Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_11C-108-2016.pdf
PDF · 92.99 KB
No categories available
11C/108/2016
Uznesenie
Okresný súd vo Vranove nad Topľou v právnej veci žalobcu: B. O., G.. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX Z. G. E., zastúpeného: JUDr. Lenka Balogová, nar. advokátka, Kukučínova 7, Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
N a r i a ď u j e toto predbežné opatrenie:
„ I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 16. 08. 2015.
“ II. Zamestnávateľ žalobcu, spoločnosť BUKOCEL, a.s., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu v Prešove, oddiel Sa, vložka č. 10011/ P, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.08.2015.“
U k l a d á žalobcovi podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,00 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 149,16 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Lenky Balogovej, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom na vydanie predbežného opatrenia domáhal, aby súd uznesením vydal predbežné opatrenie totožné s výrokom tohto uznesenia.
Žalobca svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu označenú ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, číslo zmluvy XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorú podpísal žalobca dňa 14.08.2013 a žalovaný dňa 16.08.2013. Predmetom tejto žiadosti bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, splatného v 42 splátkach po 80,37 eur s predpokladanou RPMN 70,01 %. Spolu so zmluvou boli žalobcovi predložené ďalšie dva dokumenty, a to Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX a Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX (ďalej len „dohoda o zrážkach“), ktoré mal podpísať. Jeden originál rozhodcovskej zmluvy si žalobca mohol ponechať, dohoda o zrážkach mu ponechaná nebola. Prílohu tvorí sken dohody, ktorú zaslal žalovaný zamestnávateľovi žalobcu. V liste zo dňa 16.08.2013 žalovaný oznámil poskytnutie úveru, ktorý po započítaní predchádzajúceho dlhu žalobcu voči žalovanému v sume 343,06 eur, predstavoval 1.284,25 eur. Dňa 19.08.2013 vložil žalovaný klientovi na účet 941,19 eur, teda o 215,75 eur nižšiu úverovú sumu, než sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť po započítaní predchádzajúceho dlhu. Žalobca riadne uhradil prvých šesť splátok v sume
482,22 eur. So zaplatením siedmej splátky sa omeškal z dôvodu nižšej mzdy za predchádzajúci mesiac a vyšších výdavkov na jeho dve deti. Žalovaný bez ďalšieho zaslal zamestnávateľovi žalobcu, spoločnosti BUKOCEL, a.s., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu v Prešove, oddiel Sa, vložka č. 10011/P, dohodou o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej zamestnávateľ zrazil zo mzdy žalobcu jednorazovo splátku č. 7 a 8 spolu v sume 160,74 eur a zrážky vykonáva naďalej, vždy k 10-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca, avšak žalobca nemôže disponovať sumou vo výške splátky 80,37 eur už od 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, teda cca 20 dní pred splatnosťou každej splátky.
Ďalej uviedol, že Dohoda o zrážkach bola podpísaná spolu so zmluvou vyplnenou v rozsahu bodov 1. až 5. a 8., teda v čase, keď žalobca ešte nevedel, či mu žalovaný úver poskytne. Podmienením možného získania úveru podpísaním dohody o zrážkach, žalovaný žalobcovi vnútil vzdať sa práva na časť svojej mzdy ešte pred samotným poskytnutím úveru, pričom zo zmluvných dojednaní zmluvy ani z textu samotnej dohody nevyplývalo, kedy mohol žalovaný túto dohodu predložiť zamestnávateľovi a teda sa tak mohlo stať kedykoľvek počas trvania zmluvy, aj keď sa žalobca neomešká. Samotná zmluva, na základe ktorej sa podpisovala aj predmetná dohoda predstavuje tzv. typovú zmluvu a je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou podľa 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
Žalobca má za to, že zmluva sa má považovať sa bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch zo strany žalovaného, čo je dané porušením ustanovení § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. f), g), j), k) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch. uvedeného určenia sa bude žalobca dožadovať ďalším svojim úkonom, a to žalobou o určenie, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov spolu s uložením povinnosti žalovanému vydať mu bezdôvodné obohatenie.
Ďalej uviedol, že dlhodobé porušovanie práv spotrebiteľov zo strany žalovaného postihuje aj zmluvu žalobcu v otázke výšky RPMN, ktorá ani pri vstupných údajoch uvedených v bode 6. zmluvy nezodpovedá žalovaným uvedenej hodnote, skrytého poplatku za poskytnutie úveru (žalovaným uvádzaný ako odplata za poskytnutie služby, bod. 8 zmluvy), ktorý nebol započítaný do celkovej výšky RPMN, a taktiež absencie esenciálnych údajov požadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch: napr. doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca sa dňa 29.03.2016 pokúsil mimosúdne zastaviť zrážky zo mzdy tak, že požiadal svojho zamestnávateľa o zdržanie sa vykonávania zrážok z jeho mzdy s poukazom na konkrétne okolnosti prípadu a právne zdôvodnenie požiadavky. Príloha mailu tvorila výzva, ktorou žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zamestnávateľ písomne do dňa podania návrhu nereagoval, avšak neformálne sa vyjadril, že zrážky podľa žalovaným predloženej dohody bude vykonávať, kým žalovaný neoznámi splatenie dlhu.
Prostredníctvom predbežného opatrenia je z vyššie uvedených dôvodov nevyhnutné zabrániť pretrvávajúcemu zásahu do ekonomickej sféry žalobcom prostredníctvom zrážok zo mzdy, keďže zasiahnutá mzda je jediným príjmom žalobcu. Tento stav nemožno podľa žalobcu odstrániť inak, než rozhodnutím súdu. V prípade, ak predbežné opatrenia súd nariadi, bude žalobca zbavený povinnosti plniť z tejto zmluvy prostredníctvom dohody o zrážkach, a môže byť zmluva aj dohoda o zrážkach, a môže byť zmluva aj dohoda o zrážkach podrobená súdnej kontrole bez ďalšieho navyšovania škody žalobcu. K 14.04.2016 (zrazením mzdy za splátku č. 32 splatnú 01.05.2016) totiž žalobca uhradil žalovanému už 2.571,84 eur (6 x 80,37 eur + 26 x 80,37 eur) oproti úveru, ktorý mu poskytol žalovaný v sume 1.284,25 eur. Žalobca poukázal taktiež na rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo dňa 01.03.206 sp. zn. 10C/34/2016, uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.04.2015, sp. zn. 5Co/89/2015 a Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 04.06.2013 sp. zn. 4C/73/2013.
V závere žalobca uviedol, že návrhom na vydanie predbežného opatrenia sa preto domáha ochrany pred týmto trvajúcim nezákonným zásahom žalovaného do jeho mzdy, a to s poukazom na rozpor zmluvy a dohody o zrážkach so zákonom, ako aj na doteraz zaplatené plnenie vo výške 2.571,84 eur, ktoré už dávno presahuje žalovaným poskytnutý úver o 1.287,59 eur.
Žalobca súdu predložil listinné dôkazy a to Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere
zo dňa 16.08.2013, č. XXXXXXXXXX, Prehľadom transakcií od 19.08.2013 do 19.08.2013, Dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX, potvrdením zamestnávateľa žalobcu o vykonávaných zrážkach, emailovou komunikáciou právneho zástupcu žalobcu so zamestnávateľom žalobcu a výzvou žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia adresovanou žalovanému.
Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 16.08.2013 vyplýva, že poskytnutá čiastka úveru predstavovala sumu 1.500 eur. Žalobca mal tento úver splatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavovala sumu 3.375,54 eur. RPMN predstavovala 70,01 % a ročná úroková sadzba úveru 70,01 eur. Ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %.
Rovnaké údaje ako v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.08.2013.
Dohoda o zrážkach bola podpísaná spolu so zmluvou vyplnenou v rozsahu bodov 1. až 5. a 8., teda dňa 16.08.2013.
Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu zo dňa 14.04.2016 vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu potvrdil, že žalobcovi sú zo mzdy pravidelne mesačné vykonávané zrážky vo výške 80,37 eur pre spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., a doteraz mu bolo zrazených 2.089,62 eur.
Výzvou žalobcu zo dňa 21.03.2016 adresovanou žalovanému sa žalobca domáhal vrátenia doteraz prijatého plnenia, ktoré ku dňu 21.03.2016 činí sumu 1.207,22 eur a predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú mu žalobca doteraz uhradil.
Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 2 OSP návrh má okrem náležitosti návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 4 OSP ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Inštitút predbežného opatrenia je inštitútom dočasným, ktorý je priamo viazaný na konanie a rozhodnutie súdu vo veci samej. Jeho účelom je dočasne upraviť pomery účastníkov konania, ktoré by v prípade jeho neexistencie mohlo spôsobiť, že by samotné rozhodnutie vo veci samej stratilo svoj faktický význam. Pre jeho vydanie postačuje obava, že by prípadný výkon súdneho rozhodnutia mohol byť neskôr ohrozený. Nie je povinnosťou súdu pred jeho vydaním skúmať, či ku konaniu, ktoré by mohlo ohrozovať prípadnú vykonateľnosť, skutočne dochádza. Preto môže súd o jeho vydaní rozhodnúť aj bez výsluchu účastníkov a bez vyjadrenia ostatných účastníkov (§ 75 ods. 7, 9 OSP). Keďže nariadením predbežného opatrenia dochádza k zásahu do práv a oprávnených záujmov účastníka konania (prípadne iných osôb), súd musí pri jeho nariadení prihliadať na primeranosť takéhoto zásahu.
Tak ako bolo vyššie uvedené účelom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov konania, no súd musí pri jeho nariadení prihliadať na primeranosť takéhoto zásahu. Predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého súdny výkon je ohrozený ( R 49/1995 ).
Z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ niektorá z týchto podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Občiansky súdny poriadok pritom v súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ukladá povinnosť súdu skúmať kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Zo znenia čl. 46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, resp. odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy musí byť ako podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia daná, reálna a priama.
Z listinných dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 16.08.2013, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500 eur. V rovnaký deň žalovaný so žalobcom podpísal dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXX zo dňa 16.08.2013, na základe ktorej zamestnávateľ žalobcu začal realizovať mesačné zrážky zo mzdy. Súd posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľsky, keďže žalovaný poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, čiže mimo výkonu svojho podnikania. Keďže žalobca spochybnil platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň aj platnosť jednotlivých zmluvných ustanovení s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva, súd považuje za nevyhnutné podrobiť predmetnú zmluvu súdnej kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či jej výkonom nedochádza k realizácii nemorálnosti, úžery a nekalosti.
Súd má za dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia predbežného opatrenia, keďže je zrejmé, že žalovaný v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 16.08.2013 je oprávnený vymáhať od žalobcu dlh zrážkami zo mzdy, ktorej platnosť bola žalobcom spochybnená. Žalobca na základe predmetnej dohody stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd predbežnému opatreniu nevyhovel, vznikol by ťažko napraviteľný stav, kedy by na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému bezdôvodne poukázané zo mzdy žalobcu finančné prostriedky.
Predbežným opatrením sa neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, avšak sud má za to, že za danej situácie je potrebné upraviť pomery účastníkov v snahe predísť prípadnému neoprávnenému zhoršeniu pozície, ujme a následným ďalším súdnym sporom medzi účastníkmi.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že došlo k dostatočnému osvedčeniu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčeniu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, resp. odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je daná, reálna a priama.
Na základe uvedeného preto súd nariadil predbežné opatrenie tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Súd v súlade s § 76 ods. 3 OSP zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej, pretože vo veci samej sa konanie na súde zatiaľ nevedie.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 145 O.s.p., účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Súd pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že konanie vo veci samej sa medzi navrhovateľom a odporcom nevedie a preto je súd povinný rozhodnúť o trovách predbežného opatrenia v tomto štádiu konania.
Súd predbežné opatrenie vydal a má preto za to, že navrhovateľ bol v celom rozsahu úspešný a priznal mu náhradu trov konania v celom rozsahu.
Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,00 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 149,16 eur.
Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto: odmena za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Paušálna náhrada v roku 2016 je vo výške 8,58 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby činí 66,00 eur – prevzatie a príprava právneho zastúpenia ..................................66,00 eur + RP 8,58 eur – podanie návrhu na súd dňa 10.05.2016 .................................... 66,00 eur + RP 8,58 eur – Spolu ................................................................................................................ 63,26 eur – Spolu odmena advokáta ................................................................................. 149,16 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.