Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-70-2014.pdf
PDF · 100.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3C/70/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci navrhovateľa N. H., U.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, Č. A., zastúpeného Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou so sídlom Nová Doba 920/5, Galanta proti odporcovi C. R., U.. XX.XX.XXXX, R. Č. XXX, zastúpenému Mgr. Viliamom Parákom, advokátom so sídlom Komenského 2700/7, Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 14.273,39 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 14.273,39 eura s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 14.273,39 eura od 20.09.2014 do zaplatenia a do rúk právnej zástupkyne navrhovateľa náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 856,- eur a v trovách právneho zastúpenia 1.417,40 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 14.273,39 eura s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 19.02.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania, a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody. Uviedol, že dňa 18.02.2008 uzavrel s odporcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej kúpil od neho osobné motorové vozidlo za dohodnutú kúpnu cenu 430.000,- Sk. Vozidlo ďalej predal C. Š., avšak pri registrácii vozidla sa zistilo, že bolo odcudzené a z tohto dôvodu bolo zabavené a vydané jeho vlastníkovi. Kupujúci C. Š. podal proti nemu návrh, ktorým sa v súdnom konaní domáhal vrátenia kúpnej ceny. Uviedol, že kúpna zmluva uzavretá medzi ním a odporcom je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože odporca nemohol platne na neho previesť vlastnícke právo k automobilu, ktorého nebol nikdy vlastníkom. Odporcu vyzval k vydaniu bezdôvodného obohatenia, avšak bezvýsledne. Ak by súd nepovažoval odporcom prijaté plnenie za bezdôvodné obohatenia, vrátenia kúpnej ceny sa domáhal aj z titulu náhrady škody.
Odporca s návrhom nesúhlasil a ako nedôvodný ho žiadal zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pretože sa navrhovateľ o podstatných okolnostiach potrebných k jeho uplatneniu dozvedel v priebehu roka 2008, pričom k vráteniu kúpnej ceny ho vyzýval listom zo dňa 13.09.2008 a návrh na začatie konania podal na súde 15.02.2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Namietal aj svoju pasívnu legitimáciu, keďže vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla bola jeho matka a on konal za ňu len na základe splnomocnenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov M. R., C. T., G. H., G. T., oboznámením listinných dôkazov, a to kúpnej zmluvy a protokolu o stave vozidla z 18.02.2008, kúpnej zmluvy a protokolu o stave vozidla z 25.05.2008, úradného záznamu o podanom vysvetlení z 15.10.2008, príkazu o predbežnom zaistení veci a protokolu o vydaní veci z 13.06.2008, návrhu na začatie súdneho
konania podaného dňa 22.08.2008 na Okresnom súde T.U., rozsudku tohto súdu zo dňa 04.10.2011 č.k. 16C 187/2009 -123 a zápisníc o pojednávaní v predmetnej veci, ako aj ďalších súčastí súdneho spisu, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu PZ U. G. U. H. z 30.09.2014, splnomocnenia zo 14.01.2008, dohody o urovnaní z 22.11.22011, výzvy z 13.09.2008, odpovede na výzvu z 03.10.2008, výzvy JK. Š. zo 04.07.2008, ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ kúpil od odporcu dňa 18.02.2008 osobné motorové vozilo zn. R. XXXD, o čom bola spísaná kúpna zmluva podpísaná navrhovateľom ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim. Navrhovateľ prevzal vozidlo v deň podpísania zmluvy a v tento deň vyplatil odporcovi dohodnutú kúpnu cenu 430.000,- Sk. Navrhovateľ následne predal motorové vozidlo C. Š. za dohodnutú kúpnu cenu 368.000.- Kč. Z obsahu listinných dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že písomnú zmluvu podpísali dňa 25.05.2008. Po predaji vozidla bolo zistené, že vozidlo nie je možné zaregistrovať z dôvodu zistenia, že bolo odcudzené v čase od 27.02.2005 do 28.02.2005 neznámym páchateľom v U.. Dňa 13.06.2008 vydal OR Polície Českej republiky R. príkaz k jeho predbežnému zaisteniu a v ten istý deň bolo vozidlo vydané C. Š. polícii.
Listom zo dňa 04.07.2008 vyzval C. Š. prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľa na vrátenie kúpnej ceny 368.000,- Kč, a to z titulu bezdôvodného obohatenia a súčasne ho oboznámil s tým, že vozidlo bolo zaistené políciou z dôvodu, že bolo odcudzené. Pripojil aj protokol o vydaní veci polícii.
Keďže navrhovateľ výzve nevyhovel a kúpnu cenu nevrátil, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený na Okresnom súde T. žalobou podanou dňa 22.08.2008 a súd dňa 26.02.2010 platobným rozkazom č.k. 16C 187/2009-40 návrhu vyhovel. Z obsahu žaloby vyplýva, že na základe uznesenia Polície Českej republiky zo dňa 15.07.2008 bolo motorové vozidlo vydané vlastníkovi vozidla poisťovni X. E. prostredníctvom jeho splnomocnenca. Platobný rozkaz spolu so žalobou bol navrhovateľovi doručený dňa 26.03.2010, navrhovateľ podal proti nemu odpor. Okresný súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 04.10.2011 č.k. 16C 187/2009 -123 tak, že v časti vydania bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho kúpnej cene a úrokov z omeškania žalobe vyhovel a v časti ďalšieho uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 5.000,- Kč návrh zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2011. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd sa vyporiadal s procesnou obranou navrhovateľa (v uvedenom konaní vystupujúcom v postavení odporcu), ktorý tvrdil, že nadobudol vlastníctvo k vozidlu vydržaním, pretože bol v dobrej viere, že ho kupuje od vlastníka a nemal dôvod pochybovať o jeho vlastníctve. Súd neuznal túto obranu a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal nepretržitú oprávnenú držbu všetkých predchádzajúcich držiteľov vozidla.
Po právoplatnom skončení tohto súdneho konania navrhovateľ uzavrel s C. Š. dňa 22.11.2011 dohodu o urovnaní a úhrade dlhu a výpismi z bankového účtu preukázal, že priznanú pohľadávku spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania C. Š. aj zaplatil.
Z výpovede účastníkov a svedkov v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde T., ale aj z výsluchu účastníkov a svedkov v tomto súdnom konaní, súd zistil, že predmetné motorové vozidlo po jeho odcudzení bolo predmetom viacerých prevodov, resp. zmien v registrácii. Odporca, ktorý vozidlo predal navrhovateľovi, resp. jeho matka (otázkou namietanej pasívnej legitimácie odporcu sa súd vyporiadava v ďalšej časti odôvodnenia), ho nadobudol od Ľ. D., na ktorú bolo vozidlo evidované od 20.01.2006 do 25.05.2007. V skutočnosti ho však na jej meno kúpil jej syn G. D.. Ako predchádzajúci držiteľ bol evidovaný C. A., na ktorého bolo zaevidované ako dovezené z cudziny. Pri evidencii vozidla za neho konal splnomocnenec G. W.. Z výsluchu svedka C. A. vyplynulo, že nikdy vozidlo nevlastnil, auto doviezol z cudziny jeho švagor, ktorý dováža autá z Nemecka a zaevidoval ho na jeho meno. On ani nevedel o jeho existencii, ani o tom, že bolo na neho zaevidované. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či bolo vozidlo odcudzené, pripustil, že vystupoval v pozícii tzv. bieleho koňa. Na základe takto zistenej histórie vlastníkov, resp. držiteľov vozidla a okolností, za ktorých vozidlo nadobudli, Okresný súd T. konštatoval, že oprávnená držba bola jednoznačne vylúčená v období od 19.10.2005 do 20.01.2006, kedy bol ako držiteľ registrovaný C. A.. Tento nebol oprávneným držiteľom, pretože mohol mať vedomosť o tom, že vozidlo bolo odcudzené. Nebola tak splnená podmienka vydržania, a to nepretržitá trojročná oprávnená držba. Navrhovateľ (v uvedenom konaní v postavení odporcu) tak nenadobudol vlastnícke právo k vozidlu na základe vydržania.
V predmetnej právnej veci ide o spor s tzv. cudzím prvkom, keď na strane navrhovateľa vystupuje fyzická osoba s bydliskom v inom štáte ako je Slovenská republika, a preto bolo potrebné posúdiť právomoc tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť ako aj otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné uplatnený nárok navrhovateľa posúdiť.
Pokiaľ ide o právomoc tunajšieho súdu podľa článku 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) osoby s bydliskom na území členského štátu Európskej únie sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky, a preto je na konanie a rozhodnutie v predmetnej veci daná právomoc tunajšieho súdu ako súdu Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva, podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky, a to článku 10 ods. 3, ak rozhodné právo nemožno určiť podľa odsekov l alebo 2, rozhodným právom je právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z uvedeného dôvodu súd predmetnú vec posudzoval podľa hmotného práva Slovenskej republiky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola odcudzená vec. Táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom podľa citovaného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Odporca, keďže nebol vlastníkom motorového vozidla, ako bolo neskôr zistené, nemohol vozidlo predať navrhovateľovi v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je preto podstatné, či pri uzavretí zmluvy konal vo svojom mene, alebo ako splnomocnený zástupca, pretože ani jeho matka nebola vlastníčkou tohto motorového vozidla. Kúpna zmluva je typickou synalagmatickou zmluvou, z ktorej vyplýva pre predávajúceho povinnosť odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a pokiaľ je predmetom kúpy hnuteľná vec, ako je to v tomto prípade, vlastnícke právo nadobúda kupujúci jej prevzatím (§133 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Motorové vozidlo prevzal navrhovateľ od odporcu, ktorému aj vyplatil kúpnu cenu, takže je odporca v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka určuje ako pravidlo vzájomnú viazanosť práv a povinností účastníkov neplatnej zmluvy. Znamená to teda, že právo jednej zmluvnej strany na vydanie poskytnutého plnenia je podmienené jej povinnosťou vrátiť druhej zmluvnej strane to, čo podľa neplatnej zmluvy od nej prijala, predávajúci kúpnu cenu a kupujúci predmet kúpy. Záväzok vrátiť prijaté plnenie z tohto neplatného právneho úkonu z titulu bezdôvodného obohatenia vzniká podľa § 489 Občianskeho zákonníka na strane odporcu. Tento je nositeľom povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi. Povinnosťou navrhovateľa ako kupujúceho je vydať vozidlo odporcovi.
Súdna prax dospela k názoru, že účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec, splní svoju reštitučnú povinnosť voči druhej zmluvnej strane tiež vtedy, ak vydá vec poškodenému, teda jej vlastníkovi.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že vzájomná povinnosť navrhovateľa vyplývajúca z tejto neplatnej zmluvy bola splnená vrátením motorového vozidla jeho vlastníkovi. Stalo sa tak 15.07.2008, kedy Polícia Českej republiky vozidlo po jeho zaistení a vydaní C. Š. odovzdala splnomocnencovi vlastníka. Preto nemožno od navrhovateľa ako kupujúceho požadovať, aby voči odporcovi ako predávajúcemu, ktorý vlastníctvo k vozidlo nenadobudol, splnil povinnosť vrátiť odcudzenú vec ako podmienku pre vrátenie kúpnej ceny, keďže ju kupujúci, resp. v tomto prípade nasledujúci kupujúci, už vrátil vlastníkovi. Takémuto právu predávajúceho by nebolo možné aj v zmysle § 2 O.s.p. poskytnúť právnu ochranu. Navrhovateľovi vzniklo teda právo na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej kúpnej zmluvy a keďže je povinnosť na plnenie z neplatnej zmluvy vzájomne podmienená, tento nárok mu vznikol až po tom, čo bolo vozidlo vydané jeho vlastníkovi.
V ďalšej časti odôvodnenia sa súd vyporiadal s námietkou premlčania uplatneného nároku, ktorú vzniesol odporca.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba podľa citovaného ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie. Nie je rozhodujúce, že sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti (R 37/1982). Inak povedané, pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde.
Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený navrhovateľom nie je premlčaný. Návrh na začatie konania navrhovateľ podal dňa 15.2.2011, neplatná kúpna zmluva bola uzavretá dňa 18.02.2008, nárok uplatnil v 3- ročnej objektívnej premlčacej dobe. Splnená je aj subjektívna premlčacia doba. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k tomu záveru, že rozhodujúcou okolnosťou pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je moment, kedy sa navrhovateľ dozvedel o tom, že mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže je povinnosť účastníkov na plnenie z neplatnej zmluvy vzájomne podmienená, navrhovateľovi vznikol nárok na vrátenie kúpnej ceny až vtedy, keď sa dozvedel o tom, že motorové vozidlo bolo vydané jeho vlastníkovi, teda keď bola za neho splnená povinnosť vyplývajúca z neplatnej zmluvy. Túto okolnosť sa navrhovateľ dozvedel dňa 26.03.2010, kedy mu bol doručený Okresným súdom T. návrh na začatie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia podaný C. Š.. Nebolo preukázané, že by mal vedomosť o odovzdaní vozidla vlastníkovi skôr, v liste zo dňa 04.07.2008 ho upozornil len na to, že vozidlo bolo predbežne zaistené políciou. Ak teda 2- ročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť 26.03.2010, uplynula 26.03.2012 a teda nárok na vrátenie kúpnej ceny navrhovateľ uplatnil na súde v priebehu jej plynutia.
Pre úplnosť súd dodáva, že v danej veci neposúdil otázku premlčania podľa ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje len na tie prípady synalagmatických záväzkov, keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčuje a na druhej strane právo nepremlčiteľné, teda na prípady, keď oproti sebe stojí právo na vydanie peňažného plnenia voči vlastníckemu právu, ktoré je nepremlčiteľné. V danom prípade stojí proti právu navrhovateľa ako kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej zmluvy uplatnené proti odporcovi ako predávajúcemu, ktorý však nikdy vlastníkom predmetného vozidla nebol a teda nedisponuje žiadnym nepremlčiteľným právom.
Z týchto dôvodov súd neuznal námietku premlčania a návrhu v časti týkajúcej sa vrátenia kúpnej ceny 14.273,39 eura (430.000,-SK) vyhovel.
Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi aj úroky z omeškania, ktoré žiadal priznať s účinnosťou odo dňa nasledujúceho po uzavretí neplatnej zmluvy. V tejto časti súd návrhu nevyhovel v celom rozsahu, pretože v danom prípade splatnosť nároku nastáva podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Navrhovateľ zaslal síce odporcovi výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia v liste zo dňa 13.09.2008, avšak žiadal zaplatiť sumu 480.000,- Sk, teda odlišnú ako bola vyplatená kúpna cena. Z tohto dôvodu súd za kvalifikovanú výzvu považoval až návrh na začatie konania, ktorý bol odporcovi doručený dňa 19.09.2014, takže deň po jeho doručení sa odporca dostal do omeškania. Preto boli úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka priznané navrhovateľovi až od 20.09.2014, a to vo výške určenej podľa § 3 za použitia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania so skoršou účinnosťou a vo vyššej výške, v tejto časti súd jeho návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný v nepatrnej časti, teda len v časti uplatnených úrokov z omeškania, preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 856,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.417,40 eura, a to za 1 úkon právnej služby v roku 2014 á 303,74 eura (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom), za dva úkony právnej služby v roku 2015 á 303,74 eura (účasť na pojednávaniach) a za jeden úkon právnej služby v roku 2016 á 303,74 eura (účasť na pojednávaní). Odmena tak predstavuje sumu vo výške 1.214,96 eura. Odmena za zastupovanie a iné úkony právnych služieb bola priznaná v súlade s § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a), c), § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase úkonu právnej služby. V súlade s § 15, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov súd priznal právnemu zástupcovi režijný paušál v súvislosti s vyššie uvedeným úkonmi vo výške 33,40 eura (1 úkon v roku 2014 - 8,04 eura, 2 úkony v roku 2015 - 2 x 8,39 eura a 1 úkon v roku 2016 - 8,58 eura. Ako hotové výdavky advokáta súd priznal v rámci náhrady trov konania aj náhrada za stratu času, ktorá bola priznaná v súlade s § 15, § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase úkonu právnej služby spolu vo výške 1649,04 eura (za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 26.02.2015, 15.12.2015, 12.05.2016 z Galanty do Nového Mesta nad Váhom a späť - 4 x 13,98 eura 2 + 4x14,30 eura. Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.417,40 eura ( 1.214,96 eura + 33,40 eura + 169,04 eura).
Náhradu trov konania je povinný odporca zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, advokátky Mgr. Šišolákovej.
Lehotu na splnenie povinnosti uloženej odporcovi súd stanovil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. v zmysle ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1,2,3 O.s.p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.