Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/77/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu 1/: U.. Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom U.. N. F. XXXX/X, V. a žalobkyne 2/: Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom L. XXX/ XX, V., zastúpených HAVRILLA & Co. s.r.o., IČO: 36 364 606, so sídlom Nám M. Benku 2, Bratislava, proti žalovanému 1/: Nová Bažantnica 2, s. r. o., IČO: 52 216 179, so sídlom Svetlá 1, Bratislava a žalovanému 2/: NB7, s. r. o., IČO: 54 206 669, so sídlom Svetlá 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. júna 2022, č. k. -37, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný 2/ je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve v pomere 1/1 a to s rozostavaným rodinným domom postaveným na pozemku, parcela registra C KN č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria o výmere: XXXmX, pozemky: parcela registra C KN č. XXXX/ XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria o výmere: XXXmX a parcela C KN č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXX U., nachádzajúce sa v k.ú. V., aktuálne zapísané na LV č. XXXXX pre k.ú. V., vedeného Okresný úradom Senec pre k.ú. V.; a rozostavaným rodinným domom postaveným na pozemku, parcela registra C KN č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria o výmere: XXXmX, pozemky: parcela registra C KN č. XXXX/ XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria o výmere: XXXmX a parcela C KN č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXX U., nachádzajúce sa v k.ú. V., aktuálne zapísané na LV č. XXXXX pre k.ú. V., vedeného Okresný úradom F. pre k.ú. V., a zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva k nim a ich zaťaženia inými právami tretích osôb, prenájmu, udelenia súhlasu tretej osobe s užívaním nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve a to s rozostaveným rodinným domom v rodinnom dvojdome F. XXX- XRD vchod I. (pravá strana) postaveným na pozemku, parcela registra C KN č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere XXXmX, nachádzajúcej sa v k.ú. V., pôvodne zapísanej na LV č. XXXX, aktuálne zapísanej na LV č. XXXXX, pre k.ú. V., vedeného Okresný úradom Senec pre k.ú. V. vrátane 1/2 spol. podielu na predmetnom pozemku (ďalej len „nehnuteľnosť č. 1“) a rozostaveným rodinným domom v rodinnom dvojdome F. XXX- XRD vchod I. (ľavá strana) postaveným na pozemku, parcela registra C KN č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere XXXmX, nachádzajúcej sa v k.ú. V., pôvodne zapísanej na LV č. XXXX, aktuálne zapísanej na LV č. XXXXX, pre k.ú. V., vedeného Okresný úradom Senec pre k.ú. V. vrátane 1/2 spol. podielu na predmetnom pozemku (ďalej len „nehnuteľnosť č. 2“). Žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal.

2. V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa vo veci samej domáhajú voči žalovaným určenia, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom „nehnuteľnosti č. 1“ a „nehnuteľnosti č. 2“ v pomere 1/1. Dôvodili, že dňa 25.01.2021 došlo k uzatvoreniu dohody o rezervácii nehnuteľností č. 1 medzi žalobcom 1/ ako budúcim kupujúcim a žalovaným 1/ ako budúcim predávajúcim a dňa 25.01.2021 aj k uzatvoreniu dohody o rezervácii k nehnuteľnosti č. 2 medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným 1/. V zmysle uvedených rezervačných dohôd v čl. II, ods. 1 sa žalobcovia a žalovaný 1/ dohodli na kúpnych cenách za nehnuteľnosti po 165 000,- eur vo vyhotovení štandard, pričom dňa 23.07.2021 sa dohodli na úprave kúpnych cien na sumu 155 000,- eur vo vyhotovení holodom. Žalobcovia v deň podpisu rezervačných zmlúv uhradili žalovanému 1/ aj rezervačné poplatky po 3 000,- eur, ktoré mali slúžiť na zabezpečenie záväzku žalobcov spočívajúcich v uzatvorení kúpnych zmlúv so žalovaným 1/, pričom uzatvoriť kúpnu zmluvu sa zmluvné strany zaviazali do 30.09.2021. Dňa 02.05.2022 žalobcovia vyzvali žalovaného 1/ a sprostredkovateľa - spoločnosť JADRAN rental services, s.r.o., IČO: 36867977, aby pristúpili k podpísaniu kúpnych zmlúv z dôvodu, že do dnešného dňa k tejto udalosti nedošlo, pričom mali za to že z ich strany žalobcov boli k uvedenému dátumu splnené všetky podmienky vyžadované rezervačnými dohodami na uzatvorenie kúpnych zmlúv. Na predmetnú výzvu reagoval dňa 11.05.2022 e-mailom v mene žalovaného 1 pán U.. L. M., ktorý poprel akýkoľvek zmluvný vzťah so žalobcami a zároveň poskytol žalobcom možnosť podpísať nové rezervačné zmluvy a to na rodinný dvojdom v stave holodom za kúpnu cenu vo výške 199 000,- eura a rodinný dom v stave holodom za kúpnu cenu vo výške 270 000,- eura. Žalobcovia mali za to, že obe rezervačné zmluvy sú platné, preto žiadali stretnutie s p. M., ku ktorému z dôvodu na strane p. M. nedošlo. Následne sa žalobcovia na základe informácii dostupných z katastra dozvedeli, že kúpnou zmluvou zo dňa 22.04.2022 V-3907/2022 došlo k prevode vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam č. 1 a 2 na žalovaného 2/, a to i napriek tomu, že v rezervačných dohodách mal v čl. II, bod 2 a v čl. III. bod 2. žalovaný v 1/ jednoznačne zakotvený zákaz uzavrieť akúkoľvek scudzovaciu zmluvu alebo ponúkať nehnuteľnosti na predaj tretím osobám, pričom tento zákaz porušil a previedol nehnuteľnosti na svoju vlastnú spoločnosť - na žalovaného 2/. Ozrejmili, že v spoločnostiach žalovaného 1/ a 2/ je jediným spoločníkom a konateľom p. M.. Žalovaný 2/ je teda vlastníkom oboch nehnuteľností. Žalobcovia mali za to, že išlo o úmyselné konanie žalovaného v 1/ s cieľom vyhnúť sa plneniu rezervačných dohôd voči nim. Zastali názor, že konanie žalovaného 1/ je špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi, pretože má zjavne za cieľ vyhnúť sa uzatvoreniu kúpnych zmlúv resp. vylákať vyššiu kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Žalobcovia spolu so žalobou navrhovali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami č. 1 a 2 a aby sa zdržal prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva k nim a ich zaťaženia inými právami tretích osôb, prenájmu, udelenia súhlasu tretej osobe s užívaním nehnuteľnosti, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Argumentovali, že bez uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami žalovaný 2/ s veľkou pravdepodobnosťou prevedie nehnuteľnosti na tretie osoby, aby získal umelo navýšenú kúpnu cenu, ktorá reálne zodpovedá ich trhovým cenám, a to až do času rozhodnutia vo veci samej, (teda do času určenia vlastníckeho práva žalovaného 1/ k predmetným nehnuteľnostiam) keďže existuje reálna obava, že žalovaný 2/ scudzí nehnuteľnosti a tým ohrozí ich postavenie.

3. Z obsahu spisového materiálu súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia dňa 25.01.2021 ako budúci kupujúci uzatvorili so žalovaným 1/ ako budúcim predávajúcim v písomnej forme dohody o rezervácii nehnuteľností (ďalej už len „rezervačné zmluvy“), predmetom ktorých bol záväzok zmluvných strán uzavrieť kúpne zmluvy na prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam č. 1 a 2, a to najneskôr do 30.09.2021 s tým, že kúpna cena bola určená v sume 165 000,- eur. Z rezervačných zmlúv vyplývalo, že žalovaný v 1/ sa zaviazal, že počas platnosti rezervačných zmlúv neuzatvorí akúkoľvek scudzovaciu zmluvu s treťou osobou k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj to, že po zaplatení rezervačného poplatku sa nehnuteľnosti nemali ponúkať tretím osobám a nemali sa uzatvoriť ani ďalšie rezervačné zmluvy k týmto nehnuteľnostiam. Z výpisu z LV č. XXXXX, ako aj katastrálnej mapy (portál M..F..sk) ďalej súd prvej inštancie zistil, že nehnuteľnosti č. 1 a 2 boli prevedené kúpnou zmluvou V-XXXX/XXXX zo dňa 22.04.2022 na žalovaného 2/, ktorého jediným konateľom a spoločníkom je jediný konateľ a spoločník žalovaného 1/. Z emailovej komunikácie zo dňa 11.05.2022 zistil, že žalobcom bolo ponúknutá možnosť uzavrieť nové rezervačné zmluvy na predmetné nehnuteľnosti s novými kúpnymi cenami v sume 199 000,- eur za rodinný dvojdom a v sume 270 000,- eur za rodinný dom. Pre prípad nezáujmu žalobcov o uzavretie nových rezervačných zmlúv boli žalobcovia vyzvaní na oznámenie čísla účtu na vrátenie nimi

zložených rezervačných poplatkov. Žalobcovia mali za to, že ich rezervačné zmluvy sú stále platné a preto žiadali o stretnutie s p. M. (konateľom a spoločníkom žalovaných), ku ktorému nedošlo.

4. Za tohto skutkového stavu právne odkazujúc na ust. a nasl. a dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia. V odôvodnení ozrejmil charakteristiku a definíciu neodkladného opatrenia a predpoklady pre jeho nariadenie. Skonštatoval, že v danom prípade sa žalobcovia ako budúci kupujúci z titulu rezervačných zmlúv, ktoré podľa svojho obsahu predstavovali zmluvy o budúcej zmluve podľa , domáhali súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia voči žalovaným z dôvodu, že žalovaný v 1. rade ako budúci predávajúci previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým mali žalobcovia a žalovaný v 1. rade uzatvoriť budúce kúpne zmluvy na prevod ich vlastníckeho práva zo žalovaného v 1. rade na žalobcov. Ozrejmil, že Zmluva o budúcej zmluve podľa pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy, pričom jej predmetom je záväzok spočívajúci v povinnosti uzatvoriť určitú budúcu zmluvu v určitej dohodnutej dobe. V prípade, ak je predmetom budúcej kúpnej zmluvy záväzok zmluvných strán uzatvoriť do určitej doby budúcu kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve budúceho predávajúceho a budúci predávajúci tento svoj záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve poruší tým, že predmetnú nehnuteľnosť prevedie na inú - tretiu osobu, zakladá sa tým nemožnosť plnenia zmluvy o budúcej zmluve, čoho dôsledkom je podľa zánik jeho povinnosti ako budúceho predávajúceho zo zmluvy o budúcej zmluvy, teda aj zánik samotnej zmluvy o budúcej zmluve. Doplnil, že uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007 (), podľa ktorého ak účastník zmluvy o budúcej zmluve prevedie vlastnícke právo k veci, ktorej zamýšľaný prevod je obsahom zmluvy o budúcej zmluve, na tretiu osobu, zaniknú tým práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve pre nemožnosť plnenia. Zároveň dospel k záveru, že porušenie zmluvy o budúcej zmluve, nemôže mať samo o sebe vplyv na právne postavenie tretej osoby a ani na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou účastník zmluvy o budúcej zmluve previedol nehnuteľnosť na tretiu osobu, čím zmluvu o budúcej zmluve porušil. Uvedený záver zase vyslovil Najvyšší súd ČR (). Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že tým, že žalovaný 1/ ako budúci predávajúci previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktorých prevod vlastníckeho práva mal byť predmetom budúcich kúpnych zmlúv, ktoré sa žalovaný 1/ zaviazal uzatvoriť so žalobcami na základe rezervačných zmlúv, došlo podľa z dôvodu nemožnosti plnenia k zániku práv a povinností z rezervačných zmlúv, teda práva žalobcov na uzatvorenie budúcich kúpnych zmlúv a povinnosti žalovaného 1/ takéto zmluvy so žalobcami uzatvoriť. Vzhľadom na zvedené uzavrel, že žalobcovia neosvedčili danosť/existenciu práva, ktorému žiadajú poskytnúť bezodkladnú ochranou formou nariadenia neodkladného opatrenia ako predpokladu pre nariadenie nimi požadovaného neodkladného opatrenia. Na vysvetlenie uviedol, že tým, že práva žalobcov na uzatvorenie budúcich kúpnych zmlúv zanikli, nemožno takto zaniknutým právam poskytnúť akúkoľvek súdnu ochranu, pričom z dôvodu, že práva a povinnosti z rezervačných zmlúv pôsobili len medzi žalobcami a žalovaným 1/ , ich porušenie nemá ani žiadny dôsledok na platnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a ani na právne postavenie samotného žalovaného 2/, preto, bez ohľadu na zánik práv žalobcov z rezervačných zmlúv, by súd ani nemohol obmedziť oprávnenie žalovaného 2/ na nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami, čo bolo predmetom požadovaného neodkladného opatrenia. Nad rámec poukázal na to, že v súvislosti s konaním žalovaného 1/, ktoré spôsobilo zánik práva žalobcov na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, nie je dotknuté právo žalobcov na náhradu škody, ktorá im takýmto postupom žalovaného 1/ vznikla, resp. mohla vzniknúť. Rovnako im tiež, podľa súdu prvej inštancie, vzniklo právo na vrátanie rezervačných poplatkov, keďže zmluva dodatočne zanikla pre nemožnosť plnenia, čo zakladá práva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože nemal osvedčenú existenciu práva žalobcov, ochrany ktorého sa formou neodkladného opatrenia domáhali, teda ich práva na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, keďže konaním žalovaného 1/ došlo k zániku práv a povinností z uzatvorených rezervačných zmlúv pre nemožnosť plnenia. 5. O trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s a odporkyniam 1/ - 4/, ktoré boli v konaní úspešné, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trov nevznikli.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. V spojení so spresnením petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhli, aby súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v celom rozsahu vyhovel. Súdu prvej inštancie vytkli, že dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S názorom prvoinštančného súdu sa nestotožnili a zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považovali za nedôvodné, arbitrárne a predčasné. Právne závery, o ktoré súd prvej inštancie oprel napadnuté rozhodnutie považovali z vecného hľadiska za neakceptovateľné a nezodpovedajú požiadavke spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi sporu. Poukázali na to, že uzatvorená rezervačná zmluva je svojim obsahom zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. Ozrejmili, že v zmysle uzatvorených rezervačných dohôd, v čl. II., ods. 6, sa žalobcovia a žalovaný 1/ zaväzovali uzavrieť hlavnú kúpnu zmluvu na Nehnuteľnosti 1 a Nehnuteľnosti 2, najneskôr do termínu 30. 09. 2021. Napriek zaslanej výzve však doposiaľ nedošlo k uzatvoreniu hlavnej zmluvy, z uvedeného dôvodu, z ktorého dôvodu sa domáhajú na okresnom súde v inom súdnom konaní nahradenie prejavu vôle, ktoré je aktuálne vedené pod č.k. . Zastali názor, že okresný súd nesprávne skutkovo a právne vyhodnotil konanie žalovaného 1/, že prevodom vlastníckeho práva došlo k zániku práva a povinností z rezervačnej zmluvy, ktorému žiadajú poskytnúť bezodkladnú ochranu, nakoľko tým, že žalovaný 1/, ako budúci predávajúci previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, na svoju vlastnú spoločnosť, t.j. na žalovaného 2/, v ktorej je jediným 100 %-ným spoločníkom a zároveň aj štatutárnym orgánom, v dôsledku tejto skutočnosti je jednoznačne spochybnená dobromyseľnosť žalovaného 2/. Zdôraznili, že v danom prípade, samotná skutočnosť, že za žalovaným 1/ a žalovaným 2/ stojí tá istá fyzická osoba, t.j. U.. L. M., svedčí o tom, že dobromyseľnosť nebola daná a účelom prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, bola skutočnosť, aby sa žalovaný 1/, vyhol plneniu rezervačných dohôd voči odvolateľom. Na základe vyššie uvedeného, zastali názor, že rezervačnými zmluvami, žalovaný 1/, obmedzil dobrovoľne svoje vlastnícke právo, čo vylúčilo nakladanie žalovaného 1/, s nehnuteľnosťami a ak tento napriek uvedenému previedol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na žalovaného 2/., je takýto úkon žalovaného 1/, neplatný podľa . Ďalej namietali, že konajúci súd pri posúdenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia taktiež opomenul brať do úvahy skutočnosť, že zmluva, pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl alebo aby tým využil jeho omyl, je zároveň podvodovým konaním a spôsobuje neplatnosť zmluvy podľa ustanovenia . Mali za to, že o podvodom konaní žalovaného 1/, svedčí aj skutočnosť, že špekulatívne prevody sa týkali nielen žalobcov, ale aj ďalších osôb a aktuálne ide o medializovaný prípad. Na podporu tohto tvrdenia poukázali voľne dostupné články na internete. Zastali názor, že vo svojom návrhu v súlade s opísali všetky rozhodujúce skutočnosti a zároveň zdôvodnili potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi nimi a žalovanými. Zároveň je na ich strane stále prítomná obava, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ budú pokračovať v predmetnom protiprávnom konaní, najmä z dôvodu nepredvídateľnosti konania žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ako aj z dôvodu, že sa pokúšali viackrát o mimosúdne riešenie veci aj prostredníctvom ich právneho zástupcu, avšak žalovaní sú nekontaktní, a tým pádom je tu dôvodná obava, že ich bytové potreby budú absolútne znemožnené. Na základe vyššie uvedených dôvodov mali za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávnych skutkových a právnych zistení spočívajúcich v tom, že okresný súd bez akýchkoľvek relevantných argumentov a dôkazov vyvodil záver, že došlo podľa z dôvodu nemožnosti plnenia k zániku práv a povinností z rezervačných zmlúv. Záverom argumentovali, že doposiaľ u nich pretrváva dôvodná obava, že sporné nehnuteľnosti budú prevedené na ďalšie nezávislé tretie osoby, v dôsledku takéhoto prevodu a bez adekvátnej a včasnej úpravy by nebolo možné takéto konanie žalovaného 2/ už v budúcnosti zhojiť.

7. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov je dôvodné.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa žalobcovia domáhajú počas sporu (konania) vo veci samej, v ktorom sa domáhajú určenia, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti č. 1. a nehnuteľnosti č. 2.. 10. Neodkladným opatrením môže súd strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami [ ], niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala [ ]. 11. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak si jeho nutnosť vyžaduje obava, že exekúcia bude ohrozená ( ), pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne

preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. V prípade nárokov týkajúcich sa plnenia (spravidla peňažného) je relevantným dôvodom i dôvodná obava (t.j. obava, ktorá vyplýva z objektívne existujúcich okolností a ktorá je objektívne preukázateľná), že by eventuálna exekúcia bola ohrozená. 12. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia navrhovaného v rámci sporového konania je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného života ( ). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. 13. V posudzovanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Tento účel vyplýva z ich dôvodnej obavy, aby žalovaný 2/ eventuálnym prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, alebo iným faktickým či právnym zaťažením predmetných nehnuteľností nespôsobil zhoršenie ich právneho postavenia v konaní vo veci samej, prípadne, aby nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Ďalej je nesporné, že navrhované a (odvolacím súdom) nariadené neodkladné opatrenie má priamu väzbu na konanie vo veci samej (v ktorom sa žalobcovia domáhajú určenia, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti č. 1. a nehnuteľnosti č. 2. ( t.j. posúdenia (ne)platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, na základe ktorej žalovaný 2/ nadobudol tieto nehnuteľnosti od žalovaného 1/ do svojho výlučného vlastníctva) . V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môžu byť žalobcovia v konaní vo veci samej úspešní, no i napriek tomu dospel k záveru, že predmetný návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je skutkovo dôvodný a právne opodstatnený a to z dôvodu že navrhované neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor vo veci samej (v ktorom žalobcovia môžu, ale i nemusí byť úspešní), vyriešil medzi pôvodnými účastníkmi konania, a aby nebol realizovaný eventuálny prevod vlastníckeho (resp. spoluvlastníckeho) práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby, alebo aby nedošlo k inému faktickému alebo právnemu zaťaženiu predmetných nehnuteľností. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia žalobcov v konaní vo veci samej. Z tohto dôvodu možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. 14. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu a je konkretizovaný tak, aby bolo absolútne zrejmé, ktorých vlastníckych oprávnení sa má povinný subjekt, t.j. žalovaný 2/ dočasne (CSP event. , ) zdržať. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému 2/ žiadna zásadná ujma, pretože jeho súčasný právny i faktický vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nariadeným neodkladným opatrením nezmenil. Nariadené neodkladné opatrenie v danej veci dáva žalobcom garanciu, že v priebehu konania vo veci samej nedôjde k scudzenie predmetných nehnuteľností, prípadne k ich faktickému alebo právnemu zaťaženiu. 15. Vo vzťahu k argumentácii súdu prvej inštancie, o ktorú oprel svoje rozhodnutie (nemožnosť plnenia) ako aj citovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (), odvolací súd uvádza, že táto je pripadne aplikovateľná v konaní vo veci nahradenia prejavu vôle. V danej veci predmetom sporu, ktorého sa týka nariadené neodkladné opatrenie, je určenie vlastníctva, kde otázka nemožnosti plnenia je bezvýznamná.

16. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil a návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

17. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rámci rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania vo veci samej. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).