Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10P-104-2022.pdf
PDF · 66.38 KB
Case nature
Subarea
10P/104/2022
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov D. O., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXb, E. XXXX, S. a P. O., rod. Molnárovej, nar. 26. 03. 1985, trvale bytom M. XXX/X, S. J. o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd konanie o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n ár o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletej I. O. podal na tunajší súd návrh na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. V návrhu uviedol, že matka nerešpektuje ich dohody o stretávaní sa s maloletou, nepodávala mu žiadne informácie o ich spoločnej dcére a posledných sedem rokov nevie nič o dcére.
2. Zo správy zo sociálneho zisťovania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote vyplýva, že P. O. so svojimi tromi deťmi žije a pracuje v J. Í. od roku XXXX, kde deti chodia aj do školy. Ako uviedol orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, na adrese M. XXX/X v S. J. matka P. O.Á. nebývala. Podľa Obecného úradu v U. P. O. nikdy nebývala v U. a nebola tam ani prihlásená k pobytu.
3. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienky a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej iba ako „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. V predmetnom konaní bolo preukázané, že maloleté dieťa sa nachádza v Írsku, kde navštevuje aj školu.
7. Pojem „obvyklý pobyt“ je v súčasnosti už štandardným pojmom používaným v medzinárodných právnych nástrojoch. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt a
ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci. Podstatným je, kde sa osoba fakticky v prevažnej miere zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba po väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, lekára a pod.
8. Súd má za to, že v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie absentuje, s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v J. Í.. Z obsahu spisu nie je žiadnym spôsobom možné vyvodiť záver o objektívnom faktickom zdržiavaní sa maloletého dieťaťa na území Slovenskej republiky. Za tejto situácie nie je možné ani prešetriť pomery fyzickou obhliadkou sociálneho prostredia v rodine matky a maloletého dieťaťa.
9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a konanie zastavil s prihliadnutím na stav, kedy má maloleté dieťa obvyklý pobyt mimo územia Slovenskej republiky.
10. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP) . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).