Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-25-2014.pdf
PDF · 117.74 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/25/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: D. I., nar. XX.XX.XXXX, I. O. republika, bytom R., zastúpený: advokátkou Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/011143-004 zo dňa 10.12.2013 takto:
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.02.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/011143-004 zo dňa 10.12.2013, ktorým bolo na základe odvolania zmenené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ-HCP-BA12-207-26/2013- Ž zo dňa 06.08.2013 o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) a písm. f) zákona č. 404/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) v časti výroku rozhodnutia tak, že žiadosť žalobcu bola zamietnutá podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
Žalobca mal na území Slovenskej republiky udelené povolenie na prechodný pobyt na účel doplnkovej ochrany, ktorý mu udelil Migračný úrad MV SR Bratislava s platnosťou do 18.05.2014. Dňa 13.05.2014 žalobca požiadal o udelenie povolenia na trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky z dôvodu, že uzavrel manželstvo so slovenskou štátnou občiankou A. I., rod. Q., ktoré preukázal sobášnym listom potvrdzujúcim uzavretie manželstva dňa 18.08.2012 na Matričnom úrade Bratislava - Petržalka. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa mu bolo toto povolenie zamietnuté z dôvodu špecifikovaného v § 48 ods. 2 písm. b) a písm. f) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nesúhlasil s obsahom vydaného rozhodnutia, a preto podal odvolanie, v ktorom namietal jednak nesprávnosť zistení s ohľadom na jeho údajné uvádzanie zavádzajúcich údajov, ako aj nesprávnosť rozhodnutia s ohľadom na nesprístupnenie údajov, ktoré mohli mať vplyv na posudzovanie jeho bezpečnostného kreditu. Odvolací orgán akceptoval námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci s ohľadom na posúdenie nenahlásenia vlastníctva nového cestovného dokladu ako zavádzania správneho orgánu. Uviedol, že s týmito tvrdeniami odvolacieho orgánu súhlasí, avšak nemožno súhlasiť s tvrdením a odôvodnením rozhodnutia žalovaného, pokiaľ
neakceptoval námietku proti postupu správneho orgánu ohľadom zamietnutia žiadosti v zmysle § 48 ods. 2 písm. b), teda z dôvodu bezpečnostného záujmu SR.
Podľa názoru žalobcu, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo je v rozpore s obsahom spisov, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.
Poukázal na to, že v rozhodcovskej praxi súdov sa v súčasnosti stretávame s rozhodnutiami vyžadujúcimi aspoň základnú znalosť dôvodov podozrenia žiadateľa, ako príklad uviedol rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 42/2008 zo dňa 15.04.2009, v ktorom sa uvádza: „Súd je toho názoru, že hoci táto informácia použitá v konaní ako dôkaz podlieha utajeniu podľa príslušných predpisov, a preto nebolo možné celý jej obsah premietnuť do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nie je možné výlučne na základe tejto jedinej informácie vydať negatívne rozhodnutie o žalobcovej žiadosti bez toho, aby sa žalobca dozvedel aspoň to, akých skutočností sa týka predmetné podozrenie. Pokiaľ teda správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú žiadne ani rámcové dôvody pre ktoré je u žalobcu dôvodné podozrenie z ohrozenia bezpečnosti štátu a žalobca ako posudzovaná osoba vôbec nemusí vedieť, na čom je toto podozrenie zložené, je treba takéto rozhodnutie považovať za priečiace sa princípom právneho štátu, porušujúce procesné práva účastníka konania a nerešpektujúce zákonné náležitosti odôvodnenia správneho rozhodnutia“. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie úplne v rozpore s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, keďže zasahuje do jeho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Žalobca ďalej uviedol, že splnil všetky podmienky udelenia trvalého pobytu, v spise sa nenachádza žiadna informácia v jeho neprospech, a preto má za to, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenia, nijakým spôsobom nevyplývajú závery o tom, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky udelenia trvalého pobytu. Má za to, že jeho žiadosť bola odmietnutá z jemu neznámych dôvodov, a to aj napriek tomu, že sa domáhal oboznámenia sa s obsahom podozrení voči jeho osobe, avšak bezúspešne. V súvislosti s uvedeným namietal porušenie článkov 46, 47 a 48 Ústavy SR, ako i § 3 Správneho poriadku.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
II.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.03.2014 uviedol, že získal o osobe žalobcu informácie utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Dôverné“ čo znamená, že utajovaná informácia obsahuje spravodajské informácie, ktorých pôvodcom je spravodajská služba - Slovenská informačná služba. Poukázal na ust. § 120 ods. 2 písm. e) zákon o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán nemá v tomto prípade priestor na správnu úvahu, ale berie na vedomie skutočnosť, že existujú informácie utajovaného charakteru a ďalej ich neskúma. Zároveň nemôže v odôvodnení rozhodnutia uviesť obsah utajovanej skutočnosti, pretože by prišlo k ich vyzradeniu. S predmetnými utajovanými skutočnosťami by sa mohol oboznámiť len advokát žalobcu, a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí s tým, že by išlo o jednorazové oboznámenie sa s týmto skutočnosťami, avšak zo strany žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu o takéto oboznámenie nebolo požiadané. S relevantnými informáciami v správnom konaní sa oboznámili príslušní policajti, o čom je vykonaný aj záznam v administratívnom spise správneho orgánu prvého, ako aj druhého stupňa, a preto tvrdenia žalobcu pokladá za nesprávne.
Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že mu nebol umožnený prístup k dôvodom zamietnutia jeho žiadosti. Žalobcovi bola vyhotovená fotokópia celého spisového materiálu, týkajúceho sa jeho žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území SR, čo je zaznamenané v zápisnici o vyjadrení PPZ-HCP-BA12-207-23/2013-Ž zo dňa 01.08.2013, teda žalobca bol oboznámený s priebehom celého konania, ako aj s celým spisovým materiálom. Ďalej dňa 09.07.2013 žalobca osobne prevzal výzvu na vyjadrenie a oboznámenie sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti
o udelenie trvalého pobytu na päť rokov, v ktorej bolo uvedené, že správny orgán má k dispozícii podklad pre rozhodnutie o zamietnutí jeho žiadosti, pričom okrem iného bol žalobca oboznámený o práve účastníka konania oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou za podmienok uvedených v § 36 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, toto právo si však žalobca neuplatnil.
Žalovaný taktiež náležite posúdil zásah do práva na rodinný život v súlade s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie v súvislosti s manželkou žalobcu a zastáva názor, že bolo potrebné do tohto práva zasiahnuť z dôvodu uvedeného v článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K tomu uviedol, že podľa znenia tohto článku štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnuté v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia, alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných.
Námietku žalobcu ohľadom nesprávneho zistenia skutkového stavu veci pokladá za nedôvodnú, keďže zo spisového materiálu, ako aj dôkazovej situácie je zrejmé, že o žalobcovi bola získaná informácia utajovaného charakteru, sama o sebe odôvodňuje zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s administratívnym spisom. Pri vydaní rozhodnutia žalovaný postupoval v súlade s ust. § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, pri ktorej aplikovaní správny orgán, ako bolo už vyššie spomenuté, nemá možnosť správnej úvahy a postup v súlade so zákonom je pre neho záväzný.
V závere uviedol, že má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že dôvodom vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o ďalšie povolenie na trvalý pobyt na území SR bol bezpečnostný záujem SR. Poukázal na rozsudok KS sp. zn. 2S 305/12-39, ktorý dal do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža 39/2010 zo dňa 13.07.2010, kde sa uvádza, že: „v prípade stretu záujmu súkromného so záujmom verejným postačí, ak správny orgán uvedie v dôvodoch rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR, za predpokladu, že policajt, ktorý koná v pobyte je s konkrétnymi zisteniami SIS dostatočne oboznámený“, taktiež rozsudok NS SR sp. zn. 9Sža 1/2013 zo dňa 27.11.2013, v ktorom uvádza: „Nemožno však správnemu orgánu vyčítať nezákonnosť jeho rozhodnutia, resp. absenciu jeho zákonných náležitostí za podmienok, keď zákon samotný ustanovuje, že sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR. Zdôvodnenie uprednostnenia verejného záujmu pred súkromným preto v takom prípade nie je potrebné“.
Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, by súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
III.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 1S 25/2014-43 zo dňa 11.06.2015 tak, že žalobu zamietol.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že dospel k právnemu záveru totožnému s právnym záverom správneho orgánu, pričom konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Námietky, ktoré žalobca uvádza v žalobe neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia. Na základe uvedeného Krajský súd mal za to, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne a správny orgán vo veci rozhodol skutkovo správne a v súlade so zákonom.
Proti uvedenému rozsudku tunajšieho súdu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža 37/2015 zo dňa 20.01.2016 tak, že Najvyšší súd SR vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža 37/2015 vyplýva právny názor, že „krajský súd v odôvodnení rozhodnutia žalobcovi neposkytol dostatočnú odpoveď na jeho legitímne otázky - námietky, ktoré v žalobe uplatnil. V uvedenej veci žalobcu a pri právnom názore súdu, ktorý zaujal, bol však takýto postup nevyhnutný, nakoľko bez splnenia si povinnosti vyrovnať sa so všetkými argumentmi žalobcu nemohol dospieť presvedčivým spôsobom k záveru o zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov. Najvyšší súd SR považoval tento nedostatok za vadu konania, ktorou bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, pričom odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia tunajšieho súdu vyhodnotil za dôvodné“.
Taktiež mal za to, že tunajší súd „sa nevysporiadal mimo námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia správnych orgánov s ďalšími námietkami, a to, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Krajský súd utajovanú skutočnosť č. 65/12-D-2277/2013-S zo dňa 05.06.2013, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, vyhodnotil za utajovanú skutočnosť, ktorá mala charakter všeobecného konštatovania. NS SR v tejto súvislosti zdôraznil, že „rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 480/2014-62, na ktoré žalobca poukázal zdôrazňuje potrebu individuálne posúdiť dôvody, pre ktoré by malo existovať bezpečnostné riziko, teda potrebu dôsledného oboznámenia sa s obsahom utajovaných skutočností. Práve v prípade nedostatočných, resp. všeobecných informácií týkajúcich sa bezpečnostného rizika cudzinca, totiž ústavný súd v citovanom náleze konštatoval nesprávnosť postupu, keď sa takáto všeobecná informácia SIS stane primárnym dôkazom v konaní o povolení pobytu“.
NS SR skonštatoval, že „pokiaľ takáto utajovaná skutočnosť bola súdom vyhodnotená za skutočnosť, ktorá má len charakter všeobecného konštatovania, nebol dôvod na zamietnutie žaloby, ale krajský súd mal rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie“.
Ďalej NS SR krajskému súdu vytkol, že „utajovanú skutočnosť nevyhodnotil spôsobom, ktorý by spĺňal kritériá individuálneho posúdenia podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ale naopak zmätočne uviedol, že utajovaná skutočnosť má charakter všeobecného konštatovania o nevhodnosti vyhovenia žiadosti pre dôvody uvedené v ust. § 26 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom tak zo strany krajského súdu došlo k subsumcii skutkového stavu pod nesprávnu právnu normu, ktorá nekorešponduje s právnou problematikou, ktorú správny orgán na prípad uplatnil“.
Podľa odvolacieho súdu sa teda krajský súd nedostatočne zaoberal žalobnými dôvodmi, nakoľko napadnuté rozhodnutie krajského súdu nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na otázky nastolené žalobcom“.
IV.
Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.
Krajský súd v Bratislave opätovne prejednal vec, vypočul právnu zástupkyňu žalobcu a konštatoval, že žaloba nie je dôvodná.
Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného - Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP-BA2-2013/011143-004 zo dňa 10.12.2013, ktorým tento na základe odvolania zmenené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ-HCP-BA12-207-26/2013- Ž zo dňa 06.08.2013 o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt na päť rokov na území
Slovenskej republiky v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) a písm. f) zákona č. 404/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) v časti výroku rozhodnutia tak, že žiadosť žalobcu bola zamietnutá podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, žalobca podal dňa 13.05.2013 žiadosť o udelenie povolenia na trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z.. Ako dôvod žiadosti uviedol uzatvorenie manželstva so slovenskou štátnou občiankou A. I., ktoré preukázal sobášnym listom potvrdzujúcim uzavretie manželstva dňa 18.08.2012 na Matričnom úrade Bratislava - Petržalka.
Správny orgán vykonal previerku k žiadosti žalobcu, pričom zistil, že žalobca uviedol pri podávaní žiadosti bydlisko A., F., o čom predložil aj čestné vyhlásenie s overeným podpisom majiteľa bytu D. W.. Správny orgán pri vykonaní previerky v uvedenom byte zistil, že v tomto býva pani L. T. s manželom I. T. a dvomi deťmi, štátni občania Slovenskej republiky, ktorí vo svojom vyjadrení uviedli, že žalobcu nepoznajú a v byte bývajú na základe nájomnej zmluvy od 25.05.2013. Následne správny orgán vykonal previerku na adrese R. XX v T., kde pri kontrole bol prítomný žalobca aj jeho manželka. Títo uviedli, že v tomto byte žijú približne 4 mesiace. Dňa 01.08.2013 podal na správnom orgáne vyjadrenie žalobca, kde okrem iného k zabezpečeniu svojho ubytovania uviedol, že adresu v A., F. uvádzal len kvôli podaniu žiadosti o trvalý pobyt, na tejto adrese sa nezdržiava.
Správny orgán zároveň zistil, že žalobca má v súčasnej dobe udelený na území Slovenskej republiky platný prechodný pobyt na účel doplnkovej ochrany, udelený Migračným úradom Ministerstva vnútra SR platný do 18.05.2014. Má vydaný cudzinecký pas s platnosťou do 12.05.2012, cudzinecký pas B. XXXXXXX s platnosťou do 12.05.2013 a súčasne je držiteľom cestovného pasu I. republiky, ktorý je platný do 14.11.2015.
Dňa 25.01.2013 požiadal správny orgán v zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov o vyjadrenie Slovenskú informačnú službu. Dňa 17.06.2013 bola správnemu orgánu doručená odpoveď Slovenskej informačnej služby č. 65/12-D-22-77/2013-S, ktorá je utajovanou písomnosťou stupňa utajenia „Dôverné“. Správny orgán sa oboznámil s obsahom utajovanej písomnosti. Šetrením Oddelenia cudzineckej polície PZ Nové Zámky bolo zistené, že cudzinec ohrozuje bezpečnosť štátu, pričom bezpečnostný záujem Slovenskej republiky je podložený vyjadrením orgánu presadzujúcim právo 65/12- D-22-77/2013-S zo dňa 05.06.2013, ktorý je utajovanou písomnosťou v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z..
Na základe vyššie uvedeného správny orgán prvého stupňa dňa 06.08.2013 vydal rozhodnutie č.p.: PPZ-HCP-BA12-207-11/2013-Ž, ktorým zamietol žiadosť žalobcu v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. b), písm. f) zákona č. 404/2002 Z.z. z dôvodu bezpečnostného záujmu a uvádzania zavádzajúcich údajov.
Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva právny názor žalovaného, ktorý preskúmal vec v celom rozsahu a dospel k záveru, že nezistil také nedostatky, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, prípadne ho zmeniť.
V.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.
Podľa § 48 ods. 2 písm. f) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.
Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 78 ods. 2 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia policajného útvaru o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt podľa § 26 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo podľa § 26 ods. 2 písm. i) zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt podľa § 39 ods. 2 písm. c), ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnosť štátu a rozhodnutie o administratívnom vyhostení podľa § 57 ods. 1 písm. a) I. bodu, ak cudzinec ohrozuje bezpečnosť štátu podľa § 57 ods. 2, ak cudzinec vážne ohrozuje bezpečnosť štátu, uvedie sa iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR.
Podľa § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.
Podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému útvaru do desiatich dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie.
Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru č. 209/1992 Zb., každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru č. 209/1992 Zb., štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, utajované skutočnosti sa podľa stupňa utajenia členia na a) prísne tajné, b) tajné, c) dôverné, d) vyhradené.
Podľa ust. § 3 ods. 5 citovaného zákona, stupňom utajenia „Dôverné“ sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu, a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky.
Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že počas konania o pobyte dňa 21.05.2013 v zmysle ust. § 125 ods. 6 citovaného zákona si Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky vyžiadalo na posúdenie žiadosti o udelenie trvalého pobytu vyjadrenie Slovenskej informačnej služby pod č. PPZ-HCP-BA12-207-3/2013-Ž. Dňa 17.06.2013 bola správnemu orgánu doručená odpoveď č. 65/12- D-22-77/2013-S, ktorá má charakter utajovanej písomnosti so stupňom utajenia „Dôverné“ v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Uvedená skutočnosť je zaznamenaná v úradnom zázname č. PPZ-HCP-BA12-207-11/2013-Ž, ktorý je obsahom administratívneho spisu.
Na základe takto zistenej skutočnosti vyzvalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky dňa 25.06.2013 žalobcu, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia, prípadne, aby navrhol jeho doplnenie. Súčasne bol žalobca oboznámený o tom, že uvedená skutočnosť bude podkladom pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti. Dňa 19.07.2013 doručil žalobca prvostupňovému správnemu orgánu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa niekedy mohol dopustiť činu, pre ktorý by mohol byť považovaný za nebezpečného pre Slovenskú republiku a rovnako si nie je vedomý toho, že by sa niekedy dopustil konania, ktorým by ohrozoval bezpečnosť štátu.
Vzhľadom na to, že v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa jedná o utajovanú skutočnosť stupňa utajenia „Dôverné“ stanovisko SIS nemôže byť a ani nie je súčasťou administratívneho spisu. To
znamená, že v rozhodnutí správneho orgánu nie je možné uviesť konkrétne skutočnosti na základe ktorých Slovenská informačná služba dospela k negatívnemu záveru. Podľa názoru súdu žalobcom namietané skutočnosti nespôsobujú procesné pochybenie správneho orgánu. Súd je názoru, že účastník konania, ani jeho právna zástupkyňa neboli oprávnení sa s informáciou v stupni utajenia „Dôverné“ oboznámiť. Toto právo majú súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí a krajský súd sa s informáciou, na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil a dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť má charakter konkrétneho vymenovania faktov, ktoré vedú k možnému záveru o nevhodnosti vyhovenia žiadosti.
Krajský súd v Bratislave konštatuje, že žalovaný správny orgán v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho právne závery, ktoré náležite odôvodnil vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, Krajský súd v Bratislave žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
K námietke žalobcu, že s neumožnením oboznámiť sa s obsahom utajovanej informácie SIS, ktorá bola podstatná pre vydanie meritórneho rozhodnutia žalovaného, ani v konaní pred súdom, došlo k nespravodlivému konaniu, pretože žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý bol súdom prvého stupňa vykonaný, súd uvádza, že zákonodarca má značný priestor na úpravu pobytových režimov, a to zvlášť pri dlhodobejších formách. Zákonodarca vyvážil ústavne chránenú hodnotu bezpečnosti štátu na jednej strane a ústavne procesné práva, teda v tomto prípade právo na ochranu rodinného života akcentujúc na bezpečnosť štátu. V danom prípade je zrejmé, že došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd na strane žalobcu, práva na súkromný a rodinný život, ktorého sa žalobca domáha a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva pre ochranu jeho bezpečnosti a verejného poriadku. Pokiaľ správny orgán, ktorý zo zákona rozhoduje v danej veci, dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, v odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Zákonodarca v tomto prípade uprednostňuje bezpečnosť nielen z hľadiska jej samej, ale aj z hľadiska utajenosti spravodajských informácií. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že vzhľadom k tomu, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí správny orgán vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, náležite odôvodniť prečo došlo k jeho uprednostneniu. V tomto prípade podľa názoru súdu postačí, ak správny orgán uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Je nesporné, že takémuto rozhodnutiu však musí predchádzať zisťovanie rozhodujúcich skutočností prostredníctvom orgánu štátu k tomu oprávnených za splnenia podmienky, že správne orgány rozhodujúce vo veci žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky sú s konkrétnymi zisteniami orgánov štátu oboznámené. Pokiaľ správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcu vychádzali z informácie Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR a Slovenskej informačnej služby a v rozhodnutí uviedli iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR, v tomto postupe súd nevidí žiadnu pochybnosť.
Podľa názoru súdu nemožno považovať za porušenie zákona skutočnosť, že účastník konania nebol oprávnený sa s informáciou v stupni utajenia „Dôverné“ oboznámiť. Poznanie konkrétnych dôvodov, z ktorých informačná služba vychádzala pri svojom závere o hrozbe žalobcu pre bezpečnosť štátu je rozhodujúcim podkladom, z ktorého správny orgán pri posudzovaní jeho žiadosti vychádzal.
V danej veci sa krajský súd dňa 04.05.2016 oboznámil s predmetnou utajovanou skutočnosť v režime stupňa utajenia „Dôverné“ za zachovania podmienok citovaného zákona, ako aj vykonávacej vyhlášky č. 338/2004 Z.z. a je názoru, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozuje bezpečnosť štátu.
K námietke žalobcu týkajúcej sa zásahu do jeho práva na rešpektovanie rodinného života súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. V tomto prípade súd poukazuje na skutočnosť, že právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie na území toho ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie partnera, ktorý nie je jeho štátny príslušník. Čl. 8 Dohovoru negarantuje právo na rodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na rodinný život
ako taký (bližšie viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža 39/2011, 1Sža 51/2014).
K ďalším námietkam žalobcu, týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, rozporu s obsahom spisu, ako aj nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, súd uvádza, že s týmito nie je možné sa stotožniť. Na základe obsahu administratívneho spisu súd konštatoval, že v danej veci tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán dostatočným spôsobil zistil skutkový stav a vyvodil z neho správne právne závery.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že námietky žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného nie sú dôvodné a rozhodnutie žalovaného považuje za súladné so zákonom, preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.
Senát krajského súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.