Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/611/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : Quantum Credit a.s., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 25, IČO: 47248980, zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 25, proti odporkyni: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., E. X, o zaplatenie 574,01 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 196,12 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,10 eura od 26.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 120,02 eura od 26.09.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 574,01 eura s príslušenstvom z titulu neuhradených služieb za hovorné, mesačné poplatky a zmluvnú pokutu.

Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa konalo v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a odporkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že telefón si brala v čase, keď bola na materskej, následne sa však rozišla s manželom a nemala dostatok fin. prostriedkov na úhradu. Teraz je zamestnaná, stará sa o dve deti, je schopná to splatiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to : zmluvou a dodatkom, faktúrami 7211328331, 7309234934, oznámením o post. pohľadávky zo dňa 03.07.2014 a zistil tento skutkový a právny stav :

Právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatok. Odporkyňa využívala služby právneho predchodcu navrhovateľa. Od novembra 2012 si neplnila svoje povinnosti uhrádzať mesačné poplatky. Jej dlh predstavoval sumu 120,02 eura. Právny predchodca zaslal odporkyni faktúru na zmluvnú pokutu v sume 497,91 eura. Dlžnú sumu odporkyňa neuhradila. Právny predchodca navrhovateľa prerušil odporkyni poskytovanie služieb z dôvodu neuhradenia faktúry. Pohľadávku postúpil na navrhovateľa, ohľadne sumy 120,02 eura, len v časti 76,10 eura. Od odporkyne si tak navrhovateľ uplatnil sumu 574,01 eura z titulu hovorného, mesačného poplatku a zmluvnej pokuty s príslušným úrokom z omeškania.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. / Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 488 O.z. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 O.z. splnením dlh zanikne.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti v zmysle cit. zák. ust. súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 196,12 eura navrhovateľovi. V konaní vzhľadom na listinné dôkazy bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa na základe zmluvy a dodatku využívala služby predchodcu navrhovateľa, za ktoré nezaplatila v rozsahu postúpenej pohľadávky sumu 76,10 eura. V danom prípade išlo o spotrebiteľské zmluvy. Čo sa týka samotného znenia zmluvy a dodatku, išlo o nacyklostylované ustanovenia, ktoré nebolo možné ovplyvniť. Odporkyňu to však nezbavovalo povinností uhrádzať platby za poskytované služby. V rámci zákonných ustanovení sa súd zaoberal aj zmluvnou pokutou. Zo svojej doterajšej praxe, ak zmluvná pokuta nepresiahla 100 % dlžnej sumy a istina nebola vysoká (drobný spor - pri vyššej sume by súd už takýto pomer neakceptoval), by ju považoval za primeranú. V tomto prípade bola uplatňovaná zmluvná pokuta vyššia. Súd mal za to, že v rozsahu nad neuhradené poskytnuté služby (120,02 eura) je dojednaná zmluvná pokuta v rozpore so zákonom, a preto ju súd krátil. Priznal ju preto vo výške 120,02 eura. Zmluvnú pokutu nemožno spájať s kúpnou cenou tovaru - telefónu. Účastníci uzavreli zmluvu s cenou telefónu 0,02 eura. Údajná „predajná cena“ navrhovateľa nemá nič spoločné s ďalšími zmluvnými dojednaniami účastníkov. Zmluvná pokuta a predajná cena sú dve samostatné, vzájomne nenadväzujúce časti zmluvy. Je otázkou ponuky a dopytu za akú cenu sa ten ktorý výrobok predá. Predávajúci môže aj účelovo poskytnúť výrobok za nižšiu cenu ako je jeho trhová hodnota. Nebolo by v rozpore so zákonom, ak by telefóny navrhovateľ odporcovi aj daroval. To, že odporcovi poskytol telefón za uvedenú cenu neznamená, že ho nemal možnosť poskytnúť niekomu inému, druhovo

nebol preukázaný nedostatok telefónov. Ak by mala zmluvná pokuta nahrádzať škodu navrhovateľa za poskytnutý telefón, bolo by možné brať do úvahy nadobúdaciu cenu telefónu navrhovateľom nie predajnú cenu a dobu trvania zmluvy s predmetným telefónom. Nadobúdaciu cenu navrhovateľ nedokladoval. Zmluvná pokuta má sankčnú funkciu a jej výška má predstavovať do úvahy prichádzajúcu škodu v prípade, že zmluvná strana poruší zmluvné povinnosti. Aj v prípade, že sa účastníci dohodnú na výške zmluvnej pokuty podpísaním zmluvy, má súd právo skúmať jej primeranosť. Súd primeranosť zmluvnej pokuty skúmal, pričom musel jej primeranosť hodnotiť z pohľadu následkov, ktoré nastali zo zmluvy pre navrhovateľa. Potom ako odporkyňa prestala platiť za poskytované služby, prestal jej ich navrhovateľ poskytovať a platnosť zmluvy ukončil. Škoda navrhovateľovi vznikla v sume 120,02 eura za neuhradené služby. Je tak ako otázka dohody účastníkov o výške zmluvnej pokuty pochybná skutočnosť, že odporca mal slobodný záujem naďalej v zmluvnom vzťahu zotrvať. Súd zvažoval, či zmluvná pokuta, dĺžka zmluvy ale aj menšie písmo zmluvy možno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Vzhľadom na rozhodnutie však dané ustanovenia, resp. celé zmluvy v tomto smere v rozpore so zákonom nevyhodnotil. Súd tak skúmal primeranosť zmluvnej pokuty z pohľadu samotného dlhu za hovorné a služby, teda z reálne preukázaného faktu nie z fikcie možnej škody. Zmluvná pokuta má mať preventívny charakter hrozby pre prípad porušenia zmluvy, nesmie však pôsobiť neprimerane, skôr ako bezdôvodný príjem navrhovateľa. Súd nesúhlasí s názorom, že pokuta má byť vyššia ako zabezpečená pohľadávka či vec. Na druhej strane súd nepovažoval dojednanie účastníkov o zmluvnej pokute za neplatné. Zmluvná pokuta je obsahovo podstatná náležitosť dodatku zmluvy, ktorá musela byť odporcovi známa. Dôvod pre zmluvnú pokutu bol špecifikovaný v dodatkoch. Právny predchodca navrhovateľa mal legitímne právo dať ustanovenie o pokute do zmluvy účastníkov. Navrhovateľ chcel od odporkyne zmluvnú pokutu v rozsahu 414,86 % samotného dlhu, čo je jednoznačne a nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, na základe čoho bol dôvod pre krátenie v zmysle horeuvedeného postupu, nie nepriznanie zmluvnej pokuty. Vo zvyšku ohľadne zmluvnej pokuty v sume 377,89 eura súd návrh zamietol. Súd zaviazal odporkyňu na úrok z omeškania po splatnosti jednotlivých faktúr, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v zmysle § 517 O.z. a Nariadenia vlády 87/1995 Z.z..

O trovách konania navrhovateľa ohľadne odporkyne súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že pomerne úspešnejšej odporkyni (v zamietajúcej zastavujúcej časti) náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.