Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/432/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daše Kontríkovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený usadenou euroadvokátkou: JUDr. Helena Strachotová, AK so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7, proti odporkyni: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Y. H., o zaplatenie sumy 928,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 3. marca 2015, č.k. -23 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 778,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 778,- eur od 03.04.2013 do zaplatenia a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku návrh zamietol a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 55,50 eur a trovy právneho zastúpenia 142,25 eur právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 písm. a), písm. b), písm. i), § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 O.z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá úverová zmluva, pri uzavretí zmluvy konal navrhovateľ v rámci svojho predmetu podnikania. Odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba občan, pre svoje súkromné účely. Podľa obsahu zmluvy a pripojených všeobecných obchodných podmienok sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, a to zo spotrebiteľského úveru. Pokiaľ sa týka náležitostí uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva nemá všetky tie náležitosti, ktoré podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách musia mať, aby mohli byť považované za úver s poplatkami a úrokmi. Preto navrhovateľ nemá právo požadovať za poskytnuté úvery dohodnuté úroky a poplatky. Znamená to, že odporca nie je povinný vrátiť navrhovateľovi úroky z úveru a dohodnuté poplatky.

Vzhľadom na absenciu týchto povinných náležitostí, poskytnutý úver v zmysle § 9 ods. 2 cit. zákona treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 16.09.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 778,- eur, pričom odporca sa zaviazal tento úver vrátiť formou 15 mesačných splátkach po 69,66 eur. Odporca navrhovateľovi do dnešného dňa neuhradil nič. Z oznámenia o vyhlásení o mimoriadnej splatnosti úveru (č.l. 5) vyplýva, že dlžná suma je 928,62 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej úverovej istiny vo výške 778,- eur a z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 150,62 eur. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu čo do výšky 778,- eur, nakoľko navrhovateľ nemá právo požadovať od odporcu akékoľvek úroky, či poplatky v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, nakoľko poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 778,- eur, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi z tejto sumy aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba vo výške 0,75 % a o 8 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 8,75 %. Súd zaviazal odporcu zaplatiť úroky z omeškania od 03.04.2013 do zaplatenia, nakoľko termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol 15.12.2013 a od 16.12.2013 je teda odporca v omeškaní so zaplatením sumy 778,- eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko v konaní mal úspech navrhovateľ, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi celé trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 55,50 eur a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 51,46 eur + 2 x režijný paušál po 7,81 eur a k tomu 20 % DPH, spolu 142,25 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a to do zamietavého výroku predmetného rozsudku z dôvodov nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Odvolateľ uviedol, že súd prvého stupňa posúdil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva nemá všetky náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., avšak v danom prípade je podľa názoru súdu rozsudok v zamietajúcej časti nepreskúmateľný, súd prvého stupňa neuviedol konkrétne dôvody, na základe ktorých úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov a v odôvodnení neuviedol, ktoré konkrétne náležitosti podľa názoru súdu v zmluve nie sú uvedené. Je toho názoru, že ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že uzavretie formulárovej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, ide o záver, ktorý nemá oporu ani v zákone ani v praxi. Podľa názoru navrhovateľa sa súd prvého stupňa v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. nevysporiadal dostatočne so skutkovými ani s právnym posúdením veci a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a návrhu vyhovel alebo vec vrátil k novému prerokovaniu veci.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporkyne zaplatenia sumy 928,62 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 39% ročne zo sumy 778,- eur od 03.04.2013 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne a zo sumy 928,62 eur od 03.04.2013 do zaplatenia a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie skutkového stavu, avšak vo veci dostatočne neaplikoval správne právne predpisy a zákonné ustanovenia, dôsledkom čoho síce dospel k správnym záverom o nedôvodnosti uplatneného nároku vo výške 150,62 eur, čo sa týka žalovanej istiny, ako aj zmluvného úroku vo výške 39% ročne zo sumy 778,- eur od 03.04.2013 do zaplatenia, avšak na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právne posúdenie veci je činnosťou súdu spočívajúcou v podriadení zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie k záverom o právach a povinnostiach účastníkov. Právne posúdenie je nesprávne v prípade, ak súd na správne zistený skutkový stav aplikoval inú právnu normu, než ktorú mal správne použiť alebo ak použil síce správnu právnu normu, ale nesprávne ju vyložil alebo pokiaľ zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery, alebo pokiaľ právnu normu aplikoval pri absencii zisteného skutkového stavu. Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v zamietajúcej časti ohľadne istiny 150,62 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 39% ročne zo sumy 778,- eur od 03.04.2013 do zaplatenia nie je dôvodný, nakoľko správne súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú dňa 16.09.2012 medzi navrhovateľom a odporcom v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy 16.09.2012 a dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti zmluvy, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona a preto je potrebné považovať predmetný poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa síce konštatoval, že táto zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré by mali byť splnené z dôvodu, aby mohol navrhovateľ si uplatňovať úroky a poplatky, avšak aj napriek citácii ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a konštatovaniu, že predmetný úver je bez poplatkov a bez úrokov, neuviedol však vo svojom rozhodnutí ustanovenie, v zmysle ktorého predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a teda citáciu ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

Keďže súd prvého stupňa neposudzoval predmetný zmluvný vzťah účastníkov konania založený úverovou zmluvou zo dňa 16.09.2012 v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, vyzval odvolací súd účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. k možnému použitiu na vec súdom prvého stupňa neaplikovaného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 vo vzťahu k uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.09.2012 a k jej posúdeniu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona.

Navrhovateľ na základe tejto výzvy zaslal súdu písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že odporkyňa na základe uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej karty o poskytnutí platobných služieb zo dňa 16.09.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 778,- eur na nákup tovaru, ktorý mala splácať v 15-mesačných splátkach po 69,66 eur počnúc dňom 15.10.2012 a úver tak mal byť pri pravidelnom splácaní splatený ku dňu 15.12.2013. Odporkyňa mala navrhovateľovi uhradiť celkovo sumu 1.044,90 eur, ktorá pozostávala z poskytnutého úveru vo výške 778,- eur, zmluvne dohodnutých úrokov vo výške 217,25 eur a poplatkov za poistenie úveru v celkovej výške 49,65 eur. Každá splátka vo výške 69,66 eur zahŕňa úverovú istinu, t.j. príslušnú časť poskytnutého spotrebiteľského úveru, zmluvne dohodnutý úrok a poplatok za poistenie úveru. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 39%, odporkyňa na poskytnutom spotrebiteľskom úvere neuhradila žiadnu sumu a navrhovateľ oznámením o vyhlásením o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 09.04.2013 upozornil odporkyňu, že dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bude účtovaný aj úrok z omeškania splatný ku dňu 03.04.2013, kedy bola úroková sadzba vo výške 8,75% ročne. Dlžná suma vo výške 928,62 eur pozostáva zo sumy 778,- eur, ktorá predstavuje neuhradené úverové istiny a to sumu 267,34 eur - dlžné mesačné splátky úveru splatné v októbri 2012 až marec 2013, sumu 510,66 eur - úverovú istinu splatnú ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti za obdobie apríl 2013 až do zaplatenia, t.j. do 15.12.2013 a ďalej je to suma 150,62 eur, ktorá predstavuje dlžné zmluvné úroky vo výške 130,76 eur a poplatky za poistenie dlžných mesačných splátok úveru vo výške 19,86 eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na predložené dôkazy má za to, že úverová zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v súlade s právnymi predpismi. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a to za zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za podané odvolanie á 51,46 eur, náhradu výdavkov 8,39 eur plus 20% DPH zo sumy 59,85 eur vo výške 11,97 eur, v celkovej výške 71,82 eur.

Zákon o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa šíriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d/ cit. zákona). Zákon o spotrebiteľskom úvere upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania. Na právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom zmluvou o úvere

zo dňa 16.09.2012, od ktorej sa uplatnený nárok navrhovateľa odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 a § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou úpravou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Navrhovateľ vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti, čo je skutočne známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri (www. orsr.sk ). Odporca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou revolvingového úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákonnými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 vzhľadom na prechodné ust. § 879 l Obč. zák. a skutočnosť, že navrhovateľ si nárok uplatnil na súde dňa 11.10.2013 t.j. až po dátume 01.03.2010.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných náležitosti takejto zmluvy aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon nesankcionuje neplatnosťou. Súčasne však zákon pri absencii niektorých náležitosti taxatívne vymedzených v ustanovení § 9 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov( §11 ods. 1 cit. zákona).

Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym predchodcom navrhovateľa ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení, a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca sa na ich príprave nepodieľal a ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal, že by obchodné podmienky zmluvy boli odporcom individuálne vyjednané a preto obchodné podmienky zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané ako to vyplýva zo zák. o ochrane spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj dojednanie úroku za poskytnutý úver.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, potom v prípade vecných výhrad odvolateľa voči posúdeniu veci súdom prvého stupňa za správny treba považovať najmä ten záver vyplývajúci z odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov z 16.09.2012 nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere práve v rámci takýchto ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (odkaz na § 43 O. z. - pozn. odvolacieho súdu i priamo v zákonnom ustanovení) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; treba mať za to, že takéto náležitostí sú obligatórnymi (povinnými), s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov (v prípade absencie uvedených náležitostí). Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

Na základe uvedeného preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú účastníkmi konania dňa 16.09.2012 je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov pretože neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods.2 zák. o spotrebiteľských úveroch.

Na základe vyššie uvedených skutočností, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil, keď správne súd prvého stupňa rozhodol aj o trovách konania.

Náhrada trov odvolacieho konania nebola odporkyni priznaná, hoci podľa zásady úspechu by jej patrila (§ 142 ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. ), ale zo spisu jej žiadne nevyplývajú.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.