Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7T/10/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Valenta a členov senátu JUDr. Dariny Peťovskej a JUDr. Mariána Mišíka, v trestnej veci obžalovaného L.. S. N. pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 13. 05. 2016, takto

rozhodol:

obžalovaný:

L.. S. N., nar. XX. XX. XXXX v Č., trvale bytom Č., V. N. XXXX/XX,

sa podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. XKv/X/XXXX zo dňa 02. 02. 2010, na tom skutkovom základe, že

po tom, čo dňa 03. 09. 1996 boli pristavené železničné vozne č. XXXXXXXXXXX -X a XXXXXXXXXXX

- X, ktoré boli zaslané firmou Raaberlan Šopron pre fiktívnu firmu ARLA spol. s r.o., so sídlom v Topoľčanoch a na železničnú vlečku DOMES v priestoroch železničnej stanice Bratislava - Petržalka, ulica Kopčianska, obvinený L.. S. N. dňa 06. 09. 1996 asi v časovom rozpätí od 13:00 hod. do 16:00 hod. sa nezákonne pokúsil odňať spod colného dohľadu, a to v rozpore s § 5 ods. 3, § 45 - 52 ods. 1, 3, § 58 ods. 2, § 99 ods. 1, 2, 9, § 100, § 196 zák. č. 180/1996 Z. z. tovar umiestnený v uvedených železničných vozňoch a to etylalkohol s 92,6 % obsahom etanolu v množstve 235 sudov po 230 litrov o deklarovanej hmotnosti 47.820 kg v objeme 54.050 litrov v režime vnútrozemského tranzitu tým spôsobom, že na uvedenom mieste sa neoprávnene, pred zamestnancami železnice SR, vydával za colného pracovníka, k čomu použil napodobenie oblečenia uniformy colného pracovníka a predložil na uvedený tovar prvé diely dvoch nákladných listov CIM k vagónom č. XXXXXXXXXXX - X a XXXXXXXXXXX - X, podvrhom označených kovovou pečiatkou colnice Bratislava č. XXX o prejednaní a uvoľnení tovaru clo voľného obehu súčasne deklarujúcich úhradu colného dlhu, na základe ktorých žiadal prepravu ŽSR o vydanie tovaru a súčasne sa pokúsil zmocniť tohto tovaru v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami colného zákona bez úhrady cla vo výške 1.121.543,- Sk (37.228,41 EUR), v rozpore s § 47, 48 ods. 1, 2 písm. a/ e/, ods.3, 4, § 49 zák. č. 289/1999 Z. z. bez úhrady z pridanej hodnoty vo výške 3.342.800,- Sk (110.960,63 EUR) v rozpore s §§ 9, 21, 22, 23 zák. č. 229/1995 Z. z. bez úhrady spotrebnej dane liehu vo výške 12.012.072,- Sk (398.727,74 EUR) v rozpore s §§ 1, 3 vyhlášky č. 45/1994 Z. z. v znení vyhlášky č. 189/1995 Z. z., č. 191/1996 Z. z. bez úhrady dovoznej prirážky vo výške 97.695,- Sk (3.242,88 EUR), čím sa celkovo snažil zmocniť tovaru o navýšenú hodnotu colného dlhu vo výške 16.574.110,- Sk (550.159,66 EUR) voči rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení orgánom správcom daní a celého colného dlhu Colným úradom v Bratislave k následne prípadnej záťaži ŽSR z celkového pokusu skrátenia uvedených daní v sume 15.354.872,- Sk (509.688,38 EUR), pričom však tovar prepravca neuvoľnil vďaka spätnej kontrole a zisteniu, že Ing. Vladimír Bednár nie je colným orgánom,

čím mal spáchať

v jednočinnom súbehu pokus trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 8 ods.1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku k § 124 ods. 1 ods. 3 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, pokus trestného činu skrátenia dane podľa § 8 ods.1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku k § 148 ods. 1 ods. 5 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a pokus trestného činu skrátenia poplatkov a im podobných dávok podľa § 8 ods.1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku k § 148b Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku,

v celom rozsahu

o s l o b o d z u j e

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď obžalovaného L.. S. N. z prípravného konania, vykonal dôkaz výsluchom svedka Š. O., svedka F. S., svedka O. N., svedka O. T., svedkyne G. Š., svedka W. W., svedka L. G., svedkyne Ľ. S., svedkyne P. S., svedka D. G. a svedkyne G. Y..

Za súhlasu procesných strán súd vykonal dôkaz prečítaním svedeckých výpovedí svedkov Ľ. G. a O. Y. z prípravného konania.

Súd ďalej vykonal dôkaz oboznámením listinných dôkaz rozvedených nižšie.

Obžalovaný L.. S. N. využil svoje zákonné právo a odmietol k veci vypovedať a preto súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde v podstate uviedol, že kritického dňa 06. 09. 1996 nevystupoval na železničnej stanici Bratislava - Petržalka ako colník. V tejto dobe bol v zahraničí a do Bratislavy pricestoval dňa 08. 09. 1996, kedy odovzdal na železničnej vlečke Domes Bratislava sumu 28.500,- Sk. Tieto peniaze dostal dňa 08. 09. 1996 v Carlie - Pub v Bratislave od dvoch neznámych mužov, ktorí mu navrhli, či by si nechcel zarobiť tak, že niečo odnesie na určité miesto. Na bližšie okolnosti si už pre odstup času nepamätá. Žiadne tlačivá ako colník nikde nedával. Pokiaľ dňa 09. 09. 1996 na vlečke Domes v Bratislave vystavil zaplatenie sumy 28.500,-Sk menom F. S., toto uviedol z dôvodu, že dvaja muži, ktorí ho požiadali o službu, mu povedali, že nemusí uviesť vlastné meno, ale môže uviesť akékoľvek meno. Meno S. si vymyslel na mieste. Pokiaľ ho zadržali príslušníci železničnej polície, týmto už uviedol svoje osobné údaje, ako aj doklady na meno F. S.. Na ďalšie podrobnosti si už pre odstup času nepamätá.

Svedok Š. O. na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na odstup času, nič podstatné k prejednávanej veci neuviedol a preto súd na návrh prokurátorky krajskej prokuratúry prečítal jeho výpoveď z prípravného konanie, kde v podstate uviedol, že v roku 1996 pracoval na vlečke Domes Bratislava - Petržalka ako dispečer. Niekedy v mesiaci september 1996 sa dozvedel, že na vlečke sú pristavené dva vagóny pre firmu ARLA v Topoľčanoch. Chceli aj oznámiť uvedenej firme, že sú pristavené vagóny, ale zistili, že v Topoľčanoch takáto firma neexistuje. Na druhý deň ho navštívil jemu neznámy mladší muž, ktorý mu priniesol objednávku firmy ARLA na použitie železničnej vlečky. Keďže zistil, že objednávka má podstatné chýbajúce náležitosti, chcel žiadať od muža vysvetlenie, ale ten medzitým odišiel. Pokiaľ telefonoval na uvedenú firmu, ozval sa mu starší pán, ktorý mu oznámil, že on so zásielkou nemá nič spoločné. Neskôr mal telefonát z Čiech, odkiaľ sa zaujímali o zásielku. Vysvetlili mu, že mali jednať s firmou, ktorej patrí tovar - lieh. Keď im odmietol povedať ďalšie podrobnosti o zásielke, viac sa neozvali. Na hlavnom pojednávaní sa pridržal svojej svedeckej výpovede z prípravného konania.

Svedok F. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase spáchania skutku pracoval na úplne inom pracovisku kedy došlo k zneužitiu jeho počítača a boli falšované podpisy a o prejednávanej veci absolútne nič nevie. Uviedol len, že na počítači pracovali všetci, stačilo iba zadať prihlasovacie údaje a nebol problém, aby niekto jeho prihlasovacie údaje do systému ROT zneužil tým, že ich „obkukal“.

Svedok O. N. na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na odstup času, nič podstatné k prejednávanej veci neuviedol a preto súd na návrh prokurátorky krajskej prokuratúry prečítal jeho výpoveď z prípravného konanie, kde v podstate uviedol, že od roku 1994 pracuje ako colník na Colnom úrade v Bratislave,

pobočka Kopčianska a dňa 06. 09. 1996 pracoval od 07:00 hod. do 15:30 hod., alebo do 19:00 hod. pričom vyclieval motorové vozidlá. Okolo 09:00 hod. bol počas neprítomnosti D. G. na pracovisku vedúceho zmeny, ale nevie uviesť, ktorý kolega ho zastupoval, pričom on to určite nebol. Nemá ani prístup do počítača D. G. a nemôže ani vyclievať tovar, ktorý má G. v agende. K vyclievaniu tovaru pre firmu ARLA sa nevedel vyjadriť a zdôraznil, že on a G. mali rôznu agendu a vzájomné zastupovanie nebolo možné tak isto, ako vstup do počítača.

Svedok O. T. na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na odstup času, nič podstatné k prejednávanej veci neuviedol a preto súd na návrh prokurátorky krajskej prokuratúry prečítal jeho výpoveď z prípravného konanie, kde v podstate uviedol, že v roku 1996 pracoval ako colník na Kopčianskej, kde mal pridelenú svoju agendu a mal pomáhať vedúcemu pri rozhodnutiach v rôznych oblastiach. Kritického dňa mal ísť zastupovať vedúceho zmeny počas jeho neprítomnosti, pričom niekedy v čase od 07:30 hod. do 10:30 hod. mal telefonát, v ktorom mu neznámy deklarant uvádzajúci zastupovanie firmy ARLA oznámil, že na zásielku nachádzajúcu sa na železničnej stanici Petržalka, železnica od neho požaduje doklad o prepustení tovaru. Oznámil mu, že doklad o prepustení tovaru nevydáva. Uvedená firma nefigurovala ani v registri dodaného tovaru a po kontrole v knihe odovzdávaní služieb a vrátení sa vedúcej zmeny pani Y. na pracovisko chcel zabezpečiť nápravu a povedal jej, aby bol tovar zapísaný do RDT, na základe nákladných listov CIM v počte 2 kusov, ktoré boli založené v knihe a neboli zapísané v RDT, čo prekontroloval. Potom zapísanie CIM prekontroloval tak, že sa pýtal pána G., či k tomuto úkonu prišlo. Podľa jeho názoru, pán G. a pani Y., odmietli tento tovar zapísať do RDT, ale z akého dôvodu, uviesť nevedel. Kto nákladné listy CIM prevzal a založil och do knihy nevedel uviesť. S osobou telefonujúcou za firmu ARLA viac nerozprával a nevie o koho išlo.

Svedkyňa G. Š. na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na odstup času, nič podstatné k prejednávanej veci neuviedla a preto súd na návrh prokurátorky krajskej prokuratúry prečítal jej výpoveď z prípravného konanie, kde v podstate uviedla, že v roku 1996 pracovala na železničnej stanici Bratislava - Petržalka ako komerčný pracovník. Pokiaľ išlo o dovoz liehu pre firmu ARLA spol. s r.o. Topoľčany, pamätá si, že k tomuto tovaru prišiel colník a pred ňou potvrdil nákladné listy tak, že ich opečiatkoval. Na základe toho bolo možné povoliť vykládku tovaru. Vec im ale začala byť podozrivá, pretože colník nebol riadne upravený a preto si vec preverili telefonátom na colnici, či je skutočne možné povoliť vykládku. Vedúci smeny im potvrdil, že na colné konanie neposlal nikoho zo svojich colníkov. Podľa fotoalbumu opoznala obžalovaného L.. N..

Svedok W. W. na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na odstup času, nič podstatné k prejednávanej veci neuviedol a preto súd na návrh prokurátorky krajskej prokuratúry prečítal jeho výpoveď z prípravného konanie, kde v podstate uviedol, že v roku 1996 pracoval ako riaditeľ divízie DOMES, a. s. Bratislava. Koncom augusta 1996 mu nejaký pán U. oznámil možnosť pristavenia dvoch kontajnerov. Vagóny prišli do stanice dňa 3.9.1996 pre firmu ARLA spol. s. r. o. Topoľčany. Keď chcel firme telefonicky oznámiť príchod vagónov, bol zapnutý len odkazovač. Potom asi za dva dni prišiel zástupca firmy ARLA a predložil objednávku na využitie mechanizmov. Keďže na objednávke boli zásadné chyby, začal si údaje preverovať a tiež bolo zistené, že do veci zasiahol nejaký falošný colník. Dňa 16.9.1996 prišiel za ním jeden pán zaplatiť stojné za vagóny. Zároveň mu oznámil, že dňa 19.9.1996 vagóny odídu späť do Maďarska. Za stojné zaplatil sumu 28.500,- Sk. Doklad podpísal menom S.. Na druhý deň si mohol prísť pre príjmový list. Medzitým mu však telefonovali zo železničnej polície, aby ho zdržal, pretože S. prídu zadržať. Po chvíli policajti prišli a S. odviedli. Na fotoalbume opoznal ako S. obvineného L.. N..

Svedok L. G. na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na odstup času, nič podstatné k prejednávanej veci neuviedol a preto súd na návrh prokurátorky krajskej prokuratúry prečítal jeho výpoveď z prípravného konanie, kde v podstate uviedol, že dňa 03. 09. 1996 bol vedúcim zmeny na Colnici v Bratislave V, na odbočke Kopčianska č. 92 v Bratislave. V jeho náplni práce, okrem iného bolo, prijímanie dokladov od deklarantov k colnému konaniu. Niekedy v popoludňajších hodinách prišla za ním pracovníčka železnice, pričom jej meno nevie, ale chodievala k nim ako deklarantka ŽSR a bola v sprievode nejakého pána, ktorý s ním nekomunikoval. Svedok v ďalšej časti výpovede popísal celý postup podávania dokladov ŽSR, pričom v prejednávanom prípad bol, podľa jeho názoru, celý predpísaný postup dodržaný. Po predložení fotoalbumu osôb č. 9 svedok nikoho neopoznal a teda ani osobu, ktorá bola s pracovníčkou ŽSR.

Svedkyňa Ľ. S. na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na odstup času, nič podstatné k prejednávanej veci neuviedla a preto súd na návrh prokurátorky krajskej prokuratúry prečítal jej výpoveď z prípravného

konanie, kde v podstate uviedla, že v roku 1996 pracovala na železničnej stanici Bratislava - Petržalka ako tranzitér. Pokiaľ ide o lieh pre firmu ARLA spol. s. r. o. Topoľčany, toto signalizovali, že došla dodávka, na trnavské telefónne číslo, kde bol len odkazovač. Pamätá si, že pre túto firmu niekto chcel precliť zásielky, predstavil sa ako študent, ktorý si privyrába. Pokiaľ išlo o colné listy, colník, ktorý mal túto vec riešiť, mal zrejme nesprávnu uniformu a preto sa jej zdal byť nevierohodný. Preverila si situáciu s preclením u vedúceho zmeny na colnici, ktorý jej potvrdil, že na colné konanie neposlal nikoho z colníkov. Podľa fotoalbumu ako colníka opoznala obvineného L.. N..

Svedkyňa P. S. na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na odstup času, nič podstatné k prejednávanej veci neuviedla a preto súd na návrh prokurátorky krajskej prokuratúry prečítal jej výpoveď z prípravného konanie, kde v podstate uviedla, že pracovala ako hlavná pokladníčka na Železničnej stanici v Bratislave

- Petržalka, pričom dňa 03. 09. 1996 prišli do tejto stanice dve zásielky liehu na vagónoch č. XXXX

- XXXXXXXXXXX - X a č. XXXX - XXXXXXXXXXX - X pre firmu ARLA Topoľčany. Nakoľko nemali vedomosť o tejto firme, začali si zisťovať, či takáto firma na uvedenej adrees v Topoľčanoch existuje a zistili, že taká firma sa v Topoľčanoch nenachádza. Dňa 04. 09. 1996 priešiel za ňou jej neznámy muž, ktorý sa predstavil ako zástupca firmy ARLA, pričom jej meno neuviedol. Následne mu vystavila faktúru č. XXXXXXXXXX a potvrdenku prijímov č. XXXXXX/X na hotovosť v sume 3.816,-Sk. Poskytol jej i IČO a DIČ firmy ARLA na útržku z hlavičkového papiera firmy ARLA a uvedenú sumu vyplatil v hotovosti a odišiel. Po predložení fotoalbumu osôb č. 9 svedkyňa nikoho neopoznal a teda ani osobu, ktorá mala byť zástupcom firmy ARLA.

Svedok D. G. na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na odstup času, nič podstatné k prejednávanej veci neuviedol a preto súd na návrh prokurátorky krajskej prokuratúry prečítal jeho výpoveď z prípravného konanie, kde v podstate uviedol, že v roku 1996 v septembri pracoval ako colník na Colnom úrade, pobočka Kopčianska ulica. Presne na deň si už nepamätá, ale v dopoludňajších hodinách, keď mal službu s N., ktorý mal na starosti preclievanie motorových vozidiel, sa telefonicky dotazovala pracovníčka železnice, či bol vyslaný colník na colné konanie mimo colný priestor. Keďže žiadneho colníka nevyslal, povedal jej, že si to preverí a nech zavolá znovu. Potom opätovne telefonovala, pýtala sa, aké má oblečenie colník a či každý má identifikačné číslo. Vysvetlila mu, že sa jej ten muž predstavuje ako colník. Nepozdáva sa jej však jeho oblečenie. Tejto pracovníčke poradil, aby okamžite zavolala políciu. Tiež mu vravela, že ide o nejakú dodávku liehu. Na druhý deň, keď nastúpil do zamestnania, oznámili mu pracovníci colno-pátracej služby, že došlo k zneužitiu jeho kódového čísla a tovar - lieh, bol do počítača zanesený pod jeho kódom. Tiež sa dozvedel, že má ísť o firmu ARLA a o lieh. On s týmto však nemal nič spoločné. Nevidel žiaden doklad CIM, neprideľoval pre firmu ARLA na tovar - lieh RDT a vlastne pracovníčke železníc sám poradil, aby volala políciu, pokiaľ má pochybnosti.

Svedkyňa G. Y. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedala, že kritického dňa za ňou prišiel jej kolega, aby prerušila svoju prácu a zapísala vagónové zásielky, čo neurobila, pretože to nepovažovala za nutné. Išlo o O. T..

Svedkyňa Ľ. G., ktorej výpoveď z prípravného konania súd za súhlasu procesných strán prečítal, v podstate vypovedala, že pracovala ako učiteľka na II. základnej škole, ulica S. Chalúpku v Prievidzi až do roku 1998. V septembri 1996 doprevádzala do školy H. O. jeho matka. Vodila ho do školy v septembri 1996. Taktiež ho matka chodila čakať zo školy. Nikdy nevidela, že by H. O. vodila do školy stará mama.

Svedkyňa O. Y., ktorej výpoveď z prípravného konania súd za súhlasu procesných strán prečítal, v podstate vypovedala, že pokiaľ má vedomosť, jej dcéra Z. O. nebola s S. N. v zahraničí. V mesiaci september 1996 začal jej vnuk chodiť do školy a celý školský rok sa o neho výhradne starala dcéra Z. O.. V rámci svojej výpovede realizovanej dožiadaním pred Vyšetrovacím súdom č. 4 v Alzire, Španielske kráľovstvo, v podstate uviedla, že sedem rokov pracovala v Holandku, od roku 1992 alebo 1993 do roku 1999. Obžalovaného pozná zo školy, pričom veľa cestovala a nespomína si na žiadnu cestu, ktorú by mala absolvovať s obžalovaným. Ďalej uviedla, že o jej syna H. O. sa v roku 1996 starala jej matka na Slovensku, ktorá ho vodila i do školy.

Podľa § 93 ods. 2 Tr. por. (účinným v čase vykonania rekognície) s použitím § 103 Tr. por. (účinným v čase vykonania rekognície ) ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený alebo svedok, aby ju opísal, až potom mu má byť osoba alebo vec ukázaná, a to spravidla medzi niekoľkými osobami alebo vecami tohto istého druhu.

Podľa § 94 ods. 1 Tr. por. (účinným v čase vykonania rekognície) ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť obvinený postavený týmto osobám tvárou v tvár.

V danom prípade orgánmi prípravného konania nebolo postupované podľa horeuvedených zákonných ustanovení. Súd pripomína, že rekognícia je zvláštnou formou výsluchu obvineného resp. svedka a jej zmyslom je, aby stotožňujúca osoba znovu poznala konkrétnu osobu, ktorej stotožnenie je dôkazné relevantné. Osoba, ktorá opoznáva, tak koná na základe skutočnosti, ktorú sama bezprostredne vnímala svojimi zmyslami. Rekognícia má zasadne dve fázy, najskôr ide o popis opoznávanej osoby získaný v danom prípade od svedkýň ich výsluchom a až potom je možné svedkovi osobu ukázať a to spravidla medzi niekoľkými osobami podobného vzhľadu /R 28/86/.

Výsluchom majú byť získané poznatky dôležité pre zhodnotenie rekognície. V danom prípade svedkyne mali predovšetkým popísať osobu, ktorá sa vydávala za colníka, čo zápisnične orgánmi prípravného konania bolo vykonané. Výsluch mohol napomôcť svedkyniam, aby si ešte pred ukázaním osoby obvineného, lepšie vybavili prípadné zvláštnosti. Ukázať vypočúvanej svedkyni osobu, ktorej totožnosť sa zisťuje, medzi niekoľkými osobami je nutné všade tam, kde takéto osoby je možné zabezpečiť. Nedodržanie tohto pravidla je možné len výnimočne /napr. opoznávanie mŕtvoly/, inak ide o podstatnú vadu pri prevádzaní rekognície, ktorá zbavuje výsledky rekognície dôkaznej hodnoty. /R 54/90/.

Rekogníciu osoby len na základe fotografie možno použiť len v prípade, že postup podľa § 93 ods. 2 Tr. por. (účinného v čase vykonania rekognície) nie je možný, napr. preto, že podozrivá osoba nie je zistená /viď R 28/86/.

Pod pojmom „niekoľko osôb“ sa rozumejú najmenej tri osoby. Svedok, ktorý pri rekognícii ukázal na určitú osobu, by mal byť opätovne vypočutý k otázke, podľa akých znakov alebo zvláštností ju poznal ako osobu, ktorej totožnosť sa zisťuje. Rekognícia je vzhľadom k svojej povahe úkonom zásadne neopakovateľným, ale nie je vylúčené, aby bola opakovaná rekognícia prevádzaná najskôr podľa fotografie a potom na základe výberu medzi niekoľkými ukázanými osobami. O prevedenej rekognícii bolo nutné spísať protokol, z ktorého musí byť zrejmé, ako bola rekognícia pripravená, prevedená a akých výsledkov sa dosiahlo. Je vhodné zadovážiť i fotografickú dokumentáciu a v niektorých prípadoch audiovizuálny záznam o priebehu rekognície.

Súd sa musel takto podrobne zaoberať dikciou zákonodarcu ohľadne právne zakotveného inštitútu rekognície, keďže v konkrétnom, teraz žalovanom trestnom čine týkajúceho sa obžalovaného L.. S. N., niet pre vyslovenie viny, dôkazov.

Nie nezanedbateľným dôkazom je výpoveď svedka - pracovníka operatívneho oddelenia železničnej polície A. C., ktorý, ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 23. 05. 2002, vyplýva, že začiatkom mesiaca september 1996 mu telefonovala do zamestnania svedkyňa S. o tom, že v areáli DOMESU sú na vlečke odstavené dva nákladné maďarské vozne so sudmi s liehom. Vozne tam boli už 3 dni a nikto nejavil o ne záujem. Asi o 2-3 dni nato, znovu išiel s kolegami do areálu DOMOS, spozorovali tu neznámu osobu, ktorá vyšla od uvedených vozňov, pričom nevedela preukázať svoju totožnosť.

Svedok W. potvrdil, že táto osoba bola vyplatiť dlh za stojné vozňov na jeho vlečke v sume 28.500,- Sk a predstavila sa mu ako F. S.. Svedok C. sa vyjadril k momentu, kedy bol tento muž oslovený a požiadaný o informatívny výsluch a to hneď na mieste areálu vlečky, bezprostredne po zaplatení u zástupcu firmy. Muž bol kľudný, nepôsobil nervóznym dojmom, neodmietal spísanie zápisnice a bol ochotný podať vysvetlenie. Nebránil sa, práve naopak, vypovedal, hoci mohol odísť a nezdal sa im podozrivý. Pri vyťazovani im uviedol, že do Bratislavy prišiel kvôli práci, pričom náhodne dostal v bare ponuku od neznámych mužov, že keď pôjde zaplatiť dlh na vlečke v DOMOSE, dostane za to 10.000,- Sk. Keď zaplatil stojné za vagóny, svedkovi uviedol, že ešte večer musí doklad o zaplatení zaniesť uvedeným mužom do baru, pričom vôbec nevie, o akú vec sa jedná. Muž bol prepustený, viac sa o neho nezaujímali. Vyťažovali ho v domnení, že sa cez jeho výpoveď dostanú bližšie k firme ARLA. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že výpoveď s mužom viedol pod menom S., má za to, že vychádzal z občianskeho preukazu, ktorý si myslí, že mal muž pri sebe. V prípravnom konaní tento svedok vypovedal, že muž

nemal pri sebe preukaz totožnosti. Rozpor, pre odstup času, nevedel svedok vysvetliť. Uviedol, že keď vypovedal pred vyšetrovateľom dňa 21. 12. 1998 aj táto výpoveď bola robená 2 roky po udalosti, ktorú opisuje. Na hlavnom pojednávaní pred súdom, nevedel svedok už ani opoznať osobu obžalovaného z dôvodu odstupu času.

Súd nenašiel vykonaným dôkazom, akým bol výsluch svedka M. N. - brata obžalovaného, taký súvis, ktorý by usvedčoval obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti. Tento svedok uviedol, že v období rokov 1993 až 2000 pracoval ako colník na Colnom úrade Žilina a mal k dispozícii jednu služobnú uniformu, ktorú obžalovanému nikdy nepožičal. Svedok uviedol, že nikdy neslúžil na Colnej správe v Bratislave.

Súd prečítal výpoveď svedkyne Z. O. z prípravného konania, nakoľko táto sa zdržuje dlhodobo v zahraničí a zároveň vykonal dožiadaním jej výsluch. Svedkyňa vo svojej výpovedi nevyvrátila obranu obžalovaného ohľadne jeho pobytu v zahraničí tesne pred žalovaným obdobím alebo priamo v žalovanom období. Uviedla, že 1. 09. 1996 nastupoval jej syn do školy a v tento deň sa preto od polovice mesiaca august 1996 zdržiavala na území Slovenska. Nevie presne, v ktorých dňoch vycestovala spolu s obžalovaným na jeho žiadosť asi na 4-5 dní do Belgicka a Holandska, kde mala prenajatý byt, ale bolo to začiatkom septembra, čo si pamätá podľa toho, že synovi začínala škola. Svedkyňa predložila vyšetrovateľovi svoj cestovný pas, ktoré ofotené kópie sa nachádzajú v trestnom spise. Súd len dodáva, že samotná absencia vstupných a výstupných pečiatok jednotlivých krajín, kadiaľ mal obžalovaný, v žalovanom období, so svedkyňou prechádzať a cestovať v septembri 1996, nemôže zakladať nepravdivú výpoveď tak svedkyne ako i obrany obžalovaného, nakoľko po otvorení štátnej hranice po roku 1989 z vlastnej skúsenosti každého občana, ktorý vycestoval, je známe, že na mnohých hraničných prechodoch sa cestovné pasy vstupnými ani výstupnými pečiatkami mnohokrát neopatroval a neopatrujú. Pokiaľ sa týka určitých rozporov medzi svedeckými výpoveďami svedkyne G. a svedkyne O. ohľadne vodenia H.V. O. do školy, tieto súd nemal ako odstrániť, jednak vzhľadom na odstup času a jednak vzhľadom na hospodárnosť a efektívnosť trestného konania, pričom nejde o podstatné rozpory, ktoré i keby boli odstránené akýmkoľvek smerom, nezakladali by samy o sebe iný záver o vine, resp. nevine obžalovaného.

Súd, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal. Vychádzal pritom nielen z výpovedí svedkov, ale tiež z množstva listinných dokladov nachádzajúcich sa v trestnom spise. Súd si tiež osvojil názor, že k spáchaniu takéhoto skutku bola potrebná dokonalá organizácia ako sa dostať napr. do počítačového systému jednotlivých colníkov a k zneužitiu ich kódového čísla, čo sami vylúčili, žeby mohla spôsobiť osoba mimo colného priestoru. Vzhľadom na vyčíslenú možnú škodu znalcom, mal súd tiež preukázané, že žalovaný skutok napĺňa podľa výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, všetky znaky trestného činu, ale nepodarilo sa spoľahlivo potvrdiť i napriek úplne a riadne vykonanému dokazovaniu, že páchateľom tohto trestného činu je práve obžalovaný.

Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí totiž tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel teda k záveru, že obžalobe sa nepodarilo preukázať, mimo rozumnú pochybnosť, že obžalovaný sa skutočne dopustil žalovanej trestnej činnosti.

Keďže dôkazy svedčiace proti obžalovanému nepostačujú na to, aby z nich bolo možné spoľahlivo vyvodiť záver o vine obžalovaného, súd za použitia ustanovenia § 226 písm. c/ Trestného poriadku, obžalovaného L.. S. N. spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.

Odvolanie je právne neúčinné, ak je podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.