Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-7Er/899/2015

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, zast. AK DLHOPOLEC s.r.o., Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306 proti povinnému: 1/ MO - ELEKTROMONT - STAVEBNINY, s.r.o., Liptovská Lúžna 352, 034 72 Liptovská Lúžna, IČO: 46 490 850, 2/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, K. K. XXX, XXX XX K. K., obaja zast. BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., Mariánska 12, 811 08 Bratislava, v konaní pre vymoženie sumy 5499,80 EUR s prísl., takto

rozhodol:

Súd námietky povinného 1/ a 2/ proti exekúcii z a m i e t a.

Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie vedenej voči povinnému 2/ do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Ružomberok pod spis. zn. XA./X/XXXX.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného sa dňa 09.12.2015 začalo exekučné konanie proti povinným pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Stály rozhodcovský súd a.s., spis. zn. T. XX/XXXX zo dňa 24.11.2014.

Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 22.01.2016 pod číslom 5508*040290 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, Borovianska 17, 960 01 Zvolen.

Dňa 21.03.2016 boli súdu doručené námietky povinných proti exekúcii, v ktorých uviedli, že exekučný titul im nebol nikdy doručený, a preto sa nemohol stať právoplatným a vykonateľným. Povinní zároveň poukázali na zmätočné poučenie súdneho exekútora, ktorý ich v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku upozornil na možnosť podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorej vzor im zaslal v prílohe upovedomenia o začatí exekúcie. Podľa povinných však zaslaný vzor korešponduje a poukazuje iba na spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Nakoľko rozhodcovské konanie a spotrebiteľské konanie sú dve odlišné konania vedené na základe dvoch rozdielnych zákonov, povinnému 2/ nie je jasné, či ide o poučenie a vzor na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým sa má skutočne riadiť. Predmetný rozsudok, na základe ktorého exekútor exekúciu vedie, bol totiž vydaný pred platnosťou a účinnosťou zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ak by skutočne išlo o rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, tak už exekučný súd, ktorý rozhodol o vydaní poverenia exekútorovi, mal skúmať, či boli splnené podmienky na vedenie tejto exekúcie. Ak by ale súd posúdil, že nešlo o tzv. spotrebiteľsé rozhodcovské konanie ale bežné rozhodcovské konanie, a pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konania prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (resp. rozhodcovskej doložky). Ak by exekučný súd skúmal platnosť rozhodcovskej doložky

uvedenej v čl. II dohody o ručení, zistil by, že táto nemôže byť považovaná za platnú. Dohodu o ručení mal podľa hlavičky uzatvoriť povinný 2/ - R. N. ako fyzická osoba, ktorá mala byť ručiteľom. Dohoda o ručení je však podpísaná za spoločnosť MO - ELEKTROMONT - STAVEBNINY, s.r.o., ktorý je povinným 1/. Dohoda o ručení, a teda ani rozhodcovská doložka v nej obsiahnutá nemôže byť považovaná za platnú, nakoľko povinný 2/ dohodu o ručení nepodpísal. Na základe uvedených skutočností povinní navrhli, aby exekučný súd námietkam vyhovel a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a v celom rozsahu zastavil.

Po zistení, že povinní podali námietky v zákonom stanovenej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou podaných námietok.

Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku vymedzuje dôvody akými môže povinný námietky voči exekúcii odôvodniť, a len v prípade, že sa preukáže existencia niektorého z týchto dôvodov má táto skutočnosť za následok vyhovenie námietkam a zastavenie exekúcie celkom alebo čiastočne.

Oprávnený vo vyjadrení k námietkam povinných uviedol, že z rozhodcovského spisu je zrejmé, že povinným boli všetky písomnosti počas rozhodcovského konania riadne doručené. Povinní zostali v konaní pred rozhodcovským súdom nečinní, voči žalobe a ani rozhodcovskej doložke sa nijakými námietkami nebránili, naopak počas konania došlo z ich strany k čiastočným úhradám žalovaných súm. V súvislosti s námietkou neplatnosti rozhodcovskej doložky povinného 2/ oprávnený uviedol, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by bolo možné spochybniť či inak napadnúť rozhodnutie orgánu, ktorý vydal exekučný titul. Námietky smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale iba realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej uviedol, že námietku povinného 2/ ohľadom spotrebiteľského charakteru dohody o ručení považuje za nedôvodnú. Ručiteľské vyhlásenie povinného 2/ bolo dojednané v zmysle ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Ručiteľský záväzok je vedľajším záväzkom vo vzťahu k hlavnému záväzku, pri ktorom sa vychádza z hlavného záväzku. Ak hlavný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nemôže byť ani vzťah medzi ručiteľom a veriteľom dlžníka posudzovaný ako spotrebiteľský vzťah. Oprávnený má tiež za to, že súčasťou dohody o ručení je platné dojednanie rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným 2/. Na základe uvedeného, oprávnený navrhol námietky povinných zamietnuť.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane pripojeného rozhodcovského spisu, spis. zn. T. XX/XXXX (ďalej len „rozhodcovský spis“), pričom zistil a ustálil nasledovné.

Exekučné konanie sa začalo na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Stály rozhodcovský súd a.s., spis. zn. T. XX/XXXX zo dňa 24.11.2014, ktorým boli povinní vo výroku IV. rozsudku zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť oprávnenému sumu 5499,80 EUR s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Povinní v stanovenej lehote dobrovoľne neuhradili, čo im ukladalo vykonateľné rozhodnutie, v dôsledku čoho oprávnený podal dňa 09.12.2015 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky.

Exekučný súd je v každom štádiu konania oprávnený a zároveň povinný skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak exekučný titul tieto požiadavky nespĺňa, musí byť exekúcia v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. ).

Vzhľadom k tomu, že povinní namietali, že im exekučný titul nebol nikdy doručený, si súd vyžiadal rozhodcovský spis, z obsahu ktorého zistil, že rozhodcovský rozsudok spis. zn. T. XX/XXXX zo dňa 24.11.2014 (exekučný titul) bol povinnému 1/ doručený do vlastných rúk dňa 01.12.2014 a povinnému 2/ do vlastných rúk dňa 08.12.2014, ako o tom svedčia doručenky nachádzajúce sa v rozhodcovskom spise. Nakoľko bolo uvedené rozhodnutie riadne doručené oprávnenému ako aj povinným, nadobudlo dňa 08.12.2014 právoplatnosť a dňa 12.12.2014 vykonateľnosť, čím sa stalo spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie. V tejto súvislosti je bez právneho významu tvrdenie povinných, že exekučný titul sa nemohol stať s poukazom na § 44 zákona o rozhodcovskom konaní vykonateľným z toho dôvodu, že súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie uviedol, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 08.10.2021, teda v deň ktorý ešte nenastal. Je zrejmé, že v danom prípade došlo zo strany súdneho exekútora pri písomnom vyhotovení upovedomenia len k chybe v písaní, ktorú však následne opravil vydaním opravného upovedomenia o začatí exekúcie dňa 15.03.2016. Uvedené však nemá žiadny vplyv na výkon predmetného rozhodnutia.

Následne sa súd zaoberal námietkou neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v dohode o ručení uzatvorenej medzi oprávneným a povinným 2/. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je súd povinný skúmať v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. V tomto smere je potrebné posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať. Ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, materiálne nevykonateľné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky.

Z obsahu rozhodcovského spisu súd zistil, že právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo neplnenie si záväzkov povinného 1/ vyplývajúcich z rámcovej kúpnej zmluvy č. XX/XX/XXXX uzatvorenej s oprávneným dňa 16.01.2012. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok predávajúceho (oprávneného) počas platnosti tejto zmluvy dodávať kupujúcemu (povinnému 1/) tovar z predávaného sortimentu stavebných výrobkov predávajúceho, za ktorý sa povinný 1/ zaviazal zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu s dohodnutou lehotou splatnosti. Dňa 16.01.2012 uzatvoril oprávnený s povinným 2/ v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka dohodu o ručení. V zmysle čl. II tejto dohody povinný 2/ v právnom postavení ručiteľa vyhlásil, že podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí v budúcnosti vzniknuté pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, a to pohľadávky a ich príslušenstvo, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s nezaplatením kúpnej ceny tovaru, na zaplatenie ktorej je dlžník povinný na základe vyššie uvedenej rámcovej kúpnej zmluvy a pohľadávky a ich príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia. V predmetnej dohode o ručení sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe tejto dohody alebo súvisiacich s touto dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad a zánik tejto dohody, predložia na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stálemu rozhodcovskému súdu, a.s., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 36 725 439. Výber rozhodcu je na strane navrhovateľa v spore. Zmluvné strany zároveň uznávajú právomoc tohto súdu a zaväzujú sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadiť s tým, že takéto rozhodnutie bude pre nich konečné, záväzné a vykonateľné.

Pre posúdenie platnosti tejto rozhodcovskej doložky sa súd prednostne zaoberal otázkou povahy právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným 2/, vzniknutým na základe dohody o ručení, pričom dospel k záveru, že sa nejedná o vzťah spotrebiteľský, na ktorý by bolo potrebné aplikovať právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Ručiteľský záväzok je akcesorický, t.j. vedľajší, závislý čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi oprávneným a povinným 1/, ktorý je hlavný, určujúci. Pre určenie charakteru tohto vzťahu bolo preto podstatné to, akej povahy je hlavný záväzkový vzťah založený rámcovou kúpnou zmluvou. Vzhľadom k tomu, že oprávnený a povinný 1/ konali pri uzatváraní tento zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, možno bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať, že hlavný záväzkový vzťah je vzťahom obchodnoprávnym podliehajúcim režimu Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). S poukazom na § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka sa potom týmto režimom spravuje aj zabezpečovací ručiteľský záväzok.

Predložená dohoda o ručení obsahovala presnú identifikáciu strán, t.j. veriteľa, ručiteľa, vyhlásenie ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ, označenie záväzku, ktorý má byť zabezpečený ručením (jeho obsah a rozsah) ako aj právny dôvod. Zo znenia dohody, jej obsahu a zmyslu, nemal súd žiadne pochybnosti o tom, že ju uzatváral oprávnený s povinným 2/ ako fyzickou osobou, čím bol založený štandardný stav, keď záväzky spoločnosti zabezpečuje ručením jej konateľ. Skutočnosť, že povinný 2/ k svojmu podpisu pripojil pečiatku povinného 1/ podľa názoru nemá žiadny vplyv na platnosť uvedenej dohody o ručení. Každý právny úkon je totiž určovaný prejavom vôle konajúceho subjektu, zameraním prejavu tohto prejavu vôle, pričom v tomto smere bol prejav vôle povinného 2/ v dohode (t.j. ručiť za záväzky povinného 1/) urobený jasne, určito a zrozumiteľne.

S poukazom na vyššie uvedené, súd považoval rozhodcovskú doložku obsiahnutú v dohode o ručení za platnú, a preto konštatuje, že bola daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na prejednanie sporu medzi oprávneným a povinným 2/ a následne na vydanie exekučného titulu.

Nakoľko sa v konaní nepreukázali skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku pred začatím exekúcie, resp. by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, súd námietky proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.

Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.

Vzhľadom k tomu, že povinný 2/ podal na tunajšom súde dňa 14.03.2016, t.j. v lehote na podanie námietok žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu), súd s poukazom na § 56 ods. 5 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie vedenej voči povinnému 2/, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod spis. zn. XCsr/X/XXXX. Hoci exekučný súd v odôvodnení tohto uznesenia skonštatoval, že v prípade právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným 2/ sa nejedná o vzťah spotrebiteľský, a teda poučenie súdneho exekútora uvedené v upovedomení o začatí exekúcie o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 48 ods. 2 Exekučného súdu) je nesprávne, v štádiu vykonávacieho konania súd nemohol vyhodnotiť návrh povinného 2/ vo veci samej ako nedôvodný. Preto rozhodol tak, že povolil odklad exekúcie vedenej voči povinnému 2/ do právoplatného rozhodnutia súdu v základnom konaní, ktorým právnym záverom bude exekučný súd viazaný.

Dňa 31.03.2016 bolo súdu doručené podanie povinného 2/, v ktorom namietal spôsob vykonania exekúcie a požadoval, aby súd využil možné právne prostriedky tak, aby súdny exekútor bezodkladne zrušil exekučný príkaz, a tiež vykonal také úkony, na základe ktorých bude mať klient právo disponovať tou časťou mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok, a tiež iným svojím majetok, ktorého právo disponovať bolo týmto alebo iným exekučným príkazom v uvedenej veci obmedzené.

K spôsobu vykonania exekúcie súd uvádza, že jeho určenie je výlučne vecou súdneho exekútora (§ 64 Exekučného poriadku). Postupom predpísaným v Exekučnom poriadku súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V nadväznosti na vyjadrenie povinného 2/, súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi príkazom na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý súdny exekútor vydal v tomto konaní a exekučným príkazom (príkazom na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy). V prípade, ak sa súdny exekútor rozhodne pre spôsob výkonu exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov (§ 66 Exekučného poriadku), upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného a prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému. Upovedomenie sa doručuje účastníkom konania a príkaz na začatie exekúcie sa doručuje len platiteľovi mzdy. Tento príkaz určuje platiteľovi povinnosť vykonávať zo mzdy povinného určené zrážky, ktoré sa deponujú u platiteľa, a zatiaľ sa nevyplácajú povinnému ani oprávnenému. Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. Až po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď bolo súdnemu exekútorovi doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, súdny

exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy), ktorý sa doručuje účastníkom a platiteľovi mzdy. Voči platiteľovi mzdy plní príkaz na vykonanie exekúcie notifikačnú úlohu. Platiteľ mzdy sa týmto spôsobom dozvie, že odo dňa doručenia tohto príkazu musí vyplatiť oprávnenému sumy zrazené a zadržané na základe príkazu na začatie exekúcie a ďalej mu priebežne vyplácať zrážané sumy bez toho, aby sa už zadržiavali.

Na základe vyššie uvedených skutočností a predložených listinných dokladov dospel súd k záveru, že súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom. Dňa 15.03.2016 vydal súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, avšak tvrdenie povinného 2/ o tom, že vydal aj exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy), napriek tomu, že ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o námietkach proti exekúcii, nebolo preukázané.

Záverom súd dáva do pozornosti ust. § 79 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 alebo ods. 5, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.

Poučenie:

Proti 1. výroku tohto uznesenia n i e j e prípustné odvolanie.

Proti 2. výroku tohto uznesenia j e prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom možno s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie proti tomuto rozhodnutiu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolanie na tunajší súd.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.