Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-93-2013.pdf
PDF · 77.39 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/93/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci navrhovateľa: X. V., narodený XX. X. XXXX, bytom R. XX, F., proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Dúbravka so sídlom Žatevná 2, 844 02 Bratislava, o určenie, že tu je právo navrhovateľa, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 28. 3. 2013 domáhal, aby súd určil, že je tu právo navrhovateľa na uzatvorenie nájomnej zmluvy na obecný nájomný byt v správe mestskej časti Bratislava - Dúbravka s možnosťou budúceho prevodu do osobného vlastníctva navrhovateľa. Návrh odôvodnil tým, že 12. 1. 2010 podal navrhovateľ na Mestskú časť Bratislava Dúbravka žiadosť o nájom obecného bytu. Následne žiadosť podaním zo dňa 17. 2. 2010 doplnil v zmysle výzvy mestskej časti. Na 25. zasadnutí miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Dúbravka konanom dňa 30. 3. 2010 bol navrhovateľ vylosovaný na pridelenie obecného bytu. Po žrebovaní bolo navrhovateľovi oznámené, že mu bude pridelený byt č. XX nachádzajúci sa na H. X U. F.. Podmienkou pridelenia bytu bola úhrada nedoplatku po predchádzajúcom nájomcovi vo výške 25.029,27 €. Následne mestská časť oznámila navrhovateľovi, že bude zaradený do poradovníka žiadateľov, ktorí už boli vyžrebovaní na pridelenie obecného bytu, avšak nemali záujem o byt zaťažený pohľadávkou. Mestská časť potvrdila listom zo dňa 28. 10. 2010 navrhovateľovi, že povinnosť zaplatiť dlh viazaný k obecnému bytu nevyplýva z VZN ani z iného právneho predpisu. Naliehavý právny záujem odvodil navrhovateľ od skutočnosti, že existuje stav právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý ohrozuje postavenie navrhovateľa, iným prostriedkom ho nie je možné odstrániť. K návrhu navrhovateľ priložil žiadosť o nájom obecného bytu z 11. januára 2010 adresovanú odporcovi, odpoveď odporcu na žiadosť o nájom bytu adresovanú odporcom 19. februára 2010 navrhovateľovi, úradný záznam z obhliadky obecného bytu č. XX na H. X U. F. - H., záznam z obhliadky bytu spolu so stavom nedoplatkov, odpoveď mestskej časti Bratislava
- Dúbravka zo 4. 10. 2010 na žiadosť o zjednanie nápravy a žiadosť o splnenie právnej povinnosti, odpoveď magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislava z 28. 10. 2010 k žiadosti o poskytnutie informácií, sprístupnenie informácie v zmysle zákona č. 211/2010 Z. z. Mestskou časťou Bratislava - Dúbravka z 18. 11. 2010. Navrhovateľ podaním z 21. 12. 2014 doplnil - špecifikoval svoj návrh tak že žiadal, aby súd určil, že tu je právo navrhovateľa na uzatvorenie nájomnej zmluvy na obecný nájomný byt - byt č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na XX. p. na H. Č.. U. X, F., postavený na parc. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava K., obec BA - m. č. Dúbravka, Dúbravka v správe mestskej časti Bratislava - Dúbravka z možnosťou budúceho prevodu do osobného vlastníctva navrhovateľa.
Podľa § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a ) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 100 ods. 1 O.s.p. len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5Cdo 31/2011 právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Podľa rozsudku najvyššieho súdu SR z 25. mája 2010, sp. zn. 2Cdo 110/2009 naliehavý právny záujem na určení nie je daný, ak sa práva, ktoré má byť ohrozené alebo neisté, dotýka ďalšia právna zmena. Rozhodujúci je preto stav v čase vyhlásenia rozsudku. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 24. 3. 2016. Navrhovateľ ospravedlnil podaním zo dňa 22. 3. 2016 svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o vytýčenie nového termínu pojednávania. Súd preto určil nový termín pojednávania na deň 12. 5. 2016. Navrhovateľ sa bez ospravedlnenia nezúčastnil pojednávania súdu ani v novom určenom termíne napriek včasnému doručeniu predvolaniu na pojednávanie súdu. Súd podľa § 101 ods. 2 konal v neprítomnosti navrhovateľa. Na pojednávaní súdu vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, žiadosťou o nájom obecného bytu z 11. januára 2010 adresovanou odporcovi, odpoveďou odporcu na žiadosť o nájom bytu adresovanú odporcom 19. februára 2010 navrhovateľovi, úradným záznamom z obhliadky obecného bytu č. XX na H. X U. F. - H., záznamom z obhliadky bytu spolu so stavom nedoplatkov, odpoveďou mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo 4. 10. 2010 na žiadosť o zjednanie nápravy a žiadosť o splnenie právnej povinnosti, odpoveďou magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislava z 28. 10. 2010 k žiadosti o poskytnutie informácií, sprístupnením informácie v zmysle zákona č. 211/2010 Z. z. Mestskou časťou Bratislava - Dúbravka z 18. 11. 2010. Na pojednávaní odporca uviedol, že samotný byt, ktorého sa návrh týka už nie je vo vlastníctve hlavného mesta Bratislavy a teda ani v správe Mestskej časti Bratislava - Dúbravka. Podľa údajov Katastra nehnuteľností bol predmetný byt č. XX, nachádzajúci sa na parcelnom čísle XXXX, v bytovom dome na H. X, súpisné č. XXXX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, kúpnou zmluvou U.-XXXXX/XX zo dňa 23.09.2011 prevedený na tretiu osobu. Základom pre rozhodovanie súdu o určení, či tu právo alebo právny záujem je alebo nie je, je existencia naliehavého právneho záujmu. V prípade, že neexistuje naliehavý právny záujem na určení, či tu právo alebo právny záujem je alebo nie je, súd návrh zamietne bez toho, aby sa skúmal samotný uplatnený nárok. Ako
vyplýva aj z vyššie citovaných rozhodnutí, byt, vzťahu ku ktorému sa malo navrhovateľom požadované určenie týkať, bol medzičasom dotknutý ďalšou právnou zmenou (odporca už nie je vlastníkom bytu, vlastníkom je tretia osoba). Z uvedeného dôvodu súd uzavrel, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení podľa návrhu a návrh preto zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní neúspešným účastníkom. Navrhovateľ bol v konaní účastníkom úspešným, trovy konania si však žiadne neuplatnil. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, písomne dvojmo.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.