Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9C/99/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci navrhovateľky : S. G., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XXX/XX, I. X., právne zastúpenej JUDr. Danielou Urdovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Ul. 1. mája 10, proti odporkyni : Ľ. P. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. X. XXX, I. Y., právne zastúpenej Hudzík & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Poprade, Mnoheľova 830/15, IČO: 47 251 654, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná odstrániť príspevok, ktorý uverejnila na svojom profile na sociálnej sieti facebook dňa XX.XX.XXXX v znení: „Viete prečo sa musia strážiť bilbordy? Pre takéto milé tetušky a ich veľké nožíky. Smutné ak sa niekto zníži k takému činu za bieleho dňa“ a všetky textové komentáre S. Š., S. U., odporkyne a S. G. Š. prislúchajúce k tomuto príspevku, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Návrh v časti na odstránenie fotografií navrhovateľky uverejnených dňa XX.XX.XXXX na profile odporkyne na sociálnej sieti facebook zamieta.

III. Odporkyňa je povinná v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť v tej časti svojho profilu na sociálnej sieti facebook, na ktorej bol uverejnený príspevok a komentáre uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku verejné ospravedlnenie v tomto znení : Ospravedlňujem sa S. G. za to, že som na svojom profile zverejnila jej fotografie bez jej súhlasu, a že som nepravdivo uviedla, že poškodila, resp. poškodzuje bilboardy nachádzajúce sa v Obci I. X..“

IV. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 174,24 Eur a iných trov konania vo výške 66,- Eur, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľky, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným do podateľne Okresného súdu Kežmarok dňa 17.02.2015 domáhala ochrany svojej osobnosti tým spôsobom, aby súd uložil odporkyni povinnosť odstrániť jej fotografie, ktoré odporkyňa zverejnila na svojom profile na sociálnej sieti facebook dňa XX.XX.XXXX. Zároveň žiadala, aby súd uložil odporkyni povinnosť odvolať svoje tvrdenia o tom, že poškodila, resp. poškodzuje bilboardy nachádzajúce sa v obci I.H. X. a tiež uložil odporkyni povinnosť sa jej ospravedlniť formou zverejnenia verejného ospravedlnenia na sociálnej sieti facebook v znení uvedenom v petite návrhu. Navrhovateľka tento svoj návrh odôvodnila tým, že odporkyňa na svojom profile na sociálnej sieti facebook zverejnila viacero jej fotografií s komentárom „Viete prečo sa musia strážiť bilbordy? Pre takéto milé tetušky a ich veľké nožíky. Smutné, ak sa niekto zníži ku takému činu za bieleho dňa“. Okrem toho odporkyňa neskôr po príspevkoch iných osôb tento svoj zverejnený príspevok komentovala slovami „to je predvolebná kampaň a asi niekto nevie stráviť. pani má v taške nožík išla ho porezať a potrhať aby

nebolo vidno čo na ňom je a to chcela ísť na súkromný pozemok aj rebrík si doniesla, no proste ľudská vynaliezavosť“. Navrhovateľka v odôvodnení tohto návrhu uviedla, že odporkyni predmetné fotografie neposkytla a ani jej neudelila súhlas, aby jej fotografie boli zverejnené na facebooku. Zároveň uviedla, že hoci sa tieto fotky a komentáre na facebooku šírili verejne a neobmedzene, ona na ne nemohla reagovať a účinne sa brániť. Navrhovateľka poukázala na to, že dňa XX.XX.XXXX jej dcéra S. G. vyzvala odporkyňu na odstránenie fotografií, ale k tomu zo strany odporkyne nedošlo. Navrhovateľka tiež poukázala na nepravdivosť tvrdení a komentárov odporkyne pri zverejnených fotografiách, nakoľko v jej úmysle nebolo v žiadnom prípade poškodiť bilboardy v Obci I. X., keďže sa v čase vyhotovenia fotografií vracala z cintorína, čo si však odporkyňa podľa nej neoverila. Podľa navrhovateľky, odporkyňa zverejnením jej fotografií a uvádzaním nepravdivých tvrdení o jej osobe v komentároch k fotografiám ohrozuje jej povesť nielen pred občanmi I. X., v ktorej žije, ale aj pred širokou verejnosťou z regiónu a celého N.. Rovnako je podľa nej ohrozený aj jej pokojný rodinný a spoločenský život, nakoľko ako spoločensky aktívna osoba sa po zverejnení tohto príspevku stiahla do ústrania.

Navrhovateľka, reagujúc na odstránenie fotografií v priebehu tohto konania z facebookového profilu odporkyne, písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.04.2016 zmenila petit návrhu vo vzťahu k prvému odseku jeho znenia a žiadala, aby súd uložil odporkyni povinnosť odstrániť celý príspevok vrátane fotografií, ktorý zverejnila na svojom profile na sociálnej sieti facebook dňa 07.11.2014, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd tomuto návrhu vyhovel a uznesením zo dňa 05.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2016 navrhovanú zmenu petitu návrhu pripustil.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, hoci jej návrh spolu s výzvou na vyjadrenie bol doručený do vlastných rúk dňa 08.06.2015. Odporkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 28.01.2016, teda len jeden deň pred nariadeným termínom pojednávania (29.01.2016), vzniesla námietku miestnej príslušnosti s tým, že predmetný návrh nespĺňa všetky predpoklady dané príslušnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a porušuje zákonné ustanovenia dané § 85 ods. 1 O.s.p..

Vo vzťahu k vznesenej námietke miestnej príslušnosti súd uvádza, že v zmysle § 105 ods. 1 O.s.p. skúmal miestnu príslušnosť prv, ako začal konať vo veci samej. Nakoľko konanie o návrhu na ochranu osobnosti nie je typom konania spadajúceho pod výlučnú miestnu príslušnosť v zmysle § 88 O.s.p. a z lustrácie z elektronickej aplikácie Register vyplýva, že navrhovateľka nevystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľka na tunajšom súde, súd neskúmal všeobecnú miestnu príslušnosť na podľa § 84 O.s.p., pod ktorú konanie o ochranu osobnosti patrí. Súd by všeobecnú miestnu príslušnosť danú skutočným bydliskom odporkyne (nie jej trvalým evidenčným pobytom) skúmal len vtedy, ak by námietku podala odporkyňa najneskôr pri prvom úkone, ktorý jej patrí. Prvým úkonom, ktorý odporkyni objektívne v tomto konaní patril (nie kedy si subjektívne odporkyňa toto právo uplatnila) bolo vyjadrenie k návrhu v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (08.06.2015), čo však odporkyňa nevyužila nielen na podanie námietky miestnej príslušnosti ale vyjadrenie k návrhu nepodala vôbec. Zmyslom ustanovenia § 105 ods. 1 O.s.p. v jeho poslednej vete je práve zabrániť účastníkom konania podávaniu námietok miestnej príslušnosti kedykoľvek v priebehu konania, a teda predísť obštrukcii zo strany účastníka, ako tomu bolo v prípade námietky miestnej príslušnosti vznesenej odporkyňou, ktorej jednoznačným účelom bolo zmariť pojednávanie a v konečnom dôsledku predĺžiť súdne konanie. Je zrejmé, že podanie námietky miestnej príslušnosti deň pred pojednávaním k tejto obštrukcii smerovalo, hoci odporkyňa v priebehu konania nepovažovala za potrebné nielen sa vyjadriť k meritu veci ale aj dostaviť sa na pojednávania, na ktoré bola riadne a včas predvolaná a zároveň svoju neúčasť akýmkoľvek spôsobom ospravedlniť. Súd teda po preskúmaní miestnej príslušnosti v danej právnej veci vo vzťahu k vznesenej námietke zo strany odporkyne dospel k záveru, že je miestne príslušný na konanie, pričom tento svoj názor s odôvodnením oznámil na pojednávaní konanom dňa 29.01.2016, čo vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania. Tento spôsob vybavenia námietky miestnej príslušnosti považuje súd za právne relevantný vo vzťahu k zachovaniu práv účastníkov konania na spravodlivý proces, najmä vo vzťahu k zvýšenej požiadavke na rýchlosť a hospodárnosť konania vo veciach ochrany osobnosti za situácie, že zásah do osobnostných práv navrhovateľky v čase podania námietky trval (príspevok bol v tom čase v celom rozsahu zverejnený). Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žiadne z ustanovení O.s.p. neukladá súdu povinnosť rozhodnúť o námietke miestnej príslušnosti osobitným uznesením tak, ako to požadoval právny zástupca odporkyne na pojednávaní konanom dňa 13.05.2016, pretože vznesenie nedôvodnej námietky kedykoľvek v priebehu konania, o ktorej by súd musel rozhodnúť uznesením s možnosťou podať opravný prostriedok by znamenalo zmarenie súdneho konania, a to aj podávaním opakovaných námietok.

Nakoľko odporkyňa sa na pojednávania konané dňa 29.01.2016 a dňa 13.05.2016 nedostavila, hoci bola na tieto pojednávania riadne a včas predvolaná a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výsluchom navrhovateľky, svedkyne F.. S. G., výtlačkom z facebookového profilu odporkyne, obsahu prílohovej obálky, čiernobielymi fotografiami nachádzajúcimi sa na číslach listov 68 a 69 súdneho spisu, lekárskym nálezom o zdravotnom stave navrhovateľky zo dňa 14.04.2011, obsahu vyšetrovacieho spisu OO PZ N. G. ČVS: Q.-XXX/KK-H.- XXXX, ostatného spisového materiálu procesného charakteru a zistil tento skutkový stav:

Z vytlačenej časti facebookového profilu odporkyne, ktoré navrhovateľka predložila spolu s návrhom na začatie konania a ktoré sa nachádza na číslach listov 4 a 5 súdneho spisu vyplýva, že na týchto fotografiách je zobrazená navrhovateľka s rebríkom stojaca na chodníku pred bránkou umožňujúcou vstup na pozemok. Tieto fotografie boli na tomto facebookovom profile uverejnené dňa XX.XX.XXXX, pričom pri týchto fotografiách sa nachádza text v znení: „VIETE PREČO SA MUSIA STRÁŽIŤ BILBORDY? pre takéto milé tetušky a ich veľké NOŽÍKY. L SMUTNÉ ak sa niekto zníži k takému činu za bieleho dňa“. K tomuto príspevku na profile odporkyne pridal dňa XX.XX.XXXX komentár S. Š. v znení : „a čo robila?“ a dňa XX.XX.XXXX pridala komentár Martina Congrady v znení: „a čo bolo na tom bilboarde?“, na čo odporkyňa toho istého dňa napísala textový komentár v znení: „to je predvolebná kampaň a asi niekto nevie stráviť L. pani má v taške nožík išla ho porezať a potrhať aby nebolo vidno čo na ňom je a to chcela ísť na súkromný pozemok aj rebrík si doniesla, no proste ľudská vynaliezavosť“. Za tým sa nachádza komentár S. G. Š. v znení: „Jzapalena je pani..., ja len tak pomimo, Ludi si si ista, ze mozes takto zverejnit na fb jej fotku a umysel?:)), vieš, aby si z toho nemala nakoniec ty problem:).“ Takýto stav facebookového profilu odporkyne zistil aj súd, o čom spísal úradný záznam dňa XX.XX.XXXX. Z úradných záznamov spísaných dňa 17.03.2016 a dňa 13.05.2016 vyplýva, že fotografie na faceboookovom profile odporkyne sa už nenachádzajú, avšak naďalej na tomto profile zostali uverejnené textové komentáre, pričom tejto stav profilu bol aj ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku.

Navrhovateľka tiež súdu spolu s návrhom predložila výtlačok z facebookového profilu odporkyne nachádzajúci na čísle listu 7 súdneho spisu, z ktorého je zrejmé, že dcéra navrhovateľky S. G. dňa XX.XX.XXXX požiadala odporkyňu o odstránenie fotografií, na ktorých je navrhovateľka, nakoľko nemá jej písomný súhlas na zverejnenie, v opačnom prípade podnikne právne kroky. Dňa XX.XX.XXXX S.V. G. na facebookový profil odporkyne napísala, že nakoľko odporkyňa zverejnené fotografie „tetušky s veľkým nožíkom“ napriek jej upozorneniu zo dňa XX.XX.XXXX neodstránila a do dnešného dňa - XX.XX.XXXX ich verejne zverejňuje na svojom facebookovom profile, považuje to zo strany odporkyne za úmysel a vedomé poškodzovanie jej mamy a jej osoby.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 29.01.2016 uviedla, že sa to celé odohralo asi týždeň pred voľbami do miestnych zastupiteľstiev, kedy asi okolo 8,00 hod. ráno išla na cintorín, kde si vzala rebrík, igelitku, hrabličky a nožík, pretože na cintoríne má urnu uloženú pod lipou a myslela, že oreže konáre, ktoré zasahujú nad hrobové miesto. Keď išla po ulici, videla bilboard, na ktorom bola zobrazená tzv. antikampaň voči starostovi. Tento bilboard sa nachádzal za bráničkou pri rodinnom dome. Bilboard bol chránený plotom a ona si rebrík oprela o múrik. Následne k nej prišiel nejaký chlapec, ktorý mal podľa nej za úlohu tento bilboard strážiť s tým, že podľa nej tam bola najatá SBS a tento bilboard strážili deň aj noc. Ten chlapec ju začal fotiť, ona mu však hneď povedala, že s tým fotením nesúhlasí, na čo on tvrdil, že fotil nejaký strom. Ona mu povedala, že zavolá políciu a že to tak nenechá. Navrhovateľka zdôraznila, že mladík jej začal fotiť nohy a keď sa opýtala, čo robí, ten mladík jej povedal, že on fotí nožík. Navrhovateľka bola prekvapená, ako vie o tom, že má nožík v igelitke, ale potom si všimla, že ten nožík jej z igelitky trčí, keďže ho dala čepeľou dole a prederavil igelitovú tašku. Preto tento nožík z igelitky vybrala a dala ho rukoväťou dole späť do tašky a mladík podľa nej práve odfotil ten okamih, kedy mala ten nožík v ruke. Navrhovateľka nevedela uviesť, či to bol príslušník SBS, pretože nemal na sebe uniformu ale bolo zrejmé, že ten bilboard stráži. Navrhovateľka mu hneď povedala, aby zavolal políciu, že toto nie je možné, lebo stojí na obecnom pozemku a on ju jednoducho fotí. Podľa navrhovateľky mladík zavolal policajtov, ktorí potom prišli, na čom im navrhovateľka odmietla povedať svoje meno, kým mladík z SBS nevymaže jej fotky. Policajti potom išli za mladíkom a neskôr jej oznámili, že on už tie fotky vraj vymazal, na čo ona povedala policajtom svoje meno, oni spísali protokol, že tam bola, podpísali to a navrhovateľka išla domov. Navrhovateľka si myslí, že toto má na svedomí manžel odporkyne pán

P., ktorý tiež kandidoval za poslanca, pretože už 6 týždňov predtým boli uverejnené nejaké články v novinách týkajúce sa volieb a negatívnej kampane, pričom v týchto voľbách jej dcéra kandidovala za poslankyňu obecného zastupiteľstva a bola aj prednostkou obecného úradu. Navrhovateľka dôrazne poprela, že by zasahovala alebo mala úmysel zasiahnuť do bilboardu, ktorý bol jednak na súkromnom pozemku a jednak ho strážil mladík a ten by ju v žiadnom prípade k tomu bilboardu nepustil. Podľa navrhovateľky, odporkyňa potom tvrdila, že ju na to nahovorila jej dcéra, čo považuje za nezmysel. O zverejnení fotografií na facebookovom profile sa navrhovateľka dozvedela tak, že niekto volal jej dcére, že tie fotky sú zverejnené na facebooku, o čom sa ona dozvedela prostredníctvom svojej dcéry, nakoľko nie je prihlásená na facebook a neviem ho ani používať. Navrhovateľka od začiatku dcére hovorila, že mala pocit, že ten mladík fotky nevymazal a že ich použije, len nevie, ako ich odporkyňa získala. Navrhovateľka uviedla, že sa cítila zle, pretože aj jej kamarátky jej hovorili, že ju videli na facebooku a ona im musela vysvetľovať, že ten bilboard si chcela len pozrieť. Nakoľko odporkyňa tieto fotky nestiahla ani po upozornení jej dcéry, navrhovateľka trvala na podanom návrhu, pretože uverejnenie tohto príspevku považuje za nepríjemné. Navrhovateľka na tomto pojednávaní uviedla, že pocity s tým spojené sa nedajú dokázať, pričom za celý svoj život nezažila, aby jej takto niekto ublížil. Okrem toho zdôraznila, že manžel odporkyne na ňu podal trestné oznámenie, že z výzoru na tých fotkách vyplýva, že spáchala trestný čin.

Na tomto pojednávaní bola na návrh navrhovateľky ako svedkyňa vypočutá jej dcéra F.. S. G., ktorá uviedla, že o uverejnení fotiek jej mamy na facebooku sa dozvedela od jej známych, čo ju zasiahlo, pretože to bolo pred voľbami a tieto fotky boli uverejnené s jasným cieľom odporkyne a jej manžela, ktorý kandidoval za poslanca, aby ovplyvnil voľby. Ako uviedla, hneď na tieto fotky reagovala tak, že napísala správu na facebook ale keďže nie je v časti priateľov odporkyne, nemohla ju napísať do tej časti, ktorá sa zverejňuje a preto jej jediná reakcia bola podanie tohto návrhu, pretože s mamou nemohli robiť nič iné, len sledovať, ako sú fotky zverejnené na facebooku. Vo vzťahu k okolnostiam vzniku týchto fotografií svedkyňa uviedla, že jej mama hovorila, a nemá dôvod jej neveriť, že išla upraviť hrobové miesto, kde leží jej otec. Keďže sa nad ním nachádza lipa, jej mama išla orezať konáre. Svedkyňa uviedla, že má aj ďalšie fotky jej mamy z daného miesta, z ktorých je zrejmé, že z tých fotiek boli vybraté tie najhoršie z hľadiska správania sa jej mamy. Zdôraznila, že nebezpečnosť toho celého podľa nej spočíva v tom, odporkyňa tieto fotky na facebooku zverejnila, pričom si kladie otázku, ako sa k nim dostala, keď ona jej mamu nefotila. Svedkyňa ďalej uviedla, že bilboard sa nachádza na súkromnom pozemku, je ohradený, rebrík, ktorý mala jej mama, bol tak malý, že na ten bilboard by sa v žiadnom prípade nedalo vyliezť. Bol tam napokon mladý chlapec, takže si nevie predstaviť, ako by jej mama vnikala na súkromný pozemok, ktorý je ohradený, na ktorom bol mladý človek, ktorý ho strážil, a ako alebo prečo by to vlastne robila. Podľa nej sa mama išla pozrieť na tento bilboard a oni to zneužili tak, že ju nafotili. Uviedla, že tieto útoky na jej mamu ale aj na jej rodinu pokračovali v obecných novinách, v ktorých vyšiel článok s veľkou fotkou jej mamy s nožíkom a pod ním komentár, ako prednostka obecného úradu zneužíva svoju mamu na páchanie vandalizmu a že tento vandalizmus bol odhalený. Svedkyňa uviedla, že jej mama bola rozčarovaná a smutná, keď jej tie fotky ukázala a vysvetlila ako funguje facebook, pretože jej mama nechodí na internet a na počítač. Mama jej na to povedala, že bude aj v novinách, čo sa podľa svedkyne aj splnilo. Svedkyňa uviedla, že s odporkyňou sa osobne nestretla, len jej na facebook napísala žiadosť o stiahnutie fotiek s upozornením na ďalšie právne kroky, ak fotky nestiahne. Poukázala na to, že manžel odporkyne tiež kandidoval do obecného zastupiteľstva, pričom na ňu a jej mamu podal trestné oznámenia. Svedkyňa uviedla, že je jej ľúto, že jej 73-ročnú mamu do toho zatiahli, pretože ich to veľmi ranilo, sú rodené X., veriace, predtým chodili do kostola, čo teraz nemôžu. Zdôraznila, že sú čestní a charakterní ľudia. Svedkyňa tiež uviedla, že väčšina ľudí, s ktorými sa o tom v obci rozprávala, ich podržala a brala to ako súčasť predvolebnej kampane.

Právna zástupkyňa odporkyne v záverečnom prednese na pojednávaní konanom dňa 13.05.2016 uviedla, že odporkyňa pri zverejňovaní informácii na facebookovom profile vychádzala zo všeobecne dostupných informácií, ktoré boli uvedené v novinách I. X., preto k poškodeniu navrhovateľky dôjsť nemohlo. Podľa právnej zástupkyne odporkyne, k poškodeniu navrhovateľky došlo uverejnením textu v novinách, za čo v plnom rozsahu zodpovedá redakcia príslušných novín. Z tohto dôvodu namietla svoju pasívnu legitimáciu a žiadala návrh zamietnuť.

Navrhovateľka súdu predložila Noviny I.Ľ. X. z novembra XXXX (číslo 7), vychádzajúce ako bezplatný týždenník, na ktorých sa nachádza článok s názvom „páchateľ vandalizmu vo I. X. prichytený pri čine - Tip od vás“, súčasťou ktorého je jedna z fotografií navrhovateľky uverejnených na facebookovom profile odporkyne, pričom v texte tohto článku je uvedené, že navrhovateľka - 72 ročná mama prednostky

obecného úradu pani S. G., sa pokúsila vtrhnúť na súkromný pozemok za účelom likvidácie ďalšieho bilboardu, pričom bola vyzbrojená dreveným rebríkom, nožom s 30 centimetrovou čepeľou a čiernym igelitovým vrecom. Jej pokusu o ničenie súkromného majetku musela zabrániť až privolaná hladka policajného zboru. Neznámy autor článku konštatuje, že je smutné, že existujú medzi nami ľudia, ktorí sú schopní zneužívať svojich rodičov v dôchodkovom veku na páchanie vandalizmu v záujme dosahovania politických cieľov. Z obsahu novín nie je zrejmý nielen autor článku a ani vydavateľ tohto periodika. Navrhovateľka súdu predložila aj ďalšie farebné fotografie zobrazujúce jej osobu z inkriminovaného miesta, ktoré neboli uverejnené na facebookovom profile odporkyne a ktoré boli po oboznámení spolu s výtlačkom novín založené do prílohovej obálky súdneho spisu.

Z pripojeného spisu Obvodného oddelenia Policajného zboru I. N. G. vedeného pod ČVS: Q.-XXX/ KK-H.-XXXX, ktorého pripojenie navrhla navrhovateľka vyplýva, že S.. Ľ.W. P. podal dňa XX.XX.XXXX trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu, ktorého sa mala dopustiť navrhovateľka tým, že sa mala pokúsiť poškodiť bilboard, čo vyplýva z výrazu jej tváre, pričom bola pravdepodobne vyrušená inou osobou. Z výpovede vlastníčky pozemku, na ktorom bol tento bilboard umiestnený, Š. P. vyplýva, že pozemok na umiestnenie bilboardu prenajala spoločnosti Y.A., pričom v ranných hodinách z okna videla, ako sa pán, ktorý strážil bilboard, rozpráva s navrhovateľkou a neskôr jej povedal, že navrhovateľka sa hnevala na ten plagát, že sa vráti, donesie nôž a rebrík a plagát odstráni. Asi po hodine jej volal, že navrhovateľka sa domáha vstupu na pozemok, v čom jej zabránil a ona mu odporučila, aby zavolal políciu. Navrhovateľka vo svojej výpovedi v prípravnom konaní v procesnom postavení svedka vypovedala z hľadiska okolností vzniku fotografií zhodne ako na pojednávaní konanom dňa 29.01.2016, pričom opätovne poprela vstup na cudzí pozemok a úmysel poškodiť bilboard. Trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci, ktoré sa v danej trestnej veci začalo voči neznámemu páchateľovi, nie je doposiaľ skončené a v jeho doterajšom priebehu nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavuje zákonné zakotvenie ochrany osobnostných práv človeka (fyzickej osoby), ako jedného zo základných ľudských práv. Pod osobnostnými právami je potrebné chápať súhrn subjektívnych práv, ktoré patria jednotlivcovi a ktoré slúžia na ochranu jednotlivých zložiek osobnosti človeka, ktorými sú najmä ľudský život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, ako aj súkromie človeka, jeho meno a prejavy osobnej povahy. Všeobecné osobnostné právo má povahu absolútneho subjektívneho práva zahŕňajúceho najmä právo na rešpekt a zachovanie dôstojnosti človeka. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 zakotvuje všeobecnú ochranu osobnosti a súčasne demonštratívne uvádza jej najtypickejšie zložky a prejavy.

Z výsledkov dokazovania vykonaného v priebehu tohto konania jednoznačne vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX boli na facebookovom profile odporkyne uverejnené fotografie zobrazujúce osobu navrhovateľky a k týmto fotografiám bol pridaný text v znení: „VIETE PREČO SA MUSIA STRÁŽIŤ BILBORDY? pre takéto milé tetušky a ich veľké NOŽÍKY. L SMUTNÉ ak sa niekto zníži k takému

činu za bieleho dňa“. Následne dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX boli vo vzťahu k tomuto príspevku realizované zo strany tretích osôb tri textové komentáre a jeden textový komentár odporkyne. Existencia tohto príspevku na facebooku vyplýva nielen z výtlačku facebookového profilu, ktorý súdu predložila navrhovateľka ale uvedený skutkový stav bolo overený aj konajúcim sudcom v priebehu konania. Napokon, odporkyňa v priebehu konania napriek tomu, že jej bola poskytnutá možnosť na vyjadrenie sa k návrhu alebo na účasť na nariadených pojednávaniach, túto nevyužila na popretie skutočnosti tvrdených navrhovateľkou týkajúcich sa užívateľských a dispozičných práv odporkyne k tomuto facebookovému profilu.

Za daného skutkového stavu je potrebné, aby sa súd zaoberal otázkou, či uverejnenie tohto príspevku obsahujúceho fotografie navrhovateľky a komentáre predstavuje zásah do osobnostných práv navrhovateľky a či za tento zásah zodpovedá odporkyňa.

Je nepochybné, že fotografie navrhovateľky uverejnené na facebookovom profile odporkyne znázorňujú jej individualizovaný telesný vzhľad, najmä jej tvár a postavu. Ustanovenie § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje zákonný nástroj na ochranu fyzickej osoby pred zobrazovaním svojej podoby vyjadrený nutnosťou jej súhlasu s takýmto zverejnením. Výnimku zo zákonnej podmienky súhlasu dotknutej osoby so zverejnením svojej podoby predstavujú tzv. zákonné alebo úradné licencie uvedené v ustanovení § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Súd však dospel k záveru, že z tohto príspevku na sociálnej sieti facebook nevyplýva, že bol vyhotovený na úradné účely, vedecké a umelecké účely, alebo pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo, čo je dané nielen súkromným charakterom facebookového profilu odporkyne ale aj charakterom fotografií v kontexte okolností, za ktorých vznikli.

Z odôvodenia návrhu ako aj z výpovede navrhovateľky vyplýva, že podobizeň navrhovateľky zachytená na fotografiách bola vyhotovená neznámou osobou bez jej súhlasu a napriek jej odporu, pričom následne bola táto podobizeň použitá bez jej súhlasu zverejnením na facebooku. Absencia súhlasu navrhovateľky s použitím fotografií vyplýva aj z upozornenia, ktoré na facebookovom profile odporkyne zverejnila dcéra navrhovateľky F.. S. G., z obsahu ktorého je zrejmé, že so zverejnením fotografií navrhovateľka nesúhlasí a žiada ich odstránenie z profilu odporkyne. Obsahom práva na podobizeň sa rozumie užívacie a dispozičné právo odporkyne vo vzťahu k fotografiou zachytenej podobizne jej osoby, ktoré bolo v tomto prípad navrhovateľke odňaté tým, že navrhovateľka od okamihu vyhotovenia fotografií až po ich uverejnenie na facebookovom profile odporkyňou, nemala možnosť toto konanie iných osôb ovplyvniť. Súd vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti, ktorý nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti zavinenie (či už úmyselné alebo z nedbanlivosti), musí nutne konštatovať, že samotné uverejnenie fotografií navrhovateľky bez jej súhlasu na facebookovom profile odporkyne predstavuje zásah do jej chránenej osobnostnej sféry so všetkými atribútmi závažnosti.

Súd akcentujúc komplexnosť posúdenia charakteru tohto zásahu vo vzťahu k identifikácii možného narušenia jednotlivých osobnostných práv navrhovateľky preskúmal aj spôsob vyhotovenia fotografií a charakter ich následného uverejnenia. Z obsahu predmetných fotografií, ktoré boli predložené navrhovateľkou, vrátane fotografie zachytávajúcej pozemok, na ktorom bol umiestnený bilboard vyplýva, že navrhovateľka sa v čase ich vzniku nachádzala na chodníku pred pozemkom, ktorý bol ohradený plotom, čo nevyhnutne vedie k záveru, že tento priestor je verejným priestorom obce prístupným komukoľvek. Nielen v priebehu tohto konania ale doposiaľ ani v priebehu začatého trestného stíhania nebolo preukázané, že by sa navrhovateľka v čase vyhotovenia fotografií pokúsila spáchať priestupok alebo trestný čin, pripadne, že ho dokonala. Napokon, uverejnenie týchto fotografií inou fyzickou osobou v súkromnom postavení (v tomto prípade odporkyňou) bez súhlasu navrhovateľky je rozporné s ustanovením § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, aký bol skutočný alebo domnelý úmysel navrhovateľky stojacej pred ohradeným vstupom na súkromný pozemok s rebríkom a disponujúcej nožom. Teda už samotné vyhotovenie fotografií navrhovateľky stojacej na verejnom priestranstve bez jej súhlasu bolo rozpore s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka a predstavovalo zásah do jej osobnostných práv. Je nepochybné, že odporkyňa s takto nezákonne získanými fotografiami disponovala a vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti je v tomto prípade irelevantné, ako tieto fotografie získala a či o nezákonnosti spôsobu vyhotovenia týchto fotografií vedela. Dispozícia s týmito fotografiami navrhovateľky sa zo strany odporkyne prejavila ich uverejnením na jej facebookovom profile, za obsah ktorého nesie odporkyňa zodpovednosť, pretože výlučne ona je subjektom majúcim kontrolu nad obsahom jej profilu a všetky informácie sú na tomto profile uverejňované z vôle odporkyne.

Rozhodujúci je aj spôsob uverejnenia podobizne navrhovateľky, a to prostredníctvom sociálnej siete facebook. Z internetových informačných zdrojov dôveryhodného charakteru (Wikipédia) vyplýva, že v dnešnej dobe slúži Facebook najmä na komunikáciu, nadväzovanie priateľstiev a zdieľanie fotografií a videí. V polovici roku 2006 mal už 7 miliónov členov a k 30. septembru 2014 mal Facebook 1,35 miliardy aktívnych používateľov za mesiac. Len na Slovensku je registrovaných používateľov tejto sociálnej siete skoro 2 milióny. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvodnosť konštatácie, že facebook je z pohľadu šírenia informácii internetovým fenoménom dnešnej doby. Súd zistil, že príspevok na profile odporkyne týkajúci sa navrhovateľky bol prístupný každému registrovanému užívateľovi facebooku, teda veľkému počtu osôb. Aj z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že o uverejnení tohto príspevku ju nezávisle informovali tretie osoby, ktoré mali k nemu, podobne ako súd, prístup.

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska posúdenia zásahu do osobnosti navrhovateľky je potrebné vziať do úvahy celý príspevok. Kontext fotografií a komentárov odporkyne uverejnených k tejto fotografií a neskôr ako reakcia na príspevky iných osôb má nepochybne znevažujúci charakter. Text napísaný odporkyňou ako reakcia na komentáre S. Š. M. S. U. v znení: „to je predvolebná kampaň a asi niekto nevie stráviť L. pani má v taške nožík išla ho porezať a potrhať aby nebolo vidno čo na ňom je a to chcela ísť na súkromný pozemok aj rebrík si doniesla, no proste ľudská vynaliezavosť“ má vzhľadom použité výrazy a formulácie jasne difamačný charakter spočívajúci v tvrdení o snahe navrhovateľky poškodiť súkromný majetok iného, ktorého pravdivosť nebola odporkyňou alebo príslušným štátnym alebo súdnym orgánom preukázaná. Tento príspevok určite nemožno zahrnúť po pojem vecnej, konkrétnej a primeranej kritiky správania sa navrhovateľky, čo predstavuje súčasť prípustnej kritiky, ktorá je zase súčasťou slobody prejavu. Naopak, tieto majú charakter ponižujúceho tvrdenia o mravnom profile navrhovateľky. Ak chce ktokoľvek zverejniť o inej osobe informáciu hanlivého charakteru, nemožno jeho konanie považovať za legitímne, ak nepreukáže, že mal rozumné dôvody spoliehať sa na pravdivosť informácie, ktorú šíril, čo odporkyňa v posudzovanom prípade nepreukázala.

Všetky tieto okolnosti spôsobu vzniku a použitia fotografií navrhovateľky bez jej súhlasu, ako aj charakter ich použitia a kontext celého príspevku uverejneného na široko dostupnej sociálnej sieti vedú súd k záveru, že uverejnením príspevku na profile odporkyne na sociálnej sieti Facebook bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľky na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Z výpovede navrhovateľky a svedkyne F.. S. G. vyplynulo, že uverejnenie príspevku predstavovalo pre navrhovateľku zníženie jej cti a dôstojnosti najmä medzi obyvateľmi obce I. X. ale ako ujmu to pociťovala aj sama navrhovateľka. Za tohto stavu, pri teste proporcionality ústavného práva odporkyne na slobodu prejavu a vo vzťahu k právu navrhovateľky na ochranu svojej osobnej cti a ľudskej dôstojnosti je konanie odporkyne vyjadrujúce právo prejaviť svoj názor v nepomerne nižšom postavení vo vzťahu k spôsobu a následkom, ku ktorým vo sfére osobnosti navrhovateľky uverejnením tohto prejavu odporkyne došlo.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a tiež to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Musia byť pritom naplnené obe podmienky, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa § 13 Občianskeho zákonníka a na strane druhej povinnosť uložená súdom túto sankciu znášať. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že odporkyňa uverejnením príspevku na sociálnej sieti facebook obsahujúceho fotografie zobrazujúce podobizeň navrhovateľky vyhotovené bez jej súhlasu neoprávneným spôsobom zasiahla do práva navrhovateľky na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, a tým jej v tejto sfére osobnostných práv privodila ujmu, ku ktorej mohlo dôjsť znížením jej cti a ľudskej dôstojnosti v očiach obyvateľov obce I. X., prípadne širšieho regiónu. Vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti nie je pre záver o zodpovednosti odporkyne potrebný aj záver o tom, že ku zníženiu cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľky aj skutočne došlo. Postačuje, že samotná navrhovateľka toto zníženie jej cti a dôstojnosti subjektívne pocítila a k tomu zníženiu mohlo vzhľadom na rozsah použitého informačného zdroja (facebook) dôjsť.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku boli naďalej na profile odporkyne na sociálnej sieti facebook uverejnené pôvodné textové komentáre bez fotografií navrhovateľky, a teda neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľky naďalej trval. Preto súd v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzajúc z petitu návrhu, ktorý má charakter reštitučnej žaloby a ktorým je súd v tomto konaní viazaný, uložil odporkyni povinnosť odstrániť príspevok, ktorý uverejnila na svojom profile na sociálnej sieti facebook dňa XX.XX.XXXX v znení: „Viete prečo sa musia

strážiť bilbordy? Pre takéto milé tetušky a ich veľké nožíky. Smutné ak sa niekto zníži k takému činu za bieleho dňa“ a všetky textové komentáre S. Š., S. U., Q. M. S. G. Š. prislúchajúce k tomuto príspevku. Vzhľadom na komplexnosť príspevku na sociálnej sieti spočívajúceho v jeho obrazovej podobe (fotografie) spolu s textovými časťami (komentáre odporkyne a tretích osôb), považoval súd za primeraný prostriedok ochrany práv navrhovateľky obnovenie pôvodného stavu, ku ktorému môže dôjsť len úplným odstránením celého príspevku vrátane jej textových častí. Súd vo vzťahu k petitu návrhu v súlade s požiadavkou jeho vykonateľnosti, jeho znenie modifikoval konkretizovaním pojmu „celý príspevok“ tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným príspevkom alebo aby nevznikla pochybnosť o rozsahu súdom uloženej povinnosti. Zároveň súd týmto nešiel nad rámec petitu návrhu a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.

Pretože navrhovateľka sa aj v návrhu na zmenu jeho petitu, ktorý súd pripustil, domáhala odstránenia fotografií a pretože v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, súd návrh navrhovateľky v časti o uloženie povinnosti odstrániť fotografie zamietol, pretože v čase vyhlásenia tohto rozsudku sa už fotografie navrhovateľky na facebookovom profile odporkyne nenachádzali. Preto bol návrh v tejto časti v čase vyhlásenia tohto rozsudku súdom vyhodnotený ako nedôvodný a v tomto kontexte je aj formulovaný druhý - zamietavý výrok tohto rozsudku.

Navrhovateľka sa okrem odstránenia následkov zásahov do jej osobnostných práv domáhala aj primeraného zadosťučinenia v nepeňažnej forme (morálna satisfakcia). Samotné uverejnenie podobizne navrhovateľky a nepravdivých difamačných tvrdení týkajúcich sa osobnosti navrhovateľky zakladá neoprávnený zásah do ochrany jej osobnosti, ktorý odôvodňuje poskytnutie zadosťučinenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd pritom vychádza z celkovej povahy tohto zásahu ako aj konkrétnych okolností jeho vykonania, pričom prihliadol najmä na dĺžku trvania tohto zásahu od XX.XX.XXXX až doposiaľ, resp. v časti uverejnených fotografií najneskôr do 27.01.2016, kedy boli fotografie navrhovateľky ešte uverejnené, ako aj charakter fotografií získaných bez súhlasu navrhovateľky a difamačných tvrdení, to všetko v kontexte dostupnosti sociálnej siete facebook veľkému počtu iných osôb (názor v kontexte rozsudkov Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 30.11.2006 a sp. zn. zo dňa 14.06.2001). Z týchto dôvodov sa navrhovateľkou požadovaná forma primeraného zadosťučinenia ospravedlnením v znení uvedenom v petite návrhu javí ako primeraný nástroj na reparáciu škodlivých následkov zásahu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v treťom výroku tohto rozsudku s tým, že súd prípustným spôsobom modifikoval petit návrhu v časti umiestnenia tohto ospravedlnenia na facebookovom profile odporkyne jeho konkretizáciou a uložil odporkyni povinnosť uverejniť ospravedlnenie v tej časti svojho profilu na sociálnej sieti facebook, na ktorej bol uverejnený príspevok a komentáre uvedené v prvom odseku výrokovej časti. Iba zadosťučinenie, ktorého forma a spôsob bude primeraný porušenému právu, má schopnosť účinne reparovať následok, ktorý zásahom nastal.

Argumentácia odporkyne prednesená jej právnou zástupkyňou v záverečnom prednese na pojednávaní konanom dňa 13.05.2016 vo vzťahu k súdom zistenej zodpovednosti odporkyne neobstojí. Odporkyňa na svojom profile uverejnila viacero fotografií navrhovateľky, hoci v novinách I. X. je uverejnená iba jedna z nich, teda tvrdenie, že tento príspevok prevzala z uvedených novín považuje súd za účelové. Zodpovednosti odporkyne za zásah do osobnostných práv navrhovateľky sa odporkyňa nemôže zbaviť poukázaním na článok uverejnený v novinách, nakoľko charakter jej príspevku nezodpovedá obsahu novinového článku. Z obsahu príspevku totiž nevyplýva, že by bol citovaním novinového článku, prípadne, že túto informáciu odporkyňa získala z novín. Tento príspevok odporkyne má hodnotiaci charakter subjektívneho charakteru, bez odkazu na iný zdroj informácie. Napriek tomu, že podľa názoru súdu už táto okolnosť postačuje na záver o pasívnej legitimácii odporkyne, súd si vo vzťahu k dôvodnosti tohto argumentu odporkyne dovoľuje poukázať na tú skutočnosť, že z výpovede navrhovateľky, ako aj z trestného oznámenia S.. Ľ. P. vyplýva, že fotografie navrhovateľky boli vyhotovené dňa XX.XX.XXXX a na nasledujúci deň (XX.XX.XXXX) boli odporkyňou uverejnené na facebooku. Napriek tomu, že na výtlačku Novín I. X. v jej novembrovom čísle nie je uvedený dátum tlače čísla, je vysoko nepravdepodobné, aby bol článok napísaný, noviny dané do tlače a následne distribuované, a to všetko do 24 hodín od vyhotovenia fotografií. Napokon navrhovateľka uviedla, že tento článok sa v novinách objavil až po uverejnený príspevku na facebooku a toto jej tvrdenie nebolo odporkyňou účinným spôsobom vyvrátené. Preto súd túto obranu odporkyne považuje za účelovú a z pohľadu jej zodpovednosti ako užívateľa a zriaďovateľa profilu na sociálnej sieti facebook za irelevantnú.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Navrhovateľka bola v konaní v prevažnej miere úspešná, pretože súd s výnimkou druhého výroku rozsudku jej návrhu vyhovel. Zamietnutie návrhu sa týkalo len tej časti prvého odseku petitu návrhu, v ktorom sa navrhovateľka domáhala odstránenia celého príspevku, vrátane fotografií. Napriek tomu, že navrhovateľka bola v čase návrhu na zmenu petitu zastúpená advokátom a tento naďalej navrhoval odstránenie príspevku vrátane fotografií, hoci vedel, že fotografie odporkyňa už v priebehu konania odstránila, súd túto časť zamietnutého návrhu považuje za nepatrnú vo vzťahu k tým častiam návrhu, ktorým súd v plnom rozsahu vyhovel. Súd pri posudzovaní zásady úspešnosti zohľadnil aj tú skutočnosť, že k odstráneniu fotografií navrhovateľky z profilu odporkyne na sociálnej sieti facebook došlo až v priebehu tohto konania. Preto súd pri aplikácii § 142 ods. 3 O.s.p. a pri názore o nepatrnosti neúspechu navrhovateľky, priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 66,- Eur, ktorý predstavuje iné trovy konania a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), v zmysle ktorej priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v súlade s vyúčtovaním doručeným súdu dňa 19.05.2016, teda v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p., a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania zo dňa 17.03.2016 a účasť na pojednávaní konanom dňa 13.05.2016) po 66,- Eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky a za jeden úkon právnej služby znížený na 1/4 v zmysle § 13a ods. 4 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky (účasť na odročenom pojednávaní dňa 18.03.2016) vo výške 16,50 Eur, čo spolu predstavuje tarifnú odmenu vo výške 148,50 Eur. Súd ďalej priznal navrhovateľke režijný paušál 3 x 8,58 Eur za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2016, teda tarifná odmena a režijný paušál spolu predstavujú sumu 174,24 Eur. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo štvrtom odseku výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odporkyni povinnosť nahradiť tieto trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.