Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cb-89-2014.pdf
PDF · 121.63 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/89/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci navrhovateľa: JU., s miestom podnikania 908 73 Veľké Leváre č. 1064, IČO : 37 029 231, zastúpený JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, proti odporcovi : M., zastúpený Mgr. Romanou Paliderovou, advokátkou, Jégého 19, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 11.783,80 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 11.783,80 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.783,80 € od 01.01.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 383,31 € a trov právneho zastúpenia vo výške 1.125.90 € právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Marte Vícenovej, Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 30.05.2012, ktorý bol súdu doručený dňa 07.06.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 15.103,80 € s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že odporcovi vystavil za vykonané práce faktúru č. 43/2009 splatnú 31.12.2009 na sumu 15.483,80 €, odporca na faktúru zaplatil sumu 380 €, zostatok vo výške 15.103,80 € napriek výzvam neuhradil. Okrem žalovanej istiny si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania a náhradu trov konania.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Rob/195/2012-13 zo dňa24.09.2012, ktorým návrhu vyhovel a uložil odporcovi zaplatiť pohľadávku navrhovateľa spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania. Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že navrhovateľ zavádza súd a domáha sa neexistujúceho nároku, faktúra č. 43/2009 sa neopiera o žiadny právny dôvod. Nie je pravdou, že odporca plnil na pohľadávku platbou vo výške 380 €.
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 08.12.2011, doplneným podaním zo dňa 17.12.2014 zobral návrh v časti o zaplatenie 3.320 € a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.320 € od 01.01.2010 do zaplatenia spať, a to z dôvodu čiastočnej úhrady faktúry dňa 31.12.2009. Zároveň sa ďalším podaním zo dňa 06.12.2012 vyjadril k podanému odporu, v obsahu vyjadrenia uviedol, že faktúra 43/2009 bola vystavená za vykonané práce pre odporcu na stavbe vo Veľkých Úľanoch. Odporca na faktúru čiastočne plnil, a to dňa 31.12.2009 sumou 3.320 € a dňa 23.11.2010 sumou 380 €, pričom až dodatočne mu účtovníčka oznámila platbu vo výške 3.320 €. Odporca pri platení do účelu platby uviedol, že ide o zálohu na faktúru 43/2009.
Súd uznesením č.k. 10Cb/89/2014-39 zo dňa 23.12.2014 konanie v časti o zaplatenie 3.320 € a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.320 € od 01.01.2010 do zaplatenia zastavil.
Predmetom konania tak zostalo zaplatenie 11.783,80 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.783,80 € od 01.01.2010 do zaplatenia.
Navrhovateľ podaním zo dňa 17.12.2014 upresnil označenie odporcu, nakoľko podnikateľ vykonávajúci činnosť pod obchodným menom M. s miestom podnikania J. Kubinu 40, 901 01 Malacky, IČO: 32 634 439, ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 31.01.2013. Samotný zánik živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa rozhodnutím živnostenského úradu na jeho žiadosť pred alebo po začatí konania nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z jeho podnikateľskej činnosti (Uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obo 377/98). Zánik živnostenského oprávnenia sa na označení odporcu preto prejavil len vypustením dodatku k jeho menu a priezvisku (ktorý v zmysle § 9 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je obligatórnou súčasťou obchodného mena fyzickej osoby - podnikateľa), ktorý vyjadroval druh jeho podnikania, čo ale nemá vplyv na jeho identifikáciu ani záväzky vzniknuté pri podnikateľskej činnosti.
V prejednávanej veci sa súd oboznámil s obsahom procesných podaní účastníkov, nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom navrhnutých svedkov a listinnými dôkazmi založenými v spise a ustálil nasledovný skutkový a právny stav :
Z predloženej faktúry č. 43/2009 zo dňa 17.12.2009 súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporcovi dodávku diela : práce bágrom JCB 210 vykonané v dňoch 03.11.-04.12.2009, miesto : Veľké Úľany, za sumu 15.483,80 € (rozsah 280 hod., cena 46,47 €, celkom bez DPH 13.011,60 €) faktúra bola splatná do 14 dní. (č.l. 4 spisu)
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.12.2009 súd zistil, že odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 3.320 €, uvedený účel platby na doklade záloha za fa 43/2009.( č.l.27)
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.11.2010 súd zistil, že odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 380 €, uvedený účel platby na doklade čiastočná úhrada fa 43/2009.( č.l.75)
Z faktúry č. 319/2009 zo dňa 21.12.2009 splatnej 14.01.2010 na sumu 3.486,13 € odporca refakturoval navrhovateľovi motorovú naftu od dodávateľa MKV. Z príjmového pokladničného dokladu č. PP090040 zo dňa 05.02.2010 vyplýva, že navrhovateľ faktúru odporcovi zaplatil v plnej výške. ( č.l. 79,80 )
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní vo veci dňa 04.11.2015 uviedla, že medzi účastníkmi nie je sporné, že prišlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, rovnako za nesporné považuje, že zo strany navrhovateľa prišlo k vykonaniu diela a jeho odovzdaniu. Medzi účastníkmi prebiehala dlhodobejšia spolupráca, ktorá prebiehala ústnou formou, preto ani v tomto prípade nebol dôvod na písomnú formu právnych úkonov, prišlo len k čiastočným úhradám vo výške 380 € a 3320 €, čím odporca čiastočným plnením uznal svoj záväzok.
Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní vo veci dňa 04.11.2015 uviedla, že odporca pohľadávku uplatnenú v konaní neuznáva, nakoľko táto zanikla zaplatením celej sumy, čo mieni v konaní preukázať, úhrada mala prebehnúť v hotovosti a navrhuje návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľ na pojednávaní vo veci dňa 04.11.2015 ako účastník konania uviedol, že medzi účastníkmi prebiehala dlhodobá spolupráca, nikdy predtým sa nestalo, že by faktúry neboli zaplatené. V súdenej veci išlo o akciu vo Veľkých Úľanoch, kde robil výkopové práce, túto akciu (ako aj iné v rámci vzájomnej spolupráce) riešil za odporcu P., išlo o syna odporcu, ktorý navrhoval, aby sa práce zaplatili prostredníctvom nejakých pozemkov. Navrhovateľ nesúhlasil a trval na tom, že vystaví riadnu faktúru, na čom sa nakoniec dohodli. Podklady na vystavenie faktúry vypracoval P., prebehla čiastočná úhrada, príjmový pokladničný doklad vypisoval P., túto platbu aj navrhovateľ obdržal, tak ako aj platbu 380 €. Cena za práce bola dojednaná ústne pred začatím zákazky, výšku odmeny ako je uvedené vo faktúre vypočítal P.. Celú stavbu preberal P., má dokonca vo Veľkých Úľanoch na stavbe v ubytovni pobyt, všetko riešili ústne, nakoľko roky spolupracovali dobre a mali kamarátsky vzťah.
Odporca na pojednávaní vo veci dňa 04.11.2015 ako účastník konania uviedol, že firmu založil v roku 1993, keď deti dospeli, začali vypomáhať. Splnomocnil synov P. na to, aby za firmu oni vykonávali činnosti, na túto zákazku konkrétne bol splnomocnený syn P., P. sa staral o účtovníctvo a fakturáciu,
odporca zabezpečoval technickú časť zákazky, pri tejto osobne nebol, zabezpečoval ju Roman, odporca len vie, že prebehla. O tom, že bola zákazka bola vyplatená vie od Romana. Zo strany odporcu nebola namietaná kvalita a rozsah prác, všetko bolo vždy v poriadku.
Svedok P. na pojednávaní vo veci dňa 14.12.2015 uviedol, že odporca je jeho otec a pracoval pre jeho firmu ako zodpovedný zástupca. Na zákazke vo Veľkých Úľanoch spolupracovali s navrhovateľom na základe objednávky spoločnosti PREGO s.r.o., p. M., pre ktorého obaja pracovali už predtým, navrhovateľom vyúčtované práce žalovanou faktúrou boli v poriadku a vykonané. Čo sa týka úhrad, firma PREGO, s.r.o. už vopred avizovala, že nebude mať finančné prostriedky na úhradu prác a navrhla kompenzáciu úhrady prác za pozemky v danej lokalite. Navrhovateľ aj odporca vstúpili do zmluvného vzťahu fakticky samostatne, navrhovateľ nebol subdodávateľ, bol len dohodnutý spôsob fakturácie tak, že proti PREGO bude fakturovať odporca a následne navrhovateľ bude fakturovať odporcovi. Navrhovateľ obdržal za vykonané práce zálohy 2.200 € v mesiaci november 2009, v januári 2010 dostal ďalšiu zálohu, v septembri 2010 po predaji pozemkov dostal ďalšie finančné prostriedky. Navrhovateľ po predaji pozemkov urgoval peniaze, lebo ich chcel ihneď, brat ich vybral a odniesol, prevzal si ich u odporcu na firme. Následne mal byť vystavený príjmový pokladničný doklad, k čomu nedošlo, potom sa navrhovateľ odmlčal a následne začali chodiť výzvy. Stalo sa že odporca dal navrhovateľovi obnos peňazí, až následne za 3,4 mesiace bol doručený príjmový doklad na 380 € na úhradu faktúry za práce vo Veľkých Úľanoch, uvedené nemá nič spoločné s pohľadávkou vymáhanou v tomto konaní. Odporca tiež zabezpečil pohonné hmoty, navrhovateľ za to neuhradil poslednú faktúru. Hotovostné platby vyplácal navrhovateľovi svedok P. v prítomnosti brata (P.) a jeden raz v prítomnosti P. všetky platby boli odovzdávané v areál firmy Poľná 9 v Malackách, platby boli asi 4 krát, v účtovníctve odporcu je faktúra vedená ako neuhradená. Bolo bežnou praxou medzi účastníkmi, že si dávali peniaze v hotovosti bez dokladu a následne a následne navrhovateľ doručil doklady. Príjmové pokladničné doklady na sumu 3320 € a 380 € svedok po predložení pozná, na sumu 3.320 € bol ním vystavený, príjmový doklad na sumu 380 € prišiel poštou.
Svedok T. na pojednávaní vo veci dňa 17.02.2016 uviedol, že odporca je jeho otec, v jeho firme od roku 1994 spolupracoval a bol poverený a splnomocnený vo všetkých veciach týkajúcich sa účtovníctva a právneho zastupovania. S navrhovateľom spolupracovali na viacerých zákazkách, niektoré boli účtované na neho, niektoré odporcom, a po ukončení sa robilo rozúčtovanie. Čo sa týka úhrad, prebiehali tak, že sa peniaze odovzdali na čestné slovo. Aj v tomto prípade navrhovateľovi odovzdali všetky peniaze vyúčtované faktúrou, tá bola vystavená v decembri, rovnako aj faktúra odporcu za naftu. Potom sa všetci stretli v januári, bol prítomný Ing. Róbert Sloboda, jeho brat Roman Sloboda a navrhovateľ a robilo sa rozúčtovanie. Svedok má vedomosť, že faktúra za naftu nie je uhradená. Čo sa týka čiastočnej úhrady faktúry, svedok navrhovateľovi odovzdal osobne cca 3.300 €, ktoré nakoniec v konaní priznal, čo vie od brata. Celá zákazka bola s objednávateľom (ktorým bol p. Fabian za spoločnosť PREGO s.r.o.) dojednaná tak, že po ukončení prác a zápise nových parciel do katastra bude časť pozemkov prevedená na odporcu a týmto spôsobom budú uhradené práce. K tomuto aj došlo, spoločnosť PREGO s.r.o. previedla pozemky na svedka ako fyzickú osobu, svedok nehnuteľnosť predal p. Lukáčovi a z výťažku zaplatil faktúru navrhovateľa, asi v auguste 2010 a v septembri 2010. V auguste mu dal p. Lukáč 5.000 €, z toho 3.000 € dal navrhovateľovi a zvyšok mu zaplatil do plnej sume faktúry po úhrade celej kúpnej ceny p. Lukáčom. Riešilo sa to v kancelárii u odporcu, bol prítomný brat svedka, v auguste bol prítomný aj p. Holeš. Neboli vyplnené a odovzdané príslušné účtovné doklady k platbám, takýmto spôsobom sa realizovali platby dlhodobo. Faktúru odporca vedie v účtovníctve ako neuhradenú. Brat vybral peniaze a odovzdal ich navrhovateľovi v kancelárii u odporcu, suma 15.000 € bola navrhovateľovi zaplatená na 4 krát, v mesiacoch november 2009, január, august a september 2010, v novembri sumu 2.200 €, január bolo rozúčtovanie a hotovosť odovzdal brat v sume 3.320 €, v auguste svedok vybral peniaze zo svojho účtu po zaplatení zálohy p. Lukáčom a odovzdal ich navrhovateľovi v kancelárii vo výške 3.000 € a v septembri mu dal svedok cca. 2.700 €, ktoré on vybral z účtu. Faktúru za neuhradenú naftu urgovali telefonicky, potom to už neriešili, pretože pohľadávku zahrnuli (akoby započítali) voči faktúre navrhovateľa, ktorú vystavil za práce pri poslednom zúčtovaní v septembri 2010, riadne účtovné započítanie ale neprebehlo. Celkovo na faktúru, ktorá je predmetom sporu zaplatili navrhovateľovi niečo cez 8000 €, v novembri sa zaplatilo 2.200 €, v januári 3.320 €, v auguste 3.000 € a septembri 2.700 €. Odporca zaplatil priamo 380 €, o ktorej platbe tiež existuje účtovný doklad.
Svedok P.a pojednávaní vo veci dňa 13.04.2016 uviedol, že osobne pozná oboch účastníkov, o zákazke vo Veľkých Úľanoch vie len toľko, že ju robili spolu. O tom, čo tam robili a na základe čoho, o
prípadných platbách nevie nič. V roku 2010 bol osobne prítomný pri situácii, že P.a odovzdával peniaze navrhovateľovi, bol tam prítomný P. a navrhovateľ, pýtal, sa či požičiavajú peniaze navrhovateľovi, na čo P. povedal, že nie, že ho vyplácali. Nepamätá si ani aká suma to bola, odkiaľ ju vyberal. Bolo to na jeseň doobeda, na firme ADOS, nevie presne, za čo boli tie peniaze. Neskôr mu hovorili, že čakali nejaký doklad.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 98 zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Podľa § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
Podľa § 580 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Základným atribútom uzatvorenia platného zmluvného vzťahu je dohoda strán o podstatných náležitostiach zmluvného vzťahu, pričom po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo, keď súd skúmal, či medzi účastníkmi existovala dohoda o predmete diela a jeho cene, pričom dospel k záveru, že navrhovateľ a odporca uzatvorili platne zmluvu, ktorou sa navrhovateľ zaviazal vykonať pre odporcu práce bagrom JCB 210 za dohodnutú cenu 46,47 € bez DPH za hodinu. Vzhľadom na povahu účastníkov s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom je zrejmé, že sa záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), tento vzťah upravený Obchodným zákonníkom. Zánik živnostenského oprávnenia odporcu, fyzickej osoby podnikateľa rozhodnutím živnostenského úradu nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z jeho podnikateľskej činnosti a tiež na zodpovednosť za záväzky vzniknuté pri podnikaní.
Predmet zmluvy, dojedaná cena, rozsah a kvalita vykonaných prác nebola účastníkmi sporovaná, ako to na napokon vyplynulo aj z výsluchu odporcu („zo strany odporcu nebola namietaná kvalita a rozsah prác, všetko bolo vždy v poriadku“, pojednávanie 04.11.2015) a svedka Romana Slobodu („navrhovateľom vyúčtované práce boli v poriadku vykonané“, pojednávanie 14.12.2015). Uvedené skutkové okolnosti teda neboli medzi účastníkmi sporné (čo napokon vyplýva aj z preukázaných čiastkových úhrad v sume 380 € a 3.320 €), odporca v rámci procesnej obrany najskôr v podanom tvrdil, že navrhovateľ zavádza súd a domáha sa neexistujúceho nároku, faktúra č. 43/2009 sa neopiera o žiadny právny dôvod a nie je pravdou, že plnil na pohľadávku platbou vo výške 380 €, potom na pojednávaní dňa 04.11.2015 tvrdil, že jeho záväzok voči navrhovateľov v celom rozsahu zanikol jeho zaplatením a následne na pojednávaní dňa 14.12.2015 vzniesol započítaciu námietku voči uplatneného nároku do výšky 3.486,13 € z titulu neuhradenej faktúry za motorovú naftu. Súd obranu odporcu posúdil ako účelovú a nepreukázanú.
Procesnou povinnosťou navrhovateľa v konaní je svoje tvrdenia preukázať. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Teda od navrhovateľa nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, napríklad aby preukazoval, že mu odporca pohľadávku neuhradil. ( analog. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009)
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ani skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha sa neexistujúceho nároku a faktúra č. 43/2009 sa neopiera o žiadny právny dôvod a že nie je pravdou, že plnil na pohľadávku platbou vo výške 380 €, a ani zánik záväzku splnením, rovnako ako existenciu protipohľadávky vo výške 3.486,13 € z titulu neuhradenej faktúry č. 319/2009 za motorovú naftu ku dňu rozhodnutia súdu.
Ako je už uvedené vyššie, v konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo, rovnako z výsluchu účastníkov, ako aj navrhovaných svedkov, vyplynulo, že navrhovateľ pre odporcu poskytol dohodnuté plnenie riadne a včas, a tiež bola preukázaná čiastočná úhrada 380 € (listinným dôkazom - PPD zo dňa 23.11.2010 s uvedeným účelom platby, výsluchom svedkov Romana Slobodu a Ing. Roberta Slobodu). Obranu odporcu v podanom odpore súd preto posúdil ako účelovú.
V priebehu konania odporca založil procesnú obranu na tvrdenom zániku záväzku splnením, a to hotovostnými platbami zloženými priamo odporcovi, čo preukazoval výpismi z účtov a výsluchom svedkov Romana Slobodu, Ing. Roberta Slobodu a Rastislava Holeša.
Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že medzi účastníkmi síce prebiehali rokovania o spôsobe zaplatenia pohľadávky navrhovateľa tak, že táto bude uhradená z výťažku z predaja nehnuteľnosti, ktorá mala byť prevedená do vlastníctva odporcu investorom stavby vo Veľkých Úľanoch, v konaní však bolo preukázané, že takáto dohoda existovala len vo vzťahu odporca (ako zhotoviteľ) - spoločnosť PREGO s.r.o. (ako objednávateľ). Medzi účastníkmi z dôvodu nesúhlasu navrhovateľa nebola existencia dohody o úhrade pohľadávky navrhovateľa z výťažku z predaja nehnuteľnosti v budúcnosti prevedenej na odporcu preukázaná. Z uvedeného dôvodu súd predložené Rozhodnutie správy katastra Galanta zo 7.9.2010 a 4.10.2010 považoval za bezpredmetné pre rozhodnutie vo veci.
Z predloženého výpisu odporcu vedeného OTP bankou, a.s. o hotovostnom výbere dňa 20.11.2009 síce vyplýva výber z účtu v sume 2.250 € P., avšak nijako nevyplýva odovzdanie vybratej sumy navrhovateľovi. Taktiež z výpisu z účtu svedka T., vedeného v Unicredit bank, a.s. vyplývajú výbery z účtu 22.09.2010 v sume 562,54 €, dňa 16.09.2010 v sume 7.075,35 € a dňa 24.08.2010 v sume 4.200 €, avšak rovnako nijako nevyplýva odovzdanie vybratej sumy navrhovateľovi, tvrdenie o odovzdaní peňazí nepreukazujú ani predložené výberové lístky z banky. Zo všetkých predložených dokladov vyplýva len to, že T. vyberal z účtov finančnú hotovosť, ale nevyplýva za akým účelom ani ako s ňou naložil. (č.l. 59-67 spisu) Z výsluchu svedka I. vyplynulo len, že bol v roku 2010 prítomný pri situácii, že T. odovzdával peniaze navrhovateľovi, bol tam podľa jeho výpovede prítomný ešte Roman Sloboda. Svedok si nepamätal akú sumu a nemal vedomosť ani o účele poskytnutia, len mu bratia údajne povedali, že navrhovateľa vyplácali.
Čo sa týka vznesenej započítacej námietky, odporca nepreukázal, že v čase započítacieho prejavu jeho pohľadávka vo výške 3.486,13 € z titulu neuhradenej faktúry č. 319/2009 zo dňa 21.12.2009 splatnej 14.01.2010 za motorovú naftu existovala. Navrhovateľ predložil súdu príjmový pokladničný doklad č. PP090040 zo dňa 05.02.2010, ktorého vyplýva, že navrhovateľ faktúru odporcovi zaplatil v plnej výške. (č.l. 79,80) právny zástupca navrhovateľa pre prípad, že by súd dospel k opačnému záveru, vzniesol námietku premlčania nároku odporcu. V obchodno-záväzkových vzťahoch síce započítaniu nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie, i v prípade, že by súd dospel k záveru, že pohľadávka odporcu nebola navrhovateľom zaplatená, teda v čase rozhodovania by existovala (čo sa javí ako nepravdepodobné, nakoľko faktúra mala byť vystavená ešte v r. 2009, odporca si jej zaplatenie voči navrhovateľovi neuplatňoval, a to ani mimosúdne formou každoročnej inventarizácie záväzkov), nemohol by ju priznať ani v rámci započítacej námietky s ohľadom na vznesenú námietku premlčania nároku navrhovateľom. Ak sa premlčí právo, odpadá aj možnosť uplatniť ho kompenzačnou námietkou, ak druhá strana takéto premlčanie namietne.
Súd nepripustil výsluch svedka K., ktorý odporca navrhol na poslednom pojednávaní dňa 11.05.2016, ktorý bol spoločníkom T. a podľa tvrdenia odporcu mal byť tiež prítomný pri odovzdávaní peňazí, nakoľko zo všetkých výpovedí svedkov vypočutých v konaní, a to aj samotného IG., jednoznačne vyplynulo, že pri tvrdenom odovzdávaní peňazí mali byť prítomní len navrhovateľ, P. a v roku 2010 svedok Holeš. Súdu sa javí ako nepravdepodobné, že by si na prítomnosť ďalšej osoby pri tak pre odporcu podstatnej udalosti, akou hotovostná platba bezpochyby je, nespomenul v priebehu konania odporca a ani žiadny z vypočutých svedkov, pričom právna zástupkyňa odporcu nevedela súdu uviesť kedy a pri akom tvrdenom odovzdávaní peňazí mal označený svedok byť osobne prítomný.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že uplatnený nárok na navrhovateľa na zaplatenie doplatku ceny vo výške žalovanej istiny 11.783,80 € za vykonané práce bagrom JCB 210 v dňoch 03.11.- 04.12.2009 vo Veľkých Úľanoch, je plne dôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Nakoľko je odporca v omeškaní s plnením peňažného záväzku a toto omeškanie trvá, súd priznal navrhovateľovi aj nároky vyplývajúce z omeškania, a to úrok z omeškania odo dňa vzniku omeškania s úhradou faktúry, ktorou navrhovateľ vyúčtoval cenu za dielo (nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 43/2009 splatnej dňa 31.12.2009) z priznanej istiny do jej zaplatenia, a to vo výške 9 % ročne, keď výška úrokovej sadzby ECB v čase vzniku omeškania s plnením peňažného záväzku predstavovala 1 % ročne, navýšená o 8 % ročne podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., predstavuje úrok z omeškania 9 % ročne.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. má navrhovateľ vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu. Odporca má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie navrhovateľa, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dôvodiť, že v tomto rozsahu nemal navrhovateľ vo veci úspech. Vtedy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. ( Uznesenie NS SR č. k. 6M Cdo 19/2010)
O trovách konania v zastavenej časti ( o zaplatenie 3.320 € s prísl.) navrhovateľ vzal návrh späť z dôvodu, že pohľadávka bola uhradená do výšky 3.320 € pred podaním žalobného návrhu (31.12.2009, keď návrh bol podaný 30.05.2012) a teda navrhovateľ zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, preto bol v tejto časti neúspešný. Vo zvyšku uplatneného nároku ( 11.403,80 €) bol návrh navrhovateľa dôvodný, navrhovateľ bol preto v tejto časti úspešný.
S prihliadnutím k tomuto záveru potom súd hodnotil (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný, keď predmetom konania bol nárok navrhovateľa na zaplatenie 15.103,80 €, navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie 11.783,80 €, t.j. 78,02 %, odporca v časti o zaplatenie 3.320 €, t.j. 21,98 %. Navrhovateľovi teda vzniklo práva na náhradu 56,04 % trov vynaložených na uplatnenie práva (78,02 - 21,98 = 56,04 €), ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z podaného návrhu, ktorý si uplatnil v sume 684 €, z čoho predstavuje 383,31 € a trov právneho zastúpenia, ktoré si právny zástupca navrhovateľa uplatnil v celkovej výške 2.009,04 €, za 6 úkonov právnej služby, a to: 1/ príprava a prevzatie zastúpenia vo výške 324,54 € (270,54 € + 54,11 € 20 % DPH) 2/ účasť na pojednávaní dňa 04.11.2015 vo výške 324,54 € (270,54 € + 54,11 € 20 % DPH) 3/ účasť na pojednávaní dňa 14.12.2015 vo výške 324,54 € (270,54 € + 54,11 € 20 % DPH) 4/ účasť na pojednávaní dňa 17.02.2015 vo výške 324,54 € (270,54 € + 54,11 € 20 % DPH) 5/ účasť na pojednávaní dňa 13.04.2016 vo výške 324,54 € (270,54 € + 54,11 € 20 % DPH) 6/ účasť na pojednávaní dňa 11.05.2016 vo výške 324,54 € (270,54 € + 54,11 € 20 % DPH), k jednotlivým úkonom za rok 2015 uplatnil režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 3 x 10,07 € (8,39 € + 1,68 € 20 % DPH), spolu 30,21 € a za rok 2016 vo výške 3 x 10,30 € (8,59 € + 1,72 € 20 % DPH) spolu 30,99 €; z čoho 56,04 % predstavuje 1.125.90 €.
Súd podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia a ostatné trovy, všetky trovy konania je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)