Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-36-2016.pdf
PDF · 75.9 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/36/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci navrhovateľa Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO 35 850 370, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslav Vilímom, AK Michalská 9, Bratislava, proti odporkyni, Y. X., U.. XX.XX.XXXX, R. E. XX, R., o zaplatenie 130,58 € € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu 130,58 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 05.03.2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 60,20 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 01.03.2016 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny 130,58 € s príslušenstvom, titulom neuhradenej faktúry č.1 5832012, vystavenej dňa 18.02.2015, s celkovou sumou vo výške 130,58 €, splatnou dňa 04.03.2015. Súčasne žiadal zaviazať odporkyňu na náhradu trov konania.
Súd návrh aj s prílohami doručoval odporkyni dňa 02.03.2016. Odporkyňa si ho osobne prevzala dňa 09.03.2016, na doručený návrh navrhovateľa nereagovala, k veci sa nevyjadrila.
Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Ustanovenie § 115a je výnimkou zo zásady, že ak súd rozhoduje vo veci samej, nariadi pojednávanie. Pojednávanie nemusí nariadiť len v prípade, ak zákon expressis verbis ustanoví, že pojednávanie netreba nariaďovať a sú súčasne naplnené všetky predpoklady uvedené v ustanoveniach § u 115a, a to:
a) ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, a b) ak možno vo veci rozhodnúť iba na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a c) ak účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 však uvedené predpoklady nemusia byť naplnené v drobných sporoch. Za drobné spory sa považujú spory uvedené v § 200ea.
Podľa § 200ea ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- €, od toho okamihu ide o drobný spor; ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania na deň 12.05.2016 bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 11.04.2016.
Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov navrhovateľom a odporcom, ktoré boli súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok navrhovateľa vyplýva z listinných dôkazov a to: návrhu na začatie konania, výpisu z obchodného registra na navrhovateľa, listom navrhovateľa o neoprávnenom napojení zo dňa 12.01.2015, výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXX, faktúrou č. XXXXXXXX, výpis z LV, cenníkom platným od 01.10.2014.
Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania veci rozsudkom bez pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol, sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať. Na druhej strane súd si môže osvojiť aj zhodné skutkové tvrdenia účastníkov (§ 120 ods. 3).
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania, odporkyňa si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z faktúry za odber pitnej vody a odvod odpadových vôd, ktorú neuhradila v odbernej lehote, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (od 01.02.2013) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa 04.03.2015, od nasledujúceho dňa po lehote splatnosti faktúry.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal proti neúspešnej odporkyni náhradu trov konania, ktoré predstavujú navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, pričom cena jedného úkonu je v sume 16,60 € (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd) a režijný paušál ku každému úkonu 1 x 8,39 €, 1 x 8,58 €. Právny zástupca je plátca dane z pridanej hodnoty, preto súd priznal trovy právneho zastúpenia spolu s 20% DPH, platnou v čase rozhodovania súdu, spolu v sume 60,20 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).