Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-302-2006.pdf
PDF · 66.01 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-5Er/302/2006
Uznesenie
Okresný súd vo Veľkom Krtíši vo veci exekúcie oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, IČO : 37 916 289, Šumperská 1, Prievidza, proti povinnému Y. o vymoženie sumy 246,46 Eur istiny s prísl., a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný uhradiť exekučné trovy súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi, so sídlom Mariánska 35, Prievidza, vo výške 21,78 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súd v exekučnej veci obdržal od súdneho exekútora podnet na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktoré súdu doručil dňa 01.03.2016. Zároveň súdu zaslal aj vyčíslenie trov exekúcie . Súd podnet preskúmal a zistil a má za preukázané, že povinný zomrel dňa 04.07.2015 (po začatí exekúcie) a z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 3D/268/2015 zo dňa 14.09.2015 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť (§ 175h ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), Zákona č. 233/1995 Z. z. súd exekúciu zastaví ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2, Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti súd exekúciu zastaví aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 O. s. p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať. Súd na základe zistení potom exekúciu zastavil.
Oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v danom prípade je potrebné zastaviť ex. konanie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP a exekútorovi náhradu trov nepriznať.
Súd sa s takýmto názorom oprávneného nestotožnil, pretože inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nepatria ani do jedného z ostatných dôvodov uvedených v § 57 a súvisia
- s právnymi úkonmi účastníkov exekučného konania pred exekučným príkazom (napr. oprávnený sa vzdal práva na vymáhanie priznaného práva alebo sa s povinným dohodol o pozhovení pred vykonaním exekúcie),
- s uplynutím času (s premlčaním judikovaného práva, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, nie je vynútiteľná exekúciou za predpokladu, že povinný sa premlčania dovolá),
- s námietkou o nepravdivosti verejnej listiny podľa § 37 ods. 3, § 43 ods. 2 EP, resp. podľa § 251 ods. 4 v spojitosti s § 134 OSP,
- so zistením, že nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve povinného,
- s tým, že rozhodnutie justičného orgánu cudzieho štátu odporuje slovenskému právnemu poriadku alebo nie je zaručená vzájomnosť, prípadne chýba uznanie takého rozhodnutia v prípade, keď sa vyžaduje,
- s tým, že exekútor vykonáva exekúciu nedovoleným spôsobom alebo kombináciou nedovoleného a dovoleného spôsobu exekúcie. Pri tomto dôvode neprípustnosti exekúcie súd rozhodne o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaví jedným uznesením, v ktorom sa uvedie výrok o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený vzhľadom na to, že proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by navyše odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania. V tomto prípade však súd má za preukázané, že dedičským konaním bolo preukázané, že nebohý nedisponoval žiadnym hnuteľným a nehnuteľným majetkom a preto dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti. 2
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie Preto je na mieste exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.
Pokiaľ sa týka úhrady trov exekučného konania súd zastáva názor, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako to má na mysli dikcia ustanovenia § 203 ods. 2, veta prvá, EP. Oprávnený znáša trovy exekúcie aj v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O výške trov exekúcie rozhodne bez zbytočného odkladu na návrh exekútora exekučný súd.
Z uvedeného dôvodu potom súd zaviazal oprávneného uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcii vo výške 29,75 Eur. Súd preskúmal zákonnosť, opodstatnenosť a správnosť vyúčtovania trov exekúcie a priznal súdn. Exekútorovi náhradu trov exekúcie takto : podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. (ďalej len "vyhláška") vo výške 9,96 Eur a podľa § 22 náhrady za poštovné a telekomunikačné vo výške 8,19 Eur. T.j. celkom 21,78 Eur + DPH 3,63 Eur, celkom 21,78 Eur. Súdny exekútor nesprávne uplatnil odmenu aj podľa § 14 ods. 1 ako aj podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, teda kumulatívne, preto súd priznal odmenu len podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, teda len paušálnou sumou. Kumulatínve uplatnenie odmeny aj paušálnou sumou aj podľa jednotlivých úkonov nie je možné. Súd o povinnosti uhradiť ex. trovy rozhodol podľa § 203 ods. 2, Ex. poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie nie je prípustné odvolanie . Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.