strany rodičov súdom určené nebolo. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.8.2014.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že jeho návrh zodpovedá predstavám maloletého O. o osobnej starostlivosti rodičov, pretože tá úprava, ktorá bola obsiahnutá v rozvodovom rozsudku nevyhovuje ani otcovi, ani maloletému s tým, že matka zamedzuje stretávanie sa maloletého s otcom. Otec ďalej uviedol, že jednoducho sa neodvolal voči rozvodovému rozsudku, ktorý upravil rodičovské práva a povinností voči maloletému O. tak, že bol zverený do osobnej starostlivosti matky aj napriek tomu, že on bol vnútorne presvedčený o tom, že dieťa túži po striedavej osobnej starostlivosti. Neodvolal sa z toho dôvodu, že matka ho po vyhlásení rozsudku súdu ubezpečila, že sa nič nezmení, že bude všetko fungovať tak, ako dovtedy, pričom podľa neho sa do rozvodu realizovala striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Po rozvode však matka zmenila svoj postoj a trvala na striktnom dodržiavaní upraveného styku podľa rozsudku súdu. V dôsledku toho aj medzi nimi vzniká problém v komunikácií a táto komunikácia viazne. Otec ďalej uviedol, že trvalé bydlisko má v B. z toho dôvodu, že má tam svoje pracovné povinnosti, takže 80 % sa zdržiava v T. S. X. E. B.. V T. má prenajatý byt a svoje G. S. si zariadil tak, že tieto sú sústredené E. T., E. B. zamestnal ženu, ktorá sa zaoberá problémami E. B.. P. J. E. T. má prenajatý už tri roky. Otec uviedol, že podľa neho by oboch rodičov mala zaujímať vôľa dieťaťa, a preto aj jeho styk s dieťaťom by mal byť pružný podľa toho, čo dieťa potrebuje. Preto, pokiaľ dieťa by malo byť zverené do jeho výhradnej osobnej starostlivosti, nemieni brániť v styku matky s dieťaťom, a preto navrhoval, aby súd styk neupravoval a tento sa realizoval na základe dohody rodiča s dieťaťom, pretože on je pripravený rešpektovať vôľu dieťaťa.
Matka uviedla, že naďalej nesúhlasí ani s podaným návrhom, ani s návrhom na striedavú osobnú starostlivosť rodičov, ani na osobnú starostlivosť otca. Pokiaľ maloletý prejavil vôľu prejsť do osobnej starostlivosti otca, je to vytvorené iba manipuláciou otca, a práve z toho dôvodu opätovne navrhla návrh otca zamietnuť. Podľa nej, najväčší problém medzi ňou a otcom dieťaťa je v tom, že nevedia spolu komunikovať a ich komunikácia je vlastne na bode mrazu. Otec sa stále iba dohadoval s deťmi a ona je tá posledná, ktorá o niečom vedela. V dôsledku správania sa otca, je dieťa rozhárané, má chaos v hlave, pretože otec ho láka na rôzne aktivity, a pokiaľ ona s tým nesúhlasí, jej vôľa vôbec nie je zaujímavá. To, čo chcela ona, alebo povedala ona, nikdy neplatilo. Tak sa to stalo aj vtedy, keď otec lákal maloletého do V. s tým, že ona s tým nesúhlasila, pretože to už bolo počas školského roka a v dôsledku toho otec bol schopný pristaviť ešte aj prívesný voz, aby maloletý videl, s čím do V. pocestuje a aby maloletému bolo ľúto. Zo strany matky je nesporné, že maloletá L. sa zdržiava u svojho otca, pretože ona má individuálny študijný program. Väčšinu času sa zdržiava v B., pretože tam má trénera. Podľa nej však ani otec sa nezdržiava E. T. 80 % svojho pracovného času, ale skôr E. B.. Čo sa týka maloletého O., C. XX rokov, navštevuje X. ročník Š. N. L. C. A. v T.. Chodí na doučovanie z angličtiny. O tom, že súčasná starostlivosť o maloletého je vyhovujúca, svedčí aj to, že od 1.9.2014 si zlepšil školské výsledky, preto matka zaujala ten názor, že striedavá osobná starostlivosť by maloletému nevyhovovala, pretože by chodil stále zbalený. Čo sa týka terajšieho styku otca s maloletým, ona sa snaží tento styk dodržiavať. Otec však má záujem stretávať sa s maloletým iba každý nepárny týždeň cez víkend, ale v párnom týždni cez týždeň sa styk nerealizuje. Na základe toho matka prehlásila, že aj keď maloletý túži
byť v striedavej osobnej starostlivosti, nebolo by to v jeho záujme. Ďalej matka poukázala na to, že tým, že otec má podstatne vyšší príjem ako ona, vie deťom poskytnúť viac a kupuje si syna aj darčekmi.
Kolízny opatrovník na pojednávaní súdu uviedol, že E. K. XXXX zisťoval vôľu maloletého syna, ktorý sa vyjadril tak, že má veľa rôznych mimoškolských aktivít, športových aktivít, a v priebehu týždňa má stále nejaké zaujatia, tréningy. Má voľno iba v piatok a v sobotu. On sám vyjadril nespokojnosť s tou úpravou, ktorá nastala pre čas po rozvode manželstva jeho rodičov, teda, že bol zverený do výhradnej osobnej starostlivosti matky, pretože už pred rozvodom rodičov sa realizovala striedavá osobná starostlivosť v týždňovom striedaní. Prejavil záujem do budúcna, aby mohol zostať v striedavej osobnej starostlivosti rodičov s týždňovým striedaním, čo by mu najviac vyhovovalo. Poukazoval na to, že tým, že bol zverený do výhradnej osobnej starostlivosti matky, sa obmedzilo jeho stretávanie sa s otcom. Problém je však v tom, že rodičia vzájomne spolu nekomunikujú. Maloletá L., ktorá v D. XXXX dovŕšila plnoletosť, bola síce zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ale táto nefunguje a v podstate maloletá L. sa nachádza u svojho otca.
Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru klinická psychológia detí, G.. Ľ. N., ktorá znalecký posudok vypracovala dňa XX.XX.XXXX. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že osobnostná štruktúra otca je primerane diferencovaná, integrovaná, navonok dobre stabilizovaná, bez osobnostnej psychopatológie, ktoré by boli prekážkou pre výchovu maloletého dieťaťa. Je dobre vnútorne organizovaný, pragmatický typ, ktorý je veľmi pracovne výkonný. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu podporuje jeho záujmy, snaží sa ho viesť k užitočným aktivitám, viesť k samostatnosti a úspešnosti. Pozitívne formuje jeho vývin. Je skôr typ rodiča, ktorý je nastavený výkonom aj voči deťom. V záujme detí sa vie obetovať, podporovať ich, pozitívne stimulovať k výkonom, niekedy aj na úkor citovej zaangažovanosti. Pre maloletého je však rodičovskou autoritou, má v jeho osobe pozitívny vzor, aj oporu pre seba. Čo sa týka osobnostnej štruktúry matky, je primerane integrovaná, diferencovaná a stabilizovaná, bez prejavov psychopatológie, či duševnej poruchy. Vo vzťahu k maloletému O. prejavuje veľmi dobré rodičovské kompetencie a spôsobilosti. Je schopná vytvárať maloletému kľudné prostredie pre jeho vývin, byť mu nápomocná, poskytovať mu dobré podmienky pre jeho ďalší vývin. Jej osobnostné charakteristiky sú primerané pre realizáciu pokračujúcej výchovnej starostlivosti o syna. Z psychologického vyšetrenia maloletého vyplýva jeho nadpriemerný intelektový potenciál, chlapec je bystrý, manuálne zručný, s tvorivým potenciálom, je tiež ctižiadostivý a ambiciózny. Vo vzťahu k rodičom- oboch rodičov má rád. V tomto období, čo je ale prirodzené vývinové štádium, je u neho výraznejšia potreba po identifikácií s mužskou rolou. Psychický vývin maloletého podliehal aktuálnym situačným vplyvom, ako aj záťažovej emočnej situácií v rodine. Oslabenie emocionálneho vývinu bolo v období predchádzajúcej základnej školy v súvislosti so šikanou, s ktorou sa však maloletý vyrovnal. Ďalšou situáciou, ktorá mala pre maloletého negatívny dopad, bola rozvodová situácia v rodine, keďže obidvoch rodičov mal rád. Celá jeho emočná sféra prežívania bola zahltená myšlienkami, ktoré v ňom vyvolávali vnútorné konflikty, emočný zmätok a labilitu, neistotu a sťaženú koncentráciu pozornosti, na vedomú činnosť, ako je učenie, čo viedlo postupne u neho k psychosomatickým dekompenzáciám, neurotickému terénu, ťažkosti vo forme tikov, zníženej sebadôvere a uzatváraniu sa do seba. Chlapec toto obdobie sám hodnotil slovami „mal som psychické problémy?. Tým, že chlapec ostal v jednom výchovnom prostredí, s možnosťou pravidelného kontaktu s otcom, zmenil prostredie školského kolektívu s eliminovaním šikany, sa jeho psychický stav stabilizoval. Maloletý O. začal nadobúdať väčšiu sebadôveru, dokázal zo svojej negatívnej dlhodobej emočnej skúsenosti čerpať aj pozitívnu skúsenosť a táto situácia ho paradoxne posilnila v tom, ako mobilizovať svoje obranné mechanizmy na zvládanie záťaže. Toho času sa dokáže účinne brániť, racionálne argumentovať, vyjednávať, prejaviť svoj názor, ktorý môže byť opozičný v skupine. Citová väzba maloletého k otcovi, aj k matke je pozitívna. Rodičov má rád, má v nich citovú oporu, ale aj presvedčenie, že obidvaja rodičia mu dokážu opätovať citový záujem a náklonnosť o neho. Nebol zistený negatívny vzťah maloletého k niektorému z rodičov. Nebolo zistené ani to, že by matka bránila v styku otcovi s maloletým. Umožňuje mu pravidelný kontakt v takom rozsahu, ako bol určený rozsudkom súdu. Má však tendenciu brániť synovi kontakt s otcom, ktorý je nad rámec tohto styku, čo pre chlapca v tomto veku je ťažšie akceptovateľné. Chlapec mal dvojročnú skúsenosť s realizovaním striedavej osobnej starostlivosti, a tak pociťoval redukciu intenzity styku s otcom neskôr pomerne výrazne. Čo sa týka ovplyvňovania maloletého, znalkyňa zistila, že tak zo strany matky, ako aj zo strany otca občas dochádza k ovplyvňovaniu maloletého voči druhému rodičovi. Sú to skôr výnimočné situácie, keď rodičia skôr potrebujú objasniť svoju pozíciu chlapcovi a kritizujú druhého rodiča za ich správanie. Chlapec však má veľmi dobré analytické myslenie a vlastný úsudok, ktorý bráni
tomu, aby automaticky, bez výhrad prijímal postoje a názory rodičov, bez kritického zmýšľania. Preto, vo všeobecnosti zotrváva na svojich vlastných postojoch a nie je ľahké zmeniť jeho zmýšľanie. Čo sa týka realizácie striedavej osobnej starostlivosti, táto je pre chlapca vnútornou potrebou a prirodzenou túžbou byť s otcom rovnocenne tak, ako aj s matkou. Nesúvisí teda s ovplyvňovaním zo strany niektorého rodiča, ale citovou väzbou, ktorú má voči obidvom rodičom. Dospievaním chlapca bude táto potreba skôr narastať, keďže maloletý má zachovaný pozitívny vzťah s otcom. Preto sa javí ako najvhodnejšia forma starostlivosti o maloletého striedavá osobná starostlivosť rodičov s týždňovým striedaním, s odporúčaným stykom druhého rodiča počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti, pretože tento neohrozuje jeho vývoj.
Po vypracovaní znaleckého posudku, otec podal súdu zmenu petitu návrhu, v zmysle ktorého žiadal, aby maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v zmysle záverov znaleckého posudku, v týždňových intervaloch, od nedele do nedele s tým, že rodičia by si dieťa odovzdávali o 16:00 hodine. Matka proti tomuto návrhu namietala iba v tom, že podľa nej by čas odovzdávania mal byť o 19:00 hodine, pretože inak by to narušilo režim dieťaťa. Pre čas striedavej osobnej starostlivosti otec navrhol, aby výživné určené nebolo, s čím však matka nesúhlasila a žiadala, aby zostalo zachované výživné vo výške 200 Eur mesačne, čo však podrobnejšie neodôvodnila. Na to právny zástupca otca navrhol, aby to výživné bolo určené vo výške polovice zo sumy 200 Eur, sumou 100 Eur mesačne, vzhľadom na to, že by sa maloletý striedal v osobnej starostlivosti rodičov.
Kolízny opatrovník doporučil zveriť maloletého v zmysle záverov znaleckého dokazovania do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a určil výživné zo strany otca aj počas striedavej osobnej starostlivosti.
Na pojednávanie dňa 12.5.2016 sa matka nedostavila a ospravedlnila svoju neprítomnosť emailovou správou dňa 11.5.2016, odročenie pojednávania nežiadala. Súdu doložila fotokópiu dokladu o svojej práceneschopností, ktorá je ťažko čitateľná, ale vyplýva z nej, že táto práceneschopnosť trvá od 10.5.2016. Matka však nedoložila súdu zákonom predpísané vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný stav jej neumožňuje účasť na pojednávaní. Preto súd jej neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, konal a rozhodol v jej neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Podľa ust. § 119 ods. 1 až 3 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania
Na tomto pojednávaní otec uviedol, že napriek výsledkom znaleckého dokazovania doposiaľ nezačali realizovať striedavú osobnú starostlivosť u maloletého Rastislava a to z toho dôvodu, že maloletý rešpektuje pôvodné súdne rozhodnutie rozhodnutie, teda čaká na zmenu súdneho rozhodnutia, a nechce svojej matke dlhodobo vysvetľovať tie skutočnosti, o tom, čo on chce. Otec uviedol, že je pripravený rešpektovať vôľu syna, ktorá bola prejavená u znalkyni a striedavú osobnú starostlivosť realizovať s týždňovým striedaním s tým, že by sa odovzdávanie dieťaťa realizovalo vždy v nedeľu o 19:00 hodine pred bytom matky, pretože on v tom problém nevidí. Súhlasil s tým, aby platil výživné vo výške 100 Eur mesačne s prihliadnutím na to, že doposiaľ výživné bolo právoplatným rozhodnutím súdu určené 200 Eur a preto, pokiaľ bude zavedená striedavá osobná starostlivosť, tak primeraným výživným by mala byť čiastka 100 Eur mesačne. Túto sumu je ochotný matke dieťaťa platiť. Pokiaľ pôsobí ako Ž., vykonáva G. R. R. G. XX V., a z tejto Ž. jeho príjem predstavuje asi XXX Eur mesačne.
Pokiaľ je T. S. D. G. M. K. D..O..M.. D. D. E. B. S. N. D..O..M.. D. D. E. B., daňové priznanie za rok 2015 ešte za tieto spoločnosti nepodával, pretože má odklad daňového priznania. Tieto spoločnosti zarábajú iba na svoje náklady, pretože na tieto spoločnosti má napísané napr. auto, odpisuje benzín, poistky, nájom, kancelárie a podobne. Ich zisk predstavuje asi XXXX Eur za rok. Zisk si nevyberá a ponecháva ich v týchto spoločnostiach. Ďalej otec žiadal zohľadniť tú skutočnosť, že matka na plnoletú dcéru L. neprispieva žiadnym výživným aj napriek tomu, že plnoletá dcéra je stále u neho. On financuje všetky potreby dcéry. Okrem toho poukázal na to, že podľa jeho vedomosti matka predala I. J. L. P. L. a v týchto mesiacoch utŕžila XX.XXX Eur. Ďalej poukázal na to, že 90 % výdavkov, ktoré súvisia s maloletým O. financuje on sám. Platí mu sústredenia, oblečenie, školské výlety. V T. má otec G. J., za ktorý platí XXX Eur mesačne a to v záujme toho, aby sa mohol stretávať so synom, resp. realizovať striedavú osobnú starostlivosť. Preto, pokiaľ má vyšší príjem ako matka, on to nepopiera, ale má aj podstatne vyššie výdavky a náklady živobytia. Poukázal nato, že sa so synom dohodli, že pokiaľ bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti, tak mu bude dávať aj vreckové 100 Eur mesačne. Otec prehlásil, že svoje pracovné zaneprázdnenie dokáže organizovať tak, aby mohol byť v týždni, keď má syna v striedavej osobnej starostlivosti v T.. Plnoletá L. navštevuje X. ročník Š. N. E. T., ale má individuálny študijný plán a do T. chodieva za tým účelom, aby realizovala skúšky. Zdržiava sa v T. asi 5 dní do mesiaca, so svojím bratom sa stretáva. Medzi nimi je dobrý vzťah. Na základe uvedeného otec žiadal, aby súd vo veci rozhodol, pretože ani matka nenamietala proti striedavej osobnej starostlivosti, teda je predpoklad, že aj ona je pripravená rešpektovať vôľu maloletého. Otec zároveň žiadal, aby súd upravil styk rodičov s maloletým podľa jeho návrhu.
Z kópie daňového priznania otca za rok XXXX, S. Ž., vyplýva, že jeho príjmy predstavovali XX.XXX R., E. X.XXX,XX R. ( X. P. G. X.XXX R.), X. K. X.XXX,XX R. S. K. L. Ú. XXX,XX R.. Z kópie daňového priznania matky za rok XXXX, S. Ž., vyplýva, že jej príjmy predstavovali X.XXX R., E. X.XXX,XX R. ( X. P. G. X.XXX,XX R.), X. K. X.XXX R., K. X.
Podľa správy K. Ú. E. L., za rok XXXX K. D..O..M.., B. S. N. D..O..M.., B. nepodali daňové priznanie za rok XXXX, lehota na podanie je predĺžená do 30.6.2016.
Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 62 ods. 6 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd zveril maloletého O. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s týždňovým striedaním s tým, že rodičia budú maloletého riadne pripraveného odovzdávať vždy v nedeľu o 19:00 hodine pred bytom matky. Súd takto zmenil pôvodné súdne rozhodnutie o zverení maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky, z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého, ktorý jednoznačne prejavil svoju vôľu - byť do budúcna zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Vôľa maloletého v čase rozvodového konania rodičov zisťovaná nebola. Na základe výsledku znaleckého dokazovania bolo zistené, že maloletý O. preferuje striedavú osobnú starostlivosť rodičov, má ich rovnako rád a preto sám sa rozhodol, že chce zdieľať ich starostlivosť rovnomerne, po týždni u otca a po týždni u matky. Maloletý O. I. E. E. (XX O.) kedy vie svoje myšlienky a vôľu formovať i prejaviť bez toho, aby potreboval k tomu ovplyvňovanie zo strany niektorého z rodičov.
Súd na vôľu maloletého vo svojom rozhodnutí prihliada tak, ako to upravuje § 100 ods. 3 O.s.p. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Súd nemal dôvod nerešpektovať vôľu mal. O., ktorú prejavil u znalkyni. Maloletý u znalkyni uviedol, že sám žiadal otca, aby podal návrh na striedavú osobnú starostlivosť, rozhodovanie však podľa neho trvá dlho. Pociťuje, že s otcom je málo, teda doposiaľ realizovaný kontakt s otcom z časového hľadiska mu nepostačuje. Uviedol, že má dosť rokov na to, aby sa vedel rozhodnúť sám o tom, čo chce. Z psychologického hľadiska znalkyňa hodnotila maloletého ako bystrého, inteligentného, ktorý má svoj názor a napriek veku je jeho správanie nezávislé na skupine. Tieto charakterové vlastnosti maloletého
podľa zváženia súdu zároveň vylučujú, aby maloletý prezentoval vôľu otca alebo matky, pretože má svoju vôľu a túto prezentuje bez zábran.
Aj keď komunikácia medzi rodičmi je problematická, je žiaduce, aby rodičia sa vôli maloletého prispôsobili, rešpektovali jeho vôľu, a tomu prispôsobili aj spôsob svojej komunikácie. Rodičia si musia uvedomiť, že iba od nich dvoch závisí to, aby sa striedavá osobná starostlivosť úspešne realizovala a aby ich komunikačné problémy neboli dôvodom konfliktov, ktorých následky by si v konečnom dôsledku odniesol ich maloletý syn. Preto súd rozhodol o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a určil podmienky odovzdávania dieťaťa medzi nimi.
Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletých detí bez pochybností nezastupiteľné postavenie. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté deti negatívnym vplyvom. Najdôležitejšie pre dieťa je to, ak si uvedomuje, že obaja rodičia ho majú rovnako radi, obom rodičom mu na ňom záleží, ono môže tráviť rovnako dlho spoločné chvíle s každým jedným rodičom bez strachu, že by tým toho druhého stratilo.
Podľa čl. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení zmien a doplnkov, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Pokiaľ súd rozhodol o zmene výlučnej osobnej starostlivosti matky o mal. O. na striedavú osobnú starostlivosť rodičov, mal za to, že v dôsledku zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa je takáto úprava rodičovských práv a povinností v súčasnosti pre maloletého najvhodnejšia, v súlade s jeho záujmom.
Vzhľadom na to, že medzi rodičmi viazne komunikácia a nie je predpoklad, že by sa vedeli dohodnúť o styku s maloletým O. počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti, súd upravil styk matky a otca s maloletým. Súd považoval za vhodné a dôležité určenie pravidiel medzi rodičmi pri úprave styku, aby maloletý mal aj počas prázdnin a sviatkov zachovaný rovnakú mieru starostlivosti zo strany oboch rodičov. Preto styk upravoval s prihliadnutím na takýto záujem maloletého. Rovnako súd upravil, že matka bude poberať na maloletého rodinné prídavky a otec daňový bonus v záujme predchádzania konfliktov rodičov v týchto otázkach.
V súlade s cit. ust. § 62 ods. 6 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súd určil zo strany otca výživné v sume 100 Eur mesačne, teda vo výške polovice doposiaľ plateného výživného, pretože od dátumu právoplatnosti rozsudku súdu budú obaja rodičia vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakej miere, teda aj otcovi vzniknú zvýšené výdavky súvisiace s maloletým, preto nebol dôvod, aby výživné zo strany otca zostalo v rovnakej výške, ako to bolo v čase, kým matka sama realizovala osobnú starostlivosť o maloletého s predpokladom, že vo väčšej miere znáša náklady súvisiace s maloletým. Súd nezistil takú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého, alebo rodičov, ktorá by odôvodňovala ponechanie tak vysokého výživného zo strany otca počas striedavej osobnej starostlivosti, ktoré by mal platiť do rúk matky, pretože posledné rozhodnutie súdu o určení výživného bolo 25.6.2014. Od toho času tak výdavkové, ako aj príjmové pomery rodičov zostali na približne rovnakej úrovni ( obaja rodičia majú naďalej príjem zo živnosti a maloletý naďalej navštevuje športové gymnázium). Naviac matka svoj návrh na zachovanie takéhoto výživného ani nijak neodôvodnila. Pri striedavej osobnej starostlivosti spravidla
súd výživné rodičom neurčuje. Iba vo výnimočných prípadoch podstatného rozdielu v príjmoch rodičov je odôvodnené určenie výživného zo strany rodiča s lepšími príjmovými a majetkovými pomermi. Pre rozhodnutie súdu v tomto prípade bolo podstatné, že otec sám súhlasil s výživným z jeho strany v sume 100 Eur a sám priznal, že jeho príjmové pomery sú podstatne lepšie ako na strane matky. Pre rozhodnutie súdu však boli dôležité aj tie skutočnosti, ktoré uviedol otec, podľa ktorých aj doposiaľ 90% výdavkov súvisiacich s maloletým financoval zo svojho, že nepredpokladá, že by sa to do budúcna zmenilo, lebo matka tvrdí, že peniaze nemá, a z jeho strany je nesporné, že jeho príjmy sú podstatne vyššie. Rovnako vyššie sú však aj jeho výdavky. Má výdavky súvisiace aj s platbou nájomného za byt v Košiciach, ktorý udržiava v záujme toho, aby sa mohol s maloletým stretávať, resp. do budúcna realizovať striedavú starostlivosť o neho. Tieto výdavky sú na strane otca nevyhnutnými výdavkami. Ďalej otec uviedol, že matka na plnoletú Natáliu žiadne výživné neplatí a on ani nechce, aby matka výživné platila. Preto aj s prihliadnutím na tieto skutočnosti, súd rozhodol o výške výživného tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku súdu.
Vzhľadom na to, že v tomto konaní bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý bol predbežne hradený z prostriedkov štátu v sume 545,20 Eur, súd zaviazal otca v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. na náhradu polovičky trov znalečného, v sume 272,60 Eur, pretože u otca nezistil podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa tohto zákonného ustanovenia štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Vzhľadom nato, že matka má nízky príjem zo živnosti, ktorý nedosahuje ani minimálnu mzdu, súd považoval za primerané matku nezaväzovať na náhradu trov štátu, pretože spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
V tomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, v súlade s ust. § 146, ods. 1, písm. a /O.s.p., pretože toto konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 O. s. p.), iba zo strany matky, pretože otec a kolízny opatrovník sa tohto práva účinne vzdali po vyhlásení rozsudku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnutie vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti , d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľné nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 O.s.p. ).