Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4C/52/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Ferratum Bank Ltd., so sídlom Tagliaferro Business Centre, level 6, 14 High Streeet, Sliema SLM 1551, Maltská republika, reg. č. C 56251, zastúpeného splnomocneným zástupcom slc partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. Č.. XX, okres O., v konaní o zaplatenie 200,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 200,- eur od 08.08.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 16,50 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 67,75 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.03.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 200,- eur od 06.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je zahraničnou bankou poskytujúcou rýchle pôžičky na akýkoľvek účel. Na základe sms žiadosti o pôžičku a odsúhlasenia zmluvných dokumentov zo strany žalovaného, t.j. Zmluvy o pôžičke a Štandardných podmienok, ktoré sa týkajú zákazníkov na Slovensku, a ktoré tvoria prílohu k Zmluve o pôžičke vznikol medzi účastníkmi konania záväzkový vzťah s nasledovnými špecifikáciami: Žiadosť o pôžičku bola zo strany žalovaného odoslaná dňa 03.07.2013. Zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 04.07.2013. Pôžička bola žalovanému poskytnutá vo výške 200,- eur dňa 04.07.2013. Žalovaný sa zaviazal na úhradu pevne stanoveného poplatku za správu pôžičky vo výške 76,- eur. Žalovaný sa zároveň zaviazal na úhradu pevne stanoveného konzultačného poplatku za každý konzultačný úkon pôžičky v zmysle článku 5 bodu 5.5 Štandardných podmienok k Zmluve o pôžičke vo výške 20,- eur. Celková dlžná suma zo zmluvy o pôžičke tak predstavovala čiastku vo výške 356,- eur. Dlžná suma istiny je v súčasnosti nesplatená vo výške 200,- eur. Pôžička bola splatná jednorazovo v lehote do 30 dní odo dňa vyplatenia pôžičky žalovanému, t.j. do 05.08.2013. Nakoľko žalovaný nevrátil žalobcovi pôžičku v lehote splatnosti, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 21.08.2014. Žalovaný napriek výzve žalobcu dlžnú sumu pôžičky a príslušných poplatkov neuhradil. Nevrátením pôžičky riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania so splnením dlhu a v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády číslo

87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a bodom 10.1. Štandardných podmienok Zmluvy o pôžičke má žalobca nárok na úrok z omeškania z dlžnej čiastky vo výške 5,5 % ročne. Žalobca si súdnou cestou uplatňuje iba istinu pôžičky a úrok z omeškania.

Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne pojednávanie, keďže predmetom konania je drobný spor. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené uznesením, č. k. -28 zo dňa 29.04.2016, vyveseným na úradnej tabuli súdu dňa 29.04.2016, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.07.2013, Štandardných podmienok, ktoré sa týkajú zákazníkov na Slovensku (Príloha k zmluve o pôžičke), potvrdenky transakcie z výpisu z účtu, informácii o pôžičke, upomienky zo dňa 21. 8. 2014, výpisu z obchodného registra Maltskej republiky, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 04.07.2013 uzavreli účastníci konania na základe vzájomnej internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičky v maximálnej výške 15.000,- eur, po dobu platnosti zmluvy, t.j. po dobu 3 rokov. V deň uzatvorenia zmluvy, t.j. 04.07.2013 žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 200,- eur jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi pôžičku s príslušenstvom (tvoreným poplatkom za správu pôžičky v sume 76,- eur) v celkovej výške 276,- eur do tridsiatich dní, podľa zmluvných dojednaní do 07.08.2013.

Podľa článku V. bod 5.1. Štandardných podmienok, ktoré sa týkajú zákazníkov na Slovensku, (Prílohy k zmluve o pôžičke) (ďalej len „Štandardných podmienok“) zákazník si môže vybrať spomedzi pôžičiek s dvoma rôznymi dobami splatnosti: 15 kalendárnych dní alebo 30 kalendárnych dní. Podľa čl. V bod 5.2. Štandardných podmienok zákazník sa zaväzuje uhradiť žalobcovi pevne stanovený poplatok za správu pôžičky. Pred dátumom splatnosti sa z čiastky pôžičky nevypočítava žiaden úrok. Podľa článku 5 bod 5.3 Štandardných podmienok žalobca môže na základe vlastného uváženia poskytnúť pôžičky bez účtovania poplatkov. Podľa v článku 5 bod 5.4. Štandardných podmienok bola výška poplatku spojeného so spracovaním a poskytnutím úveru určená individuálne v závislosti od výšky úveru a doby splatnosti úveru, a to pri pôžičke výške 200,- eur splatnej v lehote 30 dní na sumu 76 €. Podľa článku 5 bod 5.5. Štandardných podmienok žalobca za zaviazal poskytovať žalovanému poradenské služby a konzultácie počas celej doby platnosti zmluvy o pôžičke. Výška týždenného poplatku bola stanovená v závislosti od dlžnej čiastky pôžičky, t.j. pri pôžičke 200,- eur splatnej v lehote 30 dní je výška konzultačného poplatku 20,- eur.

Žalovaný nevrátil žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote splatnosti do 07.08.2013. Upomienkou zo dňa 21.08.2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy navýšenej o ďalšie administratívne náklady vymáhania. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a dlžnú sumu ani čiastočne neuhradil.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31.05.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31.05.2014 na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa, pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 12.06.2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“) zmluvou na diaľku sa účely tohto zákona rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. b) bod 7 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely tohto zákona sa rozumie finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

Podľa § 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku sa dodávateľom rozumie osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho súdneho poriadku, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 200,- eur v celom rozsahu vyhovel, nakoľko v uvedenej mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvného vzťahu prostredníctvom prostriedkov diaľkovej (internetovej) komunikácie. Účastníkmi konania uzatvorená zmluva na diaľku má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Keďže dohodnutá lehota splatnosti poskytnutých peňažných prostriedkov nepresiahla tri mesiace, nejedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31.03.2015 sa však aj na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu zákona o spotrebiteľských úveroch.

Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil, ako právny vzťah založený zmluvou o bezodplatnej pôžičke, keďže podľa zmluvných dojednaní veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 200,- eur bez dojednania úrokov. Ustanovenie o zmluvných úrokoch nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Peňažnú pôžičku možno dohodnúť ako bezúročnú, a teda bezodplatnú, alebo ako odplatnú. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť odplatu za užívanie požičanej istiny iba vo forme úroku. Úrok sa pritom plní v určitom percente počítanom na určitý čas. Inú formu odplaty pri peňažnej pôžičke zákon neumožňuje. Dohoda o úrokoch a ich výške určuje odplatný charakter peňažnej pôžičky. Výška úrokovej sadzby pri odplatnej pôžičke, ktorá nie je spotrebiteľským úverom je v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, jednou z obligatórnych náležitosti zmluvy a jej absencia sa sankcionuje tak, že poskytnutá pôžička sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zmluva v časti dohody o poplatku za poskytnutie pôžičky svojim obsahom preto odporuje zákonu a obchádza ho, a podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Žalobca si ani neuplatnil nárok na zaplatenie sumy 76,- eur titulom zaplatenia poplatku za poskytnutie pôžičky, ktorá zmluvná podmienka by neobstála ani z hľadiska zásad upravujúcich ochranu spotrebiteľa v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedený dôvod neplatnosti zmluvnej podmienky možno v zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka oddeliť od ostatného obsahu zmluvy o pôžičke. Zmluva v časti dohody o úrokoch nebola dohodnutá platne, nemá to však za následok neplatnosť celej zmluvy, ale neplatnou je len táto jej časť.

Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke, o poskytnutí peňažných prostriedkov, ani o nesplnení svojej zmluvnej povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, preto mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur, čo je celá suma čerpaných a nevrátených peňažných prostriedkov.

Žalovaný tým, že riadne a včas nevrátil žalobcovi poskytnutú pôžičku, dostal sa do omeškania. Žalobcovi vzniklo preto právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,50 % ročne. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal z priznanej a nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 200,- eur od nasledujúceho dňa po splatnosti pôžičky, t.j. od 08.08.2013 do zaplatenia, keďže dohodnutá lehota splatnosti poskytnutej

pôžičky podľa zmluvných dojednaní bola do 07.08.2013, preto k omeškaniu s plnením dlhu došlo dňom nasledujúcim t. j. od 08.08.2013. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu, ako nedôvodnú, zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj, keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, lebo žalobca mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti úrokov z omeškania. Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 16,50 eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 67,75 eur. Trovy právneho zastúpenia priznal za dva úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby, spolu 39,84 eur (jeden úkon á 19,92 eur, § 10 ods. 1 v spojení s § 13 a ods. 1 písm. a/ c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi žalobcu priznal paušálnu náhradu hotových výdavkov v súvislosti s dvomi úkonmi právnej služby vo výške 16,62 eur (8,04 eur a 8,58 eur za dva úkony v roku 2014 a 2016). Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu zvýšenie o 20% DPH v sume 11,29 eur, nakoľko právny zástupca preukázal, že je platcom DPH. Trovy je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.