Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sa/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: U. N., nar.: XX.XX.XXXX, bytom T. B. XXX/XX, Q., právne zastúpený: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, Púchov, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.s. UPS/E Č.z. XXXX/ XXXXX zo dňa 28. februára 2022, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava č. s. UPS/US1/SSZOSK/ , č. z. 2022/37768 zo dňa 28. februára 2022 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o jeho odvolaní proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 5.1.2022, ktorým bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie k 5.11.2020 z dôvodu, že vykonáva funkciu vo výbore pozemkového spoločenstva.

2. Poukázal na to, že bol dňa 5.11.2020 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom nie z vlastnej viny je nezamestnanou osobou. Z dôvodu svojej príslušnosti k pozemkovému spoločenstvu Q. a z dôvodu občianskej povinnosti prijal neplatenú funkciu člena výboru pozemkového spoločenstva. Zdôraznil, že mu z tejto funkcie neplynie žiadna peňažná a ani nepeňažná výhoda. Nikdy mu žiadna odmena nebola schválená. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že uviedol do žiadosti o zaradenie do evidencie nepravdivé informácie, ktorý by inak mali za následok, že by nebol zapísaný do zoznamu uchádzačov o zamestnanie. Údajne mal mať nárok na nepravidelný príjem, pričom do dnešného dňa správne orgány nepotvrdili, že mu takýto nárok na príjem skutočne vznikol.

3. Žalobca ďalej namietal, že rozhodovanie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bolo porušené jeho právo na primerané hmotné zabezpečenie, ktoré je mu garantované aj . Jeho majetková sféra sa v dôsledku vykonávania funkcie vo výbore pozemkového spoločenstva žiadnym spôsobom nezväčšila. Vzhľadom na to, že správne orgány nikdy neskúmali, či mu skutočne bola nejaká odmena vyplatená, zaťažili svoje konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

4. Zdôraznil, že pre vyriešenie veci je kľúčové zistenie, čo zákonodarca myslel pod pojmom zárobkovej činnosti. Zákon o zamestnanosti neobsahuje konkrétnu definíciu zárobkovej činnosti a preto je podľa

žalobcu potrebné analogicky vychádzať zo zákona o sociálnom poistení, ktorý v ust. § 3 ods. 1 písm. a) takéto vymedzenie zárobkovej činnosti obsahuje. V zmysle takejto definície potom výkon neplatenej funkcie v pozemkovom spoločenstve definičné znaky zárobkovej činnosti nespĺňa. Žalobca považoval rozhodnutie aj za nepreskúmateľné, keď v odvolacom konaní argumentoval vyššie uvedenou analógiou so zákonom o sociálnom poistení, avšak žalovaný na uvedené žiadnym spôsobom nereagoval. Rozhodnutie žalovaného podľa jeho názoru nie je náležite odôvodnené. Žalobca s ohľadom na svoju sociálnu situáciu, ako aj zdravotný stav svojho syna žiadal priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a preto žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rovnako navrhol zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Poukázal na skutkové okolnosti veci, keď žalobca bol od 10.10.2020 členom výboru pozemkového spoločenstva Lesy Q., IČO: XX XXX XXX. Uvedené však žalobca neuviedol v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorú podal na úrade dňa 5.11.2020. V tejto žiadosti okrem iného čestne vyhlásil, že nevykonáva činnosť podľa osobitných predpisov. Tieto údaje sa následne ukázali ako nepravdivé a pritom viedli k zaradeniu žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

6. K tvrdeniu žalobcu, že neskúmal, či došlo k nejakému majetkovému prospechu uviedol, že zastáva právny názor, podľa ktorého nemá skúmať pri zárobkovej činnosti výšku príjmu, ale iba samotnú existenciu právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, za ktorý je v tomto prípade možné považovať zákon o pozemkových spoločenstvách. Výška odmeny nie je rozhodujúca. Uchádzač o zamestnanie môže vykonávať prácu mimo pracovného pomeru, prípadne asistenciu podľa až 23 za podmienok stanovených zákon o službách v zamestnanosti. Pri iných právnych vzťahoch sa výška odmeny neskúma, postačí existencia právneho vzťahu. Žalovaný pritom poukázal na právnu úpravu platnú a účinnú do 30.4.2017, ktorá by žalobcovi umožňovala vykonávať takúto činnosť.

7. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia, žalovaný uviedol, že nie je zákonodarca, naopak musí rešpektovať zákon a podľa neho a na základe neho aj rozhodovať. Uzavrel, že v právnej veci žalobcu bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav, vec bola správne právne posúdená a rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené.

8. V následnom vyjadrení žalobca vo svojej podstate zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu, pričom zdôraznil, že právne predpisy nie je možné vykladať len gramaticky a formálne. Jeho argumentácia v odvolacom administratívnom konaní spočívajúca na analogii legis nebola žalovaným vzatá do úvahy. Považoval za nemysliteľné, aby mu bol výkon dobrovoľníckej funkcie na škodu tak, že by kvôli nemu mal byť na základe formálnej aplikácie zákona vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Takýto postup je aj v rozpore s jeho ústavným právom združovať sa. V tomto ohľade poukázal aj na zriaďovaciu listinu pozemkového spoločenstva, v ktorej sa uvádza, že funkcionári nemajú nárok na odmenu za výkon funkcie a tento nárok môže vzniknúť jedine vtedy, ak im odmena bude priznaná členskou schôdzou pozemkového spoločenstva. Uvedenú listinu správny orgán prvého stupňa nesprávne interpretoval, resp. účelovo vyložil. Okrem toho, ak ho žalovaný na základe voľnej úvahy posúdil ako SZČO, tak bolo jeho povinnosťou uviesť na základe čoho, resp. akého zákona tak učinil. Zotrval na tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné.

9. Následne žalovaný vyjadril svoj nesúhlas s tým, že by zákon vykladal striktne formalisticky. Zdôraznil, že žalobca mal v žiadosti uviesť, že je členom výboru pozemkového spoločenstva a zopakoval podstatnú časť svojej argumentácie z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia.

10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca bol dňom 5.11.2020 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a to na základe písomnej žiadosti z tohto dňa. V predmetnej žiadosti o zaradenie do evidencie žalobca čestne vyhlásil, že nie je zamestnancom, v pracovnom pomere alebo v obdobnom vzťahu a súčasne, že nie je samostatne zárobkovo činná osoba, teda že nie je spoločníkom obchodných spoločností, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo prokuristom, neprevádzkuje živnosť, nevykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napríklad zákon o daňových poradcoch, zákon o autorizovaných architektoch, nevykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa osobitného predpisu).

11. Následne na základe podkladov zo Sociálnej poisťovne zo dňa 7.9.2021 bolo zistené, že žalobca bol dňa 8.7.2021 právnickou osobou - Lesy Q. - pozemkové spoločenstvo, elektronicky prihlásený do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne počnúc 1.7.2021. Podľa kódu má uzavretú s pozemkovým spoločenstvom dohodu o brigádnickej činnosti s nepravidelným príjmom. Na základe odpisu registrovaného subjektu z registra právnických osôb a podnikateľov (register Štatistického úradu) bolo zistené, že žalobca je od 10.10.2020 členom výboru spoločenstva Lesy Q., IČO: XX XXX XXX. Na základe týchto skutočností vydal dňa 28.9.2021 úrad rozhodnutie č. U ktorým žalobcu vyradil s evidencie uchádzačov o zamestnanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 11.11.2021 prvotne zrušil rozhodnutie správneho prvého stupňa. Následne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica rozhodnutím zo dňa 5.1.2022 opätovne rozhodol o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď konštatoval, že žalobca je členom výboru pozemkového spoločenstva, čo v žiadosti neuviedol. Keďže ide o zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu tak bolo podľa § 36 ods. 1 písm. r) zákona o službách zamestnanosti rozhodnuté o jeho vyradení z evidencie. Žalobca sa opätovne odvolal a žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.2.2022 toto rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

12. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podľa a je výbor výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Skonštatoval, že ide o vykonávanie zárobkovej činnosti na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu. Zastal názor, že v takomto prípade sa neskúma výška príjmu, ale iba samotná existencia právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, za ktorý treba v tomto prípade považovať zákon o pozemkových spoločenstvách. V zmysle tohto zákona môže občan takúto funkciu vykonávať a preto potom nemôže byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Výška odmeny je podstatná len pri dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo osobnú asistenciu podľa až 23 za podmienky, že jeho mesačná odmena nepresiahne zákonom stanovenú výšku. Pri iných právnych vzťahoch sa však výška príjmu neskúma.

13. Správny súd na žiadosť žalobcu prejednanie veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní sudkyňa účastníkov konania oboznámila s tým, že pôvodne bola vec náhodným výberom pridelená ako zákonnému sudcovi JUDr. L. P., ktorý bol však od 1.7.2022 zaradený do trestného kolégia tunajšieho súdu. Prerozdelením jeho vecí náhodným výberom bola daná právna vec pridelená JUDr. V.j. V predmetnej právnej veci bol uznesením č.k. -55 zo dňa 26.5.2022 správnej žalobe priznaný odkladný účinok. 14. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu, vyjadrení zástupcov účastníkov a žalobcu na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.

15. Podľa § 36 ods. 1 písm. r) bod 1 zákona o službách e zamestnanosti úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom yaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uchádzač o zamestnanie uviedol údaje, ktoré boli následne preukázané ako nepravdivé a ktoré viedli k jeho zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a ktorý

a) nie je zamestnanec,

b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru 12) alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, 13) ak v odseku 2 nie je ustanovené inak,

c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,

d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

17. V predmetnej právnej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného vydané vo veci vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie spätne od 5.11.2020. Dôvodom jeho

vyradenia bola skutočnosť, že už v čase rozhodnutia o zaradení do tejto evidencie žalobca v žiadosti neuviedol, že je členom výboru pozemkového spoločenstva. Uvedená činnosť je pritom podľa názoru správnych orgánov zárobkovou činnosťou podľa osobitného predpisu. Vec bola správnymi orgánmi posúdená podľa§ 36 ods.1 písm. r) bod 1 zákona o službách zamestnanosti.

18. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca je od 10.10.2000 členom výboru pozemkového spoločenstva. Od 5.11.2020 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobca bol prihlásený do registra poistencov a sporiteľov od 1.7.2021 a to pozemkovým spoločenstvom Q.. K uvedenému došlo takmer 10 mesiacov po vzniku jeho funkcie. Podľa kódu má mať s pozemkovým spoločenstvom uzavretú dohodu o brigádnickej činnosti s nepravidelným príjmom. Na otázku sudkyne žalobca uviedol, že nevie, či uzavrel s pozemkovým spoločenstvom takúto dohodu. Opakovane však zdôrazňoval, že v súvislosti výkonom funkcie člena výboru mu neboli vyplatené žiadne peniaze a to ani ako náhrady cestovného.

19. Podľa názoru správneho súdu je pre posúdenie veci kľúčové vyložiť pojem zárobková činnosť. Až následne po definovaní tohto v zákone použitého termínu je možné posúdiť charakter činnosti žalobcu a to aj s ohľadom na špecifiká tejto činnosti, ktoré vyplývajú zo sui generis postavenia právnických osôb

- pozemkových spoločenstiev, ako aj ustáliť, či je pre posúdenie veci podstatné, či bola alebo nebola žalobcovi z titulu tejto funkcie vyplatená odmena, resp. či mu z nej vyplývajú nejaké pôžitky.

20. Správny súd poukazuje na to, že zákon o podpore zamestnanosti nedáva žiadnu legálnu definíciu tohto pojmu. Napriek tomu, že je tento pojem použitý v právnom poriadku Slovenskej republiky vo viacerých zákonoch, podľa názoru správneho súdu takúto definíciu obsahuje len zákon o sociálnom poistení. Ide však o definíciu len pre účely tohto zákona.

21. Rovnako správny súd poukazuje na to, že v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je v predtlačenom texte pri „zárobkovej činnosti podľa osobitných predpisov“ uvedený ako príklad zákon o audítoroch, zákon o autorizovaných architektoch, poľnohospodárska činnosť podľa osobitného predpisu. Ide o činnosti, ktoré predstavujú tzv. slobodné povolania resp. podnikateľské činnosti vykonávané na základe osobitných predpisov. Je potrebné uviesť, že výkon funkcie vo výbore pozemkového spoločenstva nie je vo svojej podstate činnosťou podobnou týmto príkladmo uvedeným činnostiam.

22. Správny súd pritom poukazuje aj na špecifiká tejto činnosti, keď právnická osoba - pozemkové spoločenstvo nie je typickým podnikateľom (aj keď môže vykazovať zisk), ale vo svojej podstate je špecifickou formou podielového spoluvlastníctva. S poukazom na tieto špecifiká nie je ani rozsah právomocí jej štatutárneho orgánu zhodný s oprávneniami štatutárneho orgánu pri právnických osobách založených podľa .

23. Žalobca v odvolacom administratívnom konaní poukázal na definíciu zárobkovej činnosti v zákone o sociálnom poistení, pričom mal za to, že má byť analogicky použitá aj pre výklad tohto pojmu podľa zákona o službách zamestnanosti. Je pravdou, že na uvedené žalobca žiadnym spôsobom nereagoval a nedal odpoveď na nastolenú argumentáciu. Dá sa povedať, že to, že výkon funkcie člena výboru je zárobková činnosť podľa osobitného predpisu jednoducho konštatoval ako jasnú a samozrejmú vec bez toho, aby cítil potrebu sa uvedeným bližšie zaoberať. Bral to ako základnú a východiskovú axiómu pre svoje ďalšie úvahy o tom, či pre posúdenie veci má právny význam, či z tejto činnosti pre žalobcu plynul alebo neplynul nejaký príjem.

24. Správny súd zdôrazňuje, že bez toho, aby bola daná východisková definícia toho, čo je potrebné rozumieť pod pojmom zárobková činnosť, nie je možné vec riadne posúdiť a dať odpovede na jednotlivé žalobcom nastolené problémy a argumenty. Nie je vecou správneho súdu, ktorý vykonáva „len“ kontrolu zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, aby takúto pre rozhodnutie zásadnú otázku riešil sám a takýmto zásadným spôsobom dopĺňal rozhodovanie žalovaného. Ide o otázku, ktorá musí byť primárne vyriešená v administratívnom konaní.

25. S poukazom na uvedené správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že jeho povinnosťou bude vyložiť pojem zárobková činnosť a následne vec posúdiť aj s ohľadom na špecifiká činnosti vykonávanej žalobcom. Je pritom potrebné, aby

žalovaný riadne reagoval na odvolaciu námietku žalobcu ohľadne použitia analógie zákona. Bude jeho povinnosťou uviesť či je možné analogicky použiť zákon o sociálnom poistení, tak ako žiada žalobca. Správny súd dáva do pozornosti žalovaného, že žalobca bol titulom uzavretia dohody o brigádnickej činnosti prihlásený do Sociálnej poisťovne až 1.7.2021 teda cca 10 mesiacov po vzniku jeho funkcie vo výbore, a teda nevyhnutne nemusí ísť o dohodu uzavretú v súvislosti v výkonom tejto funkcie.

26. Správny súd priznal v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa . O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník tunajšieho súdu samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).